Krátke správy redakcie

Adam Takáč pred 40 d

Z Afriky a Ázie odišlo len predvlani 6 700 kňazov. Emigrovali do Európy, Ameriky a Oceánie. Naopak, počet kňazov odchádzajúcich zo „starého kontinentu“ klesol za posledných štyridsať rokov viac ako o polovicu.

Vyplýva to z údajov Ústredného štatistického úradu Katolíckej cirkvi, ktorý sledoval obdobie rokov 1978 – 2017 a týka sa výlučne diecézneho kléru. Informuje o tom Vatican News.

Podľa zistení úradu, kňazov odchádzajúcich na misie do Afriky alebo Ázie klesol počet v Európe o 56,9 percenta, v Amerike o 55,8 percenta a Oceánie o 55,3 percenta.

Počet kňazov, ktorí emigrovali z Afriky sa, naopak, viac ako strojnásobil.

V roku 2017 odišlo z Ázie o 99 percent viac kňazov ako v roku 1987. Ako uvádza štúdia štatistického úradu, polovica z nich smerovala do Európy a viac ako tretina našla nový domov v Amerike.

Migračný pohyb diecéznych kňazov inkardinovaných v ázijských a afrických diecézach prispieva k pokrytiu úbytku kňazov v Európe a Severnej Amerike a zaslúžil by si podporu vzhľadom na rovné územné prerozdeľovanie ľudských zdrojov, väčšiu integráciu a vzájomné obohatenie medzi rôznymi zložkami cirkvi, tvrdia podľa Vatican News autori štúdie.

Ďalej konštatujú, že kňazi v Európe a Amerike dosiahli v priemere vysoký vek a v porovnaní s ostatnými kontinentmi sú pastoračne menej zaťažení. Podľa nich je obnova európskeho a amerického diecézneho kléru prakticky nulová, a preto sa dá očakávať, že v blízkom období ho nahradia kňazi z Ázie a Afriky, kde sa záujem o kňazstvo doposiaľ nezastavil.

Štúdia dodáva, že kňazská migrácia nie je jednoduchý problém, pretože práve na oných miestach v Afrike a Ázii, kde pribúdajú povolania ku kňazstvu, dochádza zároveň k expanzii katolicizmu.

Tieto regióny budú vyžadovať nový príliv pastoračných pracovníkov a zvlášť kňazov. Otázkou teda je, či si africké a ázijské diecézy budú môcť dovoliť prepustenie plných pätnástich, respektíve deviatich percent inkardinovaných kňazov (15,5 percenta v Afrike; 8,9 percenta v Ázii), ako to urobili v posledných štyridsiatich rokoch.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Ilustračná foto: TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 41 d

Carrie Lamová, guvernérka Hongkongu, by podľa informácií denníka Financial Times rada rezignovala na svoj post, ale čínska vláda nesúhlasí. Nikto vraj nemá o tento post záujem a problémy, ktoré vytvorila, má sama vyriešiť a situáciu upokojiť. Trochu to ukazuje, ako funguje čínska moc v nepokojnej provincii, kde sa uplynulé týždne konali najväčšie demonštrácie v histórii mesta. Po vyše dvojmiliónových demonštráciách sa cez víkend konali ďalšie protesty, tentokrát aj na hranici s Čínou, kde došlo k násilným incidentom a zatknutiu asi 40 demonštrantov.

FT vo svojom texte pripomínajú, že všetci traja predchádzajúci guvernéri mesta skončili zle, buď odstúpili po protestoch, alebo dokona skončili vo väzbe. Hongkong je skrátka nádej a svedomie čínskeho sveta, dnes viac ako Taiwan.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: wikimedia

Adam Takáč pred 41 d

V susednom Česku sa pripravuje návrh zákona o legalizácii eutanázie. Prichádzajú s ním poslanci z Babišovho hnutia ANO na čele s Věrou Procházkovou. 

Podľa nových podmienok by pacient, ktorý je v stave trvalého fyzického alebo psychického utrpenia, mohol požiadať o asistovanú smrť, ak vyhodnotí, že jeho stav je bezvýchodiskový. Autori návrhu tvrdia, že zákon bude mať jasné pravidlá, aby zabránili jeho zneužitiu.

Súčasťou debaty o návrhu je aj katolícky kňaz Marek Vácha. Pred pár dňami sa s poslankyňou Procházkovou stretol v diskusii internetovej televízie DVTV (pozrieť si ju môžete tu). 

