Krátke správy redakcie

Gabriel Hunčaga pred 18 d

Dvestomiliónová Nigéria s približne 46-percentnou populáciou kresťanov patrí medzi tie africké krajiny, kde sa kresťanstvu a islamu (okolo 54 percent populácie) aj vďaka narastajúcej populačnej krivke darí štatisticky veľmi dobre. Okrem týchto dvoch abrahámovských náboženstiev zaznamenal v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami nezvyčajný nárast aj počet tých domácich obyvateľov, ktorí sa hlásia k judaizmu. 

Poľnohospodárska inžinierka Hilary Anyanwu Okorie patrí k viac ako 30 000 Nigérijcom, pre ktorých sa pravda viery nachádza v Starom, a nie v Novom Zákone. Podobne ako takmer všetci z modernej generácie židov v Nigérii sa aj ona narodila ako kresťanka a k judaizmu sa rozhodla prestúpiť až v dospelosti. Tento spoločenský jav vyústil do stavby nových synagóg predovšetkým v hlavnom meste Abuja a v prístavnej metropole Lagos. Synagógy nie sú len priestorom pre židovskú liturgiu, ale aj centrami pre výučbu hebrejčiny a propagáciu židovskej kultúry.

Prevažná väčšina konvertitov k židovstvu pochádza z asi 35-miliónovej etnickej skupiny Igbo, ktorá má osobitné privilégiá a značnú autonómiu. Ešte v šesťdesiatych rokoch minulého storočia boli etnickí príslušníci Igbo v konflikte s nigérijskou vládou a armádou, pričom práve inklinovanie k judaizmu pomohlo k ukončeniu sporov s centrálnou vládou v Abuji. Židovské sviatky v Nigérii zatiaľ nie sú slávené ako oficiálne sviatky, ale, ako sa vyjadril Hagadol Efraim Uba, jeden z hlavných predstaviteľov židovstva v krajine, existuje nádej, že sa to čoskoro zmení.  

Na rozdiel od Židov z Etiópie, ktorí sú považovaní za potomkov z Danovho izraelského kmeňa, nie sú židovskí konvertiti z Nigérie Izraelom oficiálne uznaní. K Izraelom uznanej konverzii je potrebné prejsť procesom pod kontrolou príslušných rabínov, ktorý v prípade mužov môže trvať aj niekoľko rokov. Z pohľadu Izraela ide aj o preventívne opatrenie, ktoré má zabrániť zneužitiu tzv. Chok ha-švut zákona, ktorý od roku 1950 zaručuje každému človeku so židovskými koreňmi a členom jeho rodiny právo prísť do Izraela a získať tam občianstvo. Nigérijskí konvertiti na judaizmus, naopak, dúfajú, že im legislatíva židovského štátu vyjde časom v ústrety.

Foto: Preussische Allgemeine Zeitung

Lukáš Krivošík pred 18 d

Karl Habsburg, vnuk posledného rakúskeho cisára a uhorského kráľa Karola (1916 – 1918) sa nachádza v domácej izolácii, pretože sa nakazil koronavírusom. Podľa vlastných slov sa nakazil zrejme na jednej akcii vo Švajčiarsku pred dvomi týždňami, na ktorej sa zúčastnili aj hostia z Talianska. Neskôr mu zavolal priateľ, ktorý ochorel tiež. Karl Habsburg sa následne nechal otestovať s pozitívnym výsledkom.

Prominentný pacient rakúskym médiám povedal, že jeho ochorenie má ľahký priebeh, no kašle, má bolesti hlavy a zvýšenú teplotu. Doma sa nachádza celkom sám, akurát známa mu každé dva dni necháva pred dverami nákup.

„Je to nepríjemné, ale som v poriadku,“ komentoval svoju situáciu 59-ročný Karl Habsburg. „Veď to nie je čierny mor.“ O jeho zdravotnom stave informoval denník Die Presse a spravodajský portál OE24.

