Krátke správy redakcie

Eva Čobejová pred 108 d

Monika Jankovská má problém. Ale je to aj problém slovenskej spoločnosti. Jankovská nebola sivou myškou. Naopak, ambiciózna, dravá, neprehliadnuteľná. Pred pár mesiacmi si ešte trúfala na post ústavnej sudkyne. Ale nepresadzovala sa len v rezorte spravodlivosti. Žila aj bohatým spoločenským životom. Sudca by pritom mal byť človek zdržanlivý a nepredvádzajúci sa okázalo na verejnosti. Jankovská bola pravý opak.

Dodnes jej meno pyšne svieti v nominačnej komisii ankety Slovenka roka. Prevzala aj záštitu nad VIP Clubom Slovenky. Rada rozprávala v ženských časopisoch, napríklad o tom, ako s rodinou trávi Vianoce, ako sa venovala karate, ako behá, a dokonca Šarmu podrobne porozprávala aj o takej intímnej veci, ako je cysta na vaječníku, ktorú jej našli a liečili. Ukazovala sa na módnych prehliadkach, po boku rôznych celebrít. A v ženských časopisoch bola preto často prezentovaná ako vzor modernej ženy. Teda ženy, ktorá je profesijne i politicky úspešná, má rodinu a ešte je aj krásna, vyšportovaná, spoločenská a vždy elegantne nastajlovaná s drahými kabelkami. Na internete sa dajú nájsť jej fotky z rôznych spoločenských podujatí v objatí so spevákmi či hercami. A sú tam dokonca aj jej súkromné fotky z Instagramu či FB, pretože Monika Jankovská sa prosto so svojím vydareným životom rada pochválila.

Lenže o Jankovskej sa v kuloároch hovorilo už dlho podozrievavo. Slovensko je príliš malé, aby sa niektoré veci neprepierali aspoň v zákulisí. Hovorilo sa o nej nielen ako o schopnej, ale aj všetkého schopnej žene. Teda bez veľkých zábran pri budovaní kariéry a luxusného života. Áno, mohlo to vyzerať ako klebety alebo závisť. Aj tak by bola v jej prípade zdržanlivosť namieste. Lenže teraz to celé vyzerá ešte inak. A môže to byť studená sprcha aj pre tých, ktorí z Jankovskej vyrábali nasledovaniahodný vzor modernej úspešnej ženy.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

 FOTO TASR – František Iván

Ján Duda pred 110 d

V evanjeliu 21. nedele v cezročnom období (25. 8. 2019) sa ktosi opýtal Ježiša: „Pane, málo je tých, čo budú spasení?“ (Lk 13,22-30). Kľúčovým slovom nedeľného evanjelia je „spása“. Vieme, čo znamená a o čo tu ide?

(1) V sekulárnom význame je to niečo, čo oslobodí človeka, uzdraví ho, pomôže mu! Ako keď lekár pomôže človeku uzdraviť sa. Ako keď priateľ mu pomôže dostať sa z ťažkej situácie alebo oslobodí ho zo zlých návykov. Skrátka, toto „oslobodenie“ môže byť politické, sociálne, psychologické i morálne. Vždy tu však ide o ľudské oslobodenie, ktoré treba – na jednej strane – nielen rešpektovať, ale aj oceniť. Na druhej strane, ľudské oslobodenie treba jasne odlíšiť od Božieho oslobodenia.

(2) Zásadnou sa stáva otázka: ako sa človek stáva spravodlivým pred Bohom? Bola to jedna z vážnych otázok, ktoré riešil apoštol Pavol po svojom obrátení: nestávame sa spravodlivými pred Bohom skutkami konanými podľa Zákona (= 5 biblických Mojžišových kníh), ale vierou v Ježiša Krista!

Niektorí to pochopili tak, že je to „oslobodenie od etiky“. Nech žijeme akokoľvek, že na tom nezáleží, že dôležité je veriť! To je však chybný výklad s katastrofálnymi následkami. Lebo kresťanská etika sa rodí z našej viery, ktorá nie je iba myšlienkou, presvedčením, ale vychádza z osobného vzťahu človeka s Ježišom. Preto apoštol Jakub tvrdí, že „viera bez skutkov je mŕtva“ (Jak 2,26). Zdá sa, že každý závažný morálny úpadok je výsledkom znehodnotenej viery (Benedikt XVI., 93).

