Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 97 d

Už je to istý čas, čo možno sledovať vystrašený výraz tváre niektorých politikov Smeru, keď sa ich novinári v zákulisí pýtajú, či je naozaj pravdou, že Robert Fico plánuje umiestniť na kandidátku Smeru bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara. 

Politici Smeru krčia plecami, vyjadrujú nádej, že sa tak napokon nestane, ale vedia, že Gašpar túži po miestenke, a začuli, že ju môže získať. Pragmaticky sa však desia predstavy, ako môže ublížiť strane fakt, že voľby presne pripadnú na druhé výročie Kuciakovej smrti – a z kandidátky Smeru by sa mala v tom čase škeriť tvár človeka, ktorý ako šéfpolicajt neslúžil boju so zločinom, ale nitrianskemu klanu Bödörovcov a na ktorého pokyn sa malo v policajných databázach lustrovať aj meno neskôr zavraždeného novinára. 

Ale o stave súčasného Smeru nepotrebujeme vedieť oveľa viac, už len ako nápad je Gašparovo meno urážkou rodín dvoch zavraždených ľudí, a nielen ich. 

Premiér Pellegrini sa dnes po novinárskej otázke odhodlal k vyhláseniu, že Gašpar by nemal byť na kandidátke Smeru, lebo by sa mal skôr sústrediť na to, aby „vyvrátil podozrenia a očistil svoje meno“. 

Tibor Gašpar sa nezdržal a dnes večer reagoval na Pellegriniho útokom, ktorý od úžasu zacitujeme v plnom znení: „Dnešné vyjadrenia premiéra Pellegriniho na moju adresu preto považujem len za súčasť jeho novej mediálnej stratégie a veľmi nešťastné naháňanie politických bodov. O to viac, keď komentuje záležitosti, ktoré nie sú v jeho kompetencii. Podlieha tlaku médií, aby chránil samého seba pred mediálnym lynčom, namiesto toho, aby bránil zákonnosť a princípy demokracie. Nemyslím si, že tieto jeho ,liberálne chvíľky‘ oslovujú voličov Smeru-SD, a podľa jeho posledných krokov by mal skôr uvažovať o vstupe do Progresívneho Slovenska. Určite majú veľa spoločného.“ A na začiatok svojho komentára k Pellegrinimu ešte pripojil dúhovú vlajku.

Nevieme, či policajný exprezident má aj pádne dôvody hýriť toľkým sebavedomím alebo len facebookuje v akomsi zúfalom návale. Isté je len toľko, že slovenská slovná zásoba je tu prikrátka, to už nie je drzosť ani nebotyčná drzosť, proste Tibora Gašpara nejde prekonať. 

FOTO TASR – Marko Erd

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Jaroslav Daniška pred 98 d

Poľská a nemecká tlač rieši v ostatnom čase novú tému v nemecko-amerických vzťahoch, ide v nej o možný odchod 55-tisícového kontingentu amerických vojakov a civilného personálu z Nemecka a – pozor: dokončenie vety má rovnaký význam ako jej prvá časť – ich presun do Poľska. Poliaci sú, ako vieme z nedávnej minulosti, ochotní za prítomnosť amerických vojakov na svojom území Američanom platiť, navyše sa správajú pri každej možnej príležitosti pro-americky.

Nemci sú iný prípad. V médiách sa spomínajú mená amerických veľvyslancov v Berlíne a Varšave, ktorí sa nechali počuť, že prečo by napr. americké vojská mali garantovať bezpečnosť Nemecka, keď tento mocný obchodný štát vedie inú obchodnú politiku ako USA, občas dokonca protichodnú. 

Ponúkajú sa prirodzene dva príklady. Ten prvý sa týka Číny, na ktorú Trumpova vláda ekonomicky tlačí (zhodnotenie meny, zavedenie ciel, národná bezpečnosť v otázke Huawei a iných technológií), v podstate s ňou vedie kontrolovanú obchodnú vojnu. Z tej najviac ťaží EÚ, a teda Nemecko. Mimochodom, dosť neochotné aj pri téme 5G a skôr vyčkávajúce. 

