Krátke správy redakcie

Lukáš Kekelák pred 57 d

Maďarský premiér Viktor Orbán a nemecká kancelárka Angela Merkelová si dnes v západomaďarskom Šoprone pripomenuli 30. výročie Paneurópskeho pikniku, o ktorom sa v minulosti nemecký spolkový kancelár Helmut Kohl vyjadril ako o odstránenej prvej tehle z Berlínskeho múru.

Počas tohto podujatia sa 19. augusta 1989 na tri hodiny otvorila hranica medzi Maďarskom a Rakúskom, teda symbolicky medzi Východom a Západom. Dieru v železnej opone vtedy využilo asi tisíc východných Nemcov, ktorí doslova prebehli na Západ. Príslušníci maďarskej pohraničnej stráže na Nemcov nestrieľali a umožnili im nerušený prechod. Neskôr po definitívnom otvorení hranice medzi týmito krajinami počas prvých troch dní v septembri 1989 hromadne emigrovalo na Západ asi 15-tisíc východných Nemcov. Aj táto udalosť výrazne prispela k neskoršiemu pádu Berlínskeho múru, ktorý sa začal rúcať 9. novembra 1989.

Merkelová pri tejto príležitosti poďakovala Maďarsku za to, že v roku 1989 našlo dostatok odvahy otvoriť hranice, umožnilo ľuďom z bývalej Nemeckej demokratickej republiky utiecť na Západ a tým prispelo k historickému znovuzjednoteniu Nemecka. Kancelárka však vyjadrila vďaku aj ostatným krajinám, ktoré v tom čase bojovali za slobodu.

Obaja politici sa tiež zúčastnili na ekumenickej bohoslužbe v miestnom evanjelickom kostole. Orbán však využil príležitosť aj na to, aby vyzval úniu na uhradenie aspoň polovice výdavkov, ktoré Maďarsko doteraz vynaložilo na ochranu európskych hraníc. „Pred 30 rokmi sme zbúrali hranice v záujme slobody a bezpečia. Teraz chránime hranice aj naďalej v záujme slobody a bezpečia," zdôraznil Orbán po rokovaní s nemeckou kancelárkou.

Napriek pretrvávajúcim rozdielnym názorom krajín na riešenie utečeneckej problematiky Orbán vyzdvihol Merkelovú s tým, že už dlho riadi svoju krajinu a urobila mnoho pre Európu. Merkelová zas na oplátku ocenila politické prehodnotenie predchádzajúcej migračnej politiky a za prioritu pokladá boj proti príčinám utečenectva.

Paneurópsky piknik spolu s júnovými poľskými voľbami, v ktorých triumfovala opozičná Solidarita, boli prvými významnými udalosťami, ktoré odštartovali pád Železnej opony. 

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

FOTO TASR/AP

Ján Duda pred 59 d

Evanjelium 20. nedele v cezročnom období (18. 8. 2019) nastoľuje dve radikálne Ježišove témy (Lk 12,49-53). Je to téma ohňa a (ne)pokoja.

(1) „Oheň som prišiel zvrhnúť na zem a čo chcem? Len aby už vzplanul“ (Lk 12,49). V horiacom kríku sa Boh zjavuje Mojžišovi (Ex 3,1 a nasl.), v ohnivých jazykoch zostupuje Duch Svätý na apoštolov (Sk 2,1 a nasl.) V tomto zmysle je oheň symbolom Božej prítomnosti na zemi. Táto prítomnosť je pre človeka i zem požehnaním. Napriek tomu, že poznáme aj ničivú silu ohňa, chceme a túžime ostať pri interpretácii prítomnosti Boha, ktorá je pre zem požehnaním. Hoci niekedy toto požehnanie nie je bez bolesti a páli, avšak očisťuje. Mimochodom, existuje druh kríža s korpusom ukrižovaného Krista a nazýva sa to „pacifikál“ (= vytvárajúci mier, pokoj). Prečo asi?

(2) „Myslíte si, že som prišiel darovať zemi pokoj? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie“ (Lk 12,51). Pri sv. omši sa kňaz modlí: „Pane Ježišu Kriste, ty si povedal svojim apoštolom: Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam“ (obrad pokoja). Netreba stotožňovať Kristov pokoj s pokojom človeka! Lebo to nie je to isté.

Pokoj kresťana je pokojom i nepokojom zároveň. Je pokojom, ktorý vyplýva z prítomnosti Boha vo svete, v duši a nádeje večnosti. Je nepokojom, že vo svete je toľko nespravodlivosti, klamstiev, nečestnosti i množstvo ľudí bez záujmu o Boha. Je to nepokoj podobný nepokoju Krista na kríži alebo nepokoju Pavla pri hlásaní evanjelia... Nedali si pokoj, kým to dobro nevykonali.

