Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 44 d

„Je to absolútne zaslúžené, nechceme byť sluhami Číňanov!“ Týmito slovami včera na twitteri komentoval prezident Trump ďalšie kolo ďalších amerických sankcií na čínsky tovar, tentokrát ide o oblečenie, obuv, elektroniku a iné tovary v celkovej výške 111 miliárd dolárov, ktoré sa importujú na americký trh.

Americká vláda zároveň oznámila, že ďalšie clo vo výške 15 percent na videohry, smartfóny, laptopy a iný tovar vo výške 156 miliárd dolárov odložila predbežne na 15. december. Ide o tovary, ktoré sa na americký trh najviac dodávajú pred Vianocami.

Trumpova politika vyvoláva rôzne reakcie, najnovšie zaujal prezident amerických odborov AFL-CIO Trumpa, ktorý postup voči Číne vo všeobecnosti víta, nepostačuje mu ale unilaterálny prístup, tvrdí, že časť zo sankcionovaných tovarov sa na americký trh dostane cez tretie štáty a tak sa clám vyhne, potrebný je preto multilaterálny prístup.

Celý spor sa odohráva v čase, keď sa Čína usiluje potlačiť a ukončiť demonštrácie v Honkongu, ktoré začínajú prekážať už aj biznis-triede, orientovanej na čínsky aj globálny trh. Do mozaiky zapadá aj informácia, že z Pekingu bol vykázaný redaktor denníka Wall Street Journal Chu Han Wong, ktorý písal o tom, že austrálske orgány preverujú bratranca čínskeho prezidenta Si Ťin-phcinga, kvôli podozreniu z údajného prania špinavých peňazí. Číňania sa voči západným a najmä americkým médiám snažia o tvrdšiu líniu, najmä o nastolenie autocenzúry, niekoľko príkladov z minulosti zhrnul v texte v Lidových novinách Marek Hudema. Americké médiá by si Trumpovu ideu v istom zmysle mohli osvojiť, majú totiž slúžiť niekomu a niečomu inému.

Ilustračné foto: TASR/AP

Martin Hanus pred 45 d

O mentálnom rozpoložení nemeckého establišmentu najviac svedčí úľava, s ktorou tento večer komentuje výsledky krajinských volieb vo východonemeckom Sasku a Brandenbursku. Sasko je tradičnou baštou CDU, v 90. rokoch sa tu volebné zisky strany blížili až k 60 percentám, teraz si CDU v Sasku vydýchla, že vďaka mobilizácii proti AfD získala okolo 32 percent a bude môcť vládnuť s ľavicou. Svoj suverénne najhorší výsledok dosiahla aj SPD v Brandenbursku, no aj sociálni demokrati sú dnes večer radi, že aspoň tesne predbehli AfD a obhájili prvé miesto. 

Skutočným víťazom volieb je však AfD. V štvormiliónovom Sasku dosiahla podľa prognózy okolo 28 percent (naposledy v roku 2014 ju volilo menej než 10 percent Sasov), v menšom Brandenbursku získala zhruba 24 percent (v roku 2014 12 percent). V oboch spolkových krajinách síce skončila na druhom mieste, ale ako jediná strana dosiahla v oboch spolkových krajinách vyše 20 percent a keby dnes boli voľby v celom východnom Nemecku (teda na území bývalej NDR), získala by najviac voličov.

AfD tým celkom vytlačila Die Linkspartei (Ľavicová strana), strana východonemeckých postkomunistov, ktorú tu kedysi volil každý štvrtý či piaty východný Nemec, teraz pristála zhruba na desiatich percentách. 

Tieto voľby ešte zosilnia nervozitu na nemeckej politickej scéne, hoci by nemali mať bezprostredný dosah na stabilitu Merkelovej vlády. V CDU aj SPD hneď ako prvé heslo dňa vyhlasujú, že masívne straty veľkých strán a raketový vzostup AfD boli "eingepreist" - povedané inak, rátalo sa s nimi a v priebehu leta sa dokonca zdalo, že AfD by mohla v Sasku či Brandenbursku aj zvíťaziť. 

Východonemecké voľby zasiahnu aj charakter samotnej AfD. Táto strana mala byť pôvodne konzervatívnou reakciou na zliberálnenie Merkelovej CDU, no z nemalej časti sa jej zmocnili radikálne až extrémistické kruhy. Pocítil to i jeden z lídrov AfD Jörg Meuthen (na fotke TASR/AP), keď ho členovia vlastného miestneho združenia nezvolili za delegáta snemu, na ktorom má opäť kandidovať do čela strany - a to preto, že Meuthen tlačí na vylučovanie extrémistov z radov AfD.

