Krátke správy redakcie

Imrich Gazda pred 23 d

Voľby boli v uplynulých dňoch aj v Nemecku a Španielsku – nie politické, ale cirkevné. Nemeckí biskupi si do svojho čela na šesťročné funkčné obdobie po mníchovskom kardinálovi Reinhardovi Marxovi, ktorý sa rozhodol už nekandidovať, zvolili 58-ročného biskupa Limburgu Georga Bätzinga.

V prvých dvoch kolách síce potrebné dve tretiny hlasov nezískal, ale v treťom mu už stačila jednoduchá väčšina.

Pre tých, ktorí sa tešili z Marxovho konca, to nie je dobrá správa. Bätzing, ktorý prevzal Limburskú diecézu po neslávne známom milovníkovi luxusu Franz-Petrovi Tebartz-van Elstovi, je rovnako horlivým zástancom takzvanej synodálnej cesty ako jeho predchodca na čele biskupskej konferencie.

Paradoxom, je že biskupskú vysviacku v roku 2016 prijal od kolínskeho kardinála Rainera Mariu Woelkiho, ktorý je hlavným kritikom plánovaných reforiem v oblasti sexuálnej morálky, celibátu či postavenia žien v cirkvi.

Biskup Bätzing je priamo spolupredsedom pracovnej skupiny zaoberajúcej sa sexuálnou morálkou. Spolupredsedníčkou je hovorkyňa Centrálneho výboru nemeckých katolíkov (ZDK) pre oblasť rodinnej politiky Birgit Mock, ktorá obhajuje zmenu učenia cirkvi v oblasti homosexuality.

Úplne iné problémy momentálne riešia španielski biskupi, ktorí rovnako ako politická reprezentácia musia reflektovať katalánsku krízu. A poňali to naozaj symbolicky – miestnu biskupskú konferenciu povedie barcelonsko-madridský dvojzáprah.

Predsedom španielskych biskupov na nasledujúce štyri roky sa stal 73-ročný kardinál Juan José Omella Omella, ktorý je arcibiskupom Barcelony, jeho zástupcom bude 74-ročný kardinál Carlos Osoro Sierra, arcibiskup Madridu.  

Foto – https://www.facebook.com/bistumlimburg

Martin Hanus pred 25 d

Šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný napísal pred pár hodinami nekrológ, ktorý ma zasiahol. Vo veku 51 rokov zomrel novinár Peter Morvay, ktorý v minulosti písal pre český Respekt, pre Domino fórum a SME, posledné roky pracoval v redakcii N-ka. Osobne sme sa príliš nepoznali, zhovárali sme asi len dva-trikrát v živote, vnímal som ho najmä cez texty, ktoré boli slovami Kostolného „bránou do sveta našich Maďarov“.

Morvay bol dobrým novinárom, pretože mal jednu dôležitú vlastnosť: bolo mu jedno, čo si o ňom myslia ostatní, najmä jeho vlastní Maďari, nehral postranné hry, zbavoval nás skreslených predstáv či ilúzií o svojej komunite, jej mienkotvorcoch aj politických reprezentantoch. O Bélovi Bugárovi písal s chladnokrvným realizmom už dávno, v časoch, keď bol pre slovenskú elitu ešte stále tým najväčším sympaťákom Bélom. Svet našich Maďarov je pritom oveľa menší než ten celoslovenský, každý sa s každým pozná, medzi jednotlivými tábormi vládne bratovražedná vojna, v takto poprepájanej a súčasne polarizovanej komunite je mimoriadne ťažké zachovať si chladný odstup a intelektuálnu nezávislosť.

Morvay to však asi aj vďaka svojej povahe dokázal, ostal sám sebou, jeho pohľady aj prípadné omyly boli z vlastnej hlavy, nie produktom konvenčného skupinového myslenia. Hoci bol liberál, ktorý nenechával suchú nitku na Orbánovi v Maďarsku či na slovensko-orbánovskej SMK, od nikoho iného som nečítal takú ostrú kritiku jemu najbližších menšinových liberálnych intelektuálov. Vyčítal im, že i keď vedia do sýtosti kritizovať Orbána či Fica, zamlčujú problémy vlastnej komunity a „slovenskej väčšine stále vykresľujú idealizovaný obraz menšiny“. To bol dôvod, prečo naňho stále frfľali jedni aj druhí Maďari.  

Morvay tým uštedroval lekciu viacerým slovenským novinárom, ktorých viac než poctivá žurnalistika baví vyvolávanie emocionálnych vĺn a neraz hovoria či píšu nie ako novinári, ale ako zástupcovia akéhosi klanu.