Vácha varuje, že vo viacerých štátoch, ktoré eutanáziu legalizovali, sa po čase vymkla kontrole. Vo svojom blogu cituje slová holandského profesora Thea Boera, ktorý bol spočiatku obhajcom eutanázie. Dnes však vzhľadom na to, čo sa v Holandsku v súvislosti s eutanáziou deje, konšatuje v rozhovore s názvom „Nerobte našu chybu“ toto:

„Bol som podporovateľom tohto zákona. Avšak teraz, po dvanástich rokoch skúseností, mám odlišný názor. Prinajmenšom, prosím, počkajte na pravdivé a intelektuálne uspokojujúce analýzy, prečo došlo k takému explozívnemu nárastu eutanázií. Bolo to preto, že zákon mal mať lepšie záruky, aby bol dodržiavaný? Alebo je to preto, že už len existencia takého zákona nás uvádza do situácie, keď vnímame asistovanú samovraždu a eutanáziu ako normalitu na miesto poslednej možnosti? Kým nebudú tieto otázky zodpovedané, neprijímajte ju. Ak je džin vypustený z fľaše, nie je pravdepodobné, že by sa do nej niekedy vrátil.“

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: Marek Vácha (archív, Pavol Rábara)

Ján Duda pred 43 d

Evanjelium 15. nedele v cezročnom období (14. 7. 2019) je Ježišovým podobenstvom o milosrdnom Samaritánovi (Lk 10,25-37). K tomu len dve poznámky.

(1) „Znalec zákona sa obrátil na Ježiša s otázkou: Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ Evanjelista túto otázku uviedol svojím komentárom: „Aby pokúšal Ježiša.“ Čo je na tejto otázke zlé? Ako môže takáto otázka byť pokušením?

Pokúšanie Boha (tentatio Dei) spočíva vo vyzývavom postoji voči Bohu, ktorého chceme podrobiť skúške (KKC 2119). Korene tohto hriešneho postoja sú v pýche a spupnosti človeka.

(2) Znalec zákona položil Ježišovi druhú otázku: „A kto je môj blížny?“ A evanjelista povedal, že sa touto otázkou chcel Ježišovi ospravedlniť. Ako sa možno položením otázky ospravedlniť? Páči sa mi vysvetlenie, podľa ktorého „blížny vopred nejestvuje, blížnym sa stávame“ (Cerutti, s. 168). Naozaj, potom ako Ježiš dokončil podobenstvo, opýtal sa znalca zákona: „Čo myslíš, ktorý z týchto troch stal sa/bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ Samaritán sa stal blížnym... A znalec zákona už s pokorou povedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo!“

Nech sme v akomkoľvek postavení, s pokorou a dôstojne zaobchádzajme s inými, lebo blížnymi sa stávame ja, ty, my.

Požehnaný Pánov deň prajem všetkým.

Ján Duda

 

Obrázok: Kto je môj blížny? (www.sozmyslom.com)

Lukáš Obšitník pred 44 d

KDH by si malo osvojiť tému registrovaných partnerstiev, napísal v SME publicista Matúš Ritomský. Článok má názov „Ako čeliť Chromíkovi“, vyšiel 11. júla, deň po uzavretí dohody medzi KDH a PS/Spolu o predvolebnej spolupráci.

Anton Chromík totiž verejnou petíciou vytvoril tlak na KDH, aby sa hnutie spoluprácou s progresívnym táborom nevzdalo svojho nesúhlasu s registrovanými partnerstvami. Na petíciu následne podráždene reagoval Alojz Hlina a Ritomský dobre vie, že animozity v konzervatívnom prostredí treba využiť.

Ritomský Chromíka v texte zosmiešňuje (kým Hlina chce spolupracovať, „Chromík už burcuje pravoverných“, „Hlina rozpráva o KDH ako o modernej kresťanskodemokratickej strane, pre Chromíka je však modernita výzvou do boja“) a ukazuje Hlinovi príklad západných „konzervatívnych“ strán, ktoré presadili registrované partnerstvá. Keďže KDH je potenciálny partner progresívcov, dá sa Ritomského text chápať aj ako budúca podoba verejnej diskusie zo strany kultúrne-ľavicového tábora – presadzovať ďalej svoju liberálnu agendu a kritiku konzervatívcov, ktorá s tým súvisí, nemieriť na KDH, ale na konzervatívnych občianskych aktivistov.