Druhou témou je Británia, brexit sa blíži, Američanom záleží, aby Briti zostali obchodne v hre, je to napokon dôležitý spojenec. Británia je pre Európu a spojencov v NATO naďalej vojensky mimoriadne dôležitá. Problém je, že Londýn nemá pri odchode z EÚ výraznejšiu podporu v Berlíne, EÚ sa na rozhodnutie odísť pozerá zvrchu a Londýn chce z vnútroEÚ dôvodov skôr potrestať. Práve Berlín by mohol vniesť inú logiku a iný prístup, zatiaľ to však Merkelovej nestálo za významnejšiu aktivitu.

Americkí veľvyslanci pritom požiadavku formulujú logicky a presne.

Otázka je, čo by prípadný spor medzi USA a Nemeckom znamenal pre našu politiku, už vidím to zúfalstvo v očiach našej transatlanticko-proeurópskej komunity. Najviac by z neho ťažilo Poľsko, na ktoré sa práve táto komunita pozerá cez prizmu Berlína a Bruselu. K tomu patrí aj poznámka o vojensko-politickej iniciatíve prezidenta Macrona, ktorý ponúka európske zblíženie a ráta s nemecko-francúzskou koalíciou.

Foto: prítomnosť Američanov na nemeckom území, wikimedia

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Jaroslav Daniška pred 98 d

J. D. Vance sa stal katolíkom. Ide o autora knihy Hillbily Elegy, ktorá vyšla pod nezmeneným titulom aj v slovenskom preklade, pre čitateľov Postoja ide o známe meno. Ročník 1984, so silným príbehom, ktorý opísal v autobiografickej knihe, tá sa stala bestsellerom, ktorý Amerike pomáhal pochopiť, prečo americkí bieli voliči volili Trumpa. O knihe som písal tu.

Vance stojí za pozornosť, v poslednom roku-dvoch hovorí o zmene, ktorou by mal prejsť americký konzervativizmus, aby dokázel lepšie čeliť liberalizmu, nedávno o tejto diskusii písal Lukáš Krivošík. Vance by rád kandidoval do amerického Senátu za republikánov, z kuloárov počuť, že mu v tom ale bráni osobne Donald Trump.

Najnovšia informácia o Vanceovi je duchovná: Rod Dreher na svojom blogu opísal, ako sa cez víkend stal katolíkom. Vance si za svojho patróna zvolil sv. Augustína, pokrstený bol v kláštore v Cincinnati. Dreher s ním pohotovo urobil aj krátky rozhovor, kde hovorí o svojom chápaní viery, prečo ho neodradili sexuálne škandály a čo mu na katolicizme imponuje najviac. Krátko hovorí aj o politike a budúcnosti republikánov, o Trumpovi a evanjelikáloch, z jeho pohľadu.

Blog sa končí vtipne: americkí dominikáni Dreherovi povedali, že teraz je rad na ňom, autor náležite všetko zdokumentoval.

Foto: Rod Dreher

Ján Duda pred 100 d

„Nolite timere (neboj sa), maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám nebeské kráľovstvo.“ Táto veta je z evanjelia 19. nedele v cezročnom období (11. 8. 2019), konkrétne Lk 12,32.

(1) „Maličké stádo“ sa dá interpretovať počtom, kvantitou. V tom prípade by Ježišove slová naznačovali, že nebude mnoho tých, ktorým sa nebeský Otec rozhodol dať nebeské kráľovstvo. Že to bude počtom „maličké stádo“. 

(2) „Maličké stádo“ sa však dá interpretovať ako „poníženosť a pokora, maličkosť v správaní sa“. Opakom tejto maličkosti je pýcha a arogancia (E. Bianchi, str. 107). V tom prípade by Ježišove slová naznačovali naše vlastnosti vyjadrujúce poníženosť, maličkosť. 

(3) „Maličké stádo“ možno chápať aj ako určité prvé jadro nového vyvoleného Božieho ľudu. Ježiš často hovorí, že „dnes“ sa splnilo Písmo, ktoré ste počuli (Lk 4,21), „dnes“ sa v Dávidovom meste narodil Spasiteľ (Lk 2,11). V tomto zmysle „maličké stádo“ má už dnes nejakým spôsobom účasť na nebeskom kráľovstve.

(4) „Maličké stádo“ sa dá interpretovať aj tak, že ide o ľudí s vysokou mierou pozornosti voči Bohu. Biblia to nazýva tiež „bdením“ pre nebeské kráľovstvo. Niektorí autori to interpretujú tak, že „Boh často prechádza popri nás, lebo on je Pánom času. Ak nás nájde pozorných, staneme sa súčasťou ,maličkého stáda‘, ktorému je určené nebeské kráľovstvo“ (T. Merton).

Požehnaný Pánov deň prajem všetkým. A „nolite timere“, nebojte sa, Pánovi sa zapáčilo dať maličkým nebeské kráľovstvo.

Ján Duda

 

Ilustračné foto: Ježiš od Rembrandta

Adam Takáč pred 100 d

Arcibiskup z poľského Krakova Marek Jedraszewski nedávno vo svojej kázni kritizoval ideológiu hnutia LGBT a požiadavky jej podporovateľov. Podľa jeho slov sa tí, ktorí žiadajú toleranciu, v skutočnosti dopúšťajú násilia a znevažovania najposvätnejších symbolov.

Proti jeho vyjadreniam sa spustila vlna kritiky. Na druhý deň žiadali pred nunciatúrou vo Varšave asi dve stovky protestujúcich odvolanie krakovského arcibiskupa.

Na jeho stranu sa však postavila poľská biskupská konferencia. Jej predseda arcibiskup Stanislav Gądecki sa ho v stanovisku zastal a pridal sa tak k búrlivej debate o ideológii LGBT. Tá je teraz v Poľsku témou aj v súvislosti s tzv. pochodmi rovnosti či plánov niektorých samospráv zaviesť do školských osnov nový prístup sexuálnej výchovy vychádzajúci z tejto ideológie.

„Ľudia z tzv. sexuálnych menšín sú naši bratia a sestry, za ktorých dal Kristus svoj život a ktorých chce priviesť k spáse. Úcta ku konkrétnym ľuďom však nemôže viesť k prijatiu ideológie, ktorá si kladie za cieľ previesť revolúciu v oblasti spoločenských mravov a vzťahov,“ píše predseda poľských biskupov Gądecki a odvoláva sa na slová pápeža Františka. Ten v minulosti povedal, že táto revolúcia „mala často vlajku ,slobody‘, ale v skutočnosti viedla k duchovnému a materiálnemu spustošeniu množstva ľudských bytostí, najmä tých najzraniteľnejších“.

Gądecki vo vyhlásení ďalej vyzýva miestne samosprávy, aby neprijímali rozhodnutia, ktoré by pod zdaním prevencie proti diskriminácii skrývali ideológiu popierajúcu prirodzený rozdiel oboch pohlaví. „Vyzývam tiež poslancov, aby sa postavili na odpor plánom z prostredia LGBT, ktoré chce zmeniť poľské právo a zaviesť tzv. homosexuálne manželstvo a ich možnosť adoptovať deti.“

V závere dodáva, že kritika, ktorá zasiahla krakovského arcibiskupa, svedčí o určitom svetonázorovom totalitarizme, ktorý odsúva na okraj slobodných ľudí zmýšľajúcich inak. „Vyzývam preto všetkých ľudí dobrej vôle, aby uplatňovali zásadu nediskriminovať z verejnej diskusie nikoho, a to nielen z radov stúpencov LGBT ideológie, ale aby priznávali rovnaké práva k diskusii taktiež jej odporcom.“

K podpore krakovského arcibiskupa sa v osobitnom vyhlásení pripojil aj český kardinál a predseda českých biskupov Dominik Duka a tiež Konferencia biskupov Slovenska.

Foto: Predseda poľských biskupov Stanislav Gądecki. 

Martin Hanus pred 102 d

Predseda Progresívneho Slovenska Michal Truban dnes urobil správny krok: ospravedlnil sa za prednášku, v ktorej študentom pred pár rokmi hovoril o drogách ako o sprievodcovi svojich biznis úspechov, priznal tiež, že v prvých reakciách klamal aj k užívaniu LSD (hoci na základe tej prednášky môžeme ďalej pochybovať, či tvrdú drogu naozaj užil len raz).

Samozrejme, Trubanovo ospravedlnenie nie je ani tak deklarovaným úprimným precitnutím, ako najmä zmenou taktiky. Volebný líder PS/Spolu si prvé dni myslel, že celú kauzu uhrá v rovine „jedného jointa z intráku“, čo však nebolo dobre udržateľné v prostredí, ktoré stavia na piedestál úprimnosť a autentickosť. Ale aj tu treba oceniť, že Truban sa odhodlal k ospravedlneniu tak rýchlo, pretože tým svoju kauzu neuzavrel, ale ju vystavil novým rizikám.

Po dnešku však rovnako ako včera platí otázka: Je tu ešte niekto, kto si predstavuje Trubana ako premiéra?

Nielen v PS/Spolu budú s napätím čakať, či a v akej miere sa Trubanova drogová kauza preleje do straníckych preferencií. V tejto chvíli niet žiadnych dát, možno len špekulovať. Liberálneho voličského jadra PS, teda ľudí, ktorí sa identifikovali s progresívcami ešte pred prezidentskými voľbami, sa kauza zrejme nedotkne – aj na facebooku cítiť, že ju považovali najskôr za dramaticky nafúknutú a dnes (trochu zaskočení) tlieskali Trubanovi za úprimné gesto.

No na PS v tandeme s Beblavého Spolu sa po uragáne Zuzana nabalili masy voličov, ktoré predtým inklinovali k SaS či OĽaNO, ale zrazu bola pre nich značka PS/Spolu symbolom sviežosti, úspechu, nezaťaženosti aj európskosti. Súčasne bolo zjavné, že vznik novej strany Andreja Kisku neohrozuje voličské jadro, ale skôr tento mäkký obal nových voličov PS/Spolu. Napokon aj júnový prieskum Focusu ukázal, že u aktuálnych voličov PS/Spolu má Kiska najvyšší rating (po Čaputovej, Beblavom a Trubanovi).

Andrej Kiska sa na rozdiel od Fica, Danka, Sulíka a Matoviča k Trubanovej kauze zatiaľ nevyjadril ani slovkom. No práve on je ten, ktorý dúfa, že z nej bude profitovať. Kiska sa po váhavom začiatku potrebuje po lete odraziť a nabrať na sile, aby tak mohol presvedčivo zdôvodniť, prečo ako exprezident založil novú stranu.

Fakt, že sa posledné dni – a zrejme aj ďalšie dni – bude hovoriť o lídrovi liberálov v súvislosti s LSD, jeho neschopnosťou vážiť slová a mentálnou nepripravenosťou na najvyššie posty v štáte, je pre Kisku (aj Sulíka) novou šancou. Naopak, vedľajším porazeným Trubanovej kauzy je Alojz Hlina, ktorý by zo zbytočného predvolebného paktovania s PS/Spolu možno už aj rád vycúval, len nevie ako, keďže do toho vložil priveľa svojho kapitálu.    

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

FOTO TASR – Pavel Neubauer

Jana Vinterová pred 103 d

V týchto dňoch si pripomíname smutné výročie smrti poľsko-židovského lekára a pedagóga Janusza Korczaka (1878 – 1942) v koncentračnom tábore Treblinka. Začiatkom augusta (pravdepodobne šiesteho alebo siedmeho) 1942 ho spolu s deťmi zo sirotinca, ktorý sám založil, zavraždila SS v plynovej komore. Údajne po celý čas držal v náručí dve najmladšie siroty a rozprával im rozprávku. Hoci od istého esesáckeho dôstojníka dostal možnosť zachrániť sa, svojich zverencov odmietol opustiť so slovami: „Nemôžem. Nie všetci ľudia sú darebáci.“

Od tohto jedinečného lekára a pestúna pochádza málo známe desatoro prikázaní pre rodičov:

1. Neočakávajte od svojho dieťaťa, že bude ako vy alebo že bude takým, ako ste si vysnívali, aby bolo. Pomôžte mu stať sa tým, čím ono samo je, nie tým, čím ste vy.