Problémom pre Meuthena aj iných je, že tieto voľby posilnili šéfa brandenburskej AfD Andreasa Kalbitza, najmocnejšieho muža nacionalistického krídla strany, ktorý disponuje pozoruhodným organizačným talentom. Kalbitz bol kedysi súčasťou rôznych spolkov, napojených na neonacistické prostredie a od svojej minulosti sa nijako nedištancoval. AfD sa i napriek tomuto imidžu darí na východe, v západnej časti Nemecka sa jej rast zastavil, pretože mnohým nespokojným voličom pravice až príliš smrdí. Kalbitzov vzostup je tak súčasne aj predzvesťou vyhrotenia vnútorných konfliktov o podobu strany, ktoré sa môžu skončiť jej ďalším rozpadom.   

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Ján Duda pred 46 d

Evanjelium 22. nedele v cezročnom období (1. 9. 2019) je o tom, že Ježiš zdôrazňuje pokoru slovami: „Kto sa povyšuje, bude ponížený a kto sa ponižuje, bude povýšený“ (Lk 14,7-14).

(1) Ako vyjadriť obsah evanjelia jednou vetou? Azda takto: „Boj o korytá“ alebo „chorobná túžba po vyššom postavení“ (Arens, 162). Poliaci majú na to priliehavé vyjadrenie: „szarpanina o najlepsze miejsca“. Áno, mnohí sú ochotní vystúpiť na vyššie posty, ale často už nie sú schopní z vyšších postov zostúpiť. Ale každý horolezec vie, že ak chce prežiť výstup na horu, musí mať silu aj z hory zostúpiť. Je to otázka života a smrti. Platí to aj v duchovnej oblasti: treba mať silu „vystúpiť“ i silu „zostúpiť“ z duchovnej či duchovno-úradnej funkcie. Rovnako ako treba rozumne rásť k dospelosti, treba rozumne starnúť. A bez pokory to nepôjde. 

(2) Ježiš tvrdí v podobenstve, že nemáme na obed alebo večeru pozývať bratov, sestry, priateľov, ale chudobných, mrzákov, chromých a slepých (Lk 14,13). Tvrdenie je radikálne. Chce upriamiť našu pozornosť na tých, ktorí sú v nižšom postavení v porovnaní s nami. Teda je to opäť o pokore, našej pokore. V pokore možno vidieť aj „úzku bránu“ do nebeského kráľovstva, kde sa treba namáhať i premáhať. Áno, nasledovanie Krista je cestou pokory, normálnej a úprimnej pokory. 

Požehnaný Pánov deň prajem všetkým.

Ján Duda

 

Foto: eu.azcentral.com

Imrich Gazda pred 46 d

Svetová populácia bude v nasledujúcich desaťročiach rásť, slovenská bude klesať, no svet aj Slovensko budú spoločne starnúť. „Podľa aktuálnej prognózy bude mať Slovensko v roku 2060 okolo 5,1 milióna obyvateľov. Bude však podstatne starnúť a priemerný vek bude viac ako 47 rokov. Veľké generácie ako Husákove deti budú na dôchodku a v práci budú iba malé generácie narodené po roku 1989, táto nerovnica nemôže dopadnúť inak,“ povedal v rozhovore pre denník SME demograf z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave Branislav Bleha.

Do roku 2100 počet obyvateľov sveta podľa prognóz OSN stúpne zo súčasných 7,7 miliardy na takmer 11 miliárd a spomaleným rastom bude ďalej stúpať až na úroveň 12 – 13 miliárd. „Ak sme prvú miliardu ľudí dosiahli de facto za milióny rokov vývoja (začiatkom 19. storočia, pozn. red.), druhá miliarda pribudla iba za 123 rokov a z piatich na šesť miliárd sme sa dostali už iba za dvanásť rokov,“ konštatoval Bleha s tým, že momentálne každý mesiac pribudne na Zemi toľko obyvateľov, ako má mesto s veľkosťou Moskvy.

„Podľa stredného scenára prognózy OSN zabezpečí polovicu z nárastu do roku 2050 iba deväť krajín, medzi nimi Egypt, Etiópia, Indonézia, Pakistan a z najvyspelejších iba USA. Predovšetkým to však bude India, pri ktorej sa budú prepisovať učebnice geografie, a Čína po stovkách rokov klesne na druhé miesto rebríčka,“ uviedol demograf, podľa ktorého Čína dopláca na nedemokratickú politiku jedného dieťaťa.

