(Doplnené o reakciu na A. Hlinu.) Máme za sebou týždeň akcií, ktoré súviseli s témou ochrany života pred narodením, dovoľte krátku poznámku. Myslím, že uplynulý týždeň od piatku, keď sa začal sprievodný program, až po včerajšie hlasovanie v parlamente, ukázal pár vecí.
Po prvé, udial sa cenný posun v tom, ako sa o téme hovorí, podstatne viac sa skloňuje pozitívny príklad nám blízkeho Poľska, konečne zaznievajú poľské reálie, a nie mytológie. Vďaka za to patrí Spoločenstvu L. Hanusa a akcii BHD Life, sponzorom aj viacerým poslancom.
Po druhé, ukázalo sa, že politický prístup, ktorý hlásal obranu status quo ako princíp (pozri napríklad vyhlásenia Alojza Hlinu), nielenže smrdí naftalínom, ale otvorene poškodzuje politický konzervativizmus. Uplynulé dni ukázali, kadiaľ vedie cesta, že má na svojej strane ulicu a ešte niečo navyše.
Dôkazom je nielen sociálno-informatívna iniciatíva poslancov OĽaNO, ku ktorej sa opoziční poslanci správne odhodlali a prestali veriť kuloárnym sľubom z vládnych radov, a napokon im chýbal v parlamente iba jediný hlas, ale najmä zákon, ktorý predložili Milan Krajniak (na obr.) a Jozef Lukáč, ktorý síce dosiahol iba 44 hlasov, ale nanovo uchopil tému (ochrana života od momentu, keď začne biť srdce), pričom takéto emociálne uchopenie témy úplne inak formuje verejnú mienku. Krajniakovi a Lukáčovi sa podarilo po prvýkrát v meraniach výskumov verejnej mienky získať na ochranu života výraznú väčšinu, keď 2/3 respondentov odmietli schváliť v takomto prípade právo na potrat.
A po tretie, spor po vystúpení môjho brata Patrika v relácii denníka Sme, kde odmietol kritizovať kotlebovcov za to, že hlasujú pro-life, hoci inak na ich adresu vyjadril kritiku (slová o jednom cieli z titulku ani nepoužil), ukázal, že slovenské pro-life je vnútorne rozdelené a zdrojom tohto rozdelenia je liberálna kritika. Začalo sa to pred rokom a pokračuje ďalej, na vyjadrenie môjho brata nepochopiteľne reagovalo Fórum života, na ich vyhlásenie zase Anton Chromík či na svojom facebooku Tomáš Kováčik a ďalší. Zdá sa, že v tejto diskusii pôjde o viac, celkom iste aj o obranu slovenčiny a zdravého rozumu. K triedeniu duchov teda nedochádza iba medzi politikmi, ale aj pro-lifermi.
Čosi mi hovorí, že nemusí ísť o neužitočné procesy.
- Doplňujúca poznámka -
Na text vyššie zareagoval A. Hlina sebe vlastným spôsobom. Tvrdenie o politike statusu quo vychádza z jeho odpovede v rozhovore pre denník Sme z mája minulého roku, noviny sa ho pýtali na problematiku LGBT, on odpoveď rozšíril na širšie témy kultúrnej vojny, povedal: "Pozrite, ja si myslím, že vzhľadom na politickú situáciu si ani konzervatívci, ani liberáli nebudú môcť dovoliť viesť kultúrnu vojnu. Možno o pár rokov bude jedna zo strán taká silná, že si svoje videnie sveta presadí. Dovtedy bude zachovaný súčasný stav. S takou predstavou pôjdeme do volieb. Pre zlú situáciu na Slovensku a problémy ako korupcia, polícia, súdnictvo, školstvo, zdravotníctvo sme ochotní zatiaľ netlačiť na 'večné' konzervatívne témy a žiadať len zachovanie statusu quo, ale očakávame rovnaký prístup aj od liberálov.“
Tento jeho výrok vyvolal vtedy kritiku aj v radoch KDH.
Moja poznámka ale smeroval trochu inde. Nepochybujem o tom, že Hlina stojí v téme pro-life na strane ochrany života, v minulosti tomu venoval pomerne veľký priestor, chcel som ale poukázať na to, že KDH pod jeho vedením stratilo iniciatívu, dnes má viacerých poslancov v parlamente, ktorí naposledy aj všetky pro-life návrhy v parlamente podporili, ale sami s ničím neprišli (poslankyňa Verešová mäkký návrh OĽaNO podpísala ešte pred vstupom do Hlinovej strany), o téme neuvažujú novátorsky, netlačia diskusiu, neprinášajú nové inšpirácie atď. Má to svoje dôsledky, ale o tom inokedy.
Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.
Foto: Baumann/TASR