V Rakúsku bolo potvrdených už vyše tristo nakazených koronavírusom. V noci na dnes došlo aj k prvému úmrtiu. Vo viedenskej nemocnici podľahol ochoreniu 69-ročný muž, ktorý pred tým navštívil Taliansko.

Kvôli epidémii už náš juhozápadný sused presunul hlavnú časť maturít na jún. Zároveň sa policajtom, ktorých je v krajine asi 25-tisíc, ruší do konca apríla možnosť vybrať si dovolenku. 

Karl Habsburg FOTO – Karl Gruber/Wikimedia Commons/CC BY-SA 4.0

Martin Hanus pred 19 d

Z Talianska práve prišli nové znepokojujúce správy: počet mŕtvych, ktoré nakazil koronavírus, stúpol na 827, to je o 196 obetí viac, než uvádzala štatistika zo včerajšieho večera. O viac než 2300 vzrástol aj počet nakazených, dosiaľ tak bolo infikovaných zhruba 12500 Talianov, to sú však len dosiaľ evidované prípady. 

K dramatickým scénam dochádza najmä v Lombardsku, ktoré už v trendoch pripomína hrôzu z čínskej provincie Wuhan. Ako uvádza denník Corriere della Sera, v Lombardsku to mohlo byť v skutočnosti ešte horšie, lebo kým čínske úrady prijali tvrdé reštrikcie po siedmich dňoch od (deklarovaného) začiatku epidémie, v Lombardsku to trvalo až 16 dní. Súčasne platí, že ani na najpostihnutejšom severe Talianska nie je situácia rovnako zlá. Zatiaľ čo v Lombardsku v priebehu ôsmich dní stúpol počet nakazených osemnásobne, v Benátsku, ktoré bolo tiež ohniskom nákazy, vzrástol tento počet „iba“ trojnásobne.

Jedným z vysvetlení je, že úrady v Benátsku postupovali rýchlejšie v testovaní – hoci má tento región dvojnásobne menej obyvateľov, uskutočnili tu zhruba toľko testov ako v samotnom Lombardsku (približne 15-tisíc). Ale to ani to nemusí byť hlavný dôvod veľkých rozdielov. Je faktom, že v Benátsku boli ohniská nákazy menšie, bolo ľahšie uzavrieť jednu obec, vykonať tam epidemiologický výskum a izolovať nakazené osoby a ľudí, ktorí s nimi prišli do kontaktu. Naopak, v Lombardsku bolo ohnisko nákazy široké, dlhšie trvalo, kým úrady pochopili rozsah problému, medzičasom boli nemocnice preplnené.

Regionálna vláda v Lombardsku dnes listom požiadala centrálnu vládu v Ríme, aby vyhlásila v regióne „chiusura totale“, teda úplný zákaz aktivít, ktoré sú ešte napriek výnimočnému stavu dovolené. Mali by sa tak zatvoriť všetky obchody, bary aj reštaurácie (tie môžu byť zatiaľ otvorené do 18.00), takisto by sa mali ukončiť všetky komerčné aktivity, s výnimkou nevyhnutných služieb, lekární a predaja základných potravín.

To isté žiada aj benátsky guvernér Luca Zaia, ktorý na tlačovej konferencii naliehavo žiadal: „Dnes je celá hra v rukách obyvateľov Benátska. Chcem vidieť vyprázdnené ulice, zhasnuté svetlá barov, prázdne pláže, pusté námestia. Musíme sa správať nad rámec zákonov: nechoďte na večeru ku kamarátom, nestretávajte sa ako rodiny, nevychádzajte z domu. Každá rodinná bunka musí ostať izolovaná u seba doma.“ 

Jozef Majchrák pred 19 d

Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara napísal osobný text, v ktorom opisuje ťažké rozhodovanie biskupov o neslávení bohoslužieb.

Opisuje dilemy a rozpaky, s ktorými sa na neho obracali kňazi, ktorí si napríklad kládli otázky, prečo nemôžu aspoň v nedeľu slúžiť sväté omše vo svojich farnostiach, keď nákupné centrá fungujú a športoviská sú otvorené, vlaky premávajú, fabriky pracujú a ani všetky školy sa ešte nezavreli.

