Krátke správy redakcie

Ján Duda pred 78 d

Obsahom evanjelia 26. nedele v cezročnom období (29. 9. 2019) je Ježišovo podobenstvo o boháčovi a Lazárovi (Lk 16,19-31). Nie je to o tom, že by bohatstvo predurčovalo bohatého človeka do zatratenia a chudoba a bieda chudobného do nebeského kráľovstva. Tak o čom toto podobenstvo vlastne je?

(1) Peniaze ľuďom ponúkajú „zdanie“ všemohúcnosti. Ale to je atribút samého Pána Boha. „V súčasnej spoločnosti sa všetko vyjadruje/oceňuje peniazmi“ (Luhmann, 186). Peniaze sa stali bohom na zemi a strhli na seba rolu, ktorá všetko určuje“ (F. Wagner, 134). „Kto má veľa peňazí, je ako Boh, lebo si môže dovoliť všetko“ (Höhn, 3). Zaujímavo podstatu problému vyjadruje Boff: „Najväčším problémom súčasnosti nie je ateizmus, ale modlárstvo: deformácia Božieho obrazu“ (561). Problém boháča z Ježišovho podobenstva potom spočíva v tom, že veril viac svojmu bohatstvu než Pánu Bohu.

(2) Preto kardinál Koch pripomína „teológiu peňazí“, ktorej sa podľa neho nikto nevenuje (Koch, 34). Teológia peňazí znamená argumentovať a vysvetliť, aké miesto majú peniaze v našom živote „sub ratione Dei“ (z Božieho pohľadu, resp. v rebríčku hodnôt, kde vždy je najvyššou hodnotou Boh).

Podľa kardinála nesmieme sa uspokojiť iba s etickým hodnotením peňazí (že peniazmi niekto koná dobro), ale je potrebné teologické hodnotenie peňazí: že ich konkrétny človek považuje na zemi za vyššiu hodnotu (hoci iba prakticky), za vyšší vplyv a moc, než má sám Boh. „V súčasnej spoločenskej situácii peniaze a Boh predstavujú dve navzájom si konkurujúce chápania Boha“ (Koch, 37).

(3) Niektorí autori adresujú kritiku aj smerom k Cirkvi. Vraj príliš často sa oddeľuje etika a teológia peňazí od inej činnosti Cirkvi, ktorú nazývajú teologickou alebo pastoračnou činnosťou (Schiller, 13). Každé finančné rozhodnutie cirkevnej autority sa musí považovať zároveň aj za jej teologické a pastoračné rozhodnutie. Lebo iba vtedy, ak sa bude Cirkev „doma“ správať teologicky zodpovedne (teda aj pastoračne a finančne), dokáže účinne pôsobiť proti tlaku a moci peňazí v spoločnosti (Thomas z Chobchanu, Summa confessorum, 509).

Všetkým prajem požehnaný Pánov deň. 

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Ilustračné foto: hnonline.sk

Martin Hanus pred 79 d

Pozrime sa ešte raz na najdôležitejšie hlasovanie poslancov v tomto týždni, tentoraz koalično-opozičnou optikou. Návrh novely interrupčného zákona z dielne poslancov OĽaNO bol jediný so šancou na úspech, ako je známe, chýbal mu jeden hlas. Ten návrh nebol len čisto symbolický, prinášal sociálne opatrenia a zavádzal nový text poučenia pre ženu žiadajúcu o potrat, aby si svoje rozhodnutie ešte raz dôkladne zvážila. Cieľom návrhu bolo teda znižovať potraty mäkkou cestou, v realite by to možno neznamenalo veľké výsledky, ale keby tento návrh prešiel, išlo by o druhú najväčšiu pozitívnu zmenu interrupčného zákona od roku 1989 (spolu so zavedením informovaného súhlasu v roku 2009).

Preto išlo aj o historické hlasovanie, ktoré si zaslúži posledné obzretie: za tento návrh hlasovalo celkovo 68 poslancov, z radov vládnej koalície ho podporilo len 9 (slovom deväť) poslancov, piati zo Smeru, traja z SNS a jeden z Mosta (ale aj to bol Eduard Adamčík, ktorý nie je členom strany a bližšie má ku KDŽP). 