Peter Morvay mal jedinečný stredoeurópsky nadhľad, jeho obzory dovideli ponad slovesnké či maďarské humná. Predčasne odišiel človek, ktorého texty budú chýbať.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Pavol Rábara pred 26 d

Vo volebnú sobotu sa v uliciach Bratislavy mohli ľudia podpísať pod dve rôzne petície súvisiace s hazardom. 

Aktivisti z iniciatívy Zastavme hazard sa snažili opätovne vyzbierať podpisy od občanov, aby mohlo mesto pripraviť nový návrh zákazu herní. Ten pôvodný zrušil súd. 

Dobrovoľníci v bielych tričkách potrebovali vyzbierať aspoň 57-tisíc podpisov.

Napokon sa im podarilo získať podpis od viac ako 104 600 Bratislavčanov, čo je viac ako pred štyrmi rokmi, keď rovnako v deň volieb vyzbierali 90-tisíc podpisov.

V blízkosti volebných miestností oslovovali v sobotu ľudí aj dobrovoľníci v modrých tričkách. Podľa zverejnených snímok na sociálnych sieťach išlo o kontra petíciu, ktorá žiada mestských poslancov, aby neprijali zákaz hazardu.  

Aktivisti proti hazardu sú nadšení a z trucpetície – ako ju nazvali – si starosti nerobia. „Teraz nás čakajú celé týždne mravčej práce pri kontrole hárkov a overovaní správnosti podpisov. Ďalšie kroky potom už budú na pánovi primátorovi a mestských poslancoch,“ doplnil Michal Svetko. Mesto deklaruje iniciatíve podporu. 

Podľa Veroniky Hliničanovej z iniciatívy bolo pri zbere podpisov najčastejšou otázkou Bratislavčanov, prečo ich zbierajú znova. „Museli sme im vysvetľovať, že sme čelili krádeži hárkov a škandalóznemu súdnemu rozhodnutiu, ktoré vôľu ľudí zmarilo,“ pripomenula.  

Iniciatíva Zastavme hazard avizuje, že v najbližších dňoch osloví aj všetkých novozvolených poslancov parlamentu s návrhmi nových účinnejších opatrení v oblasti hazardných hier. Požadujú napríklad, aby zo zákona vypadla povinnosť petície pre zákaz a účinnú reguláciu hazardných hier v mestách a obciach na Slovensku. 

Aktivisti v deň volieb. Foto: Zastavme hazard

Jaroslav Daniška pred 27 d

V nedeľu večer 1. marca bude po voľbách, začne sa povolebný virvar, ale ak patríte do skupiny tých, ktorí nebudú akurát dohadovať podobu budúcej vlády a zároveň máte vzťah k vysokej kultúre, príďte v nedeľu večer na 19:30 do kostola Zvestovania Pána na františkánskom námestí (oproti Mirbachu), kde sa bude konať koncert nášho skladateľa vážnej a sakrálnej hudby Lukáša Borzíka (na obr.). Myslím, že sa oplatí prísť.

Koncert má názov Signum Magnum, hrá komorný orchester Zoe, spev: Hilda Gulyás (soprán), Petra Noskaiová (alt), Juraj Kuchár (tenor), Tomáš Šelc (bas), diriguje Ondrej Olos. Odznie postupne sedem skladieb, tá posledná inšpirovaná básňou G. K. Chestertona Mystérium, jej pôvodný text je tu:

If sunset clouds could grow on trees

It would but match the may in flower;

And skies be underneath the seas

No topsyturvier than a shower.

 

If mountains rose on wings to wander

They were no wilder than a cloud;

Yet all my praise is mean as slander,

Mean as these mean words spoken aloud.

 

And never more than now I know

That man´ s first heaven is far behind;

Unless the blazing seraph´ s blow

Has left him in the garden blind.

 

Witness, O Sun that blind our eyes,

Unthinkable and unthankable King,

That though all other wonder dies

I wonder at not wondering.

Ján Duda pred 27 d

Obsahom evanjelia prvej pôstnej nedele (1. 3. 2020) je pokúšanie Ježiša (Mt 4,1-11). Všimnime si, do ktorých oblastí diabol pokušenia smeruje.