Čo je spása? Tu na zemi je to námaha (= tesná brána), proces „uzdravovania“ od hriechov, prijímanie milosti Kristovho vykúpenia, rastu vo viere a činorodej láske, život nasledovania Krista.

Požehnanú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

 

Foto: davidjeremiah.blog

Lukáš Krivošík pred 110 d

Pred 260 rokmi sa narodil William Wilberforce – britský politik, filantrop a líder hnutia za skončenie obchodu s otrokmi. Často je vyzdvihovaný ako ukážkový príklad kresťana v politike. V jeho hnutí hľadajú inšpiráciu aj súčasní pro-life aktivisti.

Wilberforce sa narodil v obchodníckej rodine 24. augusta 1759. Ako študent na Cambridge bol známejší ponocovaním, pitím a hazardnými hrami, než usilovným štúdiom. No zoznámil sa tu s Williamom Pittom, talentovaným štátnikom, ktorý sa v roku 1783 stal ako 24-ročný najmladším premiérom v britských dejinách a viedol svoju krajinu v bojoch proti revolučnému a neskôr napoleonskému Francúzsku. Spájalo ich priateľstvo a politické spojenectvo.

Wilberforce bol poslancom britského parlamentu od roku 1780 do roku 1825. Medzi rokmi 1784 a 1786 sa začal súkromne viac zaujímať o kresťanstvo. Čítal spisy dobových evanjelizátorov a pod ich vplyvom študoval Bibliu. Niekedy v tomto období sa obrátil a stal sa evanjelikálnym kresťanom.

Wilberforce sa okrem odvrátenia od svojich osobných nerestí rozhodol, že sa pokúsi Bohu slúžiť oddane aj v politike. Ovplyvnil ho okrem iného John Newton, bývalý kapitán otrokárskej lode, ktorý sa obrátil na kresťanstvo, stal sa duchovným, vystupoval proti obchodu s otrokmi a známy je tiež vďaka piesni Amazing Grace.

Obchodovanie s otrokmi bolo vtedy každodennou realitou: britské lode do Afriky vozili tovary, ktoré vymieňali za otrokov, tých zase v Amerike vymenili za tabak alebo bavlnu a tie privážali do Británie. Obchodovanie s ľuďmi sa však stávalo čoraz neprijateľnejším najmä pre evanjelikálnych kresťanov a ďalších náboženských nonkonformistov, ktorých počty sa zvýšili pod vplyvom metodizmu a veľkého prebudenia uprostred 18. storočia. Do ich hnutia sa zapojil aj Wilberforce. Stal sa jedným z najznámejších predstaviteľov abolicionizmu.

Svoj prvý parlamentný prejav proti obchodu s otrokmi Wilberforce predniesol v roku 1789. Ďalších 18 rokov trvala kampaň na verejnosti a politická práca, kým britský parlament prijal zákon, ktorým zakázal obchod s otrokmi v Britskom impériu.

Kampaň následne pokračovala snahou zakázať aj samotné otrokárstvo. To sa podarilo v roku 1833. Dolná snemovňa schválila zákaz otrokárstva, keď už William Wilberforce ležal na smrteľnej posteli. Zomrel o tri dni neskôr, 29. júla 1833.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Portrét Williama Wilberforcea od Karla Antona Hickela, Wilberforce House, FOTO - Wikimedia Commons

Martin Hanus pred 112 d

NAKA v týchto hodinách realizuje policajnú akciu, akú naša justícia ešte nezažila. Po tom, čo policajti zobrali mobil štátnej tajomníčke ministerstva spravodlivosti Monike Jankovskej, podľa televízie Markíza aj Denníka N už vzali mobily aj sudkyniam Zuzane Maruniakovej, Miriam Repákovej a Andrei Haitovej, sudcovi Vladimírovi Sklenkovi, ako aj prokurátorovi Bystríkovi Palovičovi. 

