Portál Katedra komunikácie, ktorý sa venuje analýze dát z médií a sociálnych sietí, priniesol zaujímavé porovanie výdavkov politických strán na online reklamu. 

Napríklad koalícia PS/Spolu minula od konca leta na reklamu prostredníctvom služieb Google a Youtube viac ako 120-tisíc eur, čo je dvakrát viac ako všetky ostatné politické strany dokopy. 

Progresívci patria s týmto číslom medzi najväčších inzerentov v EÚ. Podľa analýzy sú celkovo na 22. mieste spomedzi všetkých politických strán v EÚ.

Celkovo minula koalícia PS/Spolu na kampaň už viac ako 1,2 milióna eur. 

Pokiaľ ide o facebook, tak najviac na reklamu na tejto sociálnej sieti zatiaľ minul Smer.

Foto: TASR/Jaroslav Novák

Irán zaútočil raketami na dve americké základne v Iraku. Zdá sa, že to bolo bez ľudských obetí. Takže niekoľko poznámok:

1. Zatiaľ to na vojnu nevyzerá. Odpoveď Iránu spadá do toho, čo sa nazýva dosomethingism (proste že Irán musel niečo urobiť, aby nestratil tvár). Kiež by sa to neposunulo ďalej. Predstavitelia Iránu nechcú otvorenú vojnu, lebo by to znamenalo pád ich režimu

2. Trump tiež nechce otvorenú vojnu. Zatiaľ stále platí, že na rozdiel od svojich predchodcov je prezidentom, ktorý žiadnu novú vojnu nezačal, iba bojuje v tých starých. Ale riskoval strašne. Čo keby po iránskom odvetnom útoku boli americkí vojaci mŕtvi?

3. K etickému rozmeru Soleimáního zabitia. Soleimání patril k tomu typu ľudí, že keď ich niekto zabije, tak to nebolo nevinne. Lenže keď počúvam americkú argumentáciu, ktorá sa snaží jeho zabitie ospravedlniť, mám dojem, že potom môže pomaly zabiť hocikto hocikoho, je to len otázka dostupnosti technických vojenských prostriedkov. Takto sa môžu stať obeťami aj americkí predstavitelia.

Je Irán hrozbou pre USA? Ani najmenej. Ale Amerika postupuje podľa veľmi rozšírenej predstavy o svojej bezpečnosti. So samozrejmosťou bojuje nelegálne vojny s množstvom obetí na opačnom konci sveta, ale keď zahynie jeden Američan, tak Amerika považuje za správne zabiť predstaviteľa iného štátu, ak ho považuje za čo len nepriamo zodpovedného za tú smrť, čím riskuje novú vojnu. Nie je to správne.

 Foto: Chlapec drží portrét generála Solejmáního, ktorého zabila americká armáda počas útoku v Iraku pred piatkovými modlitbami v Teheráne 3. januára 2020. TASR/AP

V pondelok o 20:10 bude mať na Dvojke televíznu premiéru dokumentárny film režiséra Erika Prausa Volanie. Cez životné portréty troch mníchov – Gabriela, Vicilentiusa a Nazarija – zachytáva mystickú atmosféru pravoslávneho kláštora Počajevská lavra, ktorý leží nad mestečkom Počajev v Ternopiľskej oblasti na západe Ukrajiny.    

„Najmladší, otec Vicilentius, žil vo svete drum ,n´ bass, marihuany a snoubordingu. Život sa mu skomplikoval a kláštor bol pre neho sprvu únikom pred problémami. Až časom pochopil, že to bola jeho cesta. Žiadny z nich tam nemusí byť, no pre nich je to rozhodnutie na celý život,“ povedal pre SME režisér Erik Praus, ktorý v rozhovore priblížil aj to, ako sa k natáčaniu v kláštore vôbec dostal a ako na filmový štáb reagovali samotní mnísi.

„Dlhé zábery, podmanivá hudba, početné obrazy spôsobia, že nebudete tých troch mníchov podozrievať, že pred niečím utekajú. Naopak,“ napísal o filme kolega Jaroslav Daniška.

