Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 61 d

Definitívne výsledky poľských volieb ukázali, že Kaczynského strana stratila väčšinu v Senáte. PiS má 48 kresiel, na svojej strane bude mať pravdepodobne ešte nezávislú senátorku Lidiu Starońovú, Občianska koalícia má 43 kresiel, PSL 3, Ľavica 2 kreslá. Traja zo štyroch nezávislých senátorov sa podľa denníka Rzeczpospolita klonia k opozícii.

Možnosti sú dve: Senátu bude vládnuť opozícia a opozičný predseda Senátu sa potenciálne stane výrazným hráčom na politickej scéne, jedinou figúrou opozície na najvyšších postoch. V Senáte zasadne aj vnútrostranícky kritik Grzegorza Schetynu, lídra Občianskej platformy, kandidátom tejto strany na post predsedu Senátu by mal byť Bogdan Borusewicz. Druhá možnosť je, že PiS vytvorí koalíciu napríklad s ľudovcami z PSL, ktorého senátori by stačili na väčšinu, z čoho by táto malá strana mohla ťažiť. V každom prípade sa však výrazne mení rola Senátu a doterajší komfort, ktorý vláda mala.

Definitívne výsledky volieb do Sejmu dopadli tak, že strana PiS má rovnaký počet poslancov, ako mala doteraz:

PiS – 235 poslancov, 43,59 %
KO – 134 poslancov, 27,40 %
SLD – 49 poslancov, 12,56 %
PSL – 30 poslancov, 8, 55 %
Konfederacja – 11 poslancov, 6,98 %
Nemecká menšina – 1 poslanec

Zaujímavé je, že dve malé pravicové strany, ktoré kandidovali na rovnakej kandidátke s PiS, strana ministra Jaroslawa Gowina a ministra Zbigniewa Ziobra, získali v Sejme 18 a 16 kresiel, čo znamená, že postavenie vo vláde si minimálne udržia.

Podľa médií by nová vláda mala byť známa do dvoch týždňov, očakáva sa, že premiérom zostane Morawiecki.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: PiS/FB

Martin Hanus pred 61 d

Po zverejnení nahrávky Kočner-Trnka sa pred nami opäť vynorili obrazy scén spred deviatich rokov, keď sa zákulisnými politickými hrami a aj úplatkami (Kočner v nahrávke tvrdí, že peniaze išli od neho aj od Haščáka) takmer podarilo udržať Dobroslava Trnku alias Kočnerovu bábku na čele generálnej prokuratúry až do roku 2018. 

Koncom októbra roku 2010 sme sa spolu s kolegami Jozefom Majchrákom a Jaroslavom Daniškom ešte ako redaktori .týždňa bližšie pozreli na drámu, ktorá sa vtedy odohrávala vnútri pravicovej koalície. Skrytým a pritom koalične najdôležitejším aktérom tejto hry bol vtedy minister zahraničia a v prvom rade predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda.

Tu je zopár úryvkov: „Keď však poslanec Stanislav Janiš z SDKÚ minulý utorok oznámil, že na post generálneho prokurátora navrhne Dobroslava Trnku, bolo jasné, že rozprávka o vláde práva, spravodlivosti, nulovej tolerancie a nekonečnej transparentnosti sa po vyše 100 dňoch skončila. V tejto chvíli je Trnka spomedzi viacerých kandidátov najhorúcejším favoritom, pretože mu stačí okrem 71 hlasov poslancov Smeru a SNS získať v tajnej voľbe ešte päť hlasov.“

„Podstatne vážnejšie bolo angažovanie sa Dzurindu. Pred koaličnými partnermi síce predstieral nezainteresovaného pozorovateľa, Sulík s Bugárom a Figeľom jeho hru však odkryli. Ponúkli mu, že ak navrhne iného kandidáta ako Trnku, tak ho podporia (čo v rozhovore potvrdzuje Daniel Lipšic). Dzurinda sa tomu však vysmial a vyhrotený spor zľahčoval. A práve to je najpodstatnejší moment celej kauzy. Čo vlastne Dzurinda svojím konaním sledoval? Alebo inak: aký bol jeho motív? Ak by chcel dosiahnuť, aby sa generálnym prokurátorom nestal kandidát KDH či Mosta, mal to na dosah. Stačilo povedať meno. Ak by dokonca chcel, aby nový prokurátor zahladil kauzu financovania SDKÚ či niečo iné, stačilo nájsť ,vhodného‘ kandidáta, ktorý nemá zlú povesť. Ani to sa však nestalo. Dzurinda konal tak, aby udržal v hre Trnku a súčasne zabránil koaličnej dohode. Prečo? Ak vychádzame z toho, že Dzurinda konal racionálne, tak sa ponúka logické vysvetlenie: dvojnásobný expremiér Trnkovi niečo dlhuje.“

