Krátke správy redakcie

Ján Duda pred 59 d

Evanjelium 12. nedele v cezročnom období (23. 6. 2019) prináša dve dôležité témy (Lk 9,18-24). 

(1) Prvou dôležitou témou je spôsob vykúpenia ľudstva Ježišovým utrpením, smrťou a zmŕtvychvstaním. Mnohým sa tento spôsob vidí nedôveryhodným, nelogickým. 

Avšak je predsa logické, že ak spravodlivý Ježiš prichádza do tohto sveta naplneného nespravodlivosťami a bude iný, čiže ostane spravodlivým a nepoddá sa nespravodlivosti, nevyhnutne si podpisuje rozsudok smrti. 

Ježiš tejto svojej „ceste smrti“ dáva punc/hodnotu vykúpenia tým, že vloží do nej bezhraničnú lásku k Bohu a ľuďom a premáha smrť zmŕtvychvstaním (E. Bianchi, s. 90).

(2) Druhou dôležitou témou je spôsob života Ježišových učeníkov: vziať každý deň svoj kríž a nasledovať Ježiša. „Každodenným krížom“ sa nazýva zápas s vlastným smrtonosným egoizmom a bezbrehou realizáciou túžob (Bianchi, 91) alebo každodenné odmietanie „kultúry babylonskej veže“, čiže zápas s túžbou prezentovať svoju slávu a schopnosti, nie Božiu (Vanhoye). 

Zrnko duchovnej múdrosti: napriek „krížom“ nám Pán tu na zemi dáva aj úlomky životných radostí, aby sme viac túžili po večnom živote.

Požehnaný Pánov deň prajem všetkým.

Ján Duda

 

Ilustračné foto: modlitba.sk

Martin Hanus pred 61 d

Najväčším prekvapením včerajšieho večera nebolo ani tak to, že Smer, SNS a Most sa kvôli Ficovej zaťatosti opäť nedohodli na dovolení zvyšných ústavných sudcov, ale to, že jediným zvoleným kandidátom bol Radoslav Procházka. Ešte pred pár dňami som považoval jeho kandidatúru za prakticky mŕtvy projekt – väčšina strán opozície dávala najavo, že „zradca“ roku 2016 je pre nich nepriechodný, koaliční poslanci boli v tejto veci ľahostajní. A tí z nich, ktorí si vcelku želali Procházkovo zvolenie, sa v kuloároch sťažovali, že sám kandidát nerobí vôbec nič pre svoje zvolenie a nie je ochotný nikomu zaklopať na dvere. Procházka sa totiž ešte aj v júni odmietal s kýmkoľvek stretnúť, nechcel za seba lobovať ani pred Ficom.  

Napokon včera prešiel úplne tesne, vďaka jednému hlasu – či sa tak stalo skôr vďaka šťastnej súhre okolností (že z každého tábora prišli nejaké hlasy), alebo Procházka v poslednej chvíli pohol prstom, aby ho volila aj relevantná časť poslancov Smeru, je zatiaľ nemožné posúdiť.

Prezidentka Zuzana Čaputová bude stáť pred ťažkou dilemou a ocitne sa pod tlakom z viacerých strán. Radoslav Procházka ako ústavný sudca by bol nesporne najťažšou váhou na Ústavnom súde, je to originálny právnik, ktorý má všetky odborné aj intelektuálne predpoklady, aby z Košíc formoval právne myslenie a pozdvihoval slovenské (ústavné) právo na dosiaľ nevídanú úroveň. Ešte pred jeho vstupom do politiky som si predstavoval, aké by to bolo skvelé mať raz za predsedu Ústavného súdu práve Procházku. 

Ale potom sú tu stále živé otázky k jeho charakteru, politický pád a všetko, čo mu predchádzalo. Procházka prešiel istou sebareflexiou, keby sa o tento post usiloval o pár rokov neskôr, už by si niesol nový štít. Lenže ešte máme pred očami okamžitú povolebnú kapituláciu Procházku pred Ficom a Kaliňákom, jeho chyby a zlyhania tak nie sú ani nemôžu byť zaprášenou spomienkou. 