2. Nečakajte od dieťaťa, že vám vráti všetko, čo ste doň investovali. Dali ste mu vlastný život. Ako by vám to mohlo splatiť? No predsa tým, že aj ono dá život ďalšiemu človeku. To je absolútny prejav vďačnosti.

3. Nevylievajte si na dieťati svoj hnev. Vďaka tomu sa v živote vyhnete mnohým nedorozumeniam. To, čo zasejete, budete žať.

4. Neberte detské starosti na ľahkú váhu. Život nám dáva len to, čo dokážeme zvládnuť. Pamätajte si, že detský život je rovnako náročný ako život dospeláka. Dokonca môže byť komplikovanejší ako ten váš, a to až dovtedy, kým dieťa nezíska vlastné životné skúsenosti.

5. Deti neponižujte!

6. Nezabúdajte, že tie najdôležitejšie stretnutia v živote sú stretnutia s deťmi. Venujte im viac pozornosti, pretože nikdy neviete, čo za osobnosť sa za touto detskou tvárou skrýva.

7. Netrápte sa pocitmi, že pre svoje dieťa nerobíte všetko alebo mu dávate málo. Pamätajte si, že málo robí iba ten, kto neurobí všetko, čo je v jeho silách.

8. Vedzte, že dieťa nie je tyranom, ktorý vám strpčuje celý život. Nie je to len vaše telo a krv, ale vzácny dar – Pohár života, ktorý vám bol daný, preto sa snažte, aby sa v ňom vznietil tvorivý plameň.

9. Naučte sa milovať cudzie deti. Nikdy neurobte cudziemu dieťaťu to, čo by ste neurobili vlastnému potomkovi.

10. Majte radi svoje dieťa, nech je akékoľvek. Menej talentované, smoliarske, dospelé. Keď sa s dieťaťom zhovárate, tešte sa, pretože dieťa je sviatok, ktorý je zatiaľ s vami.

Možno stojí za to, aby sme sa my rodičia či vychovávatelia občas nad týmito desiatimi bodmi pozastavili. Už len preto, že pochádzajú z pera človeka, ktorý pre „svojich“ 200 detí bez váhania obetoval vlastný život.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: Pamätník Janusza Korczaka odhalený 9. novembra 2003 v nemeckom Günzburgu. (www.guenzburg.de)

Adam Takáč pred 104 d

Vedeli ste, že aj ženy s Downovým syndrómom majú svoje rehoľné spoločenstvo? Prijíma ich do svojich radov kontemplatívna komunita s názvom Malé sestry Baránkove učeníčky, ktorá existuje v strednom Francúzsku. Píše o nich Vatican News.

„Ich duša nie je postihnutá. Sú k Bohu blízko a vstupujú s ním do kontaktu ľahšie ako my,“ vraví ich predstavená matka Line s tým, že ľudia s Downovým syndrómom sú stále neobjaveným svetom.

Ako píše Vatican News, na začiatku tohto diela stálo priateľstvo medzi dvoma mladými ženami: Line, ktorá objavovala svoje povolanie k zasvätenému životu a službe najposlednejším, a Véronique, dievčaťom s Downovým syndrómom, ktoré bolo presvedčené o svojom povolaní ku kontemplatívnemu životu.

Podľa kanonického práva sa však zakazuje prijímanie ľudí s mentálnym postihnutím do reholí. Véronique sa tak stretávala s nepochopením. Obe ženy sa rozhodli začať mníšsky život v súkromí. Po štrnástich rokoch získali schválenie od cirkvi.

Ich prvým kláštorom bol malý sídliskový byt. Neskôr sa k nim pripojilo ďalšie dievča s Downovým syndrómom. V roku 1990 požiadali o priznanie statusu verejného združenia laických veriacich a o deväť rokov neskôr získali sestry status kontemplatívneho rehoľného inštitútu.

Sestry spájajú benediktínsku spiritualitu s malou cestou sv. Terézie z Lisieux. Matka Line podľa Vatican News zdôrazňuje, že hoci ľudia s Downovým syndrómom potrebujú pomoc zo strany iných sestier, rytmus monastického života je pre nich ako stvorený.

„Sú autonómne. Kontemplatívny život im umožňuje žiť vo veľmi pravidelnom, usporiadanom rytme,“ vraví matka Line. „Pre človeka s Downovým syndrómom sú zmeny ťažké, keď má ale všetko svoje pravidlá, majú v nich oporu. A ukazuje sa, že v sebe majú udivujúcu silu ducha. Poznajú naspamäť Sväté Písmo a životopisy svätcov. Ich pamäť je neuveriteľná. Ľudia si to neuvedomujú. Vynikajú v schopnosti odpúšťať a tešiť druhých v ich utrpení. Dokážu napríklad pohotovo nájsť príhodné slovo z Písma.“

Matka predstavená Line hovorí, že sa ich často pýtajú, ako rozpoznávajú v ich komunite povolania. „Rovnako ako v prípade iných povolaní. Pokiaľ človek pociťuje, že ho tento spôsob života napĺňa, znamená to, že ho Boh k nemu povoláva. Ľudia s Downovým syndrómom to dokážu rozpoznať a vyjadriť,“ odpovedá.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: Aleteia.org

Lukáš Obšitník pred 105 d

Kým od marca tohto roku britskej Konzervatívnej strane vytrvalo klesala podpora, od konca júna začala podľa prieskumov opäť stúpať.

Jej štandard sa v posledných rokoch pohyboval priližne na úrovni 40 percent, no v marci začala podpora strany prudko klesať. Najviac voličov jej plynulo odoberala čerstvo vzniknutá Brexit party europoslanca Nigela Faragea a konzervatívci sa pod vedením Theresy Mayovej koncom júna prepadli až k 20 percentám. Brexit party ich v tom čase dokonca predbehla. Popritom sa kontinuálne prepadali aj labouristi a stúpali Liberálni demokrati, na konci júna tak boli všetky štyri strany na približne rovnakej úrovni.

Po zložení funkcie Theresou Mayovou sa karta obrátila a keď začalo byť jasné, že sa novým premiérom stane Boris Johnson, zástancovia brexitu sa ku Konzervatívnej strane začali podľa viacerých prieskumov masovo vracať.

Podľa posledného prieskumu spoločnosti YouGov pre noviny The Times z 29.-30. júla by Konzervatívnu stranu volilo 32 percent voličov, labouristov 22 percent, liberálnych demokratov 19 percent a Brexit party 13 percent voličov.

Tvrdý prístup Borisa Johnsona smerom k Európskej únii je teda presne to, čo žiadajú voliči jeho strany. Keď sa do jeho programu zarátajú aj sľubované kroky ústretové k robotníckej vrstve, môže časť voličov odobrať aj labouristom.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: wikimedia.org

Jana Vinterová pred 107 d

Legendárny tvorca papierových modelov Richard Vyškovský, o ktorom sme na Postoji nedávno publikovali rozsiahlejší článok, zomrel krátko po svojich 90. narodeninách.

S jeho vystrihovačkami vyrastali celé generácie českých a slovenských detí a u mnohých táto záľuba pretrvala až do dospelosti. Richard Vyškovský sa narodil 13. júla 1929 vo Viedni. Známym sa stal predovšetkým vďaka ručne vyrábaným papierovým modelom, ktoré celých 50 rokov jeho aktívnej kariéry patrili k tým najobľúbenejším. V bohatej tvorbe tohto autora nájdeme napr. ľudovú architektúru z Čiech, Moravy a Slovenska, hrady, zámky, kostoly i celé fiktívne mesto, dopravné prostriedky aj postavičky. Papierové modelárstvo sa vďaka estetike a zároveň jednoduchosti jeho vystrihovačiek stalo súčasťou života tisícov detí i dospelých.

Richard Vyškovský zomrel 1. augusta 2019. Česť jeho pamiatke.

 

Na snímke Richard Vyškovský, január 2019. Foto: Stanislav Fajkus.