Ak tento návrh takmer prešiel, bolo to vďaka pomerne masívnej podpore opozičných poslancov, spojil konzervatívcov, liberálov aj kotlebovcov. Robert Fico a Andrej Danko síce radi v rôznych súvislostiach hovoria, akou sú hrádzou proti liberalizmu, „liberálnym šialenstvám“ či „zvrátenostiam“, ale kým oni tento mäkký pro-life návrh bojkotovali, hlasovalo zaň 16 poslancov SaS (teda dvojnásobne viac než poslancov zo Smeru a SNS dohromady). A hlasoval zaň aj jeden z dvoch lídrov PS/Spolu Miroslav Beblavý, ktorý si pritom vo svojom prostredí vypočul i piskot. Jeden príklad: proti navrhovanému textu poučenia rozpútal na svojom facebooku kampaň politológ Pavol Hardoš, asi najväčší extrémista medzi tunajšími progresivistami, ktorý ho označil za „sadizmus“ či „psychopatický legislatívny sadizmus“. Tieto výpady podporili facebookovými emotikonmi aj hovorkyňa strany Spolu Silvia Hudáčková, bývalá kandidátka na starostku Dana Kleinert z PS či Ondrej Prostredník takisto z PS. 

Hlasovanie poslancov SaS aj Miroslava Beblavého, od ktorých to nikto automaticky nemohol čakať, tak len zvýrazňuje biedu Smeru aj SNS. Pritom ešte v júli sa v Smere a SNS zamýšľali, či pripraviť na septembrovú či októbrovú schôdzu zákon, ktorý skráti lehotu, dokedy môže žena požiadať o potrat bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov. Chceli sa tým zviezť na atmosfére Pochodu, osloviť konzervatívnejších voličov a popritom rozhádať ideologicky pestrú opozíciu. Napokon úvahy padli, ostro proti bol Peter Pellegrini, napokon aj líder Smeru Fico si zrátal, že mu to prináša viac rizík než výhod a vyhlásil, že Smer na tomto poli nespraví do volieb nič, radšej sa sústredí na to, ako ústavne zabrániť adopciám detí homosexuálmi. 

To celé teraz v stredu zavŕšil Smer kombináciou ľahostajnosti aj cynizmu, keď nezahlasoval ani za návrh OĽaNO, o Andrejovi Dankovi už bolo povedané dosť.

 Zo strany predstaviteľov cirkvi sme počuli v posledných mesiacoch kritické vyjadrenia či aspoň náznaky na adresu rôznych politikov, Zuzany Čaputovej alebo aj Františka Mikloška. Teraz sa pár ráznejších slov priam pýta.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

FOTO TASR – Jakub Kotian

Jaroslav Daniška pred 80 d

(Doplnené o reakciu na A. Hlinu.) Máme za sebou týždeň akcií, ktoré súviseli s témou ochrany života pred narodením, dovoľte krátku poznámku. Myslím, že uplynulý týždeň od piatku, keď sa začal sprievodný program, až po včerajšie hlasovanie v parlamente, ukázal pár vecí.

Po prvé, udial sa cenný posun v tom, ako sa o téme hovorí, podstatne viac sa skloňuje pozitívny príklad nám blízkeho Poľska, konečne zaznievajú poľské reálie, a nie mytológie. Vďaka za to patrí Spoločenstvu L. Hanusa a akcii BHD Life, sponzorom aj viacerým poslancom.

Po druhé, ukázalo sa, že politický prístup, ktorý hlásal obranu status quo ako princíp (pozri napríklad vyhlásenia Alojza Hlinu), nielenže smrdí naftalínom, ale otvorene poškodzuje politický konzervativizmus. Uplynulé dni ukázali, kadiaľ vedie cesta, že má na svojej strane ulicu a ešte niečo navyše.

Dôkazom je nielen sociálno-informatívna iniciatíva poslancov OĽaNO, ku ktorej sa opoziční poslanci správne odhodlali a prestali veriť kuloárnym sľubom z vládnych radov, a napokon im chýbal v parlamente iba jediný hlas, ale najmä zákon, ktorý predložili Milan Krajniak (na obr.) a Jozef Lukáč, ktorý síce dosiahol iba 44 hlasov, ale nanovo uchopil tému (ochrana života od momentu, keď začne biť srdce), pričom takéto emociálne uchopenie témy úplne inak formuje verejnú mienku. Krajniakovi a Lukáčovi sa podarilo po prvýkrát v meraniach výskumov verejnej mienky získať na ochranu života výraznú väčšinu, keď 2/3 respondentov odmietli schváliť v takomto prípade právo na potrat.