Film prináša silné kresťanské posolstvo, no pritom nemoralizuje. „Veriaci človek určité obrazy z cirkevného života spozná, neveriaceho film môže zaujať atmosférou, spôsobom života mníchov aj východnou kultúrou,“ uviedol režisér Praus a dodal: „V dnešnom svete sa zdá, že najdôležitejší je úspech, kariéra a peniaze, film ukazuje, že to tak nemusí byť.“

Kto by televíznu premiéru filmu na Troch kráľov nestihol, reprízu si môže pozrieť v utorok 7. januára o 14:10 takisto na Dvojke.

Foto – filmvolanie.sk

Oprava: Informácia o tom, že fínska premiérka Marinová navrhuje výrazné skrátenie pracovného času, sa ukázala ako nepravdivá. Fínska vláda informáciu poprela, hoci ju šírili viaceré svetové médiá. Ako upozornil Denník N, išlo o nesprávne spracovanie starších informácií o názoroch Marinovej. Čitateľom sa ospravedlňujeme. 

Štvordňový pracovný týždeň so šesťhodinovým pracovným časom – a bez zníženia mzdy. To nie je oneskorený silvestrovský žart, ale návrh najmladšej premiérky na svete. Sanna Marin z Fínska ohlásila zámer skrátiť čas v práci pri príležitosti 120. výročia jej sociálnodemokratickej strany. 

Ako uvádza taliansky denník Il Fatto Quotidiano, Marin sa tak snaží skonkretizovať predvolebné sľuby v oblasti zamestnaneckej politiky. „Verím, že ľudia si zaslúžia viac času so svojimi rodinami, s tými, ktorých majú radi a na svoje záľuby a ďalšie oblasti života, ako napríklad kultúru,“ vyhlásila 34-ročná fínska premiérka. Zmeny v novej organizácii práce by mali pomôcť zvládnuť moderné technológie. Legislatívny návrh zatiaľ nepredstavili. 

Podľa údajov Eurostatu trávili v roku 2018 Fíni v práci v priemere 36,8 hodiny týždenne. Priemer v EÚ bol na úrovni 37,1 hodiny, Slováci boli mierne nad ním s hodnotou 40 hodín týždenne. 

Sľub mladej fínskej premiérky vyvoláva skepsy. Denník Corriere della Sera poukazuje na podobný experiment zo Švédska, ktoré v roku 2015 okresalo pracovný čas v niektorých mestách. V Göteborgu sa však musela verejná správa vrátiť po čase do starých koľají – náklady na takýto luxus boli totiž príliš vysoké a žiadali si početné navýšenie stavu zamestnancov, čo si v konečnom dôsledku odniesli daňoví poplatníci. 

Keď budete prechádzať okolo najnovších bilbordov strany Eduarda Chmelára, ktorý tiež sľubuje kratší pracovný čas, možno aj vy zacítite ten severák. 

Na snímke TASR/AP Sanna Marin zo sociálnodemokratickej strany hovorí po svojom zvolení za fínsku premiérku 10. decembra 2019 v Helsinkách.

V pondelok 6. januára sa v Bratislave uskutoční druhý ročník Trojkráľového sprievodu. Začne sa tentoraz na nádvorí Bratislavského hradu o 14:30 hod., trasa povedie cez Palisády ku Grasalkovičovmu palácu, potom k Michalskej bráne, po Michalskej, Ventúrskej, Panskej až k Hlavnému námestiu.

Troch múdrych kráľov budú k betlehemskému dieťatku sprevádzať bubeníci, gajdoši a koledníci. Usporiadatelia tentoraz s partnermi pripravili aj medovníky vo forme Bratislavského hradu s iniciálami G+M+B, papierové koruny pre účastníkov vo forme hradu či spev slovenských kolied za sprievodu gajdošského združenia.

Sprievod organizujú Istroproduction a Dobrá novina v spolupráci s mestom Bratislava, mestskou časťou Staré Mesto a ďalšími partnermi. Viac informácií nájdete na webovej stránke trajakrali.sk. Galériu z minulého ročníka nájdete tu. 

Bratislava sa tak pripája k peknej tradícii trojkráľových sprievodov, aké už dlho usporadúvajú viaceré európske mestá.

