Arcibiskup z poľského Krakova Marek Jedraszewski nedávno vo svojej kázni kritizoval ideológiu hnutia LGBT a požiadavky jej podporovateľov. Podľa jeho slov sa tí, ktorí žiadajú toleranciu, v skutočnosti dopúšťajú násilia a znevažovania najposvätnejších symbolov.

Proti jeho vyjadreniam sa spustila vlna kritiky. Na druhý deň žiadali pred nunciatúrou vo Varšave asi dve stovky protestujúcich odvolanie krakovského arcibiskupa.

Na jeho stranu sa však postavila poľská biskupská konferencia. Jej predseda arcibiskup Stanislav Gądecki sa ho v stanovisku zastal a pridal sa tak k búrlivej debate o ideológii LGBT. Tá je teraz v Poľsku témou aj v súvislosti s tzv. pochodmi rovnosti či plánov niektorých samospráv zaviesť do školských osnov nový prístup sexuálnej výchovy vychádzajúci z tejto ideológie.

„Ľudia z tzv. sexuálnych menšín sú naši bratia a sestry, za ktorých dal Kristus svoj život a ktorých chce priviesť k spáse. Úcta ku konkrétnym ľuďom však nemôže viesť k prijatiu ideológie, ktorá si kladie za cieľ previesť revolúciu v oblasti spoločenských mravov a vzťahov,“ píše predseda poľských biskupov Gądecki a odvoláva sa na slová pápeža Františka. Ten v minulosti povedal, že táto revolúcia „mala často vlajku ,slobody‘, ale v skutočnosti viedla k duchovnému a materiálnemu spustošeniu množstva ľudských bytostí, najmä tých najzraniteľnejších“.

Gądecki vo vyhlásení ďalej vyzýva miestne samosprávy, aby neprijímali rozhodnutia, ktoré by pod zdaním prevencie proti diskriminácii skrývali ideológiu popierajúcu prirodzený rozdiel oboch pohlaví. „Vyzývam tiež poslancov, aby sa postavili na odpor plánom z prostredia LGBT, ktoré chce zmeniť poľské právo a zaviesť tzv. homosexuálne manželstvo a ich možnosť adoptovať deti.“

V závere dodáva, že kritika, ktorá zasiahla krakovského arcibiskupa, svedčí o určitom svetonázorovom totalitarizme, ktorý odsúva na okraj slobodných ľudí zmýšľajúcich inak. „Vyzývam preto všetkých ľudí dobrej vôle, aby uplatňovali zásadu nediskriminovať z verejnej diskusie nikoho, a to nielen z radov stúpencov LGBT ideológie, ale aby priznávali rovnaké práva k diskusii taktiež jej odporcom.“

K podpore krakovského arcibiskupa sa v osobitnom vyhlásení pripojil aj český kardinál a predseda českých biskupov Dominik Duka a tiež Konferencia biskupov Slovenska.

Foto: Predseda poľských biskupov Stanislav Gądecki. 

Predseda Progresívneho Slovenska Michal Truban dnes urobil správny krok: ospravedlnil sa za prednášku, v ktorej študentom pred pár rokmi hovoril o drogách ako o sprievodcovi svojich biznis úspechov, priznal tiež, že v prvých reakciách klamal aj k užívaniu LSD (hoci na základe tej prednášky môžeme ďalej pochybovať, či tvrdú drogu naozaj užil len raz).

Samozrejme, Trubanovo ospravedlnenie nie je ani tak deklarovaným úprimným precitnutím, ako najmä zmenou taktiky. Volebný líder PS/Spolu si prvé dni myslel, že celú kauzu uhrá v rovine „jedného jointa z intráku“, čo však nebolo dobre udržateľné v prostredí, ktoré stavia na piedestál úprimnosť a autentickosť. Ale aj tu treba oceniť, že Truban sa odhodlal k ospravedlneniu tak rýchlo, pretože tým svoju kauzu neuzavrel, ale ju vystavil novým rizikám.

Po dnešku však rovnako ako včera platí otázka: Je tu ešte niekto, kto si predstavuje Trubana ako premiéra?