Aj tak si však myslím, že 47-ročný Procházka patrí na Ústavný súd dnes, nie o vyše desaťročie neskôr, keď by sa mu najbližšie opäť otvorilo okno príležitosti. Vzhľadom na stav právnej elity aj zostavu, ktorá napokon príde do Košíc, by bolo luxusom, keby v prezidentskej kancelárii zvíťazil menej veľkorysý prístup a prezidentka Čaputová by najtalentovanejšiemu ústavnému právnikovi svojej generácie povedala „nie“.

Ako pre Postoj nedávno povedal český právnik a novinár Tomáš Němeček, ktorý si Procházku dlhé roky všíma: „Pokiaľ máte toľko brilantných mozgov, že pohŕdate Procházkom, tak by som si želal, aby začal pôsobiť ako akademik i právnik v Česku.“

 

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Radoslav Procházka počas vypočutia Ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR v Bratislave v piatok 25. januára 2019. FOTO TASR – Martin Baumann

Ján Duda pred 62 d

Dnes (štvrtok 20. 6. 2019) je prikázaný sviatok Kristovho tela a krvi. Evanjelium je z Lk 9,11-17. Všetko, čo sa počas liturgie deje, akcentuje Eucharistiu. Ale poukážem na špecifickú záležitosť zajtrajšej slávnosti: procesiu. Centrálnym bodom procesie je tiež Eucharistia. Je to eucharistická procesia. Nie je to nič iné, než „chodiť s Pánom“ (Ratzinger, 101). Pripomína nám to putovanie Izraela púšťou, keď Pán ukazoval ľudu životné smerovanie. Pripomína to aj naše putovanie životom a Pán nám ukazuje aj naše životné smerovanie. Preto „chodiť s Pánom“ má nielen životnú symboliku, ale aj veľkú duchovnú hĺbku a zmysel. Je to hľadanie, ale i nájdenie zmyslu života i toho, s Kým a kam kráčame.

Požehnaný sviatočný deň, drahí priatelia.

Ján Duda

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Na snímke eucharistická procesia pri príležitosti slávnosti Božieho tela v Bratislave 2017. Foto – TK KBS/Peter Zimen

Martin Hanus pred 62 d

Sobotňajšia inaugurácia novej prezidentky Zuzany Čaputovej mala vznešený charakter, bola to oslava demokracie aj štátu, ktorý nie je ukotvený len v akomsi technokratickom vzduchoprázdne – a k tomu všetkému v nemalej miere prispela aj samotná prezidentka, slovami i celkovým správaním.

Napriek tomu práve z politickej strany, z ktorej prezidentka vyšla, zaznievali viaceré úvahy spochybňujúce jednu časť sobotňajšej inaugurácie. Samuel Jezný, člen Progresívneho Slovenska a teológ, to napísal bez obalu, v denníku SME sa vo svojom texte „Je čas zrušiť Te Deum“ pohoršil nad tým, že účasť prezidentky na ekumenickej bohoslužbe Te Deum, tomto starobylom latinskom hymnuse, nie je v súlade so sekulárnym charakterom štátu.