Nevieme, či všetci z nich mali s Marianom Kočnerom komunikovať priamo, podľa Denníka N polícia vedie trestné stíhanie pre viac trestných činov, zneužitie právomocí verejného činiteľa, korupcie či podplácania. Tak ako mal Kočner prokuratúru dlho zaistenú cez generálneho prokurátora Dobroslava Trnka, políciu cez bödörovcov a teda aj samotného policajného prezidenta Tibora Gašpara, svoju sieť mal rozprestretú aj na súdoch. 

Podľa TV Markíza prišiel o mobil aj Vladimír Sklenka, ktorý bol podpredsedom Okresného súdu Bratislava I. Ide o súd, kde svojho času zmizla časť spisu z kauzy Technopol Servis a kde v prospech záujmov osôb prepojených s Kočnerom rozhodla už zmienená sudkyňa Repáková. Tento súd má dlhodobo najhorší imidž spomedzi bratislavských okresných súdov, bral sa ako taká Harabinova bojová základňa –nastúpil sem Harabinov syn, Harabinovi bol oddaný aj samotný Sklenka, ktorého kariéra pôsobí na prvý pohľad ako naplnenie amerického sna. Sklenka slúžil pôvodne ako Harabinov šofér a ochrankár, po doplnení právnického vzdelania si ho Harabin najskôr povolal na Najvyšší súd ako asistenta, potom Sklenka putoval na Okresný súd Bratislava I., kde si zafunkcionárčil.

V justícii už dlhšie platí, že omnoho dôležitejšia než akákoľvek ďalšia systémová reforma je veľká personálna očista. Treba už len veriť, že prebiehajúca policajná akcia sa neskončí iba zabavenými mobilmi.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Prezident Ivan Gašparovič vymenoval v júni 2014 sudcov bez časového obmedzenia, medzi nimi aj Vladimíra Sklenku. FOTO TASR – Štefan Puškáš

Pavol Rábara pred 113 d

Afrika si vyžiadala ďalšiu slovenskú obeť. V marci zahynula pri leteckom nešťastí v Etiópii projektová manažérka Dobrej noviny Danica Olexová, teraz prichádza smutná správa z Tanzánie.

Minulý pondelok tam pri autonehode vo veku 36 rokov zomrela etnologička a laická misionárka Emília Bihariová. 

Tragická nehoda sa stala v tanzánskom regióne Tabora, kde počas leta vykonávala vedecký výskum etnika Datogov. Auto, v ktorom sa Emília viezla, dostalo podľa dostupných informácií defekt. 

Mladá dobrovoľníčka podľahla zraneniam priamo na mieste, v aute bol aj kňaz.

Informuje o tom portál Vatican News. 

Emília Bihariová pochádzala zo Smoleníc, bola doktorandkou na Katedre etnológie a mimoeurópskych štúdií Filozofickej fakulty UCM v Trnave. Predtým niekoľko rokov pôsobila ako dobrovoľníčka v Tanzánii.

V roku 2011 s ďalšou laičkou Zuzanou Ďuríkovou založila škôlku a školu v tanzánskej dedinke Shelui, ktorá fungovala vďaka podpore mnohých Slovákov. Naše dobrovoľníčky tam vyučovali deti angličtinu.

Ako ďalej informuje Vatican News, do dediny Shelui sa dostali na pozvanie miestneho farára, ktorý bol Emíliiným dlhoročným priateľom z čias pôsobenia v Ríme. Za podpory rektora bratislavskej Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Vladimíra Krčméryho sa im neskôr podarilo v Shelui vybudovať i zdravotné stredisko.