Celý text si môžete prečítať na tomto mieste.

O niekoľko dní po našom opise koaličnej drámy dovtedy zaskočená premiérka Iveta Radičová vyhlásila ultimátum „buď ja, alebo Trnka“, čím ukončila Dzurindove zákulisné hry a zabránila Trnkovmu znovuzvoleniu.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Na snímke z 2. decembra 2010 predstupuje pred novinárov Mikuláš Dzurinda, témou je tajná voľba generálneho prokurátora. FOTO TASR – Martin Baumann

Jaroslav Daniška pred 62 d

Cez víkend sa konali voľby aj v Maďarsku, boli komunálne, ale priniesli dlho nevídanú zvesť – Fidesz konečne niekde aj prehral. Maďarsko bolo rozdelené do 19 volebných obvodov plus 23 miest, v 19 vidieckych obvodoch dominoval všade Fidesz, z 23 mestských obvodov vyhral v 13 (napríklad Debrecín, Győr, Sopron, Szolnok), prehral v 10 (Eger, Pecz, Miszkolc, Tatabánya) – a najmä prehral v Budapešti. Mesto po voľbách povedie Gergely Karácsony (na obr.), kandidát širokej koalície všetkých strán mimo Fidesz, v zastupiteľstve majú väčšinu 18 poslancov proti 15 z Fideszu.

Práve tento fenomén širokej koalície stojí za pozornosť. Gergely Karácsony mal podporu socialistov, zelených liberálov LMP, strany Ferenca Gyurcsánya, hnutia Momentum aj Jobbiku.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: TASR/AP

Martin Hanus pred 62 d

Nahrávku rozhovoru z roku 2014 medzi Marianom Kočnerom a Dobroslavom Trnkom, ktorú dnes zverejnil Denník N, je desivým počúvaním: niečo sme vedeli, mnohé sme tušili, ale až teraz je jasné, ako gauner dlhé roky riadil generálneho prokurátora, vyberal pre neho peniaze a ten ho zas za peniaze zrádzal, keď vydieral Jaroslava Haščáka kvôli Gorile. Je to vlastne rozhovor dvoch mužov formálne na dvoch stranách barikády, v skutočnosti príslušníkov rovnakého zločineckého gangu.

Vráťme sa však do novembra roku 2010, Iveta Radičová bola len štvrtý mesiac premiérkou, keď prišla na poslanecký klub SDKÚ a vyhlásila, že ak sa stane Dobroslav Trnka opätovne generálnym prokurátorom, ona podá demisiu. Bolo to radikálne vyhlásenie, ktorým vtedy Radičová prekvapila verejnosť aj vlastných spolustraníkov. Len krátko predtým poslanec SDKÚ Stanislav Janiš navrhol Trnku ako svojho kandidáta, chystal sa ho voliť aj spolu s opozičnými poslancami Smeru a SNS. Bolo teda jasné, že Trnkovi chýba na zvolenie iba zopár hlasov pravicovej koalície, aby bol prokurátorom nasledujúcich sedem rokov, v prípade úspechu by takto pokračoval až do roku 2018.

Radičová však svojím ultimátom pritvrdila, z voľby generálneho prokurátora sa preto stala vojna. V kuloároch bolo zrejmé, že ide aj o skrytý konflikt s predsedom SDKÚ Mikulášom Dzurindom, málokto si vedel predstaviť, že by Janiš nominoval Trnku bez Dzurindovho vedomia. Prokurátorská vojna vtedajšiu koalíciu takmer rozvrátila, napokon však Trnkovi chýbal k zvoleniu jeden hlas. Chýbajúcim hlasom bol práve hlas Stanislava Janiša, ktorého si po Radičovej ultimáte ustriehli pri tajnej voľbe poslanci SDKÚ. Teraz to potvrdzujú aj slová Kočnera z nahrávky, ktorý vyčítal Trnkovi, že nezohnal žiaden hlas z SDKÚ, hoci to bolo jeho úlohou. 

