Krátke správy redakcie

Jozef Majchrák pred 1 hod

Ukrajinský parlament dnes odvolal z funkcií ministra zdravotníctva Iľju Jemca a ministra financií Ihora Umanského. Obidvaja ministri sa do funkcií dostali len 4. marca, keď došlo k rekonštrukcii vlády.

Ukrajinský premiér Denis Šmygaľ pre noviny Ukrajinská Pravda odvolanie zdôvodnil tým, že obidvaja ministri sú síce odborníci, schopní uskutočniť dlhodobé reformy, ale krajina teraz potrebuje krízových manažérov, ktorí vedia prijímať okamžité opatrenia.

Problémom však je, že parlamentu sa dnes nepodarilo zvoliť nástupcov odvolaných ministrov. Serhij Marčenko (finacie) a Maxim Stepanov ( zdravotníctvo) nedostali od poslancov dostatočnú podporu. Ukrajina tak ostala v čase boja s epidémiou bez dvoch kľúčových ministrov. Momentálne nie je jasné, ako dlho môže tento stav trvať. Ak dlhší čas, tak to z pohľadu boja proti koronavírusu môže predstavovať riziko.

V Ukrajine momentálne evidujú 480 potvrdených prípadov ochorenia a 11 ľudí nákaze podľahlo.

Na fotografii premiér Denis Šmyhaľ (vľavo) a predseda parlamentu Dmytro Razumkov. Foto: TASR/AP

Lukáš Krivošík pred 2 hod

Škótsky herec James McAvoy daroval 275-tisíc libier (asi 310-tisíc eur) britskému zdravotníctvu na nákup ochranných pomôcok pre lekárov a aby podľa vlastných slov ukázal vďačnosť a podporu pre lekárov, zdravotné sestričky i ďalší podporný personál, nachádzajúci sa na frontovej línii boja s koronavírusom.

„Je to úplná vojnová zóna a my od nich očakávame aby bojovali ten boj bez výzbroje a brnenia“, povedal herec, známy z filmov ako Pokánie, Posledný škótsky kráľ, či ako mladý profesor Xavier z X-Menov.

Spojené kráľovstvo eviduje zatiaľ 20-tisíc nakazených koronavírusom. Podľahlo mu vyše 1200 ľudí. K tomu treba pridať, že štvrtina britských lekárov je podľa denníka The Guardian vyradená zo služby: buď sú chorí, v karanténe alebo sa doma musia starať o chorého člena rodiny.  

Gesto Jamesa McAvoya, o ktorom informoval denník Daily Mail, môže motivovať ďalších ľudí, aby svojou troškou pomohli prispieť k zmierneniu záťaže, ktorej je britský zdravotnícky systém momentálne vystavený.

Škótsky herec James McAvoy. FOTO TASR/AP

Martin Hanus pred 4 hod

Európski lídri zažili minulý týždeň korona-summit, ktorý bol historický nielen svojou formou, keď boli pripojení cez videokonferenciu, ale aj hustou konfliktnou atmosférou. Počas víkendu o tom informovali talianske aj španielske médiá, s ktorými zjavne komunikovalo najbližšie okolie premiérov Conteho aj Sáncheza – tí potrebovali pred svojimi občanmi demonštrovať, ako sa v čase korona-krízy bijú za ich záujmy a ako statočne búšili do Angely Merkelovej, ktorá háji len úzkoprsé nemecké hľadisko.

Najskôr kontext: Conte, Sánchez aj Francúz Macron sa usilovali Merkelovú presvedčiť, že nastal čas na európsky Marshallov plán, ktorý by bol založený na vydávaní spoločných európskych dlhopisov (koronabondov) a masívnych investíciách, ako aj na spoločnom poistení v nezamestnanosti. Merkelovú spolu s Rakúšanmi, Holanďanmi a Fínmi tento prístup vo štvrtok nijako neobmäkčil, naopak, odmietli ho s tým, že liekom na krízu sú zdroje z trvalého eurovalu (ESM).