Počet obyvateľov najľudnatejšej krajiny sveta tak klesne do roku 2100 z 1,433 miliardy na 1,064. „Čína začína rapídne demograficky starnúť a chýbajú jej domáce ľudské zdroje. Dnes masívne presúva obyvateľov na urbanizovaný východ krajiny. Dokonca začína podporovať viacdetné rodiny, čo je veľký paradox po desaťročiach represií rodín, ktoré sa vzopreli proti jednodetnému modelu,“ dodal demograf Branislav Bleha.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Indickí študenti cestujú v preplnenom autobuse do školy v indickom meste Bengalúr. Foto – TASR/AP  

Pavol Rábara pred 48 d

Dnešok síce patrí významnému výročiu SNP, no zároveň sa dnešný dátum spája aj s komunistickou Akciou R, od ktorej uplynulo 69 rokov. 

Akcia R sa začala 29. augusta 1950 o ôsmej ráno a bola namierená proti ženským reholiam. Vtedajší režim násilne sústredil členky ženských reholí, prenasledovanie pokračovalo v ďalších etapách a skončilo sa prakticky v roku 1989.

Historik Róbert Letz pre agentúru TASR ozrejmil, že v prvej fáze boli na rane rehoľníčky zaoberajúce sa kontemplatívnym a rozjímavým životom so zvýšeným časom venovaným modlitbám.

Týkalo sa to aj sestier pôsobiacich v školách, lebo sa dali ľahko sústrediť. Až v ďalších fázach, v priebehu 50. a 60. rokov 20. storočia, režim postupne vytláčal zo služby rehoľníčky, ktoré pracovali v zdravotníctve. Starali sa napríklad o telesne či duševne postihnutých ľudí.

Odchodom rehoľných sestier z nemocníc v nich zanikali aj kaplnky, došlo k odstraňovaniu krížov, kňazi sa ťažšie dostávali k pacientom, ktorí potrebovali duchovné zaopatrenie.

Ako ďalej uviedol vedúci Katedry histórie na Pedagogickej fakulte UK Letz, sestry boli sústredené v centralizačných objektoch, mnohé vyvezené do českého pohraničia. Tam boli najmä v textilných továrňach zamestnané ako lacná pracovná sila. Rehoľníčky aj v továrňach nosili habit a dochádzalo aj k úrazom. Stávalo sa, že sestre napríklad stroj odtrhol prsty.

Na väčšiu diskreditáciu rehoľníčok režim najmä v 50. rokoch zosnoval niekoľko politických procesov, osobitne so sestrami vincentkami. Boli to napríklad procesy Valéria Olšovská a spol., Dalimila Magulová a spol. z roku 1958.  

Na snímke pietna spomienka pri príležitosti 65. výročia Akcie Rehoľníčky pri Pamätníku obetí komunistického režimu na Jakubovom námestí v Bratislave. FOTO TASR – Štefan Puškáš

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Martin Hanus pred 50 d

Sú dve veci, ktoré najviac ohrozujú slovenské školstvo: na jednej strane domáca nehybnosť a ľahostajnosť voči pozvoľnému úpadku, na druhej strane nadšenecké vízie, ktoré sa vezú na módnych vlnách odpozeraných na Západe. 

Viedenský profesor Konrad Paul Liessmann už dlho varuje pred tými reformami, ktoré v skutočnosti ubíjajú skutočnú vzdelanosť. Najnovšie, krátko pred otvorením školských brán, vo svojom stĺpčeku v denníku Die Neue Zürcher Zeitung píše, že najviac ho strašia dva koncepty novodobých školských revolucionárov.

Ten prvý nazýva „spásou vďaka technike“: všetko sa zmení k lepšiemu, keď sa v triedach dokoná digitalizácia, hovorí sa tomu aj mediálna výchova. „V naivnej viere v digitálny svet, v ktorom už nemusí nikto nič vedieť, pretože všetko možno nájsť na internete, sa neodráža ani tak didaktická perspektíva, ale skôr autentické opovrhnutie poznaním, čo je o to paradoxnejšie, o čo väčšmi sa na sociálnych sieťach šíria lži a polopravdy a mnohí varujú pred stratou súdnosti,“ píše Liessmann.   

Druhý koncept opisuje Liessmann ako „spásu vďaka infantilizácii“: všetko vraj bude lepšie, keď učitelia a dospelí prestanú deti poučovať, školy prebudujú na „domy učenia“, v ktorých sa rôzne predmety a disciplíny pretransformujú na „projekty“, deti už nebudú čeliť frontálnemu vyučovaniu, ale spolupráci v skupinkách a budú tak viac nasledovať vlastné potreby a záujmy.