Kramara píše, že ešte nikdy nevidel také ťažké rozhodovanie biskupov, ktorí sa pýtali, či svetské autority vôbec rozumejú, čo od nich žiadajú a aké to má dôsledky. Či chápu, že Eucharistia je centrom duchovného života Cirkvi.

„Napíšem to jasne. Nik nemal ,strach postaviť sa svetskej moci‘. Ani náhodou. Lenže o to vôbec nešlo. Všetci v miestnosti si pamätali časy, keď Cirkev čelila režimu. A neustúpila. Lenže tu je iná situácia. Nechcú nás zakázať. Naopak, prosia a vravia, že nemienia na Cirkev útočiť, ale boja sa o zdravie a životy ľudí, najmä seniorov, ktorých mávame plné kostoly. A v Taliansku už je zle. Ak to príde aj k nám... Čo teda? Odmietnuť? Čeliť sankciám zo strany štátu? Lenže o tie nešlo. Kľúčové pre rozhodnutie boli život a zdravie ľudí. Ak sa nákaza rozšíri, a budú mať na tom podiel aj bohoslužby, lebo sme neustúpili, hoci nás prosili, ponesieme vinu,“ píše vo svojom texte Kramara.

Celý text hovorcu KBS si môžete prečítať tu.

Na fotografii Martin Kramara, zdroj: TK KBS

Jana Vinterová pred 19 d

Po sociálnych sieťach a emailoch sa šíri výzva na modlitbu slávnostného ruženca a korunky k Božiemu milosrdenstvu za zastavenie koronavírusu a ochranu našich rodín v širšom zmysle. K dobrovoľnej modlitbe zapojených by malo dôjsť dnes 11. marca 2020 o 20.00 hod.

Iniciátorom modlitbovej výzvy je Fórum kresťanských inštitúcií.

Kto má ochotu a vôľu, nech sa pridá.

 

Ilustračný obrázok: istockphoto.com

Lukáš Krivošík pred 19 d

Medzi slovenskými veriacimi v týchto dňoch rezonuje rozhodnutie Katolíckej i Evanjelickej cirkvi pozastaviť na dva týždne verejné bohoslužby, spolu s rozhodnutím Pravoslávnej cirkvi pokračovať v nich navzdory hrozbe nákazy koronavírusom. Okolo obidvoch postojov ešte vznikne veľa polemík.

Na druhej strane, tí veriaci, ktorí sú zvyknutí ísť v nedeľu do kostola, si nemusia hľadať úplne náhradný program. Napríklad v slovenských evanjelikálnych cirkvách viacero zborov ponúka už roky na svojich webových stránkach každú nedeľu živý prenos z bohoslužby pre veriacich, ktorí sú práve chorí či neprítomní z iných dôvodov. Alebo ponúkajú aspoň zvukový archív so záznamom kázní.

Technicky je predstaviteľná aj interaktívna spoločná pobožnosť vo forme videokonferencie, kde sa ľudia spoločne modlia a spievajú. Iste, takáto forma má svoje úskalia. Chlieb a víno (respektíve Eucharistiu) v rámci nedeľnej bohoslužby takýto audiovizuálny prenos nenahradí. A najmä najstarší veriaci sú často tí najmenej internetizovaní. Oni zrejme dajú prednosť televíznemu prenosu.

Internetový portál Vatican News priniesol správu, že vatikánske médiá teraz prenášajú ranné omše pápeža Františka. Dajú sa sledovať denne o 7. hodine.

Prenos z bohoslužby cez internet je len provizórne a nedokonalé riešenie. Rozhodne dlhodobo nenahradí živú blízkosť spoločenstva veriacich a ani by to nemal byť cieľ. No na dva týždne by to mohla byť alternatíva.

A ešte jedna zaujímavosť: V roku 1997 vyhral Cenu Gustáva Reussa, literárnu súťaž slovenskej science-fiction, autor Jozef Girovský s poviedkou Začiatočníci. Bol to taký cyberpunkový príbeh, odohrávajúci sa na slovenskej dedine v blízkej budúcnosti.