(1) Prvou je „oblasť chleba“: urob z týchto kameňov chleby! Prvým pokušením je humanizmus/ľudskosť bez Boha. Ježiš neodmieta humanizmus, lebo nie raz nasýtil zástupy. Ale pripomína, že nielen z chleba žije človek, ale je potrebné nezabúdať na Pána Boha. V modlitbe Otčenáš naučil svojich učeníkov si to často pripomínať: chlieb náš každodenný daj nám dnes! Humanizmus bez Boha je pre človeka veľkým pokušením aj v súčasnej dobe. Ako kresťania máme tomuto pokušeniu odolať ako Ježiš. Za každú ľudskosť a charitu treba na prvom mieste ďakovať Pánu Bohu.

(2) Druhé pokušenie smeruje k senzácii. Boží Syn má byť zneužitý na senzáciu. Ježiš má skočiť z výšky chrámu a nič sa mu nemá stať. Skrátka, senzácia hodná obdivu! Ľudia majú radi senzácie, obdiv a hry. Možno by ich chceli, aj keby chleba nebolo. Ježiš aj toto pokušenie odmieta. Boha neslobodno zneužívať, nie je nástrojom zábavy, senzačných pobavení a hier. 

(3) Tretie pokušenie smeruje k pozemskej moci. Diabol ponúka Ježišovi pozemské kráľovstvá a ich slávu. Chce za to, aby sa mu Ježiš poklonil.

Toto treba považovať za najnehoráznejšie pokušenie. Nijaké pozemské kráľovstvo nepatrí diablovi, ale Bohu. Ak ho diabol ponúka, akoby mu patrilo, klame. A ak žiada na oplátku poklonu, žiada to, čo mu neprináleží, a to je nespravodlivé. Pokušenie tu priamo smeruje proti majestátu samého Boha, proti prvému príkazu Desatora. 

Treba si často pripomínať prvé prikázanie Desatora, aby sme sa my sami nerobili bohmi tejto zeme a aby sme od iných nežiadali priam takú úctu/poklonu, aká prináleží iba Bohu. Ako potvrdzuje skúsenosť, sklon padnúť v tomto pokušení majú ľudia vo svete i ľudia v cirkvi. 

Duchovné posolstvo: Pane, nenechaj nás padnúť v pokušení a ak by sme padli, vysloboď nás, prosíme. Amen.

Požehnanú prvú pôstnu nedeľu prajem všetkým.

 

Foto: Pokúšanie Krista na púšti (www.otcenas.sk)

Pavol Rábara pred 29 d

Iniciatíva Zastavme hazard, ktorá plánuje vo volebnú sobotu zbierať podpisy za zákaz herní v hlavnom meste, upozorňuje na chystanú kontra petíciu. 

Na sociálnej sieti sa objavili informácie, podľa ktorých obyvateľov Bratislavy oslovujú, aby podpísali „petíciu proti hazardu“, avšak v samotnom texte na petičnom hárku sa uvádza požiadavka, aby mestskí poslanci neprijali nariadenie proti hazardu.

Aktivisti z iniciatívy Zastavme hazard nepanikária, naopak, v kontra petícii vidia šancu, že sa môže jasnejšie ukázať názor Bratislavčanov v prospech zákazu hazardu. Za dôležité považujú, aby si ľudia petície nemýlili a boli pozorní, čo podpisujú. 

„Ľudia budú môcť podpísať petíciu za zákaz aj proti zákazu hazardu. Veríme, že nás organizátori druhej petície neprekonajú. Dá sa povedať, že v Bratislave bude niečo ako miestne referendum s pozitívnym hlasovaním za zákaz. Bratislavčania, ktorí súhlasia so zákazom herní a kasín, môžu podpísať petíciu iniciatívy Zastavme hazard. Naši dobrovoľníci budú mať biele tričká s červeným logom ,Zastavme hazard‘,“ reagoval pre Postoj Peter Beňa z iniciatívy.  

Na obe petície sa pýtal Postoj aj bratislavského magistrátu. Hovorca Peter Bubla pripomenul, že vedenie hlavného mesta podporuje iniciatívu Zastavme hazard. 

„Hlavné mesto, ako aj viaceré mestské časti a poslanci mestského zastupiteľstva túto iniciatívu od Zastavme hazard podporujú a v prípade, že bude mať petícia dostatok podpisov, vyhovejú jej,“ uvádza sa v tlačovej správe magistrátu z polovice februára.     

Viac o petícii proti hazardu nájdete v texte TU

Aktivisti z iniciatívy Zastavme hazard. Foto TASR/Marko Erd

Lukáš Krivošík pred 29 d

Väčšinu pozornosti občanov Slovenska pohlcovala v posledných týždňoch nepochybne volebná kampaň. No svetovému spravodajstvu dominuje šíriaca sa epidémia koronavírusu.