Nielen v PS/Spolu budú s napätím čakať, či a v akej miere sa Trubanova drogová kauza preleje do straníckych preferencií. V tejto chvíli niet žiadnych dát, možno len špekulovať. Liberálneho voličského jadra PS, teda ľudí, ktorí sa identifikovali s progresívcami ešte pred prezidentskými voľbami, sa kauza zrejme nedotkne – aj na facebooku cítiť, že ju považovali najskôr za dramaticky nafúknutú a dnes (trochu zaskočení) tlieskali Trubanovi za úprimné gesto.

No na PS v tandeme s Beblavého Spolu sa po uragáne Zuzana nabalili masy voličov, ktoré predtým inklinovali k SaS či OĽaNO, ale zrazu bola pre nich značka PS/Spolu symbolom sviežosti, úspechu, nezaťaženosti aj európskosti. Súčasne bolo zjavné, že vznik novej strany Andreja Kisku neohrozuje voličské jadro, ale skôr tento mäkký obal nových voličov PS/Spolu. Napokon aj júnový prieskum Focusu ukázal, že u aktuálnych voličov PS/Spolu má Kiska najvyšší rating (po Čaputovej, Beblavom a Trubanovi).

Andrej Kiska sa na rozdiel od Fica, Danka, Sulíka a Matoviča k Trubanovej kauze zatiaľ nevyjadril ani slovkom. No práve on je ten, ktorý dúfa, že z nej bude profitovať. Kiska sa po váhavom začiatku potrebuje po lete odraziť a nabrať na sile, aby tak mohol presvedčivo zdôvodniť, prečo ako exprezident založil novú stranu.

Fakt, že sa posledné dni – a zrejme aj ďalšie dni – bude hovoriť o lídrovi liberálov v súvislosti s LSD, jeho neschopnosťou vážiť slová a mentálnou nepripravenosťou na najvyššie posty v štáte, je pre Kisku (aj Sulíka) novou šancou. Naopak, vedľajším porazeným Trubanovej kauzy je Alojz Hlina, ktorý by zo zbytočného predvolebného paktovania s PS/Spolu možno už aj rád vycúval, len nevie ako, keďže do toho vložil priveľa svojho kapitálu.    

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

FOTO TASR – Pavel Neubauer

V týchto dňoch si pripomíname smutné výročie smrti poľsko-židovského lekára a pedagóga Janusza Korczaka (1878 – 1942) v koncentračnom tábore Treblinka. Začiatkom augusta (pravdepodobne šiesteho alebo siedmeho) 1942 ho spolu s deťmi zo sirotinca, ktorý sám založil, zavraždila SS v plynovej komore. Údajne po celý čas držal v náručí dve najmladšie siroty a rozprával im rozprávku. Hoci od istého esesáckeho dôstojníka dostal možnosť zachrániť sa, svojich zverencov odmietol opustiť so slovami: „Nemôžem. Nie všetci ľudia sú darebáci.“

Od tohto jedinečného lekára a pestúna pochádza málo známe desatoro prikázaní pre rodičov:

1. Neočakávajte od svojho dieťaťa, že bude ako vy alebo že bude takým, ako ste si vysnívali, aby bolo. Pomôžte mu stať sa tým, čím ono samo je, nie tým, čím ste vy.

2. Nečakajte od dieťaťa, že vám vráti všetko, čo ste doň investovali. Dali ste mu vlastný život. Ako by vám to mohlo splatiť? No predsa tým, že aj ono dá život ďalšiemu človeku. To je absolútny prejav vďačnosti.

3. Nevylievajte si na dieťati svoj hnev. Vďaka tomu sa v živote vyhnete mnohým nedorozumeniam. To, čo zasejete, budete žať.

4. Neberte detské starosti na ľahkú váhu. Život nám dáva len to, čo dokážeme zvládnuť. Pamätajte si, že detský život je rovnako náročný ako život dospeláka. Dokonca môže byť komplikovanejší ako ten váš, a to až dovtedy, kým dieťa nezíska vlastné životné skúsenosti.

5. Deti neponižujte!

6. Nezabúdajte, že tie najdôležitejšie stretnutia v živote sú stretnutia s deťmi. Venujte im viac pozornosti, pretože nikdy neviete, čo za osobnosť sa za touto detskou tvárou skrýva.

7. Netrápte sa pocitmi, že pre svoje dieťa nerobíte všetko alebo mu dávate málo. Pamätajte si, že málo robí iba ten, kto neurobí všetko, čo je v jeho silách.

8. Vedzte, že dieťa nie je tyranom, ktorý vám strpčuje celý život. Nie je to len vaše telo a krv, ale vzácny dar – Pohár života, ktorý vám bol daný, preto sa snažte, aby sa v ňom vznietil tvorivý plameň.

9. Naučte sa milovať cudzie deti. Nikdy neurobte cudziemu dieťaťu to, čo by ste neurobili vlastnému potomkovi.

10. Majte radi svoje dieťa, nech je akékoľvek. Menej talentované, smoliarske, dospelé. Keď sa s dieťaťom zhovárate, tešte sa, pretože dieťa je sviatok, ktorý je zatiaľ s vami.

Možno stojí za to, aby sme sa my rodičia či vychovávatelia občas nad týmito desiatimi bodmi pozastavili. Už len preto, že pochádzajú z pera človeka, ktorý pre „svojich“ 200 detí bez váhania obetoval vlastný život.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: Pamätník Janusza Korczaka odhalený 9. novembra 2003 v nemeckom Günzburgu. (www.guenzburg.de)

Vedeli ste, že aj ženy s Downovým syndrómom majú svoje rehoľné spoločenstvo? Prijíma ich do svojich radov kontemplatívna komunita s názvom Malé sestry Baránkove učeníčky, ktorá existuje v strednom Francúzsku. Píše o nich Vatican News.

„Ich duša nie je postihnutá. Sú k Bohu blízko a vstupujú s ním do kontaktu ľahšie ako my,“ vraví ich predstavená matka Line s tým, že ľudia s Downovým syndrómom sú stále neobjaveným svetom.

Ako píše Vatican News, na začiatku tohto diela stálo priateľstvo medzi dvoma mladými ženami: Line, ktorá objavovala svoje povolanie k zasvätenému životu a službe najposlednejším, a Véronique, dievčaťom s Downovým syndrómom, ktoré bolo presvedčené o svojom povolaní ku kontemplatívnemu životu.

Podľa kanonického práva sa však zakazuje prijímanie ľudí s mentálnym postihnutím do reholí. Véronique sa tak stretávala s nepochopením. Obe ženy sa rozhodli začať mníšsky život v súkromí. Po štrnástich rokoch získali schválenie od cirkvi.

Ich prvým kláštorom bol malý sídliskový byt. Neskôr sa k nim pripojilo ďalšie dievča s Downovým syndrómom. V roku 1990 požiadali o priznanie statusu verejného združenia laických veriacich a o deväť rokov neskôr získali sestry status kontemplatívneho rehoľného inštitútu.

Sestry spájajú benediktínsku spiritualitu s malou cestou sv. Terézie z Lisieux. Matka Line podľa Vatican News zdôrazňuje, že hoci ľudia s Downovým syndrómom potrebujú pomoc zo strany iných sestier, rytmus monastického života je pre nich ako stvorený.

„Sú autonómne. Kontemplatívny život im umožňuje žiť vo veľmi pravidelnom, usporiadanom rytme,“ vraví matka Line. „Pre človeka s Downovým syndrómom sú zmeny ťažké, keď má ale všetko svoje pravidlá, majú v nich oporu. A ukazuje sa, že v sebe majú udivujúcu silu ducha. Poznajú naspamäť Sväté Písmo a životopisy svätcov. Ich pamäť je neuveriteľná. Ľudia si to neuvedomujú. Vynikajú v schopnosti odpúšťať a tešiť druhých v ich utrpení. Dokážu napríklad pohotovo nájsť príhodné slovo z Písma.“

Matka predstavená Line hovorí, že sa ich často pýtajú, ako rozpoznávajú v ich komunite povolania. „Rovnako ako v prípade iných povolaní. Pokiaľ človek pociťuje, že ho tento spôsob života napĺňa, znamená to, že ho Boh k nemu povoláva. Ľudia s Downovým syndrómom to dokážu rozpoznať a vyjadriť,“ odpovedá.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: Aleteia.org

Kým od marca tohto roku britskej Konzervatívnej strane vytrvalo klesala podpora, od konca júna začala podľa prieskumov opäť stúpať.

Jej štandard sa v posledných rokoch pohyboval priližne na úrovni 40 percent, no v marci začala podpora strany prudko klesať. Najviac voličov jej plynulo odoberala čerstvo vzniknutá Brexit party europoslanca Nigela Faragea a konzervatívci sa pod vedením Theresy Mayovej koncom júna prepadli až k 20 percentám. Brexit party ich v tom čase dokonca predbehla. Popritom sa kontinuálne prepadali aj labouristi a stúpali Liberálni demokrati, na konci júna tak boli všetky štyri strany na približne rovnakej úrovni.

Po zložení funkcie Theresou Mayovou sa karta obrátila a keď začalo byť jasné, že sa novým premiérom stane Boris Johnson, zástancovia brexitu sa ku Konzervatívnej strane začali podľa viacerých prieskumov masovo vracať.

Podľa posledného prieskumu spoločnosti YouGov pre noviny The Times z 29.-30. júla by Konzervatívnu stranu volilo 32 percent voličov, labouristov 22 percent, liberálnych demokratov 19 percent a Brexit party 13 percent voličov.

Tvrdý prístup Borisa Johnsona smerom k Európskej únii je teda presne to, čo žiadajú voliči jeho strany. Keď sa do jeho programu zarátajú aj sľubované kroky ústretové k robotníckej vrstve, môže časť voličov odobrať aj labouristom.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: wikimedia.org

Legendárny tvorca papierových modelov Richard Vyškovský, o ktorom sme na Postoji nedávno publikovali rozsiahlejší článok, zomrel krátko po svojich 90. narodeninách.

S jeho vystrihovačkami vyrastali celé generácie českých a slovenských detí a u mnohých táto záľuba pretrvala až do dospelosti. Richard Vyškovský sa narodil 13. júla 1929 vo Viedni. Známym sa stal predovšetkým vďaka ručne vyrábaným papierovým modelom, ktoré celých 50 rokov jeho aktívnej kariéry patrili k tým najobľúbenejším. V bohatej tvorbe tohto autora nájdeme napr. ľudovú architektúru z Čiech, Moravy a Slovenska, hrady, zámky, kostoly i celé fiktívne mesto, dopravné prostriedky aj postavičky. Papierové modelárstvo sa vďaka estetike a zároveň jednoduchosti jeho vystrihovačiek stalo súčasťou života tisícov detí i dospelých.

Richard Vyškovský zomrel 1. augusta 2019. Česť jeho pamiatke.

Na snímke Richard Vyškovský, január 2019. Foto: Stanislav Fajkus.

„Ktosi zo zástupu povedal Ježišovi: Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo. On (Ježiš) mu odvetil: Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?“ Potom povedal podobenstvo o boháčovi a jeho bohatej úrode a sýpkach (evanjelium 18. nedele v cezročnom období – 4. 8. 2019). Ježišova odpoveď sa mi zdá ako nie primeraná, aby som to povedal mierne. Dožadovať sa voči sebe spravodlivosti je predsa správne. Ako potom vysvetliť a zdôvodniť Ježišovu odpoveď?

(1) Niektoré výklady zdôrazňujú „blízkosť Božieho kráľovstva“, ktorú spoznávajú v Ježišovej fyzickej blízkosti. Ak je teda Božie kráľovstvo blízko, je zbytočné a nezmyselné zaoberať sa „dedičstvom“. Tento výklad možno oprieť o nedeľné druhé čítanie (Kol 3,1-5.9-11), kde apoštol Pavol volá: „Myslite na to, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha, nie na to, čo je na zemi.“ Skrátka, Ježišova odpoveď chce dostať do pozornosti prvenstvo hodnôt Božieho kráľovstva.

(2) Iné výklady upozorňujú, že vstupovať do sporov o majetky a dedičstvá, čiže do medziľudských sporov, je vždy chúlostivá vec. A pripomínajú skúsenosť Mojžiša, ktorý v Egypte chcel riešiť spor dvoch Hebrejov a nielenže nebol úspešný, ale musel zutekať, aby si zachránil holý život (Ex 2,11-15). To by Ježišovej odpovedi dávalo zmysel: nechcel riešiť ich spor, ale dal im duchovné ponaučenie podobenstvom, že sú aj vyššie hodnoty.

(3) Sú aj výklady, podľa ktorých Ježišova odpoveď je zámerná a má nás priviesť k zamysleniu o takých dôležitých pochybeniach človeka, akými sú chamtivosť a lakomstvo, ktoré apoštol Pavol nazýva modloslužbou a ktoré priťahujú Boží hnev (Kol 3,5-6). Preto im následne povedal podobenstvo o boháčovi, bohatej úrode a sýpkach.

Požehnanú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

Ilustračné foto: hnonline.sk

Hamza bin Ládin, jeden zo synov Usámu bin Ládina a možný budúci vodca al-Káidy, bol zabitý pri jednom z útokov na teroristické ciele, uviedli v stredu dvaja nemenovaní americkí predstavitelia pre NBC News. Detaily operácie neuviedli, upresnili len, že k útoku došlo niekedy v uplynulých dvoch rokoch a potvrdenie o Hamzovej smrti prišlo až teraz.

Hamza sa narodil približne v roku 1989. V uplynulých desaťročiach sa podľa viacerých správ zúčastňoval na útokoch na hraniciach Pakistanu a Afganistanu, vyzýval na džihád proti Západu, chválil povstanie v Sýrii ako predstupeň „oslobodenia Jeruzalema“, udržiaval si dobré vzťahy s Talibanom a verejne nekritizoval Islamský štát, ktorý sa od al-Káidy oddelil, čo mu teoreticky umožňovalo jeho členov opäť zjednotiť.

Ako upozorňuje New York Times, jeho (pravdepodobné) zabitie môže byť skôr symbolickým víťazstvom, keďže al-Káida ho vďaka jeho menu a rodovej línii plánovala postaviť do svojho čela až v širšej budúcnosti. Ali Soufan, bývalý agent FBI a špecialista na al-Káidu, pre New York Times zdôraznil opatrnosť pri informácii o Hamzovom usmrtení, pretože organizácia podobné usmrtenia svojich vodcov v minulosti zvykla verejne priznať, aby z nich urobila martýrov, teraz však k tomu ešte nedošlo. Soufan ale dodáva, že ak sa informácia potvrdí, „značne to poškodí plány al-Káidy odovzdať žezlo druhej generácii“. 

Viacero analytikov pre denník tiež priznalo, že Hamzovo meno bolo pre mnohých mladých džihádistov vzpruhou a jeho smrť poškodí značku al-Káidy.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: archív CIA

Za prvý týždeň od spustenia služby zdieľania elektrických kolobežiek v Bratislave malo dôjsť k odcudzeniu až polovice z nich. No vďaka zabudovanému GPS zariadeniu sa všetky podarilo vypátrať a piati podozriví už sedia v celách predbežného zadržania...

Informoval o tom vo štvrtok na svojom webe ekonomický týždenník Trend.

Či už ide o kolobežky alebo bicykle, ak služby ich zdieľania majú fungovať hladko, v spoločnosti by mala byť medzi občanmi prítomná istá miera dôvery a zmysel pre reciprocitu či vzájomnosť. Inak sa vždy nájdu jednotlivci, ktorí sa pokúsia dopravný prostriedok ukradnúť alebo zdemolovať. Takto pred rokom sa napríklad riešilo, že v Bratislave v rámci projektu bikesharingu ľudia kradnú na bicykloch pedále.

Bolo by zvodné zalomiť rukami a odovzdane skonštatovať, že Slováci (prípadne Bratislavčania) sú „proste takí“. Zmysluplnejšie je baviť sa o téme sociálneho kapitálu v slovenskej spoločnosti a ako zvyšovať jeho úroveň.

Schopnosť vidieť v druhom blížneho, reciprocita, dôvera, spoločenská súdržnosť, zdieľané občianstvo, kultúrne normy, ktoré podnecujú spoluprácu medzi jednotlivcami aj za hranicou vlastnej rodiny... to všetko súvisí s pojmom sociálny kapitál.

V týchto prípadoch netreba nevyhnutne čakať na politickú iniciatívu. Do sociálneho kapitálu spoločnosti môže investovať každý. A to tak, že jednotlivci či inštitúcie sa sami správajú dôveryhodne a pristupujú aj k ostatným s určitou mierou prezumpcie dôvery, ktorú zároveň sprevádza pripravenosť odpísať straty (aspoň do určitej výšky), ak bude v niektorých prípadoch táto prejavená dôvera sklamaná.

Takáto vytrvalá prezumpcia dôvery (aj keď asi veľakrát sklamaná naozaj bude) môže pôsobiť výchovne či nápravne aj na ľudí, ktorí by sa inak stali „čiernymi pasažiermi“ spoločnosti. Teda niekým, kto napríklad kradne kolobežky alebo demoluje bicykle.

Ak bratislavskí prevádzkovatelia služieb zdieľania kolobežiek a bicyklov vytrvajú navzdory tomu, že niekoľko kusov padne nevyhnutne za obeť vandalom a zlodejom, dlhodobo takéto a iné podobné projekty majú potenciál aspoň v malej miere posilniť sociálny kapitál medzi ľuďmi v hlavnom meste. Napríklad cez sebauvedomenie, že k zdieľanému dopravnému prostriedku by som sa mal správať šetrne, lebo tak, ako ho chcem používať bez problémov ja, bude ho chcieť používať niekto iný po mne.

A takáto malá investícia do sociálneho kapitálu by dokonca mohla mať presahy aj do iných oblastí občianskeho života.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Chodci kráčajú okolo opustenej elektrickej kolobežky na chodníku v centre Lisabonu v pondelok 1. júla 2019. Portugalské úrady sa v centre hlavného mesta rozhodli zakročiť proti pohrome, za ktorú miestni obyvatelia označujú opustené elektrické kolobežky, povaľujúce sa na chodníkoch. Ilustračné FOTO TASR/AP

Poľské parlamentné voľby budú o štyri mesiace, vo Varšave práve vrcholia debaty, ako pôjdu strany do volieb. A možno čakať prekvapenia. Ide samozrejme najmä o opozíciu.

Výsledky eurovolieb, kde sa vládnej strane PiS postavila široká Európska koalícia (Platforma, SLD, PSL, Nowoczesna, Zelení), si strany vyhodnotili ako neúspech, v tomto zložení už do domácich volieb nepôjdu. Eurovoľby napokon prehrali, zo zelených sa do EP nedostal nikto, Eurokoalíciu preto rozpustili.

Najďalej je poľská ľavica, ktorá formuje opozičný blok pod názvom Lewica, súčasťou je SLD, Biedrońove progresivistické hnutie Jar (to kandidovalo v máji samostatne) a malá strana Razem (Spolu). Otázkou je, či bude formácia kandidovať ako koalícia (potrebuje 8 percent), alebo pôjdu jednotlivé strany z kandidátky SLD. Druhou otázkou je, či bude kandidovať Robert Biedroń, v máji zvolený za europoslanca.

Nedávny prieskum im nameral 10,2 percenta, lídri strán hovoria, že majú 80-percentnú programovú zhodu, o jednotkách na kandidátke zatiaľ odmietajú hovoriť. Poľskú ľavicu trochu straší spomienka na ostatné voľby, keď koalícia s SLD nezískala 8 percent, nedostala sa do parlamentu, čo umožnilo vznik jednofarebnej vlády PiS.

Na vývoj zareagoval aj Grzegorz Schetyna (na obr. v strede), líder hlavnej opozičnej strany Občianska platforma. Ten formuje Občiansku koalíciu, ktorú má tvoriť jeho Platforma, Nowoczesna, Poľská iniciatíva a niektoré osobnosti z SLD a zelených, ktorých volá na kandidátku ako jednotlivcov. Schetynova strana už vyslala signál, že sa nebude predháňať v ľavoliberálnej agende, vyjadrila mäkký dištanc od pochodov solidarity a rovnosti (LGBT), ktorých sa nezúčastnia. Medzi kandidátmi, ktorých už Schetyna predstavil, sú aj komunálni politici a niektoré známe mená. Je tam veľa ľavičiarov, zelených a spomedzi prekvapení napr. meno Pawla Kowala, bývalého štátneho tajomníka ministra zahraničných vecí z vlády PiSu, ktorý je známym publicistom a pravičiarom kritickým ku Kaczynskému. V prvom prieskume, ktorý meral nové koalície, nedávno získali 25 percent.

Najviac je týmto postupom ohrozená strana PSL, tradičná vidiecka stredová strana, ktorá sa dokázala spájať s ľavicou aj pravicou, podľa komentátorov ju môže tento vývoj vytlačiť mimo parlament, strane zvoní umieračik. V spomínanom prieskume mala 2,8 percenta, ešte horšie dopadla v prieskume, ktorý meral, keby strany kandidovali samostatne.

Víťazom volieb by sa stal vládny PiS, prieskum pre RMF FM a Gazetu Prawnu im nameral 41,7 percenta. Kaczynského môže upokojovať aj číslo pre radikálne pravicovú Konfederáciu (2,6 perc.), tesne nad piatimi percentami je ešte národno-pravicové hnutie Kukiz 15.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: TASR/AP