Na snímke z decembra 2013 Emília Bihariová. FOTO TASR – Pavol Remiaš

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Martin Hanus pred 113 d

Dnes sa opäť ukázalo, že pravidlá hry vládnej politiky naďalej určuje predseda Smeru, a nie premiér. Viac technokraticky než politicky uvažujúci Peter Pellegrini dlhé mesiace veril, že jeho vlajkovou reformnou loďou bude Kalavskej stratifikácia nemocníc, preto ministerku zdravotníctva celým telom osobne zaštiťoval. Lenže Fico v ohlasovanej reforme zacítil hrozbu a zároveň šancu opäť zabodovať ako ochranca drobného človeka – to posledné, čo Fico potrebuje, sú predvolebné útoky Kotlebu, Kollára či Matoviča, že Smer presadil reformu, na základe ktorej sa budú rušiť nemocničné oddelenia v menších mestách. 

Napokon, aj Mikuláš Dzurinda, ktorý mal pritom razantné reformy vpísané vo svojej DNA, krátko pred voľbami v júni 2006 zrušil Zajacovu reformu transformácie štátnych nemocníc – Rudolf Zajac to vtedy ťažko niesol, Dzurinda však uprednostnil pud sebazáchovy. Aj preto bolo pozoruhodné, prečo Pellegrini vkladá toľko energie do náročnej zdravotníckej reformy, aká sa z povahy vecí robí krátko po voľbách, nie krátko pred nimi.

Fico chcel reformu zabiť najskôr tým, že si od Kalavskej vyžiadal (inak úplne nezmyselný) ústavný zákon, do kúta zahnaná Kalavská mu to prisľúbila, napokon svoj sľub odvolala s tým, že sa pod to nedokáže podpísať. Otázkou bolo, čo bude nasledovať – či Kalavskej demisia, ktorá by bola Pellegriniho ponížením, alebo únik so snahou zachovať si tvár.

Pellegrini a Kalavská sa rozhodli pre druhú možnosť: do parlamentu v septembri nepôjde žiadna reforma, len akási malá novela, na základe ktorej sa budú až do roku 2021 zbierať a analyzovať rôzne dáta. 

Pellegrini síce dnes po zasadaní vlády s úsmevom hovoril, že reforma stále žije a napriek predvolebnej kampani bude s ministerkou ďalej hľadať podporu pre stratifikáciu nemocníc naprieč politickým spektrom. Aj jemu je však zrejmé, že jeho vlajková loď sa za jeho vlády z prístavu ani nepohne. Predseda Smeru si popoludňajšie slová premiéra a podpredsedu Smeru len užíval, veď presne takto to myslel, keď predpoludním odkázal vláde, že očakáva už iba technické vyriešenie problému so stratifikáciou, ktorá nebude.

Včera Pellegrini spolu s ďalšími podpredsedami Smeru podpísal Ficove vyhlásenie proti médiám v kauze Kočnerovej Threemy a dnes sa zas stiahol so svojou srdcovou reformou. Toľko k horúcej téme týchto dní, či Pellegrini je alebo nie je na odchode zo Smeru.    

Na snímke ministerka zdravotníctva SR Andrea Kalavská a premiér Peter Pellegrini po zasadaní vlády, 21. augusta 2019. FOTO TASR – Dano Veselský

Ján Krupa pred 113 d

„Rodina je základná bunka spoločnosti a národa. V nej sa formuje a vyrastá každý človek. Preto vyzývame všetkých ľudí dobrej vôle, aby sa nedali zmiasť rôznymi ideologickými prúdmi - tie dnes uvádzajú do zmätku a chaosu a vytvárajú novú formu totalitarizmu, ktorá narúša antropologický a sociálny základ rodiny a ohrozuje náboženskú slobodu.“

To boli úvodné slová spoločného vyhlásenia, ktorým sa hierarchovia slovenskej a maďarskej gréckokatolíckej cirkvi sui iuris pripojili k vyhláseniu Mons. Stanisława Gądeckého, predsedu Poľskej biskupskej konferencie.

Celý text vyhlásenia nájdete tu.

Foto: grkatke.sk

Lukáš Krivošík pred 114 d

V meste Tlalixtac de Cabrera v mexickom štáte Oaxaca na juhozápade krajiny bol túto nedeľu zastrelený protestantský pastor Alfrery Lictor Cruz Canseco. Útočníka premohli a zadržali prítomní veriaci. Pastor zomrel počas prevozu do nemocnice.