Len na pripomenutie, prečo sa Chromík angažuje práve proti registrovaným partnerstvám. Pred štyrmi rokmi stál v čele občianskych aktivistov, ktorým sa podarilo vyzbierať 400-tisíc podpisov na témy rodiny a zorganizovať tak jediné slovenské referendum vyvolané nie politickou stranou, ale občianskou spoločnosťou. (A občianske referendum je jedným z vrcholných nástrojov modernity, dalo by sa odkázať Matúšovi Ritomskému.)

Účasť potom síce nedosiahla 50 percent, ale 940-tisíc zúčastnených voličov (teda 21 percent) nie je málo – je to približne tretina všetkých ľudí, ktorí chodia voliť v parlamentných voľbách. Je to iná oblasť, ale z hľadiska podpory verejnosti je to na úrovni sily približne 33-percentnej politickej strany.

Takmer 100 percent účastníkov referenda v každej z troch otázok hlasovalo „konzervatívne“ a počet vyše 900-tisíc ľudí, ktorí napriek výraznej antikampani prejavili svoj hlas, má jednoducho váhu. Otázku o samotných registrovaných partnerstvách vtedy síce Ústavný súd zrušil, ale zostalo tam prihlásenie sa k definícii manželstva a celá referendová kampaň zosobňovala aj nesúhlas s registrovanými partnerstvami.

Človek nemusí mať rád štýl Chromíkovej komunikácie, verejné kampane všeobecne často naozaj nadobúdajú podoby, ktoré by sa niekedy dali označiť aj za hysterické (ako ich označil Hlina). Ale ak sa angažuje v tejto téme, iba pokračuje v činnosti a legitímne zastupuje vec, ktorá si získala širokú podporu verejnosti. Mimochodom, 900-tisíc hlasov v referende je oveľa viac, než malo KDH kedy voličov.

A nakoniec, jedným z výsledkov referendovej kampane bol aj ústavný zákon o definícii manželstva, ktorým sa KDH rado chváli – oprávnene, keďže bolo jedným z jeho hlavných predkladateľov. Ale bez vytvoreného verejného tlaku Alianciou za rodinu by SMER ten zámer vtedy vysmial a KDH by nič nedokázalo.

Ak sa KDH za Chromíka (a teda aj za témy, ktoré obhajuje) v konzervatívno-liberálnych sporoch nepostaví a nechá sa progresívnym táborom dotlačiť do toho, aby ho úplne vypudilo zo svojho prostredia, bude to jednak vrcholne neférové, jednak sa tým podriadi progresívnym hrám a v konečnom dôsledku zneistí svoj program a riskuje aj tých niekoľko percent voličov, ktorí mu zostali.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Reprofoto: sme.sk

Eva Čobejová pred 44 d

Vplyvný publicista a advokát Tomáš Němeček má takú záľubu, že v predstihu zverejňuje svoj tip na dobrého českého prezidenta. Nehľadá dokonalého kandidáta, ale človeka, ktorý by bol dôstojným prezidentom a zároveň by mal aj skutočnú šancu, aby si ho relevantné strany osvojili a pomohli mu s kampaňou. Ak si dobre pamätám, naposledy mal Tomáš nápad, že by prezidentom mohol byť bývalý herec, diplomat a politik Martin Stropnický. Hoci mu to celkom nevyšlo, hra ho evidentne baví a už má nový tip.

Na svojej FB stránke však ešte prv, než prezradil svojho nového kandidáta, pochválil Zuzanu Čaputovú. Napísal o nej: „Například na Zuzaně Čaputové není podstatné, že je to hezká žena, ale to, že jako právnička ctí pravidla. Zvlášť v době rozbředlé politiky je to dost úlevné. Jelikož tamní parlament například stále není schopen zvolit dostatečný počet kandidátů na Ústavní soud (slovenská procedura má opačné pořadí než česká: nejdřív parlament, pak prezident), prezidentka oznámila, že se jmenováním počká, dokud parlament nesplní, co má. Jiný příklad? K pobouření části svých podporovatelů se při inauguraci účastnila slavnostní bohoslužby Te Deum. Slovenští biskupové se k ní nezachovali před volbami zrovna velkoryse, ona k nim po volbách ano. Zároveň tím dala najevo, že pro ni zvyklosti něco znamenají a že uznává rituály a tradice.“