Jezný okrem iného píše: „Je naozaj vhodné, aby prezidenti sekulárneho štátu zložili sľub, ujali sa verejnej funkcie a aby ich prvé kroky následne smerovali do kostola? Vyzerá to tak, ako keby len niekoľko desiatok minút po ústavou predpísanom pokojnom transfere moci z rúk končiaceho prezidenta do rúk nastupujúcej prezidentky cirkevní predstavitelia potvrdili legitimitu novej hlavy štátu.“ Ďalej uvádza: „Nežijeme ani v stredoveku, Zuzana Čaputová nie je kráľovnou, ktorú by mali do funkcie uviesť cirkevní hodnostári. (...) Ak sa naša republika neviaže na žiadne náboženstvo, bolo by vhodné, aby kroky prezidentov nesmerovali z Reduty priamo do Dómu sv. Martina.“

Jezný navrhuje, ako by sa to malo robiť nabudúce: „Ak sa veriaci chcú spoločne modliť za novú hlavu štátu, môžu zorganizovať bohoslužby v predvečer inaugurácie či v sobotu ráno. A mali by ich viesť duchovní, ktorí sú s výsledkom volieb spokojní.“ 

Problém tejto úvahy je, že progresívny teológ si vytvoril alternatívnu realitu: Cirkevní hodnostári nijako neuvádzajú našich prezidentov do funkcie. Do Dómu už prišla čerstvá prezidentka, ktorá sa mohla ekumenickej bohoslužby Te Deum zriecť, naša ústava nič také nepredpisuje, jej kancelária však podľa tradície požiadala o jej zorganizovanie. Prezidentka prejavila úctu katolíkom, evanjelikom, protestantom aj židom, pre veriacich je pobožnosť vyjadrením vďaky Bohu, z pohľadu ostatných je symbolickým prihlásením sa k židovsko-kresťanskej tradícii, ktorá vyformovala našu civilizáciu.

Mimochodom, v takej sekulárnej krajine, akou je dnešné Nemecko, sa priamo v ústave uvádza, že čerstvo zvolený nemecký kancelár by mal počas inauguračnej prísahy okrem iného vysloviť aj vetu „Nech mi v tom pán Boh pomáha“. Gerhard Schröder ako prvý povojnový kancelár túto formuláciu odmietol, Angela Merkelová sa k nej opäť vrátila. Keby takúto vetu obsahovala naša ústava, Samuel Jezný by asi vyhlásil Slovensko priamo za teokratický štát.

Novodobí identitárni liberáli, ktorí vnímajú spoločnosť najmä ako zmes rôznych reálne či domnelo diskriminovaných subkultúr, komunít a menšín, vidia vždy dôvod na dekonštrukciu a odvolávajú sa pritom na racionálnosť ako najvyšší princíp. V skutočnosti však z ich slov necítiť ani tak hlas rozumu, ako len preexponovaných vášní a emócií.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Prezidentka Zuzana Čaputová  po ekumenickej pobožnosti TeDeum v Katedrále sv. Martina 15. júna 2019 v Bratislave. FOTO TASR - Jaroslav Novák 

Martin Hanus pred 63 d

V Nemecku v týchto dňoch prebieha diskusia o hraniciach novodobej tolerancie, ktorú vyvolal bývalý prezident Joachim Gauck. Ten vo svojej novej knihe aj v ostro sledovanom rozhovore pre Der Spiegel žiada, aby mainstream nezrušil „dialóg s pravicovými konzervatívcami“. 

Gauck, ktorý sa sám kedysi označil za „ľavicového, liberálneho konzervatívca“, hovorí toto: nový nacionalizmus stavia národ na prvé miesto, vyvoláva nenávisť k cudzincom, islamu, antisemitizmus, súčasne je však potrebné rozšíriť toleranciu smerom doprava, pretože nie každá konzervatívna kritika sprava je „pravicovo extrémistická či pravicovo radikálna“. Naopak, treba podľa Gaucka rozširovať medzi tým, čo je „rechts“ (vpravo) v konzervatívnom zmysle a čo je „rechtsextremistisch oder rechtsradikal“.

Gauck ďalej tvrdí, že tolerancia zahŕňa „príkaz netolerancie voči netolerantným, a je jedno, či sú politicky vpravo alebo vľavo alebo či sú z tábora islamského fundamentalizmu“. Podľa exprezidenta treba hovoriť aj o tom, že prisťahovalectvo v súčasnej miere, akú dosiahlo v Nemecku, „nie je iba obohatením“. Takisto navrhuje, aby ostatné strany prestali AfD úplne vytesňovať, Gauckovi sa napríklad nepáči, že odmietajú zvoliť poslanca AfD za podpredsedu bundestagu. 