To sú však podľa Liessmanna fantazmagórie, ktoré popierajú zmysel školy: jej úlohou je oboznamovať mladých ľudí s vecami, ktoré nepoznajú a (ešte) sa o ne nezaujímajú. A, samozrejme, ako dodáva profesor Liessmann, nech sa to deje aj s pomocou najnovších technických a didaktických možností. Ale veriť v akési vnútorné motivácie žiakov, ktorí na to prídu sami od seba, je pre Liessmanna rovnako nezmyselné ako „predstava, že v školách deťom treba sprostredkovať len to, čo budú raz samy potrebovať. Kultúra znamená poznať viac a konať aj niečo iné, než je nevyhnutné“.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Ilustračná foto TASR – Oliver Ondráš

Jozef Majchrák pred 50 d

Novým ukrajinským premiérom bude podľa ukrajinských médií pravdepodobne Oleksij Gončaruk, 35-ročný právnik, ktorý v ostatných mesiacoch pracoval v administrácii prezidenta Zelenského. Táto nominácia je v línii Zelenského personálnej politiky, ktorý sa obklopuje flexibilnými pragmatikmi. 

Gončaruk už pracoval aj pre predchádzajúcu vládu Arsenija Jacenjuka, keď bol poradcom kontroverzného ministra životného prostredia Igora Ševčenka, ktorý bol z funkcie odvolaný. Dôvodom boli podozrenia z korupcie a nadštandardný vzťah s oligarchom Alexandrom Oniščenkom. Gončaruk bol potom poradcom prvého vicepremiéra Stepana Kubiva. Od roku 2015 viedol Úrad pre efektívnu reguláciu, ktorý sa zaoberal prípravou ekonomických reforiem. 

Neúspešne sa skúšal presadiť aj v straníckej politike. Spoluzaložil stranu Sila ľudí, ktorá rokovala o predvolebnej spolupráci s – v tom čase populárnou – stranou Svojpomoc ľvovského primátora Andrija Sadového. Keď to nevyšlo, Sila ľudí išla do volieb v roku 2014 samostatne, ale získala len 0,1 percenta hlasov.

V roku 2019 sa Gončaruk stal blízkym spolupracovníkom šéfa Zelenského administrácie Andrija Bogdana. Má povesť schopného, prispôsobivého a lojálneho manažéra.   

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: Wikimedia.org

Adam Takáč pred 50 d

Kardinál George Pell sa na Najvyššom súde odvolá voči rozhodnutiu súdu v austrálskom štáte Victoria. Ten minulý týždeň zamietol jeho odvolanie voči odsúdeniu za zneužívanie detí. Kardinál sa tak pokúsi o poslednú právnu možnosť zvrátiť toto rozhodnutie.

Podľa CNA by Najvyšší súd mohol prípad prerokovať, keďže okolo neho panujú viaceré kontroverzie.

Americký katolícky publicista George Weigel napísal, že proces voči austrálskemu kardinálovi vzbudzuje hlbokú pochybnosť nad výmerom spravodlivosti v štáte Victoria. Podľa neho kladie doterajší priebeh udalostí vážny otáznik nad možnosťou čestného prístupu v prípadoch obvinenia katolíckeho kléru zo sexuálneho zneužívania.

Weigel tvrdí, že akokoľvek sa sudcovia odvolávajú na fakty a dôkazy, v skutočnosti v tejto kauze žiadne neboli. Pripomína, že kardinál Pell bol odsúdený na základe obžaloby domnelej obete, zatiaľ čo v prípade svedeckých výpovedí bola svojvoľne spochybnená ich pamäť. Námietky, ktoré poukazujú na praktickú nevykonateľnosť činov, z ktorých je Pell obžalovaný, ako katedrála plná ľudí alebo krátky čas, nepovažoval súd za relevantné. Žalobcovi stačila videonahrávka so svedectvom.

Podľa Weigela nastáva nebezpečná situácia, keď je jediné svedectvo považované pred právom za fakt. „Ak je to tak, potom je niečo zásadné v neporiadku s trestným zákonníkom štátu Victoria. Právny proces tam teraz vykazuje poľutovaniahodnú príbuznosť so stalinistickým Sovietskym zväzom, kde boli obvinenia rovnako považované za dôveryhodné na základe nepodložených tvrdení,“ píše.