No a koho si vybral Tomáš ako ideálneho kandidáta, ktorý by mal nahradiť Miloša Zemana? Josefa Baxu, ktorý bol od roku 2003 do roku 2018 predsedom Najvyššieho správneho súdu ČR. Podľa Tomáša Němečka je to človek, ktorého by mohli prijať za svojho všetky normálne politické strany a nestavali by proti nemu vlastného kandidáta. Mám trochu pochybnosti, či sudca Baxa nie je podobný typ, ako bol neúspešný kandidát Jiří Drahoš. Marketingoví experti, politickí kampaňoví znalci a iné podobné profesie však majú ešte necelé tri roky, aby z dobrého kandidáta vyrobili aj víťaza volieb. Vtipný je však inzerát, ktorý Tomáš Němeček vytvoril, ak by touto formou hľadal nového českého prezidenta:

• Osoba kolem 60 let, která už má za sebou hlubokou brázdu, její příběh je úspěšný a nesporný, její profesní ambice uspokojeny.
• Osoba důvěryhodná, ideálně nespojená s žádnou politickou stranou, takže si do ní každý může promítat své představy.
• Zároveň prokázala, že má páteř, že je schopna pískat rovinu všem a že má pro strach uděláno.
• Musí mít trpělivost a schopnost budovat instituce, protože ji čeká spousta práce při odstraňování nánosů bahna na Hradě.
• Musí mít to, čemu Američani říkají, že kandidát „vypadá prezidentsky“. Když vstoupí do místnosti, všichni poznají, že přišla hlava státu.“

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Sudca Josef Baxa. FOTO: archív NSS ČR

Imrich Gazda pred 44 d

V českom vydavateľstve Doron vyšiel pod názvom Nesmíme se bát! preklad nášho knižného rozhovoru s redemptoristom Michalom Zamkovským Spovedal som Slovensko.

Páter Michal bol zo záujmu o jeho životný príbeh u našich západných susedov príjemne prekvapený. „Hoci kniha popisuje skôr náboženskú situáciu na Slovensku, zároveň predkladá príbeh kňaza-redemptoristu, ktorý sa nedá vymyslieť, lebo je nad ním Božia réžia, a to je vždy nadčasové, nadnárodné, neraz až nadpozemské,“ povedal v rozhovore pre Katolický týdeník.

„Nesmíme sa bát! Tento výrok františkána Jana Baptistu Bártu bude vždy aktuálny, pretože stále budú medzi nami ľudia smädní po Bohu a my sa tak trochu bojíme k nim vyjsť a vydať pred nimi svedectvo o našej nádeji v Ježišovi Kristovi,“ dodal páter Michal.

Navyše, českého prekladu sa dočkal aj krátky „spovedný sprievodca“ pátra Michala – pod názvom Sedm kroků k dobré zpovědi ho vydalo vydavateľstvo Paulínky.

Dobrou správou pre tých, ktorí tieto bestsellery z vydavateľstva Postoj Media ešte nečítali, je, že obe publikácie sú za výhodnú cenu stále dostupné v našom e-shope.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Jaroslav Daniška pred 45 d

Boris Johnson, stále favorit na budúceho britského premiéra, ktorý má naklonenú členskú základňu aj dôležité konzervatívne médiá, čelí od tohto týždňa novým problémom. Jeho konkurent o post a nástupca na zamini Jeremy Hunt začal na neho ostrejšie útočiť, oveľa vážnejšie je, že labouristi prijali stranícke uznesenie, podľa ktorého budú žiadať nové referendum o EÚ (resp. voľby, ktoré o tom rozhodnú), čo znamená, že ak chcú konzervatívci schváliť brexit v parlamente, potrebujú všetky hlasy svojej úzkej väčšiny.

Z iného súdka je článok Tima Congdona v letnom vydaní magazínu Standpoint, autor si všimol nedávno zverejnenú štatistiku, koľko vlastne platia Briti do EÚ a koľko to vychádza týždenne, inými slovami, odkiaľ sa vzala tá suma 350 miliónov libier, ktorú používal Johnson a ďalší v kampani za brexit. 

Text konečne pokojne a racionálne vysvetľuje, ako to je. Británia platila v hrubom do EÚ týždenne rôzne sumy v uplynulých rokoch: 376 miliónov libier (v roku 2015), 327 (2016), 358 (2017), resp. 335 (2018). Problém je, že ak sa platby očistia od toho, čo získavajú Briti späť vďaka Thatcherovej mechanizmu, resp. cez iné náhrady, o ktorých ale nerozhodujú suverénne, sumy sú rádovo nižšie, v zásade 170 až 207 miliónov libier za posledné roky. 