Gauck tiež povedal: „Strácame samých seba, ak sa tvárime, že je nebezpečné debatovať vo všetkej otvorenosti, pretože inak by sa národ hneď obrátil a zvolil si diktatúru.“ 

Uvedené Gauckove tézy sú samozrejmé, niektoré až banálne, no v krajine, kde teraz slávi úspechy zelený progresivizmus (Zelení sú podľa posledných prieskumov najsilnejšou stranou), pôsobia ako odvážna provokácia. 

A príznačné je, že „príliš konzervatívneho“ Gaucka nekritizuje len ľavica, ale aj politici CDU. Ruprecht Polenz, niekdajší generálny sekretár CDU, napísal, že ak si Gauck myslí, že „bezpečnosť a spoločenská konformita“ sú dôležitejšími hodnotami než „sloboda, otvorenosť, pluralita“ (čo, mimochodom, Gauck nepovedal ani si to zjavne nemyslí), treba mu povedať, že „želanie väčšej spoločenskej konformity je v protiklade s ústavou“. 

Aj takto sa končia pokusy o užitočnú diskusiu na konci éry Angely Merkelovej. 

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Na snímke Joachim Gauck 29. marca 2018, keď mu prezident Andrej Kiska odovzdal štátne vyznamenanie Rádu Bieleho Dvojkríža I. triedy za mimoriadne zásluhy a všestranný rozvoj vzťahov medzi Nemeckom a Slovenskom. V Bratislave 26. marca 2018. FOTO TASR – Marko Erd

Lukáš Krivošík pred 64 d

Okrem osobností, ktoré sa pridali k novej strane Andreja Kisku, ma na nej zaujal ešte ten názov: „Za ľudí“. V prvom momente mi to pripomenulo jednu karikatúru. Myslím, že vyšla pred rokmi v .týždni. Bolo to v čase, keď Smer mal na plagátoch slogan: „Smerom k ľuďom“.

Na tej karikatúre bol politický bilbord s tvárou kocúra a vedľa neho nápis: „Smerom k mačkám“. Možno ešte vtipnejšie a lepšie vystihujúce podstatu politiky by bolo, keby tam vedľa toho kocúra stál nápis: „Smerom k myšiam“.

V každom prípade, je dobré, že pán exprezident chce bojovať v politike „Za ľudí“. Názvy ako „Za zvieratká“, prípadne „Za stromy“, sú stále voľné a môže sa nimi označiť trebárs nejaká zelená strana. 

Príliš sme si na to zvykli, takže už sa ani nikto nepozastavuje, že politické strany sa nazývajú rôznymi nič nehovoriacimi slovami či slovnými spojeniami: „Smer“, „Nádej“, „#SIEŤ“ a môj osobný favorit: „Robíme to pre deti – SF“.

Kde sú tie časy, keď politici pomenúvali svoje strany názvami, z ktorých sa hneď mohol občan dozvedieť, aké hodnoty chcú reprezentovať?! – Názvami ako: „Kresťanskodemokratické hnutie“ či „Strana demokratickej ľavice“... 

Dnes je strana asi viac marketingový produkt než výraz a nástroj politických záujmov nejakej spoločenskej skupiny. A aby sa predala, musí jej názov byť, naopak, čo najvšeobecnejší, aby si voliči mohli do strany premietať čo najširšie spektrum svojich očakávaní.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Andrej Kiska na tlačovej konferencii oznamuje vznik strany Za ľudí. FOTO – TASR/Dušan Hein

Ján Duda pred 66 d

Nedeľa 16. 6. 2019 je nedeľou Najsvätejšej Trojice. Je to téma, ktorá nás presahuje, je to tajomstvo. Napriek tomu len tri krátke poznámky.