Ide vlastne o spor, ktorý sa tu viedol aj pred desiatimi rokmi počas finančnej krízy, ktorú napokon rozsekol Mario Draghi, Talian na čele Európskej centrálnej banky, ktorý svojou slávnou vetou „nech to stojí čokoľvek“ ohlásil novú monetárnu politiku na záchranu eurozóny.

Conte aj Sánchez však teraz odmietli návrat k eurovalu ako vyťahovanie starého nástroja, ktorý by opäť stigmatizoval južanské krajiny, tentoraz predsa nejde o hasenie verejných dlhov, ale o pandémiu, ktorá zasahuje všetkých.

Španielsky denník El País zreprodukoval konflikt medzi Pedrom Sánchezom a Merkelovou takto: Sánchez sa v priebehu debaty ohradil, že použitie ESM „je jasne nedostatočné, nemôžem prísť k svojim  občanom s niečím takýmto“. „Pedro, mýliš sa. Hovoríš, že ten paragraf (o ESM) neznamená nič, ale ľudia na tom pracujú, nechajme ich to dokončiť.“ „Angela, ja ťa počujem, ale je to jasne nedostatočné. (...) Nerozumieš núdzovej situácii, ktorou teraz prechádzame?“ „Pedro, ako môžeš povedať, že nerozumiem?“ „Potrebujem, aby si rozumela naliehavosti tohto momentu.“ „Pedro, my sami sme na hraniciach možností, už sme prijali veľa záväzkov.“

Do scény vstúpil aj Emmanuel Macron, ktorý údajne povedal: „Pedro má pravdu. Som na jeho strane, pretože našu zodpovednosť nemožno presunúť na euroskupinu. Je to politická téma, nemôžeme ju pustiť do rúk ministrov financií.“

Videokonferencia trvala šesť hodín, podľa Corriere della Sera sa stalo raz, keď sa inak zdržanlivá kancelárka neovládla – bolo to vraj po tom, čo dal taliansky premiér Giuseppe Conte najavo, že nepodpíše závery summitu, ak sa tam objaví zmienka o trvalom eurovale ako o odpovedi na ekonomickú recesiu v dôsledku koronavírusu. Merkelová mu mala povedať: „Je to nástroj, ktorý máme, nerozumiem, prečo ho chceš podkopať.“  

Ako píše taliansky denník, Conte pokračoval s tvrdosťou, na akú jeho európski kolegovia nie sú celkom zvyknutí: „Na dnešnú realitu sa pozeráte očami spred desiatich rokov. ESM bol nadizajnovaný v eurokríze na krajiny, ktoré sa dopustili chýb.“ Podporil ho aj Macron, ktorý povedal, že kým ESM bol reakciou na „asymetrické šoky týkajúce sa jednotlivých krajín, táto pandémia je symetrickým šokom, týka sa nás všetkých“. Macron, Conte a Sánchez ako predstavitelia štátov EÚ, ktoré v tejto chvíli najviac trpia, sa tak odmietli podriadiť mechanizmu, ktorý by ich potom nútil dodržiavať isté pravidlá.

Corriere della Sera ešte s neskrývanou antimerkelovskou iróniou podotýka, že summit prebiehal až surreálne – Merkelová sa rozhodla zostať neviditeľná, na obrazovkách videli ostatní lídri len jej staršiu fotku v modrom saku. Na začiatku hovorila iba po nemecky, európski lídri tak počuli len hlas tlmočníka. Ako uzatvára taliansky denník: „Najmocnejšia žena Európy sa zmenila na akéhosi avatara, ktorý hovorí o tom, ako treba ,ochrániť reťazce tvorby hodnôt v medzinárodnom obchode‘, akoby toto bola téma summitu.“

Španielsky premiér Pedro Sánchez a nemecká kancelárka Angela Merkelová sa rozprávajú pred stretnutím v španielskom Sancular de Barrameda 11. augusta 2018. FOTO TASR/AP

Ján Duda pred 1 d

Tohtoročná piata nedeľa pôstneho obdobia (29. 3. 2020) prináša tému vzkriesenia. Ježiš vzkriesil k životu Lazára, ktorý bol už štvrtý deň v hrobe (Jn 11,1-45). 

