Donald Trump bude zajtra historicky prvým americkým prezidentom, ktorý sa osobne zúčastní veľkého pro-life pochodu March for Life, ktorý sa každoročne koná vo Washingtone, D.C.

V utorok súčasne vyhlásil 22. január 2020, kedy uplynulo 47 rokov od vyhlásenia rozsudku Roe vs. Wade, za Národný deň posvätnosti ľudského života. Vo vyhlásení tiež uviedol, že „každý človek – narodený aj nenarodený, chudobný, skľúčený, zdravotne znevýhodnený, bezvládny a starší – má vlastnú hodnotu“ a že Spojené štáty „hrdo a jasne potvrdzujú záväzok chrániť vzácny dar života v každej fáze od počatia po prirodzenú smrť“.

Počas uplynulých troch rokov sa washingtonského pro-life pochodu osobne zúčastnil Mike Pence a vystúpil na nich s prejavom, čím sa stal prvým americkým viceprezidentom, ktorý tak urobil. Prezident Trump sa v posledných dvoch rokoch prihovoril na pochode cez videoposolstvo.

Trump počas svojej vlády predstavil viacero pro-life politík, napríklad zastavil financovanie potratov vo svete zo strany USA cez agentúru pre medzinárodný rozvoj, podporil štáty USA, ktoré sa rozhodli prestať financovať propotratovú organizáciu Planned Parenthood a predovšetkým vymenoval na Najvyšší súd USA dvoch konzervatívnych sudcov. 

Foto: TASR/AP

Polícia dnes potvrdila smutnú správu, telo nájdené na brehu Dunaja na konci minulého roka patrilo nezvestnému študentovi Michalovi Stachovi.

„Pátranie po nezvestnom 21-ročnom Michalovi Stachovi z Prešova, ktorý bol nezvestný od 21. novembra 2019, bolo odvolané. Menovaný bol dňa 29. decembra 2019 nájdený na pravom brehu Dunaja mŕtvy,“ informuje bratislavská polícia na sociálnej sieti. 

Po nezvestnom študentovi a absolventovi Kolégia Antona Neuwirtha pátrala polícia v povodí Dunaja, kamera totiž v stredu 20. novembra zaznamenala skok človeka z Mosta SNP. 

Do pátrania sa zapojilo množstvo Michalových kamarátov, spolužiakov a známych, na stránke kolégia pri jeho profile stálo: „Michal je chodiaca encyklopédia. Vždy viete, že je v miestnosti, lebo je nemožné prehliadnuť jeho prítomnosť.“

Odpočívaj v pokoji!

... čitateľ prepáči, ale Matovič si dnes zaslúži pozornosť ešte raz, nie kvôli jeho intuícii a skúsenostiam v kampani, ako o tom píše kolegyňa Eva nižšie, ale kvôli jeho rovnako dôležitej vlastnosti, ktorej význam ešte narastie po 1. marci. Dôkazom je posledný rozhovor pre denník Sme.

Matovič v ňom dostáva otázky, kde opisuje vzťahy s ostatnými opozičnými politikmi, ak by ste ako opozičný volič mali tendenciu upadať do idylky, ako si opoziční politici začínajú rozumieť, Igor Matovič vás rýchlo vráti do reality. Pár príkladov:

O progresívcovi Štefunkovi: „Za ten čas, keď sme bojovali proti korupcii, (...) podpredseda PS Štefunko okrádal štát“, Truban je „odborník asi tak na teplú vodu“, keď Kiska Matoviča nepozval na obed, tak si pomyslel, že keby „vedel, že im chýba jeden tanier a jedna lyžička, doniesol by si ich“, na otázku, ako komunikuje s Hlinom, hovorí: „Alojz niekde niečo povie na moju adresu a ja si to potom prečítam. Niekedy sa usmejem, niekedy mi je ľúto. (...) Je trochu urazený a možno trošku aj žiarli.“ Matovič svojim kolegom odkazuje, že ak bude s nimi vo vláde, bude sa správať voči nim rovnako ako voči Ficovi a Smeru a „kradnúť sa naozaj prestane“, pretože on pôjde aj proti „našim“.