Pravdu tak majú obidve strany, tú brexitovskú interpretáciu opisuje spomínaný Tim Congdon.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Imrich Gazda pred 47 d

Fínska verejnoprávna rozhlasová stanica Yle ukončila po tridsiatich rokoch vysielanie krátkeho prehľadu správ v latinčine. Informovala o tom TASR.

Na príprave päťminútovej relácie Nuntii Latini (Správy v latinčine), ktorá bola vysielaná raz týždenne od roku 1989, sa podieľali univerzitní učitelia Tuomo Pekkanen a Virpi Seppälová-Pekkanenová.

Príčinou konca relácie paradoxne nie je nezáujem poslucháčov, ale nárast podobných relácií, ktoré sú ľahko dostupné aj na internete.

Jednou z nich je aj nová týždenná spravodajská päťminútovka Vatikánskeho rozhlasu Hebdomada Papae (Pápežov týždeň).

Relácia, ktorá mala premiéru v sobotu 8. júna krátko popoludní na frekvenciách Radio Vaticana Italia, je dostupná aj na portáli Vatican News. Vznikla vďaka spolupráci Vatikánskeho rozhlasu s Oddelením latinských textov vatikánskeho Štátneho sekretariátu, ktoré sa venuje zostavovaniu oficiálnych pápežských dokumentov v latinčine, ale aj tvítom na pápežskom účte @pontifex_ln.

Ako upozornil Vatikánsky rozhlas, pápežské tvíty nútia prekladateľov objavovať slová, ktoré klasická latinčina nepozná, napríklad Majstrovstvá sveta vo futbale – Certaminibus mundialibus sphaeromachiae.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Moderátor relácie Hebdomada Papae číta správy v latinčine. Foto – vaticannews.va

Lukáš Obšitník pred 47 d

Magazín New Statesman sa v pondelok ospravedlnil Rogerovi Scrutonovi za to, že v apríli tohto roku uverejnil rozhovor s ním v neúplnej podobe a dezinterpretoval viaceré jeho vyjadrenia. Na Sira Scrutona sa vtedy následne vyvalila vlna kritiky na twitteri a inde od ľavicových komentátorov a aktivistov, ktorí ho obvinili z antisemitizmu a ďalších vecí, a britská vláda ho na základe toho odvolala z postu v poradnej komisii. Viac o jeho prípade sa dočítate tu, tu či tu.

Redakcia New Statesman v ospravedlnení napísala, že kritické slová Sira Rogera z rozhovoru nesmerovali na obyvateľov Číny, ale na reštriktívny režim Čínskej komunistickej strany. Takisto uviedla, že hoci Scrutonove slová o Sorosovi citovali správne, neuviedli ich v celku a priznali, že antisemitizmus v maďarskej spoločnosti kritizoval. „Uvedomili sme si, že názory profesora Scrutona boli na twitteri v jeho neprospech nesprávne prezentované. Ospravedlňujeme sa za to a mrzia nás všetky ťažkosti, ktoré to Sirovi Rogerovi spôsobilo.“

Následne uverejnili aj neskrátený prepis rozhovoru, o čo ich Scruton už dlho žiadal.

Trvalo to takmer tri mesiace, ospravedlnenie si už zďaleka nezíska takú pozornosť ako predošlé obvinenia proti Scrutonovi, v texte spomenuli len zlomok toho, čo Scrutonovi svojou manipuláciou spôsobili, jemu samému to už zrejme nevráti ani pozíciu vo vládnej komisii. Novinár George Eaton, ktorý bol strojcom manipulácie, v magazíne naďalej pracuje, hoci už nie ako zástupca šéfredaktora, ale ako pomocný editor. No ospravedlnenie je aspoň niečo.

Sir Roger na svojej webovej stránke napísal, že ho teší stanovisko redakcie aj zverejnenie celého prepisu rozhovoru. Opätovne vyjadril aj znepokojenie nad správaním konzervatívnej vlády, ktorá ho z postu v komisii prepustila bez toho, aby sa ho na rozhovor v New Statesman čo i len opýtala, a, naopak, nevhodne ho komentovala. „Som magazínu New Statesman vďačný aspoň za to, že tieto znepokojivé udalosti vo mne prebudili vedomie o morálnej kríze v [Konzervatívnej] strane, ku ktorej, napriek všetkému, stále patrím.“

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: roger-scruton.com