Jeden z najsilnejších obrazov v tej poviedke bola skupina babičiek, ktoré sa cez virtuálnu realitu pripájali na internet, aby sa mohli zúčastniť na omši vo Vatikáne. Dnes to už neznie ako veľké sci-fi, no pred 23 rokmi bol internet na Slovensku v plienkach a ten nápad bol vtipný. Vo forme ilustrácie Milana Dubnického sa nápad dostal aj na titulku knižného zborníka zo súťaže Krutohlav ’97 a dá sa vidieť TU.

Veriaci sledujú pápeža Františka na celoplošnej obrazovke počas nedeľnej modlitby Anjel Pána na Námestí sv. Petra vo Vatikáne 8. marca 2020. Ilustračné FOTO – TASR/AP

Imrich Gazda pred 20 d

Nielen Konferencia biskupov Slovenska, ale aj Česká biskupská konference v utorok vydala stanovisko k slúženiu bohoslužieb počas šírenia koronavírusu.

Keďže v Českej republike nebol vydaný zákaz organizovania verejných podujatí, ale obmedzené boli len podujatia s účasťou presahujúcou sto ľudí, českí biskupi vyzvali kňazov, aby bohoslužby rozdelili tak, aby na žiadnej z nich nebolo viac ako sto veriacich.

„Veriaci môžu nedeľnú povinnosť svätej omše splniť aj sledovaním televízneho alebo rozhlasového prenosu či prenosu novými komunikačnými prostriedkami a sviatočným slávením Pánovho dňa,“ uviedli českí biskupi.

Poľská biskupská konferencia zasa vyzvala kňazov, aby slúžili viac omší a mohol sa tak na nich zúčastniť vždy len menší počet veriacich. Aj poľská vláda totiž v snahe zabrániť šíreniu koronavírusu zakázala organizovanie hromadných podujatí.

„Tak ako nemocnice liečia choroby tela, tak by mala cirkev liečiť choroby duše. Preto je nepredstaviteľné, že sa nebudeme modliť v našich kostoloch,“ vyhlásil predseda Poľskej biskupskej konferencie arcibiskup Stanisław Gądecki (na obr.).

Na Slovensku plánuje v slúžení bohoslužieb – na rozdiel od katolíckej a evanjelickej cirkvi – pokračovať pravoslávna cirkev.

Foto – ekai.pl

Imrich Gazda pred 20 d

Naša bývalá kolegyňa Zuzana Hanusová, ktorá pracuje pre kresťanský portál Nové mesto, urobila silný rozhovor s komikom a bývalým novinárom Tomášom Hudákom.

Zuzana v úvode priznáva, že nebol jednoduchý pre ňu ani pre jej respondenta. S Tomášom sa pozná z Hnutia fokoláre, v ktorom sa angažoval od štúdia na košickom cirkevnom gymnáziu. Pred niekoľkými rokmi sa však jeho cesta začala uberať iným smerom, sám seba dnes považuje za ateistu. A práve o tom je veľká časť ich spoločného zhovárania sa.

„U mňa nenastal jeden konkrétny moment, že odteraz neverím v Boha. Išlo o postupné uvedomovanie si toho, že to prestáva v mojom živote hrať rozhodujúcu rolu pre moje konanie, pre moje činy a rozhodnutia,“ hovorí Tomáš, ktorý v rozhovore uvažuje aj nad svojou výchovou v tradičnej katolíckej rodine: „Niežeby som sa cítil oklamaný, ale mal som pocit, že som nedostal vo svojom živote na výber, ale dostal som všetko tak, že takto to je a hotovo. Toto je podľa mňa veľká chyba výchovy detí vo viere, že v istom momente sa s nimi nediskutuje aj o iných názoroch.“

Tomáš hovorí aj o tom, ako ho ovplyvnilo štúdium na VŠMU, jeho manželka, ktorá má židovský pôvod, či podpísanie petície Novinári za život.