Požehnanú nedeľu prajem všetkým, aby vás Pán obdaril svojím pokojom. Ak by som predsa mal vyjadriť obsah nedeľného evanjelia jediným slovom, použil by som „pacifikál“. Nechýba nám jeho používanie?

Ján Duda

 

Foto: Pacifikál zo začiatku 16. storočia, cs.wikipedia.org

Martin Hanus pred 60 d

Opozícia prerušila svoje letné trápenie, lídri strán Za ľudí, PS/Spolu a KDH predstúpili pred novinárov so spoločným vyhlásením, ktorého najpodstatnejšou vetou bola hneď tá prvá: „My, lídri demokratických politických strán, ktorí nepatria do kočnerovskej generácie politikov, sa zaväzujeme, že urobíme všetko preto, aby sme popretŕhali väzby medzi políciou, prokuratúrou, justíciou a ľuďmi, ktorí sú napojení na zločineckú sieť.“

Andrej Kiska, Miroslav Beblavý, Michal Truban a Alojz Hlina tým zareagovali na úniky z Kočnerovej Threemy a súčasne zostavili jadro opozičnej spolupráce.

Dopoludňajšia akcia opozičného štvorlístka bola malou výhrou pre každého z účastníkov: zvolal ju Andrej Kiska, ktorý po váhavom štarte potrebuje konečne získať imidž lídra-zjednocovateľa a najmä rozlet. Pre lídra PS/Spolu Michala Trubana je zas kočneriáda týchto dní aspoň na chvíľu úľavou a v inom zmysle je tiež pomocným lanom pre Alojza Hlinu, ktorému sa hodí, aby sa (pre jeho voličov) nezrozumiteľný pakt s progresívcami rozšíril na ďalších členov.

Rovnako bolo zaujímavé, kto na dnešnej tlačovke chýbal: Kiska povedal, že Richarda Sulíka volal, ten však nereagoval. Momentálne nevieme, či sa nechcel dostaviť sám Sulík, taktizuje so svojou sólohrou, alebo po jeho prítomnosti v skutočnosti až tak netúžil ani Andrej Kiska a pozvanie bolo skôr formálne a na poslednú chvíľu. Igor Matovič chýbal z pochopiteľného dôvodu, je na vojnovej nohe s takmer všetkými zúčastnenými, Kiskovi neodpovedá na esemesky, odkedy mu „ukradol“ Veroniku Remišovú.

V každom prípade, PS/Spolu, Za ľudí aj KDH potrebovali po uplynulých dňoch až týždňoch ponúknuť nový obraz a zvuk, to sa im dnes podarilo.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Jaroslav Daniška pred 61 d

Portál Aktuality.sk zverejnil prepis esemesiek medzi obvinenými Kočnerom a Zsuzsovou, Kočner v nich opisuje údajné stretnutia s Bélom Bugárom na Maldivách, ku ktorým malo prísť v čase vrcholiacej vládnej krízy po zavraždení Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Smsky sú v rozpore s tým, čo po návrate z dovolenky hovoril Béla Bugár, ktorý tvrdil, že sa pri náhodnom stretnutí iba pozdravili. Kočner v údajných smskách píše o opakovaných stretnutiach a rozhovoroch, na Bugára mal „nahučať“ a podobne. Záver komunikácie smeruje k tomu, že Bugár koalíciu podrží, aj keď je jeho strana rozdelená, čo sa napokon aj stalo.

Médiá dnes spravidla zabúdajú pripomenúť, že Bugár dokázal vtedy svojím manévrovaním a cynizmom so slávnou treťou vetou nielen podržať vládu, ale práve vďaka nemu prišiel o post premiér Fico a minister vnútra Kaliňák a došlo k rekonštrukcii vlády, čo bola de facto politická línia, ktorú sledoval aj prezident Kiska.

Napriek tomu je opäť raz na stole otázka, aké ťažké je pre menšiu stranu prežiť spoločnú vládu s Robertom Ficom. V minulosti to zažili Mečiar aj Slota, dnes na okraji politického útesu kráča Béla Bugár.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: Jakub Kotian/TASR

Ďalšie prepisy údajnej Kočnerovej sms komunikácie so Zsuzsovou si možno prečítať tu.

 

Jaroslav Daniška pred 61 d

Rogerovi Scrutonovi diagnostikovali rakovinu, píše o tom vo svojom newsletteri, z ktorého čerpajú aj viaceré médiá.  Podľa dostupných informácií zažil stav „blízky smrti“, absolvoval chemoterapiu. V závere newslettera sa píše, že Roger Scruton je „vďačný za 75 rokov radosti, ktoré mu boli dopriate, a bude sa tešiť z toho, čo mu zostáva“. Čitatelia vyhlásenia sú scrutonovsky elegantným jazykom uistení, že modlitby sú vypočuté vždy, aj keď nie nevyhnutne spôsobom, ktorí modliaci očakávajú.

Scruton bol nedávno predmetom ostrej konfrontácie, keď sa ho redaktor a noviny New Statesman rozhodli účelovo diskreditovať, vláda Theresy Mayovej ho odvolala z pozície poradcu vlády pre architektúru a kultúru života, po zverejnení nahrávky v konzervatívnych novinách bol rehabilitovaný a funkciu mu vrátili. Celý spor zvládal s mimoriadnym pokojom a kultúrnym nadhľadom a, ako sa ukazuje, aj v čase prepukajúcej choroby.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: archív

Martin Hanus pred 62 d

Včera sme zverejnili, že podľa informácií Postoja už vedenie Smeru zavrhlo letný plán, podľa ktorého by poslanci Smeru a SNS predložili výrazné skrátenie lehoty, dokedy môže žena požiadať o umelý potrat. Takisto sme uviedli, že v Smere zosilnel tlak aj proti miernejšej a sčasti iba symbolickej úprave interrupčného zákona, ktorú dlhodobo pripravovali Ján Podmanický a podpredseda Smeru Juraj Blanár (obaja na snímke).

Robert Fico dnes tieto zákulisné správy na svojom facebooku potvrdil: poslanci Smeru nepredložia žiadny vlastný návrh zákona týkajúci sa interrupcií (teda tým celkom padla aj Podmanického novela), Fico zopakoval, že je proti obmedzovaniu práva žien sa rozhodnúť.

Líder Smeru však zároveň predviedol, že napriek svojej úpadkovej fáze je naďalej obratným populistom, ktorý vie cieliť na svojich ľavicovejších aj konzervatívnejších voličov. Súčasne oznámil, že sa chystá podporiť zakladanie rodín veľmi drahými opatreniami (spomenul inšpiráciu z Poľska), ďalej ústavne znemožniť adopciu detí homosexuálmi a ešte k tomu všetkému pridal, že aj kvôli dnešnému „vajataniu KDH“ treba hľadať „právne vyjadrenie zákazu manželstiev homosexuálov alebo iných právnych foriem partnerstiev“.

Fico tým síce nepriamo priznal, že ústavná úprava o manželstve ako zväzku muža a ženy, ktorú v roku 2014 presadil spolu s KDH aj pre dobro vlastnej prezidentskej kampane, je tak trochu deravá. Ale to sa mu teraz vlastne nadmieru hodí, má emóciami nabitú tému, ktorá je aktuálna, mobilizuje vlastný tábor a vráža klin do radov pestrofarebných nepriateľov. Uvidíme, s čím Smer na jeseň napokon príde a ako sa toho zhostia PS/Spolu, Andrej Kiska a najmä Alojz Hlina.

Vráťme sa však k téme potratov, ktorá už akoby dneškom celkom vyšumela. Fico vo facebookovom videu okrem iného povedal, že jeho poslanci budú mať v prípade, ak niekto iný predloží zákon o interrupciách, voľnosť pri hlasovaní. Iste, to samo osebe veľa neznamená, Smer bol vždy jasne pro-choice, za Vašečkov návrh hlasovalo vo februári iba šesť poslancov Smeru (mnohí nehlasovali proti, ale sa zdržali). Aj preto je jasné, že akýkoľvek návrh, ktorý by obmedzoval potraty poľskou cestou, nemá žiadnu šancu na úspech.

Ale keby Richard Vašečka či niekto iný predložil návrh na skrátenie lehoty potratov z 12. do 8. týždňa tehotenstva, vykresala by sa aspoň istá šanca, že to poslanci v Národnej rade tesne odhlasujú. V atmosfére septembrového Pochodu za život by sa totiž mohli pridať aj niekoľkí z tých poslancov, ktorí sa pri radikálnych protipotratových zákonoch zvykli zdržať hlasu. Je pravdou, že keby aj zákon do 8. týždňa prešiel všetkými čítaniami, zrejme by potom narazil na veto prezidentky, ktoré by už možno nešlo prelomiť. No i slabá nádej za tento pokus stojí.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Na snímke poslanci Smeru Juraj Blanár (vľavo) a Ján Podmanický (vpravo), foto TASR – Jakub Kotian. 

Ján Duda pred 62 d

(1) Už dnes večer začíname vigíliou a zajtra (15. 8. 2019) pokračujeme v liturgickom slávení Nanebovzatia Panny Márie. Aj keď liturgické biblické texty dneška a zajtrajška sú iné, obsahom sa zhodujú. 

(2) Pánova archa a materstvo Márie. Dnešné (14. 8. 2019) prvé čítanie opisuje udalosť prenesenia Pánovej archy do stanu, ktorý pripravil kráľ Dávid (1Krn 15,3-16,2). Zajtrajšie (15. 8. 2019) prvé čítanie nám ukazuje Máriu ako „ženu, ktorá porodila“ Krista (Zjv 11,19-12,10). Novou Pánovou archou je tak Mária. Preto Mária je „miestom“, kde sa „nebo ukázalo zemi a zem bola uchvátená k nebu“ (Quido Marini, 2010). Preto ak Kristus zvíťazil nad smrťou, Mária je prvotinou tohto víťazstva. Lebo v sile Kristovho vykúpenia si „porušiteľný (človek) oblečie neporušiteľnosť a smrteľný nesmrteľnosť“ (1Kor 15,54).

(3) Nanebovzatá: kam bola Mária vzatá? Nebo presahuje človeka (2Kor 12,2), preto si pomáhame obrazmi. Sv. Róbert Bellarmín (1542 – 1621), keď uvažoval o nebi, použil biblické obrazy: raj, dom, mesto, kráľovstvo a iné (O večnej blaženosti svätých). „Nebo sa ukázalo zemi“ aj v Márii, v ktorej vidíme ženu odetú slnkom, stojacu na mesiaci, s korunou-vencom z dvanástich hviezd (Zjv 11). Teda nebo nie je ďaleko. Je to predovšetkým Božia láska, ktorá víťazí nad smrťou a korunuje život večný (Benedikt XVI., 2010). Nanebovzatie Panny Márie je korunováciou života. 

Požehnaný sviatočný deň prajem všetkým.

Ján Duda

 

Foto: Tizian – Nanebovzatie Panny Márie (výrez)

Martin Hanus pred 63 d

Už je to istý čas, čo možno sledovať vystrašený výraz tváre niektorých politikov Smeru, keď sa ich novinári v zákulisí pýtajú, či je naozaj pravdou, že Robert Fico plánuje umiestniť na kandidátku Smeru bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara. 

Politici Smeru krčia plecami, vyjadrujú nádej, že sa tak napokon nestane, ale vedia, že Gašpar túži po miestenke, a začuli, že ju môže získať. Pragmaticky sa však desia predstavy, ako môže ublížiť strane fakt, že voľby presne pripadnú na druhé výročie Kuciakovej smrti – a z kandidátky Smeru by sa mala v tom čase škeriť tvár človeka, ktorý ako šéfpolicajt neslúžil boju so zločinom, ale nitrianskemu klanu Bödörovcov a na ktorého pokyn sa malo v policajných databázach lustrovať aj meno neskôr zavraždeného novinára. 

Ale o stave súčasného Smeru nepotrebujeme vedieť oveľa viac, už len ako nápad je Gašparovo meno urážkou rodín dvoch zavraždených ľudí, a nielen ich. 

Premiér Pellegrini sa dnes po novinárskej otázke odhodlal k vyhláseniu, že Gašpar by nemal byť na kandidátke Smeru, lebo by sa mal skôr sústrediť na to, aby „vyvrátil podozrenia a očistil svoje meno“. 

Tibor Gašpar sa nezdržal a dnes večer reagoval na Pellegriniho útokom, ktorý od úžasu zacitujeme v plnom znení: „Dnešné vyjadrenia premiéra Pellegriniho na moju adresu preto považujem len za súčasť jeho novej mediálnej stratégie a veľmi nešťastné naháňanie politických bodov. O to viac, keď komentuje záležitosti, ktoré nie sú v jeho kompetencii. Podlieha tlaku médií, aby chránil samého seba pred mediálnym lynčom, namiesto toho, aby bránil zákonnosť a princípy demokracie. Nemyslím si, že tieto jeho ,liberálne chvíľky‘ oslovujú voličov Smeru-SD, a podľa jeho posledných krokov by mal skôr uvažovať o vstupe do Progresívneho Slovenska. Určite majú veľa spoločného.“ A na začiatok svojho komentára k Pellegrinimu ešte pripojil dúhovú vlajku.

Nevieme, či policajný exprezident má aj pádne dôvody hýriť toľkým sebavedomím alebo len facebookuje v akomsi zúfalom návale. Isté je len toľko, že slovenská slovná zásoba je tu prikrátka, to už nie je drzosť ani nebotyčná drzosť, proste Tibora Gašpara nejde prekonať. 

FOTO TASR – Marko Erd

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Jaroslav Daniška pred 64 d

Poľská a nemecká tlač rieši v ostatnom čase novú tému v nemecko-amerických vzťahoch, ide v nej o možný odchod 55-tisícového kontingentu amerických vojakov a civilného personálu z Nemecka a – pozor: dokončenie vety má rovnaký význam ako jej prvá časť – ich presun do Poľska. Poliaci sú, ako vieme z nedávnej minulosti, ochotní za prítomnosť amerických vojakov na svojom území Američanom platiť, navyše sa správajú pri každej možnej príležitosti pro-americky.

Nemci sú iný prípad. V médiách sa spomínajú mená amerických veľvyslancov v Berlíne a Varšave, ktorí sa nechali počuť, že prečo by napr. americké vojská mali garantovať bezpečnosť Nemecka, keď tento mocný obchodný štát vedie inú obchodnú politiku ako USA, občas dokonca protichodnú. 

Ponúkajú sa prirodzene dva príklady. Ten prvý sa týka Číny, na ktorú Trumpova vláda ekonomicky tlačí (zhodnotenie meny, zavedenie ciel, národná bezpečnosť v otázke Huawei a iných technológií), v podstate s ňou vedie kontrolovanú obchodnú vojnu. Z tej najviac ťaží EÚ, a teda Nemecko. Mimochodom, dosť neochotné aj pri téme 5G a skôr vyčkávajúce. 

Druhou témou je Británia, brexit sa blíži, Američanom záleží, aby Briti zostali obchodne v hre, je to napokon dôležitý spojenec. Británia je pre Európu a spojencov v NATO naďalej vojensky mimoriadne dôležitá. Problém je, že Londýn nemá pri odchode z EÚ výraznejšiu podporu v Berlíne, EÚ sa na rozhodnutie odísť pozerá zvrchu a Londýn chce z vnútroEÚ dôvodov skôr potrestať. Práve Berlín by mohol vniesť inú logiku a iný prístup, zatiaľ to však Merkelovej nestálo za významnejšiu aktivitu.

Americkí veľvyslanci pritom požiadavku formulujú logicky a presne.

Otázka je, čo by prípadný spor medzi USA a Nemeckom znamenal pre našu politiku, už vidím to zúfalstvo v očiach našej transatlanticko-proeurópskej komunity. Najviac by z neho ťažilo Poľsko, na ktoré sa práve táto komunita pozerá cez prizmu Berlína a Bruselu. K tomu patrí aj poznámka o vojensko-politickej iniciatíve prezidenta Macrona, ktorý ponúka európske zblíženie a ráta s nemecko-francúzskou koalíciou.

Foto: prítomnosť Američanov na nemeckom území, wikimedia

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Jaroslav Daniška pred 64 d

J. D. Vance sa stal katolíkom. Ide o autora knihy Hillbily Elegy, ktorá vyšla pod nezmeneným titulom aj v slovenskom preklade, pre čitateľov Postoja ide o známe meno. Ročník 1984, so silným príbehom, ktorý opísal v autobiografickej knihe, tá sa stala bestsellerom, ktorý Amerike pomáhal pochopiť, prečo americkí bieli voliči volili Trumpa. O knihe som písal tu.

Vance stojí za pozornosť, v poslednom roku-dvoch hovorí o zmene, ktorou by mal prejsť americký konzervativizmus, aby dokázel lepšie čeliť liberalizmu, nedávno o tejto diskusii písal Lukáš Krivošík. Vance by rád kandidoval do amerického Senátu za republikánov, z kuloárov počuť, že mu v tom ale bráni osobne Donald Trump.

Najnovšia informácia o Vanceovi je duchovná: Rod Dreher na svojom blogu opísal, ako sa cez víkend stal katolíkom. Vance si za svojho patróna zvolil sv. Augustína, pokrstený bol v kláštore v Cincinnati. Dreher s ním pohotovo urobil aj krátky rozhovor, kde hovorí o svojom chápaní viery, prečo ho neodradili sexuálne škandály a čo mu na katolicizme imponuje najviac. Krátko hovorí aj o politike a budúcnosti republikánov, o Trumpovi a evanjelikáloch, z jeho pohľadu.

Blog sa končí vtipne: americkí dominikáni Dreherovi povedali, že teraz je rad na ňom, autor náležite všetko zdokumentoval.

Foto: Rod Dreher