Foto: Snímka z prvého ročníka Trojkráľového sprievodu v Bratislave zo 6. januára 2019 (zdroj: trajakrali.sk)

Na druhú vianočnú nedeľu (5. 1. 2020) počas sv. omše opäť čítame úvod Evanjelia sv. Jána (Jn 1,1-18), ktorý sme čítali na slávnosť Božieho narodenia (25. 12. 2019) pri sv. omši počas dňa. Možno z neho vyvodiť duchovné posolstvo do nového roku? Myslím, že áno.

(1) Ján prirovnal Vtelenie k „Slovu“. Ako človek dáva o sebe vedieť druhému človeku tým, že hovorí slová, tak aj – podľa Jána – Boh sa nám dáva poznať prostredníctvom Slova. Týmto Slovom je Boží Syn a v ňom poznávame Boha. V tom, ako existuje/žije, ako koná, ako hovorí. „A to slovo bolo Boh,“ píše Ján. Sám Ježiš existenčne je výpoveďou samého Boha o sebe samom! Lebo je Bohom. A preto evanjeliovým posolstvom do nového roku je posolstvo nasledovať/napodobňovať Krista. Tomáš Kempenský vystihol toto posolstvo, keď napísal knihu duchovného života pod názvom „Imitatio Christi“ (nasledovanie Krista). Číta ju dnes ešte niekto?

(2) Nasledovanie Krista znamená aj úsilie napodobňovať ho v konaní i v tom, čo hovorí (v slovách). Aj v tom je zásadné posolstvo do nového roku: v kultúre života/konania i kultúre rozprávania. Kresťan nemôže žiť dvojtvárne, inak pred ľuďmi a inak vo vlastnom súkromí. Nemôže inak hovoriť v kostole (= chváliť Boha) a inak mimo kostola (= nekultúrne, oplzlo, klamstvá a lži). Lebo je to v rozpore s nasledovaním Krista. A ak tak žije, nech sa napraví a koná pokánie. A ak sa odmieta napraviť? S milosrdenstvom, ale predsa treba odhaliť jeho „pravú tvár“! Alebo azda máme zatĺkať a zatĺkať...?!

V novom roku vám prajem veľa úspechov pri napodobňovaní Krista, aby kresťanská kultúra života sa stala aj našou kultúrou.

Foto (výrez): Judithscarce – Dvojtvárnosť (autoportrét)

Televízia DOMA dnes o 22:30 vysiela pôsobivý televízny film Zázračný lekár: Príbeh Bena Carsona. Ako názov naznačuje, dráma z roku 2009 je voľne inšpirovaná životným príbehom bývalého detského neurochirurga a konzervatívneho amerického politika Bena Carsona.

Z pozície školáka, ktorý mal problémy s učením a vyrastal v neúplnej rodine, sa vypracoval na špičkového lekára. Preslávil sa najmä priekopníckymi operáciami siamskych dvojičiek.

68-ročný Carson sa ako praktizujúci adventista otvorene hlási ku kresťanskej viere. Tvrdí, že mu pomohla zmeniť život.

V roku 2016 sa uchádzal neúspešne o nomináciu Republikánskej strany v prezidentských voľbách. V súčasnosti slúži ako minister pre bývanie a mestský rozvoj v kabinete prezidenta Donalda Trumpa.

Film, v ktorom Carsona stvárnil herec Cuba Gooding Jr., má na stránke česko-slovenskej filmovej databázy hodnotenie 81 percent! Televízia DOMA ho bude reprízovať v nedeľu o 16:20.

Bývalý neurochirurg a súčasný americký minister pre bývanie a mestský rozvoj, Ben Carson. FOTO TASR/AP

V rámci mesiaca predsavzatí ponúkame niekoľko nástrojov založených na vedeckých poznatkoch o tom, ako sa v našej hlave tvorí zvyk a schopnosť premeniť sen na skutočnosť.

„Psychológ jedla“ Brian Wansink z Univerzity Cornell je autorom knihy Slim By Design a  štúdie, v ktorej účastníčky zjedli takmer o 50 % sladkostí viac, ak bol pohár s cukríkmi umiestnený na ich pracovnom stole, než keď bol o dva metre ďalej. Ak boli sladkosti umiestnené v zásuvke ich stola, zjedli o 25 % menej. V druhej štúdii zistil, že tí, čo mali na stole čipsy, sušienky, cereálie či ochutené nápoje, vážili v priemere od 9 do 14 kilogramov viac než tí, čo ich pred očami nemali (pri rovnakej výške účastníka štúdie). Naopak, tí, čo mali na stole misku s ovocím či zeleninou, vážili o tri až päť kilogramov menej. 

