K článku o komunikácii Mariana Kočnera so sudcom Vladimírom Sklenkom o možnej snahe ovplyvniť rozhodnutie Najvyššieho súdu vo veci zákazu hazardu pridávame celé stanovisko podpredsedníčky súdu Jarmily Urbancovej, s ktorou sa nám pôvodne pre chybu Postoja nepodarilo skontaktovať: 

„S plnou vážnosťou, uvedomujúc si dôsledky svojho vyhlásenia, ak by sa ukázalo ako nepravdivé, môžem vyhlásiť, že som nikdy nemala žiaden kontakt, či už elektronický, alebo osobný, priamy alebo sprostredkovaný, s kriminálne závadovými osobami, ani s osobami z tzv. mafiánskych zoznamov.

Každý senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má pridelených asistentov, ktorých si ale nevyberá. O pridelení asistentov do senátu rozhoduje predseda súdu. V prípade bývalého asistenta Najvyššieho súdu JUDr. Vladimíra Sklenku nemohol nikto predpokladať, že ide o osobu, ktorá podľa v médiách zverejnených informácií udržiava známosť s osobou tzv. mafiánskych zoznamov. V čase, keď som ho spoznala a pracovala s ním, išlo o bývalého dlhoročného vzorného policajného dôstojníka s previerkou Národného bezpečnostného úradu, ktorý neskôr, napriek relatívne krátkej praxi sudcu, dostal dôveru aj od bývalej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej viesť jeden z najdôležitejších súdov na Slovensku – Okresný súd Bratislava I, netajil sa tým, že je osobný priateľ rodiny Hrušovských. 

S uvedeným bývalým asistentom a t. č. sudcom okresného súdu som sa sporadicky stretávala, viedla bežné spoločenské rozhovory. To, že náš kolegiálny vzťah sudca zneužil a prezentoval ho pred tretími osobami úplne inak, nie je predsa trestným ani iným protiprávnym konaním, ani etickým, ani morálnym pochybením. Každého z vás môže zneužiť niekto tretí, aj priateľ, určite to poznáte. Za to predsa nemôžem niesť zodpovednosť, rovnako ako obeť trestného činu nezodpovedá za konanie páchateľa. Osoba bývalého policajta vzbudzovala vo mne dôveru, nikdy som ho o nič nežiadala, neprosila, nikdy som mu nič nevybavovala. Po skončení práce na Najvyššom súde nemal bývalý asistent žiaden prístup k spisom ani k informáciám v nich uvedeným. Som pripravená plne spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Vážený pán redaktor, chcem zdôrazniť, že som nikdy nekonala nezákonne, neovplyvňovala som žiadne rozhodnutia svojich kolegov. Celý život žijem poctivo pre rodinu a svoju prácu. Byť sudcom je poslanie a svoju prácu si ctím, robím ju najlepšie ako viem. Nerobme preto zo sudcov nesvojprávne osoby, každý rozhoduje na podklade spisu a svojho právneho názoru, nikdy nie sám, ale v troj-, päť- alebo sedemčlennom senáte.

O zákaze hazardu v hlavnom meste a ani o ďalších prípadoch (na ktoré sa pýtala pani redaktorka Prušová), kde som nebola zákonnou sudkyňou, preto logicky nemám a nemôžem mať žiadne vedomosti. Neodsudzujte, prosím, na základe rozhovorov pre mňa dvoch zlých, skorumpovaných ľudí, čestných a poctivých sudcov.“ 

Jarmila Urbancová. FOTO TASR – Marko Erd

Redakcia Hlavných správ včera večer priniesla reakciu na náš text Kočnerove Hlavné správy, prinášame ju v plnom znení. „Stanovisko redakcie k dnes publikovaným článkom o Hlavných správach, v ktorých niektoré médiá tvrdia, že akcionárom v našich novinách je Kočner. Informácie, ktoré dnes priniesol web Postoj o tom, že Kočner je akcionárom Hlavných správ, sú úplné nezmysly. Kočner, a nielen on, mal záujem o kúpu Hlavných správ, ale jeho ponuky neboli akceptované. Od túžby a chvastúnstva je teda k realite dosť ďaleko. Hlavné správy majú od začiatku jediného výlučného vlastníka. Kočner ich teda neriadi ani nefinancuje. Nárast príjmov je spojený s nárastom čítanosti, ktorá sa v roku 2018 skoro zdvojnásobila. Hlavné správy boli a zostávajú jediné väčšie nezávislé médium na Slovensku nevlastnené oligarchami ani zahraničnými korporáciami.“