Je to problém, ktorý sa čoskoro môže týkať aj nás. Od piatka sa na troch slovenských letiskách začnú vykonávať zdravotné kontroly pasažierov.

Ako tak celé týždne čítam správy v rôznych svetových médiách o koronavíruse, zaráža ma jedno spojenie, ktoré sa z času na čas vynára v súvislosti s touto epidémiou: a to porovnávanie so zombie-apokalypsou, ako ju poznáme z hororových filmov.

Napríklad pred týždňom pre agentúru Reuters jeden Juhokórejčan prirovnal obrazy z vyľudnených ulíc svojho mesta k „zombie-apokalypse“. Správu v podobnom duchu zverejnila aj agentúra Bloomberg: záchrannému tímu zase filmy o zombíkoch pripomenuli ľudoprázdne haly obrovského letiska v čínskom Wuhane.

Aj Američania zo štátu Georgia, ktorí uviazli v čínskom Nankingu, si spomenuli ako prvé na zombíkov, aby opísali atmosféru na mieste.

Naopak, magazín Psychology Today považoval za nutné upozorniť čitateľov, že koronavírus „nie je žiadna zombie-apokalypsa“ a ľudia by hlavne nemali podliehať panike.

A dnes redaktor českého týždenníka ECHO Ondřej Šmigol odporučil vo svojom článku ako povinné čítanie k pandémii koronavírusu román Maxa Brooksa Svetová vojna Z, ktorý je (prirodzene) o zombie apokalypse. Mimochodom, tá kniha je vskutku výborná a oveľa lepšia než ňou voľne inšpirovaný film s Bradom Pittom...

V každom prípade, je pozoruhodné, že svetová zdravotná výzva, ktorou koronavírus je, nám z oblasti popkultúry pripomína ako prvé práve filmy o oživených mŕtvolách, ktoré napádajú živých. No netreba nad touto bizarnosťou nutne ohŕňať nos.

Pred pár rokmi sa americké Centrum pre kontrolu nákaz (CDC) rozhodlo použiť zombie-apokalypsu ako metaforu pre široké spektrum prípadov výnimočného stavu, aby verejnosť populárnym spôsobom pomohlo vyškoliť v rôznych oblastiach civilnej ochrany.

Ako z filmu o zombie-apokalypse: Pracovníci v ochranných odevoch používajú spreje s dezinfekčnými roztokmi proti koronavírusom na obchodnej ulici v juhokórejskom Soule 27. februára 2020. FOTO TASR/AP 

Lukáš Krivošík pred 30 d

RTVS v stredu o 21:00 na Dvojke uvedie pozoruhodný dokumentárny film Chlapec, ktorý chcel byť prezidentom o seržantovi Michaelovi Strankovi, rodákovi z východoslovenskej obce Jarabina, ktorý 23. februára 1945 spolu s ďalšími vojakmi vztyčoval americkú vlajku na tichomorskom ostrove Iwo-Džima.

O pár dní neskôr 1. marca 1945 Strank padol. Podľa oceňovanej fotografie Joea Rosenthala bol neskôr vytvorený aj známy vojnový pamätník americkej námornej pechoty v Arlingtone pri Washingtone D. C.

Hodinový dokument režiséra Dušana Hudeca o významnom rodákovi zo Slovenska, synovi rusínskych rodičov, je z roku 2017 a na stránke Česko-Slovenskej filmovej databázy má vysoké, 85-percentné hodnotenie. Trailer k nemu spred troch rokov si môžete pozrieť TU.

Fotograf Joe Rosenthal z agentúry Associated Press túto fotografiu urobil pred 75 rokmi na ostrove Iwo-Džima. Bol za ňu ocenený Pulitzerovou cenou. Jeden zo šestice vojakov je rodák zo Slovenska Michael Strank. FOTO ARCHÍV TASR/AP

Pavol Rábara pred 30 d

Taliansko je pre koronavírus na nohách.

K dnešnému poludniu bolo v krajine nakazených 364 ľudí, z toho najviac (258) v Lombardii, nasleduje Benátsko (71). V ďalších regiónoch ide o jednotlivcov. Koronavírus má v Taliansku na konte 12 obetí, pripomína La Repubblica. 

Úrady predovšetkým v severných regiónoch prijali rozličné opatrenia, aby zabránili šíriacej sa nákaze. V najviac postihnutých oblastiach – Lombardie a Benátska – zrušili napríklad prednášky na univerzitách, zatvorili školy a múzeá, bary a diskotéky nefungujú, nekonal sa ani tradičný benátsky karneval. 