Medzi najsilnejšie časti rozhovoru patrí rozprávanie o tom, ako prehodnotenie životných postojov prijala jeho rodina a priatelia: „Rozumiem svojim kresťanským kamarátom, že je pre nich ťažké vnímať moju cestu. Oni to naozaj myslia v dobrom, pozerajú sa na mňa náboženským pohľadom, že moja duša je nesmrteľná, preto im rozumiem, že ma chcú zachrániť pre večný život. Prekáža mi však, že si nedokážu pripustiť, že pre mňa to už nie je dôležité. Mnoho vzťahov sa preto aj prerušilo, čo ma veľmi mrzí.“

Aj keď – ako už naznačila predchádzajúca citácia – mnoho veriacich čitateľov bude s Tomášovými názormi a jeho osobnou premenou prudko nesúhlasiť, je dobré, že tento rozhovor vznikol a ponúkol tak sondu do mysle a srdca človeka, akých je vôkol nás nemálo. O mnohých to možno ani netušíme, pravidelne ich stretáme na nedeľných bohoslužbách, aj keď vnútorne sa už s týmto prostredím rozišli.

Posudzovať či priamo ich odsudzovať by však znamenalo konať v príkrom rozpore s tým, čo opakovane zaznieva zo stránok evanjelia.

Foto – nm.sk/Július Kotus

Jaroslav Daniška pred 20 d

Petra Procházková napísala pre český Deník N reportáž, ktorá stojí za pozornosť. Opisuje svoju skúsenosť s tým, ako vyzerá púšťanie a organizovanie utečencov Turkami smerom do EÚ. Pár citátov a krátky komentár na záver.

„Přebrodili jsme řeku. A za ní se na nás vrhli řečtí policisté. Ozbrojení, ale stříleli do vzduchu. Některé mladé kluky svlékli donaha. A kopanci zahnali zpátky do řeky. Nám vzali vše – peníze, telefony, dokumenty o tom, že jsme uprchlíci, zavazadla. Tady děda před nimi klečel, aby nám nebrali tašku s pamperskami, aspoň ty plenky aby nám nechali. Nic nepomohlo. Vzali i výživu pro kojence.“

Utečenci sa však nehnevajú na Grékov, ale na Turkov:

„Proč nám to jen udělali?“ „Proč nám to říkali? Přišli za námi Turci v civilu a povídají: Vy Afghánci jste přece známí svým hrdinstvím. Vy to dokážete! Kdo umí zacházet se zbraní, tomu ji dáme, takovou malou pistoli, a až na vás budou střílet z řecké strany, tak taky střílejte (nabízeli jim signální pistole, ne skutečné smrtící, pozn. red.).“

„Absurdních a podezřelých okolností je kolem nás podivně mnoho. Patří mezi ně i videa zveřejňovaná na sociálních sítích, ze kterých je patrné, že obrovskému množství uprchlíků se hranicí do Řecka projít daří. Jenže některá jsou natočena jindy a jinde než v Edirne, kam se z celého Turecka hrnou desítky tisíc migrantů. Například v roce 2015 v Makedonii – záznam momentu, kdy dav lidí přestřihne ostnatý drát a makedonští policisté jen rezignovaně přihlížejí, jak se jim do země valí část Sýrie, Afghánistánu a ještě kousek Somálska, koluje už několik dnů na sociálních sítích sledovaných migranty v Turecku. Jenže podle toho, co lze pozorovat na hranici tento týden, žádné davy do Řecka nepronikají… Video tedy slouží jako falešná návnada.“

O všetkom rozhodujúcom rozhodujú turecká polícia, Procházková píše:

„Ona určí, jakou porci uprchlického tlaku Řekům pošle. Někdy to jsou matky s dětmi, jindy mladí chlapci, někdy pustí k hranici celé autobusy, jindy musejí jít muži s batohy a vaky po menších skupinách a pěšky… V jejich čele jsou někdy ,do boje‘ vysíláni mladí muži s kameny, tyčemi a odvahou vlastní těm, kdo už nemají co ztratit.“

Krátky komentár, dve poznámky:

1. K nešťastnému dedičstvu Angely Merkelovej patrí, že jej rozhodnutia budú postupne vybuchovať ako míny, toto je jedna z nich. Riešenie s Turkami bolo predstieraním riešenia, vrátane toho, že EÚ zatiaľ zaplatila zhruba polovicu sumy, ktorú Turkom Merkelová sľúbila.