Pôvodné správy tvrdili, že pastor bol zastrelený počas bohoslužby priamo za kazateľnicou. Podľa neskorších informácií mal byť zabitý až po skončení bohoslužby vo svojom aute. 

O šokujúcom prípade informovala na svojom webe kresťanská mimovládna organizácia Christian Solidarity Worldwide (CSW). Aj keď motív útočníka nie je známy, CSW o vražde informuje v kontexte s ďalšími násilnými útokmi kriminálnych skupín na náboženských predstaviteľov v Mexiku.

Na začiatku augusta došlo k únosu farára Aaróna Méndeza Ruiza, ktorý v severomexickom meste Nuevo Laredo viedol zariadenie poskytujúce útočisko pre emigrantov z Kuby. Stál zrejme v ceste zločineckým skupinám, ktoré unášajú kubánskych utečencov za účelom žiadania výkupného.

Na východe Mexika museli dvaja katolícki kňazi ujsť z mesta pre vyhrážky kriminálnikov. Podľa CSW vlani zabili v tejto krajine desať náboženských predstaviteľov. „Mnohé kriminálne skupiny vidia cirkevných vodcov – tak katolíckych, ako aj protestantských – a ich vplyv ako hrozbu pre svoju moc,“ píše sa vo vyhlásení mimovládnej organizácie.

Mexické obyvateľstvo dlhodobo trpí vlnou násilia a vrážd v dôsledku vysokej kriminality, spôsobenej drogovými kartelmi či inými zločineckými skupinami. Americká televízia Telemundo, vysielajúca v španielskom jazyku,  na svojom webe informovala, že len v štáte Oaxaca bolo tento víkend popri pastorovi Cruzovi Cansecovi násilne usmrtených ďalších 16 ľudí.

Ilustračné FOTO - Pixabay

Martin Hanus pred 114 d

Dnes bol v politike tak trochu uhorkový deň, zaujali dve správy. Podľa druhého augustového prieskumu agentúry Focus, ktorý naplno zachytil Trubanovu drogovú kauzu aj prvé časti Kočnerovej Threemy, sa preferencie strán v porovnaní s dvoma predošlými prieskumami (začiatok augusta, druhá polovica júna) nijako nemenia. 

Osobne som nevedel celkom odhadnúť, čo Trubanove škandalózne video pred študentmi aj jeho následné performance urobí s aktuálnymi voličmi PS/Spolu. Predbežná odpoveď je, že im to buď nevadilo, respektíve to považovali len za odpustiteľné zakopnutie, pre ktoré nateraz nemajú dôvod hľadať alternatívu – strana Andreja Kisku (5,5 percenta) z Trubanovho problému neprofitovala, aj v treťom letnom prieskume sa hýbe v pásme okolo piatich percent. Pre SaS (7,9 percenta) je jedinou útechou, že po májovom hlbokom prepade drží aspoň nateraz „niveau stable“.

Preferenčnú biedu trú Matovič aj Kollár (okolo šiestich percent), v KDH zo skúseností vedia, že ak im prieskum ukazuje niečo cez sedem percent, stále im musí blikať červená. No a v Most-Híd so 4,3 percentami ešte len hľadajú správne slovenské aj maďarské slová na vyjadrenie svojho súčasného rozpoloženia.

Do volieb je polroka a nielen Kiska so Sulíkom veria, že škatule sa ešte môžu hýbať zásadným spôsobom – napokon, presne o takomto čase pred štyrmi rokmi mal Smer okolo 35 percent, za ním Sieť 12 percent, KDH 9 percent, SaS balansovala na piatich percentách a ĽSNS javilo známky života na úrovni okolo dvoch percent. 

Druhá správa dňa: Eva Mihočková z Trendu po zákulisných rozhovoroch s viacerými členmi Smeru napísala, že premiér Peter Pellegrini je na 80 percent rozhodnutý, že opustí Smer. Dôvodom je, že sa s Robertom Ficom nevedia dohodnúť na obsadení kandidátky Smeru, najmä na tom, kto všetko sa na kandidátke nemá ocitnúť (Gašpar, Blaha, Glváč). 