Poukazuje tiež na absurdity doterajšieho procesu, v ktorom porota kardinála najprv jednohlasne zbavila viny a následne ho na základe rovnakých argumentov jednohlasne odsúdila. Dodáva, že táto kauza vrhá tieň na celé súdnictvo v tejto časti anglofónneho sveta, kedysi obdivovaného pre nezávislosť myslenia.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: TASR/AP

Adam Takáč pred 50 d

Vo veku 90 rokov zomrel v pondelok známy kňaz a rehoľník Ján Janok. Informovala o tom rehoľa redemptoristov.

Do noviciátu Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa vstúpil v roku 1946 v Českých Budějoviciach. Vo formácii pokračoval v Obořišti, prerušilo ju však prenasledovanie rehoľníkov komunistami. V roku 1950 odmietol nastúpiť do štátneho seminára, kvôli čomu ho po internácii na Králikách odviedli do pracovného útvaru v Komárne, Hájnikoch a neskôr vystriedal viaceré civilné zamestania.

V roku 1961 vyštudoval medicínu na Karlovej Univerzite v Prahe a niekoľko rokov pracoval ako lekár-hygienik.

Potom pokračoval v príprave na kňazstvo v Litoměřiciach, kde bol vysvätený biskupom Štepánom Trochtom. Po získaní štátneho súhlasu pôsobil v Košiciach, Liberci, Bíline a v Košickej Novej Vsi. 

V roku 1986 bol zvolený za viceprovinciála a po Nežnej revolúcii sa podieľal na obnovení života redemptoristov na Slovensku.

Posledné roky života prežil v Bratislave, kde viedol kňazský a komunitný život, staral sa o rehoľný dorast, duchovne viedol členov hnutia Fokoláre, vypomáhal a slúžil chorým v nemocniciach.

Dátum pohrebu redemptoristu Jána Janoka by mal byť čoskoro zverejnený.

Jaroslav Daniška pred 50 d

Prezident Macron má za sebou dobré leto, ukázalo sa, že je skvelým vyjednávačom na medzinárodnom poli. Uspel pri deľbe moci v EÚ po eurovoľbách, bilaterálne s Američanmi aj s Iránom, malá rekapitulácia:

Dnešné Financial Times píšu, že Macronovo prekvapivé pozvanie Iránu na summit G7 môže viesť k zmiereniu napätia. Iránsky prezident Hassan Rúhání sa nechal počuť, že je pripravený sa stretnúť s prezidentom Trumpom, Trump je ochotný sa s ním stretnúť od momentu, keď vypovedal jadrovú dohodu (je to jeho metóda, stretnúť sa s každým), aj teraz mal Macronovi povedať, že ak budú podmienky korektné, určite sa rád stretne.

Posun v otázke Iránu by pomohol nielen regiónu (nárast napätia si neželá najmä Irak), ale aj Británii, prípadne Sýrii a ďalším. Zatiaľ k ničomu nedošlo, zmena je len v rétorike a pár diplomatických gestách, ale nič z toho by nebolo bez Macrona a summitu v Biarritz.

Druhý úspech sa týka zdanenia tzv. Big Tech, Francúzi a Taliani sú zatiaľ najďalej, Francúzi za tzv. turnover tax čelili kritike USA, Macron dosiahol na summite G7 dva úspechy: jednak Američania Francúzom ustúpili a ich postup nebudú viac kritizovať, jednak je súčasťou dohodnutého kompromisu medzi ministrami financií Mnuchinom a Le Mairom aj dohoda na medzinárodnom zdanení Big tech v rámci OECD, ak by francúzska daň bola vyššia, ako to, čo sa vyrokuje na OECD, americké firmy budú odškodnené. Nie je bez významu, že Macron to s Trumpom vie aj v čase, keď sa dosť prudko zhoršujú americko-nemecké vzťahy.

Tretí úspech bol ešte na začiatku leta, pri deľbe moci v EÚ, ten najväčší má meno Christine Lagardeová, ktorá povedie ECB, najdôležitejšiu inštitúciu v Európe v čase nielen ekonomickej krízy. Druhým úspechom je Belgičan Charles Michel na čele Európskej rady (nahradí Tuska), Macronovi blízky politik, a tretím úspechom je šéfka Komisie Ursula von der Leyen z nemeckej CDU, ktorá však viac ako kresťanskú političku pripomína macronovskú modernizátorku, ktorá v minulosti dala na vedúcu rolu francúzskej armády v EÚ a francúzske predstavy o spoločnej armáde EÚ.

Macron môže mať teda doma vážne problémy čeliť protestom či piskotu počas vojenskej prehliadky na Deň Bastily, ale medzinárodne má úspech.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: TASR/AP