Problém tejto reakcie je v tom, že nereaguje na to, čo sme včera ráno uverejnili. Postoj a následne ani iné médiá nenapísali, že Kočner je akcionárom HS, dokonca sme netvrdili ani len to, že Kočner v minulosti bol akcionárom. Zverejnili sme komunikáciu z Threemy, v ktorej sám Kočner tvrdil koncom februára 2018 Norbertovi Bödörovi nasledovné: „Od 1. 3. som tam „akcionár“. Info prosím len PRE TEBA.“ A ďalej písal, že šéfredaktor HS Sopko je z Košíc, „urobil to na kolene za 7 rokov a chce zdvihnúť čítanosť (a tým pádom aj záber) a nemá na rozvoj a ľudí. Tak som sa pridal. INKOGNITO.“

Preto sme sa pána Sopka opýtali, či sa Kočner 1. marca 2018 stal niečím ako skrytým akcionárom, respektíve či prispel relevantnou sumou na fungovanie HS. Ako sme už uviedli, Sopko pre Postoj nechcel odpovedať a tieto podozrenia nevyvrátili HS ani teraz, len v alibistickom prítomnom čase sformulovali vetu, že Kočner nie je akcionárom HS a že ich „neriadi ani nefinancuje“.

Hlavné správy rovnako nijako nereagovali na ďalšiu zverejnenú komunikáciu z Threemy, z ktorej vyplýva, že Kočner vybavil cez Bödöra rozhovor Hlavných správ s odchádzajúcim policajným prezidentom Tiborom Gašparom.

K tomu ešte jeden dôvetok: hoci sa vo svete Hlavných správ neraz obsesne rieši, kto ťahá nitky v pozadí všetkých dejov (Eset, Soros a pod.), HS v skutočnosti nediskreditujú ani tak podozrenia, či Kočner bol, alebo nebol súčasťou ich finančného pozadia ako štedrý sponzor. Oveľa viac než toto podozrenie ich diskredituje verejná činnosť, to, že Jána Kuciaka, ktorý skúmal Kočnerove mafiánske podnikanie, škodoradostne nazývali presstitútom, to, že na Adama Valčeka, ďalšieho talentovaného investigatívca Kuciakovej generácie, posmešne vytiahli Kočnerov mail, v ktorom sa gaunersky pýtal na veľmi citlivé udalosti z Valčekovho súkromného života – až dnes vieme, že Kočner takto púšťal von informácie, ktoré mu nazbierala jeho sledka, a Hlavné správy opäť použil ako svoju tlačovú kanceláriu.

Hlavné správy tak včerajšou reakciou premeškali azda poslednú príležitosť, aby svoje mediálne spolupáchateľstvo aspoň náznakom verejne oľutovali.    

Mark Zuckerberg včera vypovedal pred kongresovým výborom v USA, témou bol návrh Facebooku na vytvorenie novej kryptomeny FB s názvom libra (logo viď obr.).

Zámer vytvoriť FB menu a rýchle + lacné (aj cezhraničné) platby je starší, vo FB sa prípravy začali ešte niekedy v roku 2017, oficiálne bola libra predstavená v júni tohto roku, jej plánovaný štart bol ohlásený na budúci rok. O téme sa začalo viac verejne hovoriť, pričom s postupom času rástli najmä obavy a kritika.

V septembri novú kryptomenu (nie všetci sa zhodnú na takomto jej zaradení) ostro napadol a zavrhol francúzsky minister financií Bruno Le Maire, libru označil za ohrozenie monetárnej suverenity štátov, priveľké riziko pre pranie špinavých peňazí a potenciálnu hrozbu pre nárast nestability. Libru tiež odmietli Nemci, Taliani a vážne pochybnosti prišli aj z ďalších štátov, napr. Indie. Kriticky sa vyjadril aj prezident Trump, keď nápad zosmiešnil tým, že ak chce Facebook svoju banku, je na to predpísaný postup s reguláciami.

Ďalšou ranou pre projekt libry bol odchod viacerých veľkých firiem, ktoré mali spolu s FB tvoriť Libra Association, de facto centrálnu banku tohto systému, so sídlom v Ženeve. Projekt opustili napr. spoločnosti ako PayPal, eBay, MasterCard, Mercado Pago, Stripe či Visa.

Nuž a včera na kongresovom výbore čelil Zuckerberg kritike z obidvoch strán, pripomenuli mu, že jeho firma čelí obvineniam a vyšetrovaniu v 47 z 50 štátov USA, že zavádzala regulačné úrady EÚ, že musela platiť niektoré pokuty a podobne. Zhrnuté a podčiarknuté – nejde práve o správanie, ktoré vyvoláva dôveru, aby takáto firma mala vlastnú globálnu menu. Zuckerberg sa tomu snažil čeliť a prezentovať libru ako nástroj, ktorým západné firmy predbehnú Čínu, snažil sa libru oddeliť od FB, keďže rozumie, že ten vyvoláva isté kontroverzie a podobne, zhrnutie piatich línií jeho prejavu nájdete tu.

Celému problému sa pomerne obsiahle venoval ešte pred pár dňami hlavný komentátor Financial Times Martin Wolf, zrekapituloval seminár a diskusiu, ktorá sa konala pri príležitosti spoločného zasadnutia MMF a Svetovej banky, a uviedol viacero súvislostí, ktoré spoločne nabádajú k väčšej opatrnosti voči kryptomenám a libre zvlášť.

Ak to zhrniem, zdá sa, že ide o ďalšiu oblasť, kde si štáty uvedomujú zvýšenú zodpovednosť, že majú byť definitívnym a rozhodnejším regulátorom odolným voči nadnárodným firmám, ešte viac ako doteraz.

Vznikne teda facebooková mena? Zuckerberg svojho času vyhlásil, že mena nevznikne bez súhlasu regulačných orgánov USA a že v prípadne nesúhlasu nevznikne ani mimo USA. Šance libry by preto mali byť relatívne nízke.

Dohoda SMK a Mosta o spoločnom postupe do volieb, ktorú vyrokovali delegácie oboch strán, narazila v predsedníctve SMK. Podľa tejto dohody mala vzniknúť volebná strana Strana regiónov Most MK.

Technicky sa to malo udiať premenovaním Maďarskej kresťanskodemokratickej aliancie, ktorá fungovala ako satelit Mosta. Lídrom takejto kandidátky mal byť politik Mosta (hovorilo sa o trojici Ábel Ravasz, Árpád Érsek, László Sólymos), dvojkou mal byť Gyula Bárdos z SMK. Predsedovia Mosta a SMK nemali byť na čelných miestach kandidátky. 

Predsedníctvo SMK sa však včera vzbúrilo a predseda strany József Menyhárt stratil v tejto veci väčšinu. Strana je stále za spoločnú dohodu s Mostom, chce však iné, pre ňu výhodnejšie podmienky. Zároveň chce do rokovaní o predvolebnej spolupráci vtiahnuť aj ďalšie menšie maďarské strany. Tu sa dostávame k ďalšiemu problému. Pri ostatnom kole rokovaní prišla novovzniknutá strana Spolupatričnosť s podmienkou, aby na spoločnej kandidátke neboli politici Mosta Béla Bugár, Elemér Jakab a Tibor Bastrnák. O pozícii Spolupatričnisti sme podrobnejšie písali tu. 

Ak sa táto podmienka vráti do hry, môže dohodu Mosta a SMK definitívne zablokovať. Či sa tak stane, uvidíme v najbližších dňoch. SMK chce opäť iniciovať rokovania maďarských strán a Most bude musieť reagovať. Spoločný postup do volieb tak momentálne stojí na osobe Bélu Bugára, ktorý na rozdiel od predsedu SMK Menyhárta, má svoju stranu plne pod kontrolou. 