Poviete si, kampaň. Lenže Matovič ide ďalej, že nejde len o kampaň, ukazuje ďalší výrok na adresu Petra Zajaca, ktorého v krátkom čase napadol už druhýkrát: „Samozrejme, zamrzelo ma, že človek takého nízkeho charakteru dostane najvyššie štátne vyznamenanie a na skutočného lídra revolúcie Milana Kňažka sa 27 rokov akosi záhadne zabúda. V tejto emócii som napísal status, ktorý som možno trochu prestrelil, ale úprimný bol.“

S Petrom Zajacom môže Igor Matovič nesúhlasiť, koľko len chce, ale urážať ho nemá, úprimne ani neúprimne. Najmä ak o jeho charaktere nehovorí pravdu. Po celý čas tu nejde o Kňažka, ale o Matoviča. Ako môžu nový étos do spoločnosti priniesť ľudia, ktorí sa nevedia správať?

Takže tu máme policajta, ktorý nepozná rozdiel medzi slušnosťou a neslušnosťou. Ešte bude veselo. A všetky odvážne a nezávislé osobnosti z kandidátky vrátane kresťanov mlčia.

Celý rozhovor nájdete tu.

Ilustračné foto: Igor Matovič/FB

Opozícia sa teraz v kampani naťahuje s kotlebovcami. Isto, je to chvályhodná vec, ale už aj nuda. Ťah na bránu opäť ukázal Igor Matovič. So svojou úderkou sa vybral do Cannes, aby nám ukázal Počiatkovu vilu.

Matovič najprv vtipne zvolal tlačovku pred Počiatkovu vilu vo francúzskom Cannes. A potom nám ukázal video, ktoré natočil so svojimi spolustraníkmi odetými v rovnakých čierno-zelených bundách s nápisom Porazme spolu mafiu. Táto protimafiánska úderka našla ulicu v bohatej štvrti Cannes, kde má bývalý minister financií Ján Počiatek luxusnú vilu s rozprávkovým výhľadom. Igor Matovič presne vycítil, že po videu z Trnkovej či skôr Kočnerovej šperkovnice sa práve Počiatek stal terčom nenávisti i závisti.

A tak ukázal slovenským voličom, aký majetok si užíva Počiatek vo Francúzsku (jeho honosná bratislavská vila je už z bulvárnych médií notoricky známa, tá už veľa hnevu nevzbudí). Matovič pred Počiatkovou vilou v Cannes dramaticky hovorí o super bohatých ľuďoch, ktorí žijú v tejto štvrti. A stačí pridať tie správne slová, napríklad že sme sa Počiatkovi na tú vilu poskladali my všetci. Je to náš majetok, lebo on legálnou cestou nikdy nemohol zarobiť také peniaze. Cenou je, že nemáme dobré cesty či funkčné zdravotníctvo. Takéto skratky dokonale fungujú a rozumejú im všetci voliči.

Matovič pritvrdzuje: Pôjdeme vám po krku, chlapci, ostanete s holou riťou. A vyzýva, aby sa aj Francúzska republika pýtala, odkiaľ pán Michelle (tak si vraj dáva Počiatek hovoriť v Cannes) tie peniaze zobral.

Samozrejme, je čudné, že je Ján Počiatek až taký bohatý. Nepôsobí ako podnikateľský lúmen, skôr ako rozmaznaný chlapček s občasnými drogovými úletmi, ktorý si užíva život po jachtách a večierkoch. A dá sa vytušiť, ako si tento muž dopomohol k takému majetku. Napokon, do jeho sveta sme mohli dokonale nahliadnuť aj prostredníctvom toho krátkeho videa z Kočnerovej šperkovnice v Trnkovej kancelárii.

A keď ľuďom ukážete luxusnú vilu v luxusnej štvrti v luxusnom Cannes, úprimne sa rozčúlia. Funguje aj závisť, štartuje sa rozhorčenie, ale aj pocit frustrácie a hnevu. Všetky tieto emócie dokonale fungujú pri pohľade na tú Počiatkovu vilu. A hneváte sa na štát, ktorý toto dovolil. A, samozrejme, väčšina ľudí aj závidí. Kto by netúžil po takejto rozprávkovej vile?

Otázne je, či hnev a frustráciu, ktorú Matovič svojím videom z Cannes vzbudil, bude viesť k tomu, že ľudia hodia hlas Matovičovi. Možno niektorí áno. A niektorí budú pri pozeraní toho videa zrejme nahnevaní až tak, že si radšej zvolia stranu, ktorá odmieta celý tento systém politiky. Lebo vyrába počiatkov či kočnerov. A všetci vieme, ktorá strana to je.

Ale Matovič toto naozaj vie, má intuíciu aj skúsenosti, napokon on je vo volebnej kampani celý čas.