A po tretie, spor po vystúpení môjho brata Patrika v relácii denníka Sme, kde odmietol kritizovať kotlebovcov za to, že hlasujú pro-life, hoci inak na ich adresu vyjadril kritiku (slová o jednom cieli z titulku ani nepoužil), ukázal, že slovenské pro-life je vnútorne rozdelené a zdrojom tohto rozdelenia je liberálna kritika. Začalo sa to pred rokom a pokračuje ďalej, na vyjadrenie môjho brata nepochopiteľne reagovalo Fórum života, na ich vyhlásenie zase Anton Chromík či na svojom facebooku Tomáš Kováčik a ďalší. Zdá sa, že v tejto diskusii pôjde o viac, celkom iste aj o obranu slovenčiny a zdravého rozumu. K triedeniu duchov teda nedochádza iba medzi politikmi, ale aj pro-lifermi.

Čosi mi hovorí, že nemusí ísť o neužitočné procesy.

- Doplňujúca poznámka -

Na text vyššie zareagoval A. Hlina sebe vlastným spôsobom. Tvrdenie o politike statusu quo vychádza z jeho odpovede v rozhovore pre denník Sme z mája minulého roku, noviny sa ho pýtali na problematiku LGBT, on odpoveď rozšíril na širšie témy kultúrnej vojny, povedal: "Pozrite, ja si myslím, že vzhľadom na politickú situáciu si ani konzervatívci, ani liberáli nebudú môcť dovoliť viesť kultúrnu vojnu. Možno o pár rokov bude jedna zo strán taká silná, že si svoje videnie sveta presadí. Dovtedy bude zachovaný súčasný stav. S takou predstavou pôjdeme do volieb. Pre zlú situáciu na Slovensku a problémy ako korupcia, polícia, súdnictvo, školstvo, zdravotníctvo sme ochotní zatiaľ netlačiť na 'večné' konzervatívne témy a žiadať len zachovanie statusu quo, ale očakávame rovnaký prístup aj od liberálov.“

Tento jeho výrok vyvolal vtedy kritiku aj v radoch KDH.

Moja poznámka ale smeroval trochu inde. Nepochybujem o tom, že Hlina stojí v téme pro-life na strane ochrany života, v minulosti tomu venoval pomerne veľký priestor, chcel som ale poukázať na to, že KDH pod jeho vedením stratilo iniciatívu, dnes má viacerých poslancov v parlamente, ktorí naposledy aj všetky pro-life návrhy v parlamente podporili, ale sami s ničím neprišli (poslankyňa Verešová mäkký návrh OĽaNO podpísala ešte pred vstupom do Hlinovej strany), o téme neuvažujú novátorsky, netlačia diskusiu, neprinášajú nové inšpirácie atď. Má to svoje dôsledky, ale o tom inokedy.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: Baumann/TASR

Jozef Majchrák pred 80 d

Predseda Smeru Robert Fico navrhol Petra Pellegriniho za lídra volebnej kandidátky. Premiér to prijal.

Táto správa v zásade znamená dve veci. Po prvé istotu, že spory vo vnútri Smeru zostanú až do volieb uzamknuté pod pokrievkou a nevybublajú do radikálnych krokov, ktoré by stranu mohli vážne poškodiť. Spomeňme si, že ešte nedávno sa v médiách písalo, že Pellegrini by mohol zo Smeru odísť a pridať sa k novej Druckerovej strane.

Po druhé je toto rozhodnutie dôkazom toho, že Robert Fico sa ešte stále dokáže správať ako racionálny politik. Uvedomuje si, že strana musí v mesiacoch, ktoré zostávajú do volieb, vyžarovať jednotu. A tiež to, že populárny premiér na čele kandidátky je v situácii, keď Smer aj on osobne čelí silnému tlaku na marketingovo dobrý ťah.