(1) Lazár predstavuje prvý biblický typ vzkriesenia: je to návrat späť do života na tejto zemi. Z Biblie vieme, že Ježiš takto vzkriesil a vrátil do života na zemi Jairovu dcéru, naimského mládenca i svojho priateľa Lazára. Problémom je, čo návrat do života na tejto zemi rieši?! Prídeme do určitého veku a treba skrátka odísť... Zisťujeme, že vzkriesenie ako návrat k životu na tejto zemi by nebolo pre nás uspokojivým riešením.

(2) Vzkriesenie Lazára možno vidieť vo vzťahu s Ježišovým vzkriesením, ktoré si pripomíname na Veľkú noc. Ale Ježišovo vzkriesenie nebolo obyčajným návratom na túto zem. Keď umieral diakon Štefan, uvidel otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha (Sk 7,55). Ježišovo vzkriesenie je iným typom biblického vzkriesenia, nie je obyčajným návratom na túto zem, je odchodom k nebeskému Otcovi, k Bohu. Tam už viac nikto neumiera. „Tam zotrieš (Bože) každú slzu z našich očí a uvidíme teba, svojho Boha, z tváre do tváre. Budeme ti podobní po všetky veky a budeme ťa bez prestania chváliť“ (Tretia eucharistická modlitba, In: Rímsky misál, s. 572).

(3) Tradícia vzkriesenia u kresťanov stojí na pozíciách Ježišovho vzkriesenia. Na niektorých cintorínoch možno vidieť nápis: „Život sa smrťou nekončí, iba mení.“ V Kréde kresťania vyznávajú: „Verím vo vzkriesenie tela a v život večný“ (Apoštolské vyznanie viery: Verím v Boha). Kríž, symbol Krista, zdobí náhrobné kamene na našich cintorínoch. Viera v dokonalé vzkriesenie podľa vzoru Krista je vzácnym poznaním z viery, ktoré je ozdobou nášho životného tuzemského poznania. Túžime po nielen hocijakom živote, ale po dokonalom živote pri Bohu a veríme, že s Božou pomocou ho dosiahneme.

Požehnanú piatu pôstnu nedeľu prajem všetkým. A veľa duchovnej sily, ktorá pramení v Bohu, priatelia. 

 

Foto: Archivio Radio Vaticana

Lenka Chlebanová pred 1 d

Slovenské národné divadlo dnes na fejsbúku informovalo, že o 20:00 prinesie na svojej youtube stránke SND DOMA dramatizáciu románu Fiodora Michajloviča Dostojevského Bratia Karamazovovci. Inscenácia získala cenu DOSKY 2013 v kategórii Najlepší kostým a bola nominovaná v kategórii Najlepšia scénografia. Predstavenie má viac ako štyri hodiny a bude vysielané bez prestávky.

Ak máte už dosť čítania, počúvania podcastov či sledovania programov z ponuky komerčných televízií, toto je ideálna možnosť, ako osláviť včerajší Svetový deň divadla. Mozaika životných príbehov bratov Karamazovovcov je nielen fascinujúcou psychologickou štúdiou s kriminálnou zápletkou, ale aj filozofickým podobenstvom o hľadaní Boha a vlastnej identity.

Ak sa rozhodnete stráviť večer v spoločnosti tohto velikána ruskej klasiky odkaz nájdete tu.

Zdroj fotografie: www.snd.sk 

Lukáš Obšitník pred 2 d

Karol Habsburský, vnuk posledného rakúsko-uhorského panovníka Karola, ktorý nedávno ochorel na COVID-19, je opäť zdravý. Na svojom blogu vo štvrtok 26. marca napísal, že práve dostal negatívne výsledky z testu na koronavírus a po takmer troch týžňoch domácej izolácie je vyliečený.