2. Pamätáte sa ešte na kritiku Viktora Orbána? Christian Ortner v Die Presse píše, že Západ by sa mal Orbánovi ospravedlniť. Ani to ale nevystihuje podstatu zmeny, ku ktorej za 5 rokov došlo. Hoci sa dnes Gréci na vonkajšej hranici EÚ správajú nepomerne tvrdšie ako Orbán v minulosti, v podstate nikto relevantný si ich nedovolí kritizovať.

Zmena, ku ktorej došlo za uplynulé roky a ktorej víťazom je Viktor Orbán a štáty, ktoré sa vybrali maďarskou cestou, je hlbšia, ako sa nám zdá.

Foto: Na snímke migranti odchádzajú z opustenej budovy po tom, ako ich odtiaľ vytlačila turecká polícia v Edirne neďaleko turecko-gréckej hranice 6. marca 2020. Turecko rozmiestnilo vo štvrtok na hraniciach s Gréckom 1000 ozbrojených policajtov. Chce tak zabrániť Grécku v zatláčaní migrantov, ktorí sa pokúšajú prejsť cez turecko-grécke hranice. Uviedol to turecký minister vnútra Süleyman Soylu v čase, keď sa na hraniciach s Gréckom zhromaždili tisícky utečencov.  TASR/AP

Ján Duda pred 23 d

Evanjelium druhej pôstnej nedele (8. 3. 2020) je o Ježišovom premenení na hore. K tejto udalosti Ježiš vzal iba troch apoštolov Petra, Jakuba a Jána, ktorí videli pri Ježišovi stáť dvoch mužov, ktorých evanjelista identifikoval ako Mojžiša a Eliáša (Mt 17,1-9). Prečo tento silný zážitok?

(1) Pamätám si, že v roku 2004 bol uvedený film Mela Gibsona „Umučenie Krista“. Bol som ho pozrieť spolu s mnohými veriacimi svojej vtedajšej farnosti. Myslel som si, že po filme vznikne nejaká diskusia. Vo filme sme videli veľa násilia, krvi, nespravodlivosti, ukrutnosti. Z kina sme všetci vyšli zamyslení a nijaká diskusia sa nekonala. Každý to v sebe potreboval spracovať sám vrátane mňa. Bola to silná káva.

(2) Ježišovo premenenie na hore má pripraviť učeníkov na udalosti vykúpenia, ktoré bude realizovať utrpením a smrťou na kríži. Týmto udalostiam predchádza silný zážitok Ježišovho premenenia na hore. Učeníci si mali na tento zážitok spomenúť, keď on bude visieť na kríži. No, aspoň Ján stál pod Kristovým krížom. Ostatní si tento zážitok pripomenuli azda neskôr...

(3) Vo Svätom písme naozaj nachádzame príklady, keď utrpeniu a smrti Ježišových nasledovníkov predchádza nejaký silný mystický zážitok. Keď kameňovali Štefana diakona, skôr ako zomrel, uvidel „otvorené nebo a po pravici Boha stáť Syna človeka“ (Sk 7,55). Alebo obrátenie Šavla pred Damaskom, ktoré pre neho značilo obrátenie životnej cesty o 180 stupňov (Sk 9,1-9) a znamenalo, že to bude ťažká životná cesta i smrť, musel Pavol najprv spracovať sám v sebe. Podobne to možno badať v živote sv. Františka Assiského alebo iných.

Veľká noc sa blíži. Pripomíname si Ježišovo premenenie na hore, aby sme v tomto mystickom zážitku vedeli správne prijať aj spôsob, akým nás Ježiš vykúpil: jeho utrpenie, smrť na kríži i jeho zmŕtvychvstanie.

Požehnanú druhú pôstnu nedeľu prajem všetkým.

 

Foto: mojakomunita.sk