(1) Že Boh existuje ako Trojica, je to poznanie, ktoré máme zo Svätého písma. Ježiš prikázal krstiť „v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28,19).

(2) Cirkevní otcovia prvého tisícročia kresťanstva sa Trojicu pokúsili pre lepšie pochopenie vysvetľovať, že rozlišovali „Teológiu“ a „Ekonómiu“. Prvým slovom označovali vnútorný život Boha-Trojice a druhým všetky Božie diela, ktorými sa nám Boh zjavuje (KKC 236).

(3) Nedeľné čítania sú sťaby tri okná, ktorými sa môžeme pozerať na dejiny spásy (slovami cirkevných otcov: Ekonómia). Skrze prvé čítanie (Prís. 8,22-31) nás pozýva k oslave Otca ako Stvoriteľa. Druhé čítanie (1Kor 5,1-5) nás pozýva k oslave Syna Vykupiteľa. Evanjelium (Jn 16,12-15) nás pozýva k oslave Ducha Svätého (R. Cantalamessa, 151).

Úprimné spoznávanie a kontemplácia Boha a Božích diel spôsobuje človeku radosť (verím, že aj vám). Ratzinger tvrdí, že večný život spočíva v neustálej radosti vyplývajúcej zo spoznávania a kontemplácie Boha, ktorého však nikdy dokonale nespoznáme, lebo je sám osebe Nespoznateľný.

Peknú nedeľu Najsvätejšej Trojice prajem všetkým.

Ján Duda

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: freska Sv. Trojice vo svätyni kostola v Žehre.

Imrich Gazda pred 67 d

Súčasťou inaugurácie prezidentky Zuzany Čaputovej je aj ekumenická pobožnosť v Katedrále sv. Martina v Bratislave, na ktorú sú pozvaní predstavitelia všetkých 18 cirkví a náboženských spoločností registrovaných na Slovensku.

Pobožnosť povedie bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský, prihovorí sa aj generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania a predseda Ekumenickej rady cirkví Ivan Eľko či predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí Igor Rintel.

„Ekumenická pobožnosť, počas ktorej sa náboženskí predstavitelia modlia za nového prezidenta, bude mať podobný charakter ako pred piatimi rokmi či v dávnejšej minulosti,“ povedal pre Postoj kancelár Arcibiskupského úradu v Bratislave Tibor Hajdu.

Ako sme informovali už včera, prezidentskej inaugurácii museli ustúpiť aj kňazské vysviacky, ktoré sa zvyčajne konajú v sobotu. Kvôli dnešnej slávnosti budú novokňazi Bratislavskej arcidiecézy vysvätení až zajtra popoludní.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Na snímke ekumenická pobožnosť v Katedrále sv. Martina v Bratislave počas inaugurácie prezidenta Andreja Kisku 15. júna 2014. Foto – TASR/Štefan Puškáš

Lukáš Krivošík pred 67 d

Pozerám si práve program inaugurácie prezidentky Zuzany Čaputovej a upútal ma jeden jeho bod. O 17:30 nová hlava štátu položí na Ondrejskom cintoríne kyticu na hrob prvého prezidenta novodobej SR, Michala Kováča.

Je to pekné gesto. Michal Kováč zomrel 5. októbra 2016. Prezidentom Slovenskej republiky bol v rokoch 1993 až 1998. Je zatiaľ jediný zosnulý z pätice doterajších slovenských prezidentov.

Kováč bol dôležitou súčasťou zápasu o charakter našej republiky v prvých rokoch jej samostatnej existencie. No nejde len o uctenie významu jeho osoby.

Návšteva hrobu prvého prezidenta bola tiež súčasťou inaugurácií niektorých československých a českých prezidentov. Keď sa v roku 1935 stal hlavou štátu Edvard Beneš, jeho predchodca a prvý prezident ČSR T. G. Masaryk ešte žil.