Iveta Radičová v roku 2010 nemohla toho o Trnkovi vedieť toľko, čo vieme dnes. Samozrejme, medzi novinármi sa v tom čase hovorilo všeličo, od Romana Kvasnicu, advokáta Hedvigy Malinovej, som sa napríklad dozvedel, že Kočner prišiel za ním aj v Trnkovom mene vyjednávať, ako vyriešiť túto kauzu (Kvasnica Kočnerovu ponuku odmietol). Všetci sme si však pri písaní museli dávať pozor, často išlo len o indície a podozrenia, ktoré sa nedali preukázať. 

Ako komentátori sme viackrát kritizovali Ivetu Radičovú, že nebola silnou premiérkou a aj ona prispela ku kríze okolo eurovalu, po ktorej padla vláda. Lenže v krátkych dejinách premiérovania Ivety Radičovej musí hneď na prvej strane svietiť tento zápis: to, že premiérka všetkou silou, ktorú mala k dispozícii, zabránila opätovnému zvoleniu Dobroslava Trnku, bol veľmi predvídavý aj odvážny počin.  

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Na snímke vtedajšia premiérka Iveta Radičová počas prijatia generálneho prokurátora Dobroslava Trnku 21. júla 2010 v Bratislave. FOTO TASR – Tomáš Halász

Ján Duda pred 63 d

V evanjeliu 28. nedele v cezročnom období (13. 10. 2019) sa píše, že Ježiš cestou do Jeruzalema uzdravil 10 malomocných a poslal ich, aby sa ukázali kňazovi podľa Mojžišovho zákona. Cestou zistili, že sú uzdravení. Ale iba jeden sa vrátil k Ježišovi, aby sa poďakoval (Lk 17,11-19). 

(1) Jeden z desiatich. Iba jeden sa vrátil a vyjadril Ježišovi vďačnosť. Pravá a úprimná vďačnosť je pravdepodobne zriedkavou záležitosťou. Napriek tomu, že často používame slovo ďakujem. Pravá a úprimná vďačnosť nás disponuje k vyšším hodnotám.

(2) Evanjelista píše, že uzdravený sa vrátil a „veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár pred Ježišom a ďakoval mu“. Aj Ježiš sa vyjadril podobne: „Nenašiel sa, okrem tohto, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?“ Pravá a úprimná vďačnosť voči ľuďom pomaly disponuje človeka aj k vďačnosti k Bohu. A to je vážny dôvod, aby sme vďačnosť nezanedbávali.

(3) A ešte niečo. Ten, ktorý sa vrátil, dal prednosť Ježišovi pred Mojžišom. To už treba nazvať vyznaním viery v Ježiša. Vďačnosť teda motivuje a privádza k vyznaniu kresťanskej viery. A to už niečo znamená.

Požehnanú nedeľu prajem všetkým.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: www.swordofthespirit.net

Jaroslav Daniška pred 65 d

Médiá dnes priniesli viacero informácií, ktoré posúvajú vnútroamerický spor Trump – Biden na novú úroveň. V posledných dňoch bol hlavnou udalosťou druhý informátor (whistleblower), ktorý pridal svoje svedectvo k agentovi či agentke CIA, ktorá na celú kauzu upozornila. Teraz sa pridali nové súvislosti, ktoré skôr pomáhajú Trumpovi.

Ukrajinský prezident Zelenský v Kyjeve vyhlásil, že žiadny nátlak zo strany prezidentra Trumpa necítil a že ten telefonát nijako nemohol ovplyvniť vzťahy s USA. Upresnil tým svoje predchádzajúce výroky, kde hovoril výrazne dvojznačnejšie, napr. keď hovoril, že Ukrajina nebude niekoho vyšetrovať na cudzí príkaz. Zelenský sa pomerne úspešne usiluje o neutrálnu pozíciu, aby sa nestal figúrkou v ostrom vnútroamerickom spore, ktorý sa procesom impeachmentu a blížiacimi voľbami prudko zosilní.