Poďakoval sa za priania o vyzdravenie, ktoré dostával od ľudí z rôznych kanálov, a upozornil, že ani teraz sa pre neho nezačne bežný život. „V súčasnej situácii je najlepšie zostať doma. Je to najlepší spôsob, ako zamedziť šíreniu vírusu.“

Na fotografii so svojím synom Ferdinandom, rakúskym automobilovým pretekárom, ktorý oznámil jeho vyzdravenie na svojej facebookovej stránke. Zdroj: facebook.com/Fhabsburg62

Lukáš Krivošík pred 3 d

Jana Highholderová je 21-ročná študentka medicíny a kresťanka, ktorá na svojom youtubovom kanáli prináša videá o viere s cieľom osloviť evanjeliom generáciu svojich rovesníkov. Nemecké médiá ju prezývajú „Božia influencerka“. Väčšinu posledného mesiaca však aj ona strávila v izolácii, keďže sa nakazila koronavírusom.

Koncom februára sa Jana Highholderová zúčastnila kongresu pre kresťanských pracovníkov v Karlsruhe, ktorý musel byť z bezpečnostných dôvodov predčasne ukončený, lebo u jedného z referentov sa potvrdil koronavírus. Jana s ním v podstate strávila len desať minút v spoločnej zasadačke. No skončila najskôr v dvojtýždňovej domácej preventívnej karanténe. Tá sa predĺžila, lebo vírus u nej o pár dní potvrdili tiež, hoci sprvu nemala žiadne príznaky.

Jana o tom zverejnila desaťminútové video na YouTube. V prvej polovici je vidieť dobrú náladu na kongrese, ktorá sa v polovici mení oznamom, že jeden z referentov je nakazený. Záver je z 10. marca, keď je už Jana doma v karanténe a v celej situácii sa snaží nájsť nejaký vyšší zmysel.

Podľa posledných údajov je v Nemecku takmer 50-tisíc nakazených koronavírusom a 281 ľudí tam ochoreniu podľahlo.

Predvčerom Jana zverejnila druhé video. Hovorí už spätne, že po niekoľkých dňoch sa príznaky prejavili aj u nej. Mala silné bolesti hlavy a vysokú teplotu. Navyše, nakazila aj svojich rodičov. Kým mama zvládla chorobu dobre, otec skončil v nemocnici.

„Popravde keby si dnes mal infarkt, tak pri týchto čakacích dobách by si zomrel,“ hovorí Jana s telefónom v ruke. Aj v Nemecku je teraz ťažké sa niekam dovolať a vybaviť si narýchlo napríklad odvoz do nemocnice.

V inom momente Jana so svojou mamou sledujú bohoslužbu on-line. Pred notebookom majú prichystané dva kalíšteky s vínom a dva kusy chleba ako Večeru Pánovu.

Na svojom Instagrame (TU a TU) Jana zverejnila aj zamyslenia o tom, ako túto situáciu prežíva vnútorne a ako sa vyrovnáva so samotou, úzkosťou i pocitom, že veci nemá pod kontrolou. Vykladá si to tak, že Boh ju stopol v mnohých jej rušných aktivitách, aby viac vstúpila do seba, pestovala s ním vzťah a zamyslela sa aj nad svojimi vzťahmi s blížnymi: „Verím, že tým, ktorí milujú Boha, naozaj všetko napokon poslúži na dobré.“

Jana Highholderová. Screenshot – YouTube.com

Kamil Draganovský pred 3 d

Sociálnym sieťami dnes na obed preletela blesková správa, že Boris Johnson bol pozitívne testovaný na koronavírus. Premiér Veľkej Británie má zatiaľ iba mierne príznaky ochorenia. Vo videu, ktoré nahral zo svojho domova, ľudí uistil, že naďalej bude viesť vládu, a to vďaka moderným komunikačným technológiám. V prípade, ak by bol Johnsonov stav vážnejší, zastúpil by ho minister zahraničných vecí Dominic Raab. Odpoveď na otázku, kde sa presne Johnson nakazil a ako bude jeho riadenie krajiny vyzerať, sa dozvieme neskôr.