Gabrielle Oettingen z New York Univerzity vytvorila pomôcku, ktorá pomáha vytvoriť si mentálnu stratégiu na uskutočnenie konkrétneho cieľa a dokáže zlepšiť zdravie, sociálne správanie aj akademické výsledky. WOOP (wish, outcome, obstacle, plan) sa skladá zo štyroch jednoduchých krokov. 1. Želanie: popíšte, akú zmenu chcete dosiahnuť – čím konkrétnejšie, tým lepšie. (Napr.: Do konca mesiaca chcem znížiť svoj čas strávený na telefóne o polovicu). 2. Výsledok: predstavte si, čo sa stane, keď sa vaše želanie splní. (Napr.: Budem sa viac sústrediť pri rozhovoroch s blízkymi.) 3. Prekážky: identifikujte vnútorné či vonkajšie bariéry na ceste k vášmu cieľu. (Napr.: Keď sa budem nudiť v MHD, určite ho vytiahnem). 4. Plán: pripravte si situácie „keď/tak“, ako tieto prekážky zvládnete. (Napr.: Budem so sebou nosiť knihu.). WOOP vytvoril praktické nástroje pre dospelých, deti aj učiteľov.

Prečo robíme, čo robíme, a ako sa zmeniť je podtitul úspešnej knihy Sila zvyku od Charlesa Duhigga. Vo svojich voľne prístupných materiáloch ponúka jednoduché schémy, ktoré vám pomôžu vytvoriť nový zvyk či zmeniť starý. Potrebujeme identifikovať (či vytvoriť) podnet, ktorý aktivitu spúšťa, poznať či vytvoriť odmenu a celý cyklus – spúšťač, samotná aktivita a odmena – si znázorniť nákresom, ktorý si viditeľne umiestnime. 

Štvrtou overenou stratégiou je obklopiť sa ľuďmi, ktorí sa snažia o to čo vy. Poproste manžela, nech začnete „prechádzkový tréningový plán“ spolu. Darujte kamarátke kurz, na ktorý pôjdete aj vy. Zorganizujte s kolegami ovocný kútik alebo začnite rodinnú bojovú hru proti cukru či pravidelný turnaj v bedmintone.

Vznikajúca rakúska koalícia ľudovcov a Zelených dnes predstavila budúci vládny program, ktorý v zásade potvrdil očakávania. Už od jesene bolo zjavné, že ak sa Sebastian Kurz (ÖVP) a Werner Kogler (Zelení) naozaj dohodnú na spoločnej vláde, bude to len za cenu toho, že Zelení so škrípajúcimi zubami prenechajú ľudovcom ich migračnú agendu, kým ľudovci poriadne zozelenajú v rámci novej klimatickej politiky.

A tak sa aj stalo, začína sa preto pozoruhodný ľudovecko-zelený experiment: nová Kurzova vláda bude chrániť Rakúsko aj Európu pred (nelegálnou) migráciou, ako aj pred klimatickou zmenou. Na jednej strane boli Zelení nútení akceptovať v oblasti migrácie opatrenia, ktoré predtým tvrdo odsudzovali: Rakúsko má zaviesť preventívnu zaisťovaciu väzbu („die Sicherungshaft“) proti „nebezpečným osobám“, Zelení to predtým v opozícii kritizovali ako protiústavný nápad. 

Kurz si v migračnej kapitole udržal svoju líniu, ktorú razí od utečeneckej krízy roku 2015: aj jeho vláda so „slniečkarskými“ Zelenými odmieta prerozdeľovanie utečencov v rámci Európy, v mori zachránení utečenci sa majú navracať do krajiny pôvodu či tranzitu, nová vláda chce naďalej trvať na prísnej azylovej politike. Kurz sa poistil aj pre prípad, keby sa obe strany v tejto oblasti nevedeli dohodnúť – v takom prípade môže jedna koaličná strana predložiť iniciatívny návrh do parlamentu aj bez súhlasu partnera, čo znamená, že ÖVP môže nejaké tvrdšie opatrenie presadiť aj spolu s antimigračnou FPÖ poza chrbát Zelených. 

Zelení si zas vymohli ekologickú revolúciu: Rakúsko má postupne prestať používať palivá ako uhlie či ropu a prejsť na obnoviteľné zdroje, a to tak, aby bola krajina do roku 2040 „klimaticky neutrálna“. Rakúsko tým chce predbehnúť EÚ o desať rokov a stať sa európskym aj globálnym zeleným pionierom. Iná vec je, ako sa budú nové predsavzatia dodržiavať v praxi, aj doterajší rakúsky klimatický balíček bol ambiciózny, len sa nenapĺňal. No pre Zelených bude „Ökopolitik“ zmyslom vládnej existencie, majú na to svoje ministerstvo, preto budú tlačiť.

Celkovo sa prejavilo, že vyjednávači ÖVP sú ostrieľanejší a dávali si pozor, aby Zelení príliš neiritovali so svojou ideologickou agendou: rezort spojený so „ženami“ si pre seba vyhradili ľudovci, mnohých voličov Zelených sklame aj to, že sa ich strana nijako výraznejšie nepresadila v oblasti vzdelávania. Napríklad vyučovanie etiky sa bude naďalej týkať len tých, ktorí si neželajú náboženstvo, Zelení chceli totiž náboženstvo nahradiť povinným predmetom „etika a náboženstvo“.   

Skutočnú koaličnú stabilitu preverí prvá kríza, ktorá nevyhnutne príde. Tu však treba uviesť, že aj doterajšie rokovania o novej vláde ukázali, že ÖVP a Zelených zďaleka nedelia hodnotové svety, ale sú súčasťou v princípe jedného establišmentu. Napokon, ÖVP už dávnejšie nie je konzervatívna strana v klasickom zmysle, prešla podobným vývojom ako CDU za Merkelovej, od západoeurópskeho mainstreamu ju odlíšil a pred úpadkom zachránil Sebastian Kurz so svojou protimigračnou kartou. Na konci tohto roku budeme bližšie k odpovedi, či má ľudovecko-zelený experiment svetlú budúcnosť. 

Predseda Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) Sebastian Kurz (vľavo) a šéf Zelených Werner Kogler si podávajú ruky na tlačovej konferencii vo Viedni v stredu 1. januára 2020. FOTO TASR/AP

Komunita Sant’Egidio usporiadala v Bratislave po jedenásty raz vianočný obed pre tých, ktorí na Vianoce nemajú teplo domova.  

Tradične 27. decembra si členovia komunity sadli k stolu so svojimi priateľmi z ulice, ľuďmi bez domova. „Tento deň je vždy vyvrcholením celoročnej služby členov komunity, ktorí sa s ľuďmi bez domova stretávajú každý týždeň v uliciach Bratislavy,“ uviedli egídiovci v tlačovej správe. 

Chudobní si atmosféru vianočného obeda nesú v srdci po celý rok a často si ju pripomínajú na fotkách, ktoré nosia so sebou. Podľa egídiovcov sa počet chudobných na vianočnom obede každý rok rozrastá, tento rok zaznamenali rekordnú účasť – 140 ľudí bez domova a 40 dobrovoľníkov z komunity. 

Pozvanie prijal aj bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko, vladyka Peter Rusnák, verbista Milan Bubák a ďalší kňazi. 

Vianočný obed má každý rok rovnaký priebeh. Po svätej omši sa členovia komunity spolu s chudobnými presunú do refektára františkánskeho kláštora. Po hostine s tradičným vianočným menu sa ľuďom bez domova rozdávajú praktické vianočné darčeky a nasleduje voľná zábava so živou hudbou. 

Tento rok bola v programe novinka – k dispozícií bol fotokútik, v ktorom si ľudia bez domova mohli vyhotoviť fotografie a priamo si ich aj vytlačiť. „Tento bod programu zožal mimoriadne veľký úspech a vyčaril úsmev na tvári všetkým zúčastneným,“ dodali egídiovci. 

Fotografie z vianočného obeda si môžete pozrieť TU.