Tradíciu kladenia vencov na jeho hrob ako súčasť prezidentskej inaugurácie založil paradoxne až tretí prezident vtedy už okliešteného pomníchovského Česko-Slovenska Emil Hácha. Keď sa 30. novembra 1938 stal hlavou štátu, išiel sa pokloniť Masarykovej pamiatke na jeho hrob v Lánoch.

Bizarné je, že k Masarykovmu hrobu sa s vencom odobral aj komunista Klement Gottwald, keď sa stal prezidentom 14. júna 1948. Na cintorín v Lánoch išiel po slávnostnom Te Deum v Chráme sv. Víta, ktoré slúžil čoskoro komunistami perzekvovaný pražský arcibiskup Josef Beran. Obe zastávky Gottwaldovej inaugurácie mali ukolísať verejnosť v presvedčení, že s uchvátením moci komunistami sa v podstate nič nemení...

Poklona pamiatke prvého prezidenta je tiež súčasťou inaugurácie ponovembrových českých prezidentov. Ide o tradíciu, ktorá symbolizuje kontinuitu štátnosti.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Michal Kováč na spomienkovom stretnutí bývalých slovenských poslancov Federálneho zhromaždenia ČSFR 30. novembra 2007 v Bratislave. FOTO TASR – Pavel Neubauer

Adam Takáč pred 67 d

Sto dní pred Národným pochodom za život ohlásili organizátori ďalšie meno. Akciu príde podporiť Američanka Sue Thayer, ktorá bola manažérkou potratovej kliniky Spoločnosti pre plánované rodičovstvo (Planned Parenthood) v USA. Sue prešla na pro-life stranu a stala sa jedinou bývalou zamestnankyňou Planned Parenthood, ktorá neskôr viedla pro-life kampaň 40 dní za život. Potratovú kliniku, kde pracovala, zrušili.

Tento týždeň zverejnili organizátori tretieho pochodu za život na Slovensku prvé mená, ktoré sa predstavia v rámci programu. Do Bratislavy opäť zavíta pro-life aktivistka z Nigérie Obianuju Ekeocha, ktorá prednášala koncom apríla na festivale Bratislavské Hanusove dni o ideologickej neo-kolonizácii Afriky (rozhovor s ňou si môžete prečítať tu).

Organizátori prezradili aj umeleckých hostí, napríklad speváčku Janais či speváka Petra Bažíka. „Nebolo obzvlášť ťažké rozhodnúť sa podporiť túto myšlienku,“ vraví pre Postoj Bažík. „Koniec koncov so speváčkou Janais máme spoločný duet ,Blízko‘, ktorý vznikol na podporu myšlienkovo podobného projektu ,40 dní za život‘. Je naozaj dôležité pripomínať hodnotu života, pretože sa berie už ako samozrejmosť a so životom sa zaobchádza ako s tou najposlednejšou vecou.“

Bažík vystúpil aj na poslednom pochode za život pred štyrmi rokmi. „Keď som videl ten obrovský dav ľudí, potešilo ma to. Je to jasný dôkaz toho, že táto myšlienka ľudí zodvihla zo stoličiek a pripomenula množstvo nádherných detailov života, ktoré v dnešnej uponáhľanej a agresívnej dobe unikajú pomedzi prsty. Život je jedinečný, neopakovateľný a nevýslovne vzácny. Na tohtoročný pochod sa veľmi teším a som naozaj zvedavý, koľko ľudí ho v septembri spolu s nami, účinkujúcimi, podporí svojou účasťou,“ dodal.

V rámci umeleckého programu vystúpia aj Dominika Stará, Lamačské chvály, PiarMusic, Timothy, ESPÉ, BCC Worship, F6, Continental Kids, Bubnová show Batida, Divadlo aTak či herec Štefan Bučko.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: peterbazik.com