Financial Times zase priniesli prehľad podnikateľských aktivít Huntera Bidena, syna prezidentského kandidáta Joea Bidena, o ktorého v spore ide. Ide o pomerne rozsiahly prehľad H. Bidenových firiem a konexií nielen v USA a na Ukrajine, ktorá rozsahom pôsobí ako marginálna záležitosť, ale zvlášť v Číne, kde firma BHR Partners, kde je mladší Biden stále riaditeľom, spolupracuje nielen s poprednými technologickými firmami (vrátane tých, ktorých produkty sa používajú na represiu a potláčanie ľudských práv v Číne), ale aj gigantmi v doprave, ťažbe uhlia, farma- či auto-priemysle, energiách, potravinárstve, realitách... je to dlhý zoznam. Financial Times ani Irish Times, ktoré články o sieti Bidenových aktivít priniesli, netvrdia, že ide o skorumpovaný biznis, pre Trumpa, ktorý vyzval Číňanov, aby sa na podnikanie mladého Bidena pozreli, ide ale o vítaný vývoj, najmä ak si uvedomíme, ako sa Bidenovi mladšiemu darilo v čase, keď bol jeho otec viceprezidentom.

Celkom by ma zaujímalo, ako by v tejto nepotickej extralige medzi Trumpovými deťmi (a zaťom) a Bidenovým synom dopadlo porovnanie.

Pokiaľ ide o primárky medzi demokratmi, Bidena téma jeho syna bude ničiť medzi jeho najdôležitejšími podporovateľmi – umiernenými demokratmi. Najväčší vzrast za posledný mesiac zaznamenala Elizabeth Warrenová, ktorej zrejme pomôžu aj zdravotné problémy Bernieho Sandersa.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: TASR/AP

Lukáš Krivošík pred 66 d

„Európskou úniou dotované kozy premieňajú grécky ostrov na mesačnú krajinu.“ Reportáž s týmto nadpisom predvčerom zverejnil nemecký denník Die Welt.

Na gréckom ostrove Samothraki sa vraj tam chované kozy premnožili ako nezamýšľaný dôsledok subvenčnej politiky EÚ. Ostrov má 180 kilometrov štvorcových, 3-tisíc obyvateľov a odhadom približne 50-tisíc kôz. Mnohé žijú divoko a keďže vegetácia na ostrove je do veľkej miery spásaná, erózia pôdy spôsobila, že pred dvomi rokmi odplavili silné dažde miestnu radnicu.

Ostrovania sa medzičasom spolu s vedcami snažia nájsť riešenia, ako kozie množstvá zvládnuť. Celý článok si môžete prečítať TU.

V posledných mesiacoch sa veľa diskutuje o tom, ako podporovať rôzne environmentálne riešenia a, naopak, zdaňovať aktivity, ktoré životnému prostrediu škodia. Niektorí z toho robia dokonca otázku bytia či nebytia trhovej ekonomiky vo všeobecnosti.

Prípad gréckeho ostrova naznačuje, že skôr než začneme zdaňovať prírode škodiace aktivity, mali by sme sa pozrieť, či ich z druhého vrecka náhodou nedotujeme.  

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Mladé kozy pri hrách vo svojom výbehu v zoologickej záhrade v nemeckom Kronenbergu neďaleko Frankfurtu nad Mohanom 1. mája 2017. Ilustračné FOTO TASR/AP

Lukáš Obšitník pred 67 d

V piatok 11. októbra sa v bratislavskej Univerzitnej knižnici uskutoční konferencia o úlohe samizdatu v komunistickom ČSSR. Na podujatí vystúpia s prednáškami František Mikloško, Ján Čarnogurský a Dušan Skála ako tvorcovia samizdatov a historik ÚPN Patrik Dubovský.

V nasledujúcich paneloch budú o občianskom samizdate diskutovať ľudia ako Martin M. Šimečka, Ján Budaj, Jiří Gruntorád či Július Brocka, v paneli kresťanského samizdatu Martin Lauko, Pavol Hric, Michal Holeček či Ján Šimulčík.