V nedeľu (19. 1. 2020) je opäť evanjelium o Ježišovom krste v Jordáne. Pred týždňom (v nedeľu Ježišovho krstu) to bolo v Matúšovej verzii (Mt 3.13-17), túto nedeľu je to v Jánovej verzii (Jn 1,29-34), ktorá má svoje zvláštnosti. Tri poznámky pre možnú interpretáciu a duchovné posolstvo.

(1) Prvou zvláštnosťou Jánovej verzie je, že Ján Krstiteľ nazval Ježiša „Božím Baránkom“ (Jn 1,29). To pripomína „veľkonočného baránka“, ktorého krv zachránila vyvolený Boží ľud v čase, keď Boh „bil“ Egypt, oslobodil ho zo zajatia a umožnil vykročiť do prisľúbenej krajiny. 

Môže to však znamenať aj Božieho služobníka, ktorý ako baránok „vzal na seba naše hriechy“ a všetko zlo ľudstva, aby ho odstránil a zahladil. V tomto zmysle píše o Mesiášovi prorok (Iz 53,4-12). Zdá sa, že posolstvo tejto interpretácie spočíva v tom, aby sme uznali a uverili v Ježiša, že je Bohom poslaný oslobodiť nás od našich hriechov a utrpenia, aby sme vykročili na cestu do Božej krajiny!

(2) Druhou zvláštnosťou je fakt, že Ján Krstiteľ povedal, že Boží Baránok sníma „hriech sveta“. Nepovedal, že sníma „hriechy sveta“, ale „hriech sveta“! Povedal to v singulári. Zdá sa, že Ján Krstiteľ tu hovorí o radikálnom hriechu sveta (ľudstva), o neviere a odmietaní Božieho Syna (Ravasi, s. 219). Žiada sa zopakovať: v nikom inom však niet spásy!

(3) Treťou zvláštnosťou je dôraz na svedectvo: Ján vydal svedectvo o Ježišovi! A svoje svedectvo opiera o toho, ktorý ho poslal a mu to povedal. Zdá sa, že Ján Krstiteľ mal jasné presvedčenie/povedomie o svojom poslaní. Bolo mu jasné, že toto poslanie mu bolo dané „zhora“. A tak vydáva svedectvo o Ježišovi. Toto nám pripomína, či aj my máme jasno vo svojom povolaní? Alebo či sa ešte len sami v sebe hľadáme? 

Požehnanú druhú cezročnú nedeľu prajem všetkým.

Foto: Baránok (www.umelecka-drevorezba.sk)

Prezidentka Zuzana Čaputová zdržuje normálny ústavný proces. Národná rada SR rozhodla už dvakrát, v marci a v novembri 2019, že Istanbulský dohovor nehodlá odsúhlasiť. Po takomto rozhodnutí parlamentu niet inej cesty, než oznámiť Rade Európy, že Slovenská republika sa nestane zmluvnou stranou dohovoru. Mala by to urobiť prezidentka, čo jej najnovšie navrhuje aj vláda.

Šokujúce je, ako prezidentka zdôvodňuje svoje zdržiavanie. Dnes uviedla, že „Národná rada SR by mala vyjadriť buď súhlas, alebo nesúhlas s týmto dohovorom. To sa nestalo.“

To že sa nestalo? Národná rada v uznesení z novembra jasne hovorí, že Slovenská republika sa nemá stať zmluvnou stranou dohovoru. Ak to nie je vyjadrením nesúhlasu, tak čo to je?

Parlament jasne povedal, že dohovor neodsúhlasí, a bez vôle parlamentu medzinárodná zmluva platiť nemôže. To sú princípy demokracie a právneho štátu, ktoré pani prezidentka tak často berie do úst. Pani prezidentka však robí prieky tam, kde je všetko jasné, a kriví jazyk.

Foto: Z. Čaputová/FB

L'Espresso prináša v najnovšom čísle rozhovor s Ivanom Krastevom, bulharskou hviezdou dnešných intelektuálnych salónov. Liberál Krastev o viacerých témach rozmýšľa inak ako taliansky liberálny týždenník, v ktorom sa neraz píše o Salvinim ako o fašistovi.

