Krátke správy redakcie

Imrich Gazda pred 18 d

V pondelok o 20:10 bude mať na Dvojke televíznu premiéru dokumentárny film režiséra