Podujatie pri príležitosti 30. výročia Novembra 1989 organizuje Ústav pamäti národa v spolupráci s Univerzitnou knižnicou v Bratislave a Občianskym združením samizdat.sk. Na podujatie je voľný vstup, program je dostupný na webovej stránke ÚPN.

Za spomínaným združením samizdat.sk stojí bývalý autor samizdatov a historik Ján Šimulčík. Prevádzkuje rovnomennú webovú stránku, ktorá je unikátnym projektom o tomto druhu odporu voči komunistickému režimu. Webová stránka sprístupňujuje viac ako 20 rôznych samizdatov v naskenovanej podobe celých čísel, poskytuje detailné informácie o charaktere jednotlivých samizdatov a ich tvorcoch či historický kontext tohto fenoménu. Vďaka projektu si môže verejnosť priamo pozrieť fragmenty toho, o čom písal (väčšinou kresťanský) odboj už od roku 1975.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Reprofoto: samizdat.sk

Lukáš Obšitník pred 69 d

Desaťtisíce ľudí sa dnes v Paríži zúčastnili na demonštrácii proti plánovanej bioetickej reforme francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorá by okrem iného pre lesbické páry zaviedla inštitút dvoch matiek dieťaťa a zrušila by v rodnom liste uvedenie otca. Viac o reforme sa dočítate v článku od spolupracovníka Postoja Štefana Danišovského. 

Demonštráciu organizovalo hnutie La Manif Pour Tous známe z usporiadania niekoľkých stotisícových protestov z uplynulých rokov obhajujúcich pôvodné chápanie manželstva ako páru muža a ženy. Videozáznam z dnešného podujatia si môžete pozrieť tu.

Podľa vyjadrenia organizátorov mala dnešná demonštrácia 600-tisíc účastníkov.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: facebook.com/LaManifPourTous

Ján Duda pred 70 d

V evanjeliu 27. nedele v cezročnom období (6. 10. 2019) počujeme, ako apoštoli prosia Ježiša: „Pane, daj nám väčšiu vieru“ (Lk 17,5-10). 

(1) Myslíme si, že vieme, čo je viera. Ale nie, nevieme to. Azda kľúčom k pochopeniu/vysvetleniu viery je „horčičné zrnko“, ktoré má v sebe princíp života a rastu. Kto z nás vie, čo je to život? A ako vzniká život? Ako to, že sú zrnká, ktoré vyrastú, kým kameň silu rastu nemá? Vieme popísať vznik konkrétneho života, ale nevieme ho vysvetliť. Keby sme nevideli nové rastliny, nových človiečikov, ktorí sa majú k životu, pravdepodobne by sme ani neverili, že nový život môže takto vôbec vzniknúť. 

(2) Viera je princípom večného života. Vieme ju popísať, ale nie vysvetliť. Nevieme, prečo ju niekto má, iný nemá. Lebo veriť nie je dané všetkým (porov. 2Sol 3,2). Prorok Habakuk výslovne tvrdí, že „spravodlivý bude žiť z viery“ (Hab 2,4). Viera je teda princípom večného života. Kto chce žiť s Bohom, hľadá vieru a usiluje o jej rast. 

(3) Viera je darom Boha. Nemáme ju vo svojej moci. Nedá sa dediť. Môžeme o ňu prosiť Boha. Zásadným posolstvom nedeľného evanjelia je skutočnosť, že o vieru prosili Ježiša apoštoli. Vieme si vôbec predstaviť, že nástupcovia apoštolov – biskupi nemajú vieru? Podobne kňazi? Ako by mohli hlásať posolstvá viery, ak by ju sami nemali? Prosia Ježiša o väčšiu vieru? Ak niektorí neveria, ako môžu prosiť? Pre kresťanstvo je zásadné, aby biskupi a kňazi vieru naozaj mali. 

Zrnko duchovnej múdrosti: ak nemáme vieru, aj tak skúsme o ňu prosiť; ak ju máme, prosme o väčšiu vieru. S hlbokou pokorou.

Požehnanú nedeľu prajem všetkým.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Ilustračné foto: stova.sk