Krastev hovorí, že pravicový aj ľavicový populizmus priniesol návrat primátu politiky. Vysvetľuje to na príklade migrácie, kde tradičná politická elita hovorila, že sa s tým vlastne nedá nič robiť. „Pravicoví populisti však povedali, dokážeme to spraviť. Nie je dôležité, či to tak celkom bolo, ale bol to návrat k politike. Pretože politika znamená voliť vlády, ktoré prinesú rozdiel, v dobrom aj v zlom. Môžeme populistov kritizovať, koľko chceme, ale vďaka nim sa navrátil diskurz o politike.“

Pre Krasteva je zaujímavým študijným prípadom aj samotné Taliansko, kde proti sebe narazili dva typy populizmu zľava (Hnutie piatich hviezd) aj sprava (Salviniho Liga), sám je však presvedčený, že zo zrážky pravicového a ľavicového populizmu vyjde víťazne pravica. L´Espresso, ktoré v posledných mesiacoch usilovne hľadá odpoveď, ako by ľavica a liberáli mohli poraziť Salviniho, sa zdesene pýta: „Perché?“ (Prečo?) Podľa Krasteva je to vec symbolov, je jednoduchšie zablokovať dve lode migrantov než garantovať základný príjem občanov (čo bol hlavný žolík Hnutia piatich hviezd). „Navyše, keď už ľudia nedôverujú ničomu, je jednoduchšie uveriť múdrosti lídra než múdrosti histórie. (…) Možno čelíme problému konca osvietenstva a idey pokroku. Kedysi sme boli presvedčení, že demokracia a materiálny aj znalostný pokrok sú nerozlučne späté a že čím bude väčšia volebná účasť, tým väčšmi vzrastú šance pre progresívne sily. Dnes je to tak, že čím je vyššia volebná účasť, tým menšiu šancu na víťazstvo má ľavica.“

L´Espresso sa preto pýta, či ľavica stratila svoj univerzálny charakter. Krastev odpovedá príkladom z kultúry: „Ak by som dnes ja biely muž napísal román o príbehu imaginárnej lesbickej protagonistky s čiernou pleťou, povedali by mi: ,Ty predsa nemôžeš hovoriť o príbehu, ktorý nie je tvojím.‘ To je atmosféra, v ktorej žijeme.“ Kedysi sa sporilo o to, komu patrí budúcnosť, dnes sa sporí o to, kto je obeťou, čo je podľa Krasteva hlavná zbraň v rukách pravice. „Skupiny, ktoré boli vo väčšine (napríklad bieli pracujúci v USA), majú strach z toho, že sa stanú menšinami. Preto sa dnes správajú ako utláčaná menšina. Z týchto obáv vyviera aj identitárna obsesia.“

Ivan Krastev tiež poukazuje na silu nostalgie: podľa nedávneho prieskumu si 67 percent Európanov myslí, že predtým bol život lepší, v Taliansku si to myslí až 77 percent ľudí. Ako Krastev hovorí, jeden bulharský priateľ a spisovateľ práve píše román, v ktorom sa európski lídri rozhádajú na tom, ako má vyzerať budúcnosť. Preto sa dohodnú, že je lepšie vrátiť sa do minulosti, len sa nevedia dohodnúť, do ktorej dekády by sa vrátili najradšej. „Pre mňa osobne bol rok 1989 tým najlepším, pretože to bol rok, v ktorom boli nádeje najväčšie a všetky možnosti sa zdali otvorené. Najlepším obdobím nie je to, ktoré ponúka najlepšie podmienky pre život, ale to, ktoré prináša najväčšie nádeje. A to je to, čo nám teraz chýba.“

Foto, Institute for Human Sciences, Viedeň

Ukrajinský premiér Oleksij Hončaruk dnes na sociálnej sieti oznámil, že prezidentovi Zelenskému ponúkol svoju rezignáciu. Úrad prezidenta to potvrdil.

Hončaruk vo svojom vyhlásení píše, že tento krok urobil preto, aby sa vyhol akýmkoľvek pochybnostiam o jeho rešpekte a dôvere voči prezidentovi. 

Tento premiérov krok je zrejme reakciou na to, že 15. januára sa objavila nahrávka, v ktorej sa premiér kriticky vyjadruje na adresu prezidenta. Hovorí na nej, že nevie, ako má Zelenskému vysvetliť posilnenie kurzu hrivny, pretože prezident má veľmi primitívne chápanie ekonomických procesov a v jeho hlave je hmla v mnohých otázkach. Premiér tiež povedal, že Zelenský je v ekonomických otázkach úplny ignorant.

Foto: TASR/ AP – Efrem Lukatsky

Christopher J. R. Tolkien, najmladší syn spisovateľa J. R. R. Tolkiena, dnes zomrel vo veku 95 rokov. Po otcovej smrti sa zaslúžil o vydanie viacerých diel, ktoré jeho otec nestihol dokončiť, a bohatý svet Stredozeme tak nezostal len v početných zápiskoch. Po Hobitovi a Pánovi prsteňov čitatelia práve vďaka Christopherovi mohli získať aj Silmarillion, Húrinove deti, Beren a Lúthien, Nedokončené príbehy a 12-zväzkovú Históriu Stredozeme. 

V roku 2018 vyšlo posledné dielo Pád Gondolinu (minulý rok aj v českom preklade), ktoré Christopher pripravil. Americký spisovateľ Bradley Birzer v článku Dvaja Tolkienovia a jeden lepší svet ocenil, že Christopher, ako bolo jeho dobrým zvykom, okrem starostlivého zozbierania a vyskladania diela aj vždy vysvetlil, čo ktorá časť znamená a aká bola motivácia jeho otca.

Podľa Birzera sa Tolkienove knihy svojou hĺbkou a prepracovanosťou azda dajú prirovnať aj k tým od Homéra, Vergília či Danteho. Podľa neho Tolkienovo dielo „so zrodom niekedy okolo roku 1913 odráža všetky naše obavy a túžby v modernom a postmodernom svete“. 

A keďže jeho dielo poznáme v omnoho väčšej šírke práve vďaka práci jeho syna, platí: „Ak sme v súvislosti s mytológiou Stredozeme hovorili výlučne o J. R. R. Tolkienovi, robili sme vážnu chybu. V skutočnosti treba hovoriť o dvoch Tolkienoch: o J. R. R. a o Christopherovi.“

Requiescat in pace. 

(Niekoľko podcastov o Tolkienovom diele si môžete vypočuť tu.)

Foto: Christopher Tolkien (zdroj: goodreads.com)

Po meraní agentúry AKO je tu v poradí druhý januárový prieskum. Z aktuálnych čísel agentúry Focus vyplýva, že preferencie niektorých strán sú posledné mesiace až pozoruhodne stabilné. KDH sa stále drží okolo 6 percent, ani SaS sa nevie odraziť od piatich percent – ak zoberieme do úvahy štatistickú odchýlku, Hlina ani Sulík si podľa momentálnych nálad voličov nemôžu byť istí vstupom do parlamentu (napríklad KDH je v intervale od 4,3 do 7,6 percenta).

Celkom na hranici zvoliteľnosti osciluje Dankova SNS s 5,1 percentami (od 3,6 do 6,7 percenta), zdá sa, že Dankovi nevychádza nič, čím sa v posledných týždňoch prezentuje, ani samochvála výsledkami vládnutia, ani striedanie emócií hnevu a samoľútosti. Pre progresívcov prináša tento prieskum po AKO menšiu úľavu, podľa Focusu sú PS/Spolu aj Za ľudí na rovnakej úrovni s vyše 10 percentami.

Najväčší pohyb smerom nahor sa podaril ĽSNS, v novembri mala Kotlebova strana 10,3, teraz 13,6 percenta. Naopak, Smer padá na nové dno, 18,7 percenta sú vo Focuse najnižšie preferencie od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Hoci Smer od začiatku januára hýri na sociálnych sieťach nebývalou aktivitou a masívne investuje do šírenia svojich videí, vyšpičkovaná izraelská kampaň neprináša želaný efekt. Ani napumpovaný marketing nevie obrátiť trendy. 

Pri interpretovaní týchto dát však treba istú opatrnosť: preferencie jednotlivých strán v aktuálnom Focuse vyplynuli z odpovedí až 78 percent respondentov, ktorí deklarovali, že sa určite alebo skôr chystajú zúčastniť na voľbách. V poslednom prieskume AKO sa takto vyjadrilo dokonca až 84 percent (!) respondentov.

Zo skúsenosti však vieme, že ide o výrazne nadhodnotené čísla. Aj pred štyrmi rokmi deklarovalo podľa Focusu tesne pred voľbami zhruba 77 percent ľudí, že príde na voľby, napokon sa ich k urnám dostavilo necelých 60 percent, teda zhruba rovnako ako v rokoch 2010 aj 2012. Rovnako i teraz možno rátať s tým, že zhruba pätina z tých, ktorí dnes deklarujú anketárom či vo svojom okolí isté odhodlanie ísť voliť, si napokon 29. februára nájde iný program. Napokon aj tento faktor „neprítomného voliča“ zamáva konečným výsledkom, len je dnes nemožné odhadnúť, akej strane uškodí a akej pomôže.

FOTO TASR – Martin Baumann