Určite sa však tento krok nedá čítať tak, že v Smere sa menia mocenské pomery a Robert Fico ustupuje a vyprázdňuje pozície. Fico má stále pod kontrolou predsedníctvo aj poslanecký klub. To, či sa mocenská pozícia premiéra výraznejšie posilnila, sa ukáže, až keď bude známa celá kandidátka. Až potom bude zrejmé, koľko zo svojich ľudí sa Pellegrinimu podarilo umiestniť na voliteľných miestach a či sa okolo neho začína vytvárať niečo ako nové stranícke mocenské centrum.

Okrem ľudí, ktorí budú na kandidátke, veľa k tejto téme, samozrejme, napovie aj to, či sa tam niektoré mená neobjavia.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: TASR/Dano Veselský

Lukáš Obšitník pred 80 d

Český premiér Andrej Babiš skáče tak, ako turecký premiér Recep T. Erdogan píska, napísala česká reportérka Lenka Klicperová v reakcii na včerajší Babišov prejav na Valnom zhromaždení OSN, v ktorom podporil Erdoganov plán na vybudovanie „bezpečnej zóny“ v severnej Sýrii.

Erdogan vo svojom utorňajšom prejave v OSN vyhlásil, že do tejto zóny presídli dva až tri milióny sýrskych utečencov nachádzajúcich sa v Turecku. Varoval, že ak mu to nebude umožnené, plánuje ich pustiť ďalej do Európy. Následne Babiš vo svojom prejave vyhlásil, že „je nevyhnutné nastoliť mier v regióne. Musíme s Tureckom diskutovať, ako to dosiahnuť“. Vznik tzv. nárazníkovej zóny podporil, podľa neho by to tamojšiu situáciu upokojilo. V stredu sa s Erdoganom na túto tému aj osobne rozprával a dokonca mu navrhol, že mu v jeho cieľoch pomôžu aj štáty Vyšehradskej štvorky.

Reportérka Klicperová, ktorá Blízky východ mnohokrát navštívila a spolu s Markétou Kutilovou o tamojšej vojne napísala niekoľko reportážnych kníh, však upozorňuje, že Erdogan sa v skutočnosti chystá iba na ďalšiu okupáciu kurdských území podobnú tej násilnej v Afríne z januára tohto roku, no tentoraz už s medzinárodnou podporou.

„Toto území je obydlené Kurdy a je na něm většina kurdských měst. Erdogan už nechce opakovat scénář z Afrínu, kdy třetí kurdský kanton násilím dobyl a Kurdy z Afrínu vyhnal. Teď chce udělat stejnou věc – ale za podpory světové veřejnosti, zejména Evropy. Do zóny chce umístit uprchlíky ze Sýrie – kteří ovšem pocházejí z jiných oblastí Sýrie a jsou to převážně Arabové.

Chytré řešení – zbaví se až dvou milionů uprchlíků, bude mít volnou ruku k postupné okupaci kurdských oblastí. S posvěcením evropských vlád, které se už nyní třesou, že by jim turecký prezident zase pohrozil puštěním uprchlíků do Evropy.

Komu by dnes záleželo na obětech, které Kurdové přinesli ve válce s Islámským státem? Ten je zničen (jak se někteří velice krátkozrace domnívají) a milé Kurdy už přece k ničemu nepotřebujeme. Bezpečná zóna však bude jen dalším potenciálním ohniskem požáru na Blízkém východě,“ napísala Klicperová.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: Turecký prezident Recep T. Erdogan v prejave z 24. septembra na Valnom zhromaždení OSN ukazuje oblasti v severnej Sýrii obývanej prevažne Kurdmi, ktoré plánuje premeniť na tzv. bezpečnostnú zónu. Zdroj: TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 81 d

Demokratická strana v USA oficiálne podnikla kroky, ktorými začína proces odvolávania prezidenta Trumpa v Kongrese. Je zrejmé, že budúcoročné prezidentské voľby tým získajú jednu z hlavných tém.

Proces funguje tak, že Snemovňa reprezentantov má právo prezidenta obžalovať, Senát vystupuje v role sudcu a ak má byť prezident odvolaný, za žalobu musí hlasovať 2/3 senátorov. V Snemovni majú väčšinu demokrati, v Senáte republikáni, čím je asi povedané všetko. Bude to ostrá politická bitka, ktorá posilní polarizáciu Ameriky, a bolo by veľkým prekvapením, keby bol Trump odvolaný. Impeachment bol v dejinách USA spustený dvakrát, najväčší úspech dosiahol, keď pred jeho spustením dobrovoľne odstúpil prezident Nixon.