Benátsky patriarcha Francesco Moraglia rozhodol zrušiť omše na Popolcovú stredu a tiež nedeľné bohoslužby ako aj verejné pobožnosti krížovej cesty. Veriacim odporučil nahradiť ich modlitbou, meditáciou, prípadne sledovaním v televízii. 

Poďme do Milána, tam je zatvorený Dóm. Bary a podniky sú zatvorené od 18.00 do rána do šiestej. V celom regióne Lombardie sú zrušené sväté omše. V susednej Turínskej diecéze zrušili pastoračné aktivity, ale omše sa slúžia. 

Na sociálnych sieťach sa šíria informácie o tom, že vláda zatvorí školy v celej krajine, ministerstvo vnútra to dementovalo a označilo za fake news. Predstavitelia regiónu Friuli Venezia Giulia dokonca pohrozili, že kto bude verejne šíriť nepodložené informácie súvisiace s koronavírusom, budú ho riešiť orgány činné v trestnom konaní.

Šéfka rímskej nemocnice Bambino Gesù Mariella Enoc sa vyjadrila, že strach z vírusu a šíriace sa fake news sú ešte horšie ako samotný koronavírus.   

Zápas s nákazou sa však postupne dotýka aj juhu krajiny. 

V Ríme napríklad začali s dezinfekciou verejnej dopravy. „Proti koronavírusu treba byť aktívni, systém funguje. Podľa mňa sa podarí obnoviť dôveru v túto krajinu, vírus sa dá poraziť, a to spoluprácou všetkých, inštitúcií a ľudí,“ vyjadril sa na Facebooku Nicola Zingaretti, ktorý stojí na čele regiónu Lazio. 

Opatrenia neobišli ani šport. Hoci utorkový zápas Ligy majstrov medzi domácim Neapolom a Barcelonou sa hral pred divákmi, futbalu na severe Talianska sa opatrenia priamo dotkli. 

Štvrtkový futbalový zápas Európskej ligy UEFA medzi Interom Milánom a bulharským klubom Ludogorec Razgrad bude bez divákov, píše Gazzetta dello Sport. To však nie je všetko, na štadión San Siro sa nedostanú ani novinári, nebude žiadna predzápasová tlačovka. Na slávny milánsky štadión budú mať prístup len kameramani, aby bol zabezpečený televízny prenos. 

Z koronavírusu majú stres aj predstavitelia najvyššej talianskej ligy, ktorí oficiálnou cestou požiadali štátne úrady, aby sa v dotknutých regiónoch nemuseli rušiť celé zápasy (navrhujú hrať bez divákov), aby sa stihla liga dohrať do 24. mája, keďže budú nasledovať majstrovstvá Európy. 

Ruský turista s maskou a ochranným rúškom na tvári počas návštevy Námestia sv. Marka 25. februára 2020 v Benátkach. FOTO TASR/AP

Lukáš Krivošík pred 31 d

„Umelci a pracovníci v oblasti kultúry, ktorí zdieľajú kontroverzné názory, čelia hrozbe profesionálnej ostrakizácie.“ S týmto výrokom sa stotožnilo až 80 percent respondentov nereprezentatívneho prieskumu britského portálu ArtsProfessional. Zúčastnilo sa ho približne 500 ľudí, pôsobiacich v oblasti kultúry.

Medzi témami, ktoré sú podľa opýtaných tabu, dominuje náboženstvo, rod a sexualita (zvlášť trans-témy). Do nemilosti dominantne ľavicovo-liberálneho kultúrneho prostredia vás však môže dostať už vyjadrenie podpory pre Konzervatívnu stranu či súhlas s brexitom.

„Náš prieskum vrhá nelichotivé svetlo na nátlak, šikanovanie, zastrašovanie a netolerantnosť, ktoré pôsobia uprostred komunity, ktorá o sebe zmýšľa ako o liberálnej, nepredpojatej a nestrannej,“ napísala editorka portálu ArtsProessional v správe k prieskumu.

Hoci v Spojenom kráľovstve sú už desať rokov pri moci konzervatívci, podľa jedného z opýtaných napríklad „neodporúča sa poukázať na to, že kultúre sa pod vládou toryovcov darí“.

O prieskume portálu ArtsProfessional informovali aj denníky Daily MailThe Times.

Vlajky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska vejú pred britským parlamentom pri soche Winstona Churchilla v Londýne 30. januára 2020. FOTO – TASR/AP

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €