Tri týždne pred voľbami zverejnila agentúra AKO svoj čerstvý prieskum, ktorý zachytáva preferencie voličov z posledných dní. Prieskum potvrdil, že na najsilnejšej vlne sa práve vezie Igor Matovič, jeho OĽaNO je v tejto chvíli lídrom opozície s 13,5 percentami, v porovnaní s januárovým prieskumom AKO tak Matovič a spol. poskočil až o zhruba päť (!) percentuálnych bodov. Zdá sa, že OĽaNO rastie aj na úkor PS/Spolu (pokles z 10,2 na 8,7 percenta), Sme rodina (z 7,9 na 6,4), SaS (zo 6,7 na 5,8). Kotlebovci si podľa AKO polepšili len mierne (z 11 na 11,8 percenta).

Samozrejme, všetky tieto čísla treba brať s rezervou, keďže sú len momentálnou snímkou nálad. Mnohé státisíce voličov stále nie sú pevne rozhodnuté, komu dajú 29. februára hlas. Len pripomeňme, že o takomto čase pred štyrmi rokmi bola jasným lídrom opozície Sieť, ktorú chcelo podľa februárového Focusu voliť 14 percent voličov. No Procházkova strana predviedla taký mdlý záver kampane, že masy voličov sa v posledných dvoch týždňoch presunuli k Sulíkovi a Matovičovi a Sieť sa roztrhla.

Tipoval by som, že Matovičovi takéto vyfučanie nehrozí, na rozdiel od Siete bude viesť do poslednej chvíle ostrú kampaň, aj v záverečných televíznych diskusiách má šancu skôr dominovať (spomeňme si na jeho výkon proti Ficovi pred štyrmi rokmi). Ale ani OĽaNO nemá zďaleka isté, či sa nestálosť voličov v deň volieb neobráti proti nemu – napríklad ak v masách voličov preváži emócia, že kvôli hroziacemu povolebnému chaosu treba uprednostniť štandardnejších a nudnejších politikov než Matovič.

Dosiaľ nepoznaný pohľad sa ponúka na súčasný Smer. Líder Spolu Miroslav Beblavý v najnovšom rozhovore pre Postoj (zverejníme ho budúci týždeň) hovorí o Ficovej strane ako o „mŕtvej veľrybe“, čo je celkom trefný prímer. Keď dnes Smer predstavil v Múzeu SNP svoj záver kampane, len ilustroval úplnú bezradnosť a bezzubosť strany, ktorá okrem medzičasom ošúchaného marketingu okolo osoby premiéra a pár infantilných spotov proti opozičným lídrom nevie ničím zaujať.

Peter Pellegrini ani dnes neprekvapil novou témou, emóciou či posolstvom, vravel, že chce krajinu ochrániť pred koronavírom a pred migrantmi. Ale koho to akurát teraz chytá za srdce, keď zatiaľ nemáme ani jeden prípad nakazeného Slováka a blízkovýchodní migranti sa Slovensku oblúkom vyhýbali ešte aj v onom utečeneckom roku 2015, keď ich prúdili státisíce Európou?

FOTO TASR – Michal Svítok

Na modlitbe ruženca za zrušenie Istanbulského dohovoru, ktorú v utorok pred prezidentským palácom organizuje Slovenský dohovor za rodinu, sa kňaz Marián Kuffa napokon nezúčastní.

„Spišský diecézny biskup Mons. Štefan Sečka sa stretol s otcom Mariánom Kuffom a spolu hovorili o chystanom podujatí. Kvôli novým okolnostiam, najmä pokusom o politizáciu podujatia, sa otec Kuffa rozhodol svoju účasť odrieknuť,“ povedal pre Postoj hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara.

Jeden z hlavných predstaviteľov Slovenského dohovoru za rodinu (SDZR), Erik Zbiňovský, kandiduje vo voľbách na kandidačnej listine SNS. K účasti na podujatí pred prezidentským palácom opätovne vyzýval aj Marian Kotleba.

„Modlitba ruženca v akcii Zastavme zlo z Istanbulu sa koná v osobitne vypätom čase, preto vás prosíme rešpektovať nižšie uvedené pravidlá: na modlitbové stretnutie je zakázané priniesť vlastné transparenty alebo iné vizuálne či grafické prvky,“ uviedol na stránke SDZR Zbiňovský.

Predseda parlamentu a SNS tento týždeň vyzval prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby kvôli Istanbulskému dohovoru zvolala stretnutie troch najvyšších ústavných činiteľov.

Prezidentka vyhlásila, že vníma hlas ľudí, ktorí nesúhlasia s Istanbulským dohovorom. „Opakujem, že budem rešpektovať rozhodnutie parlamentu, keď rozhodne o súhlase alebo nesúhlase s ratifikáciou Istanbulského dohovoru v súlade s ústavou, ktorou sme všetci viazaní. Doteraz sa to nielen podľa mňa, ale ani podľa viacerých ústavných právnikov nestalo,“ dodala Čaputová.

Foto – Postoj

Kým progresívci či Alojz Hlina si zodierajú nohy v teréne, Igor Matovič chrlí nápady, Andrej Kiska absolvuje vyše desať veľkých straníckych mítingov, vystopovať premiéra Petra Pellegriniho v straníckej kampani je nemožné. Hoci sa Smer prepadáva čoraz hlbšie pod 20 percent, Pellegrini si plní najmä premiérske úlohy, občas zájde na folklórny festival a hoci je kampaň postavená na jeho bilbordovom aj facebookovom vizuále, akoby mal pocit, že už tým pre stranu vykonal svoje osobné maximum a nech už nič viac od neho nečakajú, aj tak je za ním na kandidátke plno ľudí, ktorí si o ňom nič zvlášť dobré nemyslia, Robert Fico, Erik Tomáš či Ľuboš Blaha.

A tak je doterajším vrcholom Pellegriniho kampane najnovší štvorstranový rozhovor pre týždenník Slovenka (predajnosť okolo 28-tisíc kusov), v ktorom premiér pózuje pred ženským publikom.

Pred čitateľkami sa postupne vynára obraz dokonalého sympaťáka, ktorý je do koča aj do voza, tvrdého pracanta, ktorý nemá rád odfláknutú robotu, vtedy „si trošku pokričí“, ale rýchlo sa vráti späť do normálu, „ľudia, ktorí ma poznajú, by vám asi povedali, ten Peter má úsmev na tvári aj v ťažkých chvíľach“. Veľkou témou rozhovoru je jeho spontánnosť („spontánnosť je mojou veľkou devízou, to je moje životné nastavenie“), už od začiatku uveličené redaktorky mu lichotia („vy ste si ľudí, podľa vás, čím získali?“), no nedajú sa len tak odbiť, preto sa premiéra ďalej pýtajú, či jeho spontánnosť a optimistické vyžarovanie „pramení z vášho genofondu, výchovy alebo zo životných situácií, ktorými ste prešli?“. Premiéra tak zbavujú ostychu načrieť hlbšie do svojej osobnosti, púšťa sa do opisu genofondu svojich slovenských aj talianskych predkov, ktorí vedeli tvrdo pracovať aj sa zabávať. Potom príde reč na nedávne stretnutie s pápežom Františkom, „navždy mi ostane v srdci,“ namiesto vyhradených pätnástich minút sa vraj spolu rozprávali štyridsať minút, „až to vzbudilo rozruch, čo sa deje, že pápež je ešte stále so slovenským premiérom, o čom asi tak diskutujú?“ 

Obdiv redaktoriek rastie každou odpoveďou, otázky sa tak menia na zasnené oznamovacie vety („Máte dve vysoké školy, to je dobrý základ.“), premiér vysvetľuje, čo robí preto, aby na rozdiel od iných politikov neuviazol v bratislavskej bubline, „chodím v Banskej Bystrici na poštu zaplatiť si inkaso, šeky, vybaviť všetko, čo sa ma týka, na to nevyužívam nejaké výsostné postavenie. Nepošlem asistentku, aby to za mňa vybavila“. Aj vy cítite tú človečinu?

Len je otázne, či akurát genofond zastaví pád strany, za ktorú zhodou okolností kandiduje ako volebný líder. 

Jeden z posledných pamätníkov „zlatej éry“ Hollywoodu, herec Kirk Douglas, zomrel v stredu v neuveriteľnom veku 103 rokov. Otec ďalšieho známeho herca Michaela Douglasa bol predovšetkým známy kvôli titulnej úlohe v historickom veľkofilme Spartakus z roku 1960.

Okolo toho filmu bolo veľa politiky. Niečo o tom napísal Vladimír Palko pred štyrmi rokmi TU.

Prirodzene, Kirk Douglas hral počas svojho dlhého života v desiatkach filmov. Ja by som rád spomenul dva iné filmy s ním, ktoré si vždy rád pozriem.

Jedným z nich je pôsobivý protivojnový film Stanleyho Kubricka Cesty slávy (Paths of Glory) z roku 1957. Douglas v ňom hrá dôstojníka francúzskej armády počas prvej svetovej vojny, ktorý je nútený sledovať, ako velenie ľahkovážne obetuje jeho mužov v nezmyselných a beznádejných útokoch.

Druhým je sci-fi snímka Tajomná žiara nad Pacifikom (The Final Countdown) z roku 1980. Douglas tu hrá kapitána americkej lietadlovej lode Nimitz, ktorú náhodná fyzikálna anomália prenesie v čase do roku 1941, pred japonský útok na Pearl Harbor. Douglasova postava tu rieši dilemu, či zasiahnuť do histórie alebo nie...

Zaujímavosťou je, že aj keď politicky bol registrovaný demokrat a staromódny ľavičiar, ktorý snímkou Spartakus chcel bojovať proti diskriminácii komunistických tvorcov v Hollywoode počas McCarthyho éry, Douglas sa poznal a kamarátil aj s Reaganovcami, hoci ich rozdeľovala politika. V roku 2016, keď zomrela Nancy Reaganová, napísal o nej priateľský nekrológ.

V roku 2012 tiež varoval pred politickou polarizáciou v Spojených štátoch: „Existuje príliš veľa republikánov, príliš veľa demokratov a príliš málo Američanov.“

Herec Kirk Douglas na snímke z 9. augusta 1962. FOTO  TASR/AP

V Kanade dnes vychádza autobiografia Asie Bibi, našim čitateľom dobre známej pakistanskej kresťanky, dnes žijúcej v Kanade. Jej príbeh sme pozorne sledovali, k jej oslobodeniu pomohol aj Ján Figeľ, po dnešku sa bude možné o jej dráme dozvedieť viac.

A to v knihe Konečne slobodná! (Enfin libre!), ktorá práve vychádza vo francúzskom origináli, ak sa medzi našimi čitateľmi nájde nadšenec čítajúci vo francúzštine, poteší nás rýchla recenzia. Tí z nás, ktorí sú odkázaní na anglické zdroje, si zatiaľ musia vystačiť s malým promom, ktoré vyšlo v Guardiane. Asia Bibi pred uvedením knihy povedala: „Poznáte môj príbeh z médií, možno ste sa pokúsili predstaviť si samých seba na mojom mieste, aby ste pochopili to utrpenie, ale aj tak je to stále vzdialené od mojho života vo väzení, od pochopenia toho, čo som prežívala zo dňa na deň, alebo môjho nového života.“ O tom všetkom je jej nová kniha.

Ako však vidieť na fotke, Asia Bibi sa usmieva. Konečne.

Foto: screenshot Guardian

Český týždenník Respekt uverejnil reportáž známeho francúzskeho filozofa Bernarda-Henriho Lévyho o násilí voči kresťanom v Nigérii.

Lévy krajinu navštívil a hovoril s mnohými svedkami masakier. Na základe ich svedectiev opisuje systematické vyvražďovanie zväčša kresťanských roľníkov zo strany nomádskeho pastierskeho kmeňa Fulbov.

Toto násilie je kombináciou náboženských príčin, ako je šírenie islamizmu rozdúchavaného Boko Haram a boja o pastviny. Ide o jeden z najkrvavejších konfliktov posledných rokov, o ktorom sa však veľmi nehovorí. Islamizmus, prudký rast obyvateľstva a klimatické zmeny, ktoré spôsobujú úbytok plôch vhodných na pasenie dobytka, roztáčajú brutálnu špirálu násilia, ktorú nigérijská vláda nie je schopná zastaviť.

„Počkáme ako obvykle, až bude katastrofa zavŕšená, aby sme sa mohli rozhorčovať a dojímať? Budeme sa nečinne prizerať, ako islamizmus zoskupený v Ázii, bojujúci v Európe, porazený v Sýrii a Iraku, otvára nový front v tejto veľkej africkej krajine, kde spolu od nepamäti žili synovia Abrahámovi?“ pýta sa Lévy v texte, ktorý vyšiel vo Francúzsku a v USA.

Foto: TASR/AP – Obeťe útoku islamistov na tri kresťanské dediny v nigérijskom štáte Plateau

Vizualizáciu nových priestorov predstavil v januári Úrad Prešovského samosprávneho kraja. Múzeum moderného umenia Andyho Warhola sa tak zaradí medzi najmodernejšie výstavné siene v Európe.

Na rekonštrukciu vláda udelila dotáciu vo výške 7,1 milióna eur. Práce by sa mali začať na jeseň a skončiť do dvoch rokov.

Prešovský samosprávny kraj, ktorý o dotáciu požiadal, má so sľúbenými financiami veľké plány. Ich cieľom je kompletná rekonštrukcia budovy, ktorá zahŕňa fasádu a ďalšie prístavby. Získané prostriedky by sa mali využiť aj na zateplenie, výmenu okien, dverí, elektrického vedenia, vzduchotechniky a zabezpečovacieho systému. Rekonštrukcia prinesie aj rozšírenie galérie a depozitu, vznik nových ateliérov, priestor pre vzdelávacie programy, konferencie, multimediálne prezentácie či malé javiskové vystúpenia a besedy.

Zhotoviteľ stavby zatiaľ nie je známy. Hovorkyňa PSK oznámila, že v súčasnosti sa vytvárajú podmienky pre verejnú obchodnú súťaž. Projektová dokumentácia obnovy bola vypracovaná Technickou univerzitou v Košiciach.

Predseda PSK Milan Majerský si od rekonštrukcie sľubuje zvýšenie návštevnosti v celom regióne. Riaditeľ Múzea Martin Cubjak je taktiež optimistický, keďže počet návštevníkov medziročne stúpol o polovicu. Veľký podiel na tom malo aj realizovanie externých, putovných výstav a spolupráca s partnermi v zahraničí.

To, čo na prvý pohľad vyzerá ako úspech, môže priniesť aj neželaný efekt. Umeleckí fajnšmekri si totiž v takomto prípade radšej počkajú, až Warhol príde priamo k nim. Vzdialenosť je v tomto prípade väčšou prekážkou než tá najväčšia túžba po umeleckom zážitku.

Sľubovaná rekonštrukcia netají svoj zámer byť ťahúňom celého regiónu. To ale nemusí platiť, ak návštevu Múzea nie je možné prepojiť aj s inými aktivitami. Prešovský samosprávny kraj by popri rekonštrukcii mal myslieť aj na kvalitu ciest, služieb, ubytovania, stravovacích zariadení, propagáciu prírodných krás a regiónu vo všeobecnosti.

Tie najhoršie zanedbania a nedostatky totiž nezachráni ani sám Andy Warhol.

Zdroj fotografie: PSK

V americkom štáte Iowa sa dnes konajú prvé prezidentské primárky Demokratickej strany. Podľa posledných prieskumov v nich vedie Bernie Sanders (24,2 %) pred Joeom Bidenom (20,2 %), Peteom Buttigiegom (16,4 %) a Elisabeth Warrenovou (15,6 %). 

Sanders patrí k vyhranenému ľavému krídlu demokratov, čo sa týka ekonomických aj kultúrnoetických názorov. Má 78 rokov (!), pred štyrmi rokmi bol v demokratických primárkach hlavným súperom Hillary Clintonovej. Tá ho podľa viacerých komentátorov porazila aj vďaka neférovej podpore od vedenia Demokratickej strany, ktoré ju malo rôznymi spôsobmi zvýhodňovať.

Zatiaľ je na predpovede príliš skoro, ale ak by Sanders naozaj nomináciu získal, je otázne, či si vo všeobecných novembrových voľbách bude vedieť nakloniť väčšinového amerického voliča, ktorý je skôr stredový. Je pravdepodobné, že Trumpove šance na víťazstvo sa potom výrazne zvýšia.

Podľa profesora práva na Princeton University Roberta P. Georgea Sandersova popularita vedenie demokratov stále desí. „Sandersove socialisticko-ekonomické názory a extrémny spoločenský liberalizmus je v základni Demokratickej strany veľmi rozšírený. Nie je to inak ani v samotnom establišmente strany, ten tieto názory chce skôr iba ukryť. Opäť sa preto pokúsia mu nomináciu podvodne prekaziť. No tentoraz to budú mať ťažšie. Sandersova kampaň a jeho podporovatelia sa už poučili. Vedia, že sa to deje, a budú sa tvrdo brániť.“

Po Iowe nasledujú primárky v New Hampshire (budúci utorok 11. februára), v nich podľa prieskumov tiež vedie Sanders (26,5 %) pred Bidenom (17,5 %), Warrenovou (14,3 %) a Buttigiegom (13,7 %). Nasleduje Nevada (22. februára), tam pred Sandersom (19,3 %) vedie Biden (25 %). V Južnej Karolíne (29. februára) takisto vedie Biden (30,5 %) pred Sandersom (17 %).

Prvé výsledky z Iowy sa dnes očakávajú po druhej hodine v noci stredoeurópskeho času.

Foto: Joe Biden a Bernie Sanders počas televíznej debaty 19. decembra 2019 v Los Angeles. Zdroj: TASR/AP

Televízia DOMA dnes v nedeľu o 20:00 vysiela pozoruhodný film Splnený sen (The Blind Side). Je nakrútený podľa skutočného životného príbehu bývalého hráča amerického futbalu Micheala Ohera (Quinton Aaron). Jeho mama bola drogovo závislá, otec vo väzení a prežil náročné detstvo.

Oherov život pomohla zmeniť rázna podnikateľka a evanjelikálna kresťanka Leigh Anne Tuohyová (Sandra Bullocková), ktorá sa ho ujala a on sa postupne stal súčasťou jej rodiny.

Povznášajúca životopisná športová dráma z roku 2009 má na webe Česko-Slovenskej filmovej databázy vysoké, 81-percentné hodnotenie. Sandra Bullocková bola za stvárnenie Tuohyovej ocenená Oscarom za najlepšiu herečku.

Herečka Sandra Bullocková na snímke zo 6. januára 2010, ktorú v tom čase nominovali na Oscara za jej úlohu vo filme Splnený sen (The Blind Side). FOTO TASR/AP

V nedeľu (2. 2. 2020) je sviatok Obetovania Pána. Ako evanjelium sa číta Lukášov biblický text (Lk 2,22-40).

Pri príležitosti uvedenia Ježiša do chrámu zaznieva z úst starca Simeona modlitba/chválospev: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji, lebo moje oči uvideli Tvoju spásu...“ (lat. Nunc dimittis...). A držal Ježiša v náruči. 

Niektorí autori tvrdia, že chválospev je starokresťanským pohrebným spevom. To znamená, že ho prví kresťania recitovali alebo spievali pri kresťanskom pohrebe (Ravasi, 310). V ústach starca Simeona dostáva modlitba osobitný význam. Starec už nemôže očakávať nič od pozemského života, lúči sa s týmto svetom a „vidí svetlo“, čiže skvelú budúcnosť života.

Modlitba „Nunc dimittis...“ sa dostala do oficiálnej modlitby cirkvi, do „Liturgie hodín“ (= breviár) a modlíme sa ju každý večer pred spaním. Každý večer sa s týmto svetom lúčime a od Ježiša očakávame iný, nový život. Každý večer je tak pre kresťana stretnutie s Ježišom, rozlúčkou, ale najmä očakávaním nového života.

Zrnko duchovnej múdrosti: Ježiš nám priniesol plnosť života.

Požehnaný sviatok Obetovania Pána prajem všetkým.

Soraya Cartategui – Svätý Simeon s dieťaťom Ježišom. Foto: sorayacartategui.com