Predmetom žaloby, ktorú predniesla predsedníčka Snemovne Nancy Pelosiová, je únik informácií, podľa ktorých prezident Trump žiadal ukrajinského prezidenta Zelenského o vyšetrenie údajnej korupcie syna demokratického kandidáta na prezidenta Joa Bidena (favorizovaného, ale zatiaľ bez nominácie), pričom krátko predtým došlo k obmedzeniu finančnej pomoci USA pre Ukrajinu. Zníženie zdôvodnila Trumpova administratíva práve korupciou, demokrati sa budú snažiť preukázať, že Trumpovou motiváciou bol nátlak na Zelenského a tým zasiahnutie do amerických volieb. Keďže však k zníženiu pomoci došlo skôr, bude to riadna politická mela.

Zaujímavý dôvod, prečo k spusteniu procesu dochádza, uviedol dnes hlavný korešpondent Financial Times vo Washingtone Edward Luce, vo svojom komentári píše, že Pelosiová bola až doteraz vytrvalo proti impeachmentu, keďže sa obávala, že to môže Trumpovi iba pomôcť, svoj názor zmenila, keď nabudená stranícka základňa žiadala impeachment, a ak by sa Pelosi neprispôsobila, ohrozila by tým svoju pozíciu v strane a na čele Snemovne.

Potom čo Muellerova správa v apríli nepriniesla médiami a demokratmi túžobne očakávaný dôkaz proti Trumpovi, casus belli sa stávajú výroky Trumpa v rozhovore so Zelenským. Je to oficiálny začiatok kampane, je možné, že bude o stupeň ostrejšia ako pred štyrmi rokmi s Clintonovou, a osobne by som si tipol, že táto poloha Trumpovi celkom vyhovuje.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: TASR/AP

 

Lukáš Obšitník pred 83 d

Na ilustračnej fotografii k tomuto textu správne vidíte zelené vlajky Kotlebovej ĽSNS. Nepochádzajú však z Pochodu za život, ale zo spomienky pri príležitosti 100. výročia úmrtia Milana R. Štefánika z mája tohto roku na Bradle. Na akcii sa zúčastnili tisícky ľudí, ktorí s ĽSNS nemajú nič spoločné. Podujatie ĽSNS neorganizovala, jej predstavitelia na nej nevystupovali, len sa so svojimi vlajkami zamiešali do davu. 

Ak sa prizriete bližšie, medzi zelenými vlajkami uvidíte členov Progresívneho Slovenska, zakladateľa Ivana Štefunka a Ondreja Prostredníka. V máji na takéto premiešanie davu upozornili Hospodárske noviny, ktoré to v reportáži zvlášť vypichli: „Slávnosť na Štefánikovej mohyle si pripravila aj jednu kuriozitu. V dave sa zhodou okolností stretli sympatizanti Progresívneho Slovenska a SPOLU v spoločnosti kotlebovcov. Zatiaľ čo fanúšikovia Kotlebovej strany kričali kritické heslá, progresívci a podporovatelia SPOLU ich karhali. Na slávnostnom kladení vencov sa zúčastnil aj šéf SPOLU Miroslav Beblavý. (...) Exšéf Progresívneho Slovenska Ivan Štefunko taktiež prišiel na akciu. Ocitol sa v dave medzi podporovateľmi ĽSNS.“ Poznámka bola uvedená ako paradox, nie ako odsúdenie účastníkov.

Tvrdil vtedy niekto, že pre prítomnosť ĽSNS bola celá myšlienka akcie – spomienka na Štefánika – chybná sama osebe? Spochybňoval niekto samotného Štefánika? Mal niekto výčitky, že sa na akcii zúčastnil? Kritizoval niekto progresívcov, že sa s nimi ocitli v jednom dave? Samozrejme, nikto, bolo by to úplne absurdné.

Voči ĽSNS sa vtedy z pódia ohradil Andrej Danko. Teraz sa voči zneužívaniu akcie viacnásobne ohradili organizátori Pochodu za život – pred konaním akcie aj počas nej, podobne aj mnohí účastníci počas akcie alebo po jej skončení v blogoch. Kotlebovcom nemohol nikto brániť prísť na Bradlo, podobne ani teraz na Námestie slobody. To však neznehodnocuje samotnú akciu.

Ak teraz človek sleduje reakcie v médiách a na internetových fórach, nemal by zabúdať oddeliť zmysel podujatia od správania menej ako percenta jeho účastníkov. My ostatní by sme si mohli pripomenúť, že ĽSNS bola pred jeden a pol rokom jediným navrhovateľom pro-life zákona – na škodu všetkých ostatných. Štefánik nebol fašista, rovnako ako nimi nie sú ani pro-liferi. Nech v ĽSNS študujú Štefánikov odkaz a nech sa učia, že pro-life postoj je o hodnote každého človeka bez rozdielu – tak ako to neustále zdôrazňujú organizátori Pochodu.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Reprofoto: hnonline.sk

Jaroslav Daniška pred 83 d

Český ekonóm Lukáš Kovanda (na obr.) napísal krátku poznámku s dôležitou témou: porovnáva bohatstvo priemerného Čecha a priemerného Slováka, štúdiu, z ktorej čerpá, vydala poisťovňa Allianz. Krátky citát:

„Majetek průměrného Slováka dosahoval loni podle zmíněné studie Allianzu 58 procent majetku průměrného Čecha. Vskutku, průměrný Slovák vlastní nyní necelé tři pětiny toho, co průměrný Čech. Počítá se jak movitý, tak nemovitý majetek,“ píše s odkazom na nemeckú štúdiu Kovanda.

Česi zbohatli o. i. aj preto, že v uplynulom čase vzrástli ceny českých nehnuteľností. Ešte horšie dopadne naše porovnanie s Čechmi, ak sa majetky očistia od dlhov:

„Pokud porovnáme majetek Čechů a Slováků po odečtení dluhu, dopadají Slováci ještě hůř. Jejich majetek pak už totiž neodpovídá třem pětinám majetku Čechů. Ne. Majetek průměrného Slováka, pokud nepočítáme dluh, odpovídá jen o něco více než jedné třetině majetku průměrného Čecha, konkrétně 37 procentům.“

Kovanda svoj text uzatvára poznámkou, že pred zavedením eura bol priemerný Slovák na tom voči priemernému Čechovi lepšie, po desiatich rokoch s eurom sme si teda pohoršili. Kovanda v závere textu otvoril otázku, ako to súvisí s eurom.

Na túto krátku poznámku zareagoval ekonóm Pavol Minárik, ktorý vedie Katedru ekonomie a managementu na Cevro Institutu v Prahe a práve prípadná súvislosť s eurom sa mu zdá neopodstatnená, píše:

„Nárast bohatstva Čechov súvisí najmä s rastom cien nehnuteľností a nemá nič spoločné s eurom. Od roku 2009 (prijatie eura) vzrástli ceny na Slovensku o necelých 9 %, v Česku cez 45 %, pritom nehnuteľnosti tvoria okolo 40 % bohatstva domácností. Kovanda uvádza, že minuloročný rast bohatstva Čechov bol cez 4 %, to ide celé na vrub rastu nehnuteľností (tie vzrásti cez 10 %). Obávam sa, že Čech a Slovák s rovnakým domom budú mať odlišný majetok len kvôli cenám,“ píše Minárik.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: lukaskovanda.cz

Lukáš Obšitník pred 83 d

Vo štvrtok 26. septembra sa v Univerzitnej knižnici v Bratislave uskutoční medzinárodná konferencia o využívaní archívnych dokumentov tajnej polície v štátoch bývalého komunistického bloku.

Na konferencii vystúpia odborní predstavitelia inštitúcií venujúcich sa tejto oblasti zo Slovenska, Nemecka, Poľska, Českej republiky, Slovinska, Rumunska, Lotyšska, Bulharska, Maďarska a Albánska. Budú hovoriť o spracovaní dokumentov komunistických bezpečnostných zložiek, o verejnej diskusii v jednotlivých krajinách, akú ich sprístupnenie vyvolalo, a o tom, aký to malo dosah na verejnú mienku.

Podujatie pri príležitosti 30. výročia pádu komunizmu organizuje Ústav pamäti národa v spolupráci s Európskou sieťou úradov spravujúcich písomnosti tajnej polície. Presný program konferencie nájdete na webovej stránke ÚPN.

V priestoroch Univerzitnej knižnice si od štvrtka môžu návštevníci pozrieť aj výstavu Prísne tajné! Výstava o dejinách ŠtB na Slovensku z dielne ÚPN.

V rovnaký deň sa v Poľskom inštitúte v Bratislave uskutoční aj slovensko-poľská konferencia „1989“. Na podujatí vystúpia Ján Čarnogurský, Radoslav Števčík a Martin Homza zo Slovenska a Łukasz Kamiński, Mateusz Gniazdowski a Maria Papierz z Poľska. Viac informácií o konferencii nájdete na webovej stránke Katedry slovenských dejín FiF UK v Bratislave.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: Výstava ÚPN pod názvom Prísne tajné! o dejinách ŠtB na Slovensku. Zdroj: TASR/Henrich Mišovič

Eva Čobejová pred 83 d

Samozrejme, prišli. A nebolo ich málo. Stalo sa to, čo sme všetci čakali. Že kotlebovci napochodujú na Národný pochod za život. Ich zástavy a zelené tričká sa nedali nevidieť. Netvorili väčšinu, možno to bolo jedno percento ľudí. Ale viditeľné. Lebo oni nerešpektovali žiadne upozornenia, výzvy ani prosby usporiadateľov. Niesli hrdo svoje zástavy a pre istotu mali na sebe ešte aj tričká s názvom strany a logom.

Tvárili sa, že oni môžu všetko, že pre nich žiadne pravidlá neplatia. Oni už fungujú v inej dimenzii, oni sú mimo tohto skazeného systému, nemusia preto nič rešpektovať. Pravidlá sú len pre slabých a bezmocných. Silní majú vlastné noty. A tým o sebe kotlebovci povedali veľmi veľa. Vieme ešte o niečo lepšie, s kým máme do činenia. Kotleba a jeho partia presne ukázali, ako si predstavujú demokraciu. Oni sú nad zákonom, nad dohodnutými pravidlami.

Ukázali, že nerešpektujú nikoho, ani ľudí, ktorí vyznávajú konzervatívne hodnoty. Nerešpektovali vlastne ani Katolícku cirkev, ku ktorej sa tak radi hlásia. Konferencia biskupov Slovenska bola predsa spoluorganizátorom Národného pochodu za život a na svojej stránke vyzvala účastníkov, aby sa zdržali akýchkoľvek nenávistných a extrémistických prejavov, ako aj politickej a inej reklamy. Slovenskí biskupi sa tak mohli presvedčiť, aký rešpekt majú u kotlebovcov. Žiadny.

Pre mnohých z nás to bol čudný zážitok, pochodovať bok po boku s kotlebovcami. Mne sa prihodilo, že som bola na konci sprievodu, ktorý už ani nedostal možnosť odpochodovať. Boli sme dosť nahusto natlačení v uličke za hlavným námestím a čakali, či nás ešte pustia pochodovať. Nejaký čas som tak musela stáť bok po boku s Mariánom Kotlebom. Mala som tak možnosť sledovať ho asi z pol metra. Bol tu so svojím malým synom, venoval sa najmä jemu. Okolo neho boli asi štyria mocní chlapi, ochranka s vysielačkami.

Vlastne to je tak, Marián Kotleba sa aj na pochod za život, kde boli ľudia naladení veľmi mierumilovne, bojí prísť bez ochranky. Celý čas sa usmieval, tak sám pre seba, a užíval si, ako so všetkými vybabrali. Smutné bolo vidieť, že v jeho partii už neboli len mladí nezrelí chalani, ale aj ľudia v strednom veku, upracovaní ľudia s vráskami v tvári, natiahnutí v zelených tričkách.

Takto na diaľku by som sa chcela poďakovať mladému mužovi, ktorý odvážne stál v centre námestia s transparentom Áno životu, nie Kotlebovi. Bolo to odvážne gesto, lebo mohol aj dostať. Ale hovoril za veľa ľudí na pochode, ktorí to cítili podobne. Vďaka! Aj vďaka vám sme sa mnohí na tom pochode cítili lepšie.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.