Otázne je, na koľko percent by svoje najaktuálnejšie pudenie zo Smeru ohodnotil samotný Pellegrini. Ten sa spolu s Ficom, Kaliňákom a ďalšími podpredsedami Smeru podpísal pod dnešné – zjavne Ficom a jeho trémou z Threemy inšpirované – vyhlásenie strany, ktorá okrem iného „s veľkým znepokojením sleduje vývoj v mediálnej oblasti, kde začína absolútne prevládať záujem zmeniť mocenské pomery v krajine za každú cenu a s použitím akýchkoľvek, často aj nelegálnych prostriedkov“.  Ak by sa Pellegrini chystal zahorúca na odchod, Threemu skôr využije na vymedzenie voči Ficovi než na útok voči médiám. 

Samozrejme, napätie medzi Ficom a Pellegrinim sa naozaj stupňuje (kandidátka Smeru, najnovšie reforma zdravotníctva). Ale keď hovoríte so zasvätenejšími ľuďmi Smeru o tom, či by premiér v sebe našiel odvahu na odchod zo svojej materskej strany, odpovedajú zhruba rovnako: to keby tak tušil aspoň Peter Pellegrini.   

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

FOTO TASR - Martin Baumann

Lukáš Kekelák pred 115 d

Maďarský premiér Viktor Orbán a nemecká kancelárka Angela Merkelová si dnes v západomaďarskom Šoprone pripomenuli 30. výročie Paneurópskeho pikniku, o ktorom sa v minulosti nemecký spolkový kancelár Helmut Kohl vyjadril ako o odstránenej prvej tehle z Berlínskeho múru.

Počas tohto podujatia sa 19. augusta 1989 na tri hodiny otvorila hranica medzi Maďarskom a Rakúskom, teda symbolicky medzi Východom a Západom. Dieru v železnej opone vtedy využilo asi tisíc východných Nemcov, ktorí doslova prebehli na Západ. Príslušníci maďarskej pohraničnej stráže na Nemcov nestrieľali a umožnili im nerušený prechod. Neskôr po definitívnom otvorení hranice medzi týmito krajinami počas prvých troch dní v septembri 1989 hromadne emigrovalo na Západ asi 15-tisíc východných Nemcov. Aj táto udalosť výrazne prispela k neskoršiemu pádu Berlínskeho múru, ktorý sa začal rúcať 9. novembra 1989.

Merkelová pri tejto príležitosti poďakovala Maďarsku za to, že v roku 1989 našlo dostatok odvahy otvoriť hranice, umožnilo ľuďom z bývalej Nemeckej demokratickej republiky utiecť na Západ a tým prispelo k historickému znovuzjednoteniu Nemecka. Kancelárka však vyjadrila vďaku aj ostatným krajinám, ktoré v tom čase bojovali za slobodu.

Obaja politici sa tiež zúčastnili na ekumenickej bohoslužbe v miestnom evanjelickom kostole. Orbán však využil príležitosť aj na to, aby vyzval úniu na uhradenie aspoň polovice výdavkov, ktoré Maďarsko doteraz vynaložilo na ochranu európskych hraníc. „Pred 30 rokmi sme zbúrali hranice v záujme slobody a bezpečia. Teraz chránime hranice aj naďalej v záujme slobody a bezpečia," zdôraznil Orbán po rokovaní s nemeckou kancelárkou.

Napriek pretrvávajúcim rozdielnym názorom krajín na riešenie utečeneckej problematiky Orbán vyzdvihol Merkelovú s tým, že už dlho riadi svoju krajinu a urobila mnoho pre Európu. Merkelová zas na oplátku ocenila politické prehodnotenie predchádzajúcej migračnej politiky a za prioritu pokladá boj proti príčinám utečenectva.

Paneurópsky piknik spolu s júnovými poľskými voľbami, v ktorých triumfovala opozičná Solidarita, boli prvými významnými udalosťami, ktoré odštartovali pád Železnej opony. 

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

FOTO TASR/AP