Foto: TASR/Jaroslav Novák

V britskom parlamente dnes došlo k prelomovému hlasovaniu, vláda získala väčšinu 329 proti 299 za posunutie brexitovej dohody do druhého čítania. Je to po prvýkrát, čo parlament hlasoval za nejakú podobu brexitu väčšinou, navyše so solídnou väčšinou 30 hlasov.

Nebol by to brexit, keby tu nebolo „ale“.

Vzápätí sa odohralo druhé hlasovanie, ktorým sa mal schváliť harmonogram legislatívneho procesu, ktorého schválenie by znamenalo, že Briti stihnú odísť z EÚ k 31. októbru. Fakticky išlo o to, že na schválenie mali byť len tri dni, mimoriadne krátky čas. A toto hlasovanie neprešlo, vláda získala len 308 hlasov, proti bolo 322, na väčšinu jej chýbali hlasy severoírskej strany DUP, ktorá svoju vládu nepodporila.

Čo to znamená?

Po prvé, Johnsonov úspech je, že po prvýkrát získal väčšinu za nejaký návrh na odchod z EÚ. Podarilo sa mu pritom fakticky zjednotiť všetkých konzervatívcov v snemovni, aj Oliver Letwin (trablmejker zo soboty) nabádal na podporu Johnsona, k získaniu väčšiny premiérovi ako jeden z prvých gratuloval aj Ken Clarke, nezávislý eurofilný konzervatívec.

Po druhé, prejednávanie bodu bolo prerušené, termín 31. október sa nestihne. Britské médiá hovoria, že EÚ môže termín posunúť na 31. január, zdrojom je Donald Tusk. Clarke, aj ďalší nezávislý konzervatívec Hammond premiéra vyzvali, aby čas na legislatívny proces predĺžila o 4 – 5 dní, že to bude stačiť, súčasný tlak považujú za enormný.

Po tretie, Johnson pred hlasovaním vyhlásil, že ak nezíska väčšinu pre druhé hlasovanie o legislatívnom pláne, k čomu došlo, bude sa usilovať o predčasné voľby ešte do Vianoc.

Vo Westminstri bude naďalej živo. Ale nemalo by to prekryť fakt, že Boris Johnson dnes dosiahol úspech, ktorý jeho kritici považovali za nemožný.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: TASR/AP

Predsedníčka Súdnej rady Lenka Praženková a Marcela Kosová sa vzdali členstva v päťčlennej komisii Súdnej rady, ktorá mala preverovať podozrenia voči sudcom so zaistenými mobilmi. Urobili tak po tom, čo minulý týždeň Postoj informoval, že sa koncom roka 2017 zúčastnili na zabíjačke organizovanej advokátskou kanceláriou IKRÉNYI & REHÁK, kam prišiel aj Marian Kočner. Neskôr sa na stránkach Postoja viacerí členovia Súdnej rady vyjadrili, že po medializovaných informáciách by mali Praženková a Kosová zvážiť svoje pôsobenie v komisii. 

Praženkovej aj Kosovej rozhodnutie odstúpiť z komisie Súdnej rady je správne, aj vďaka nemu sa zvýši tlak, aby komisia v novom zložení hovorila o očiste justície nielen formalisticky a heslovito. Najväčší problém oboch sudkýň, ktoré mali riešiť kontakty iných sudcov s Kočnerom, nespočíval v tom, že boli na zabíjačke, kde sa ocitli v tesnej blízkosti Kočnera (obe sudkyne tvrdia, že následne zo zabíjačky odišli), hoci na takéto akcie by sudcovia nemali chodiť už z princípu. Problém bol najmä v spôsobe, akým obe sudkyne vystupovali v mene komisie – bolo zjavné, že si neuvedomujú hĺbku krízy a nedôvery, ktorej z oprávnených dôvodov čelí justícia, a že obe sú súčasťou rôznych väzieb a sietí, ktoré im bránia postupovať ráznejšie.

Napokon, bola to práve predsedníčka SR Praženková, ktorá v januári tohto roka navrhla Moniku Jankovskú ako kandidátku na ústavnú sudkyňu. O Jankovskej síce v tom čase nebolo známe, čo všetko zabezpečovala pre Mariana Kočnera, ale už dlhodobo ju sprevádzala morálne zlá povesť, o čom Praženková musela vedieť azda ešte lepšie než novinári.

Odstúpenie Praženkovej a Kosovej z komisie je teda dobrý, ale ešte zďaleka nie dostatočný krok. Pri bližšom pohľade na súčasné zloženie Súdnej rady prevažujú dôvody na skepsu, či súdna samospráva bude mať silu na spustenie skutočných, nie iba predstieraných očistných mechanizmov. Väčšina súčasných členov rady je totiž skôr z mentálneho sveta Lenky Praženkovej a sudcovských klík Smeru. Dokonca je isté riziko, že toto krídlo bude od zajtra silnejšie. Zajtra sa totiž medzi sudcami konajú voľby do Súdnej rady, kde medzi sebou zvedú zápas Dušan Čimo (kritik súčasných pomerov) a Petra Príbelská z Najvyššieho súdu.

Príbelskú priamo podporuje aj Juraj Sopoliga, prezident Združenia sudcov Slovenska, ktorý bol kedysi jedným z najbližších spojencov Štefana Harabina. Sopoliga ho podporoval v šikanóznych akciách proti sudcom a neskôr sám o sebe tvrdil, že je poradcom štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej. Už len spojenectvo Príbelskej so Sopoligom by dnes malo byť sebadiskvalifikujúcim faktorom, uvidíme, koho si z dvojice Čimo-Príbelská zajtra vyberú sudcovia. 

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Na snímke Marcela Kosová (vľavo) a Lenka Praženková. Foto: TASR/Jakub Kotian, Martin Baumann

Andrej Kiska dnes po rokovaní so straníkmi oznámil, že jeho strana Za ľudí „sa na základe vnútrostraníckej diskusie a prieskumu rozhodla, že do volieb v trojkoalícii nepôjde“. Predseda Spolu Miroslav Beblavý reagoval obratom: „Dnes cítim sklamanie. Andrej Kiska práve odmietol našu ponuku na trojkoalíciu s cielom poraziť SMER.“

Rozhodnutie Kisku a spol. dáva logiku: pred dvomi týždňami som písal, prečo je téma predvolebnej koalície PS/Spolu/Za ľudí už skôr virtuálna a v rámci vzájomného naťahovania ide viac o to, kto bude lepšie predstierať rolu zjednodocovateľa. Potom prišli prieskumy, podľa ktorých strana Za ľudí preferenčne dobehla PS/Spolu. Pre Kisku to už stratilo akýkoľvek význam dohadovať sa na trojkoalícii, kde by mala každá zo strán tretinové zastúpenie. Trojkoalícia s progresívcami by nemala pre silnejúceho Kisku ani ideologický zmysel – v júni odštartoval svoju stranu tým, že sa vyhranil voči extrémnemu liberalizmu (odmietnutie registrovaných partnerstiev, vlažný postoj voči Istanbulskému dohovoru), navyše Kiskova strana má potenciál bodovať aj v konzervatívnejších regiónoch, napríklad na Spiši.

To všetko by Kiska najužším predvolebným spojenectvom s progresívcami spochybnil.

Kiska však svoju celkom opodstatnenú líniu nepomenúva priamočiaro, argumenty, ktorými odmietol PS/Spolu, boli protirečivé aj falošné. Exprezident na jednej strane tvrdí, že ak by trojkoalícia dosiahla synergický efekt a získala povedzme 26 percent na úkor iných opozičných strán, tie by sa nemuseli dostať do parlamentu a víťazná trojkoalícia by nemohla zostaviť vládu. O niekoľko viet neskôr zas kiskovci tvrdia, že podľa aktuálneho prieskumu AKO až 33 percent voličov Za ľudí je proti predvolebnému spojeniu s progresívcami, teda „vo výsledku by sme mali ako trojkoalícia menej hlasov, ako máme dnes samostatne“.

Andrej Kiska tak používa akýkoľvek prieskum – nech by prognózoval trojkoalícii vyšší alebo nižší zisk, než zodpovedá aktuálnemu súčtu jednotlivých strán – ako argument proti vzniku trojkoalície. 

Rovnako je falošné, keď Kiska odmietnutím trojkoalície argumentuje záujmami iných opozičných strán. Najmä Alojz Hlina a Richard Sulík dali viackrát zreteľne najavo, že si želajú vznik trojkoalície progresívcov s Kiskom. Najmä pre Hlinu je zlou správou, že Kiska sa chystá do volieb samostatne. Keby išli kiskovci do volieb s progresívcami, riziko pre KDH, že časť jeho potenciálnych voličov, ktorí sympatizujú s Kiskom, by dala hlas trojkoalícii Kiska-Truban-Beblavý, by bolo pomerne nízke. Teraz to vyzerá pre kresťanských demokratov nepomerne vážnejšie – na Kiskovej kandidátke obsadia vrcholné pozície Veronika Remišová aj Jana Žitňanská, teda političky, ktoré mnohí voliči KDH vnímajú s výrazne pozitívnou emóciou, a tá môže u nich v deň volieb prevážiť. V prospech Kisku a v neprospech Hlinu. 

Andrej Kiska po odmietnutí trojkoalície prispel do debaty ešte jedným iluzórnym argumentom. Keďže sa obáva, že ho budú tandem PS/Spolu aj niektorí liberálni komentátori viniť, že namiesto spájania triešti politickú scénu, predostrel ponuku na diskusiu o „veľkej predvolebnej koalícii, BLOKU ZMENY“, ktorý by vytvorilo päť strán, Za ľudí, PS/Spolu, SaS, KDH a OĽaNO. Samozrejme, aj Kiskovi je jasné, že je to čistá fikcia, proti ktorej sa dá uviesť ešte viac oveľa vážnejších dôvodov než v prípade trojkoalície. Kiskovi však nejde o päťkoalíciu, tak ako mu nešlo o trojkoalíciu, len si potrebuje udržať imidž, že do politiky vstúpil ako otec-zjednotiteľ.

V každom prípade však platí, že Kiska mal na svoje „nie“ trojkoalícii pádne politické argumenty, hoci o nich nechce hovoriť verejne. A ak sa v najbližších týždňoch potvrdia trendy, podľa ktorých Trubanova koalícia už nielen stagnuje, ale klesá, začneme o progresívnej vlne hovoriť v minulom čase. 

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

O minútu dvanásť a zrejme bez šance na zvrat, aspoň podľa správ médií: severoírsky stormontský parlament sa dnes po troch rokoch neuznášania pokúša zísť a zabrániť legalizácii potratov a zmeny definície manželstva.

Ide o témy, o ktorých má po Blairovej decentralizačnej reforme rozhodovať Severné Írsko samo, ale obidve témy sa dostali do zákona, ktorý bol schválený v Londýne a ktorým sa riešila kríza neuznášaniaschopnosti v Severnom Írsku, hovoril o tom pre Postoj tamojší biskup Noel Treanor.

Parlament sa pokúšajú zvolať zástupcovia unionistickej strany DUP, ktorí sú pro-life a chcú zachovať doterajší stav ochrany života pred narodením a tradičnú definíciu manželstva. (Tu si možno pozrieť nedávne vystúpenie poslanca Jima Shannona z DUP v londýnskom parlamente.)

Zástupcovia strany Sinn Fein, ktorá formálne zastupuje írskych nacionalistov a katolíkov, sa nechali počuť, že sa na tejto hre DUP nezúčastnia, čo je vzhľadom na okolnosti hanebný postoj. Aby sa podarilo legalizácii potratov a zmene definície manželstva zabrániť, musel by parlament zvoliť predsedu a obnoviť svoju funkčnosť, televízia Sky News to vzhľadom na postoj Sinn Fein nazvala „akademickým cvičením“.

DUP reaguje na pomerne obsiahlu kampaň, ktorá volá po zachovaní doterajšej legislatívy. Ilustračná fotografia k textu pochádza z nedávnej demonštrácie za zachovanie ochrany života.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Odkedy Postoj zverejnil komunikáciu Mariana Kočnera s predsedom Okresného súdu Bratislava III Davidom Lindtnerom, neubehli ani celé štyri dni a už sme svedkami zásadných dôsledkov. 

Pozitívnou správou bolo vystúpenie sudkýň Dáše Onuferovej a Viery Kukučkovej, ktoré sa ocitli v rozhovore medzi Lindtnerom a Kočnerom. Obe sudkyne vo svojom stanovisku vyjadrili pobúrenie nad zverejnenou komunikáciou, ak sa preukáže ako pravdivá. 

Následne ju sudca Lindtner de facto priznal vo víkendovom rozhovore pre denník SME. 

Ďalším pozitívom bola aj reakcia sudcov z tohto okresného súdu, kde sa ozvali ďalší štyria sudcovia – Maroš Fekete, Ivana Fekete, Ivan Bartek a Karol Posluch. Tí vyzvali v nedeľu večer Lindtnera, aby sa vzdal funkcie predsedu súdu. 

Hoci niektoré pasáže Lindtnerovho rozhovoru pre SME mohli pôsobiť ako zľahčovanie celej situácie, treba oceniť, že sudca Lindtner komunikáciu priznal a zbytočne sa nevykrúcal. Ďalej si priznal a ospravedlnil sa, že sudkyne Onuferovú a Kukučkovú zatiahol do svojej komunikácie s Kočnerom. Tento typ sebareflexie vrátane odstúpenia z funkcie predsedu súdu sme tu dosiaľ v prípade sudcov z Kočnerovej Threemy nemali. 

Napriek komunikácii sudcu Lindtnera s Kočnerom, ktorý bol už v čase ich komunikácie nielen známym z tzv. mafiánskych zoznamov, ale už aj obvineným z daňových podvodov, tak nemožno celý tretí bratislavský súd odpísať. Naopak, reakciou sudcov tohto okresného súdu by sa mali inšpirovať aj iné súdy vrátane samotnej Súdnej rady.   

David Lindtner na archívnej snímke TASR – Radovan Stoklasa

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Evanjelium 29. nedele v cezročnom období (20. 10. 2019) zdôrazňuje potrebu a význam modlitby (Lk 18,1-8): „Treba sa modliť stále a neustávať.“

(1) Cisár Jozef II. (1780 – 90) zrušil kontemplatívne rehoľné spoločenstvá v roku 1782 preto, že (hoci sa modlili) ničím neprispievali k dobru spoločnosti (Špirko, 290). Také názory poznáme aj dnes: modliť sa niektorí ľudia považujú za zbytočné. Opak je však pravdou. Prvé nedeľné čítanie pripomína dôležitosť modlitby ako dramatický zápas na život a smrť (Mojžišove vystreté ruky – Ex 17,8-13).

(2) Modlitba breviára nám môže byť nápomocná v tom, čo znamená „modliť sa stále a neustávať“. Táto modlitba sa nazýva „liturgiou hodín na posvätenie času“. V určitý čas prerušíme prácu a venujeme sa modlitbe, aby sme posvätili seba i svet.

Jadrom tejto modlitby sú „ranné chvály“ a „vešpery“. Skrátka, ranná a večerná modlitba, ak to zjednoduším. Potom je tu modlitba cez deň (o deviatej, dvanástej alebo tretej). Napokon je tu modlitba s posvätným čítaním a modlitba pred spaním. (Viac o tom: Liturgia hodín, I. zväzok.)

(3) Druhé nedeľné čítanie (2Tim 3,14-4,2) navodzuje modlitbu čítaním Biblie. Minule som ostal prekvapený, keď sa jedna veľmi známa herečka a speváčka (muzikálov) spontánne do éteru priznala, že sa s obľubou venuje čítaniu Biblie a túži navštíviť biblické miesta. Lebo je to veľmi poučná a inšpirujúca kniha. Hľa, aj takto sa možno modliť.

Požehnanú nedeľu prajem všetkým.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: www.parkwayfamily.org