Na jednej strane je pochopiteľné, že ľudia na sociálnych sieťach reagujú s údivom a bavia sa na skutočnosti, že choroba stretla práve premiéra krajiny, ktorá na začiatku viedla iný spôsob boja s koronavírusom. Sám som o tom v posledných dňoch napísal dva články, keď som spochybnil múdrosť rozhodnutia nepristupovať k žiadnym veľkým verejným obmedzeniam. Na druhej strane, Johnson ani vtedy netvrdil, že koronavírus je obyčajná chrípka, ktorá nemôže nikomu uškodiť, zvolili len iný spôsob boja. V posledných dňoch však už krajina zmenila kurz a zaviedla opatrenia podobné iným európskym krajinám. To všetko sa konalo po poradách so špičkovými britskými vedcami.

Británia pritom nebola zďaleka jedinou krajinou, ktorá opatrenia na boj s koronavírusom nebrala spočiatku vážne (viac o tom písal Lukáš Kekelák). Napokon, aj teraz sa na weboch SME alebo Denníka N objavili články, že Švédsko stále nepristupuje k radikálnym obmedzeniam pohybu na verejnosti. Na moje prekvapenie však väčšina reakcií na sociálnych sieťach bola pomerne zmierlivá, asi v duchu, že Švédi sú trochu iní a neradi sa socializujú aj za normálnych podmienok. Keď sa podobné články písali o Británii, tak to bola podľa komentujúcich hneď krajina hlupákov s ešte väčším hlupákom na čele.

Ani ja osobne som nebol priaznivcom brexitu, rovnako ako som nebol nadšený zo spôsobu, akým najrpv Johnson reagoval na koronavírus. Ťažko sa však ubrániť dojmu, že najmä od brexitového hlasovania je u nás pomerne hlučná skupina ľudí, ktorá okato Británii praje všetko najhoršie, a to z dôvodu, že hlasovali za brexit. Iste, odporcovia brexitu nebudú vítať všetky Johnsonove kroky a vlastne by to aj bolo čudné. Ale neustále ho vymaľovávať ako klauna a všetkých Britov, ktorí hlasovali za brexit, označovať za rasistov či xenofóbov je nekorektné a veľmi zjednodušujúce.

Ironickým či štipľavým poznámkam na Johnsonovu adresu sa po zverejnení dnešnej správy vyhnúť nedalo, čo je do istej miery pochopiteľné. Niektoré komentáre na sociálnych sieťach mienkotvorných médií u nás aj v Británii však presahujú mieru slušnosti. Komentujúci by si možno mali pripomenúť, že Johnson je nielen vodcom jednej z najsilnejších krajín Európy, ale stále je aj človekom. A keď už nepomôže ani to, tak nech berú pred vyslovením prisilných slov do úvahy fakt, že premiérova priateľka prednedávnom zverejnila, že čaká s Borisom dieťa.

Boris Johnson počas  tlačovej konferencie 3. marca 2020 v Londýne, keď oznámil opatrenia vlády v boji proti novému typu koronavírusu SARS-CoV-2. FOTO TASR/AP

Lukáš Krivošík pred 3 d

Ak chcete na chvíľu zabudnúť na svetovú pandémiu, ponúkame vám na rozptýlenie dva televízne tipy na piatkový večer. RTVS dnes na Jednotke o 23:05 odvysiela film Gran Torino, ktorý režíroval Clint Eastwood a súčasne v ňom stvárnil hlavnú úlohu.

O kultovej dráme z roku 2008 ste už určite počuli. Ak nie, nech vás navnadí, že na stránke Česko-Slovenskej filmovej databázy má 90-percentné hodnotenie a ide o 20. najlepší film z pohľadu užívateľov tejto stránky. Viac TU.

Náš druhý tip je televízny film Zabít Reagana. O 23:45 ho vysiela ČT2. Snímka z roku 2016 je o neúspešnom atentáte na Ronalda Reagana, o ktorý sa dva mesiace po jeho nástupe do úradu pokúsil duševne chorý páchateľ John Hinckley.

Aj keď film Zabít Reagana nie je taký impozantný ako Gran Torino, za zmienku stojí, že nakrútený bol podľa bestsellerovej knižnej predlohy Killing Reagan, ktorej autorom je dlhoročný konzervatívny komentátor Bill O’Reilly. Film bol pôvodne natočený pre National Geographic Channel.

Americký herec a režisér Clint Eastwood pózuje fotografom pred slávnostným večerom venovanom jeho filmovej tvorbe v rámci CinemaCon 2015 v americkom Las Vegas 22. apríla 2015. FOTO TASR/AP

Martin Leidenfrost pred 4 d

Včera večer informoval rumunský denník Adevarul, že na koronavírus zomrel v Pariži azda najvýznamnejší rumunský disident, spisovateľ Paul Goma. Mal 84 rokov, jeho biografka a priateľka Mariana Sipoş sa vyjadrila, že Goma „odišiel pokojne, bez bolesti a so zmierenou dušou“. Jeho popol bude uložený na parížskom cintoríne Pére Lachaise, na ktorom už oddychujú Balzac, Apollinaire, Proust, Rossini a Chopin.

Paul Goma bol v Rumunsku tým, čo Charta 77 v Československu. Spisovateľ sa ako jeden z prvých solidarizoval s Chartou, zbieral podpisy pre podobnú chartu v Rumunsku, tá rumunská po ňom dostala názov „hnutie Goma“. Sedel za to, bol mučený a odišiel do exilu. Jeho text z tohto obdobia nesie názov „Cutremurul oamenilor“, francúzsky „Le tremblement des hommes“, „Zemetrasenie človeka“. Hovorilo sa, že Rumunskom v roku 1977 otriasli dve veci: zemetrasenie (1500 mŕtvych) a „hnutie Goma“.

Bol uznávaným autorom románov, často autobiografického razenia. Mal život ako z románu. Narodil sa v Besarábii, v dnešnej Moldavskej republike. Večný antikomunistický disident si odsedel niekoľko rokov v zlopovestných žalároch osobitne krutého rumunského komunizmu, kým nebol deportovaný do baraganskej stepi. Deportovaní v tejto nezalesnenej stepi boli odkazaní na seba, holými rukami si stavali primitívne domy z hliny.

Ani vo francúzskom exile sa nenudil, rumunský režim si dvakrát objednal jeho vraždu, a to u asi najčinnejšieho teroristu 20. storočia (Ilič Ramírez Sánchez alias „Carlos“ alias „šakal“). Raz mu poslali listovú výbušninu, raz inscenovali mätúcu scénu v kaviarni, s „babráckým“ čašníkom a s jedom v pohári.

Paul Goma sa v exile presunul čoraz viac k pozíciám rumunského nacionalistu. Bol kontroverzný tým, že vo svojej eseji „Červený týždeň“ nepriamo obhajoval rumunský holokaust v Besarábii (250.000 zabitých židov), odvtedy bol považovaný za antisemitu.

Keđ mu Francúzsko spolu s Kunderom ponúklo občianstvo, odmietol ho, lebo Francúzsko bolo „plné vplyvných osobností, ktoré robili všetko pre relativizaciu komunistických zločinov“. Po revolúcii žiadal o vrátenie rumunského pasu, čo Rumunsko odmietlo, takže bol polovicu svojho života bez štátnej prislušnosti. Dumnezeu să îl odihnească! (Nech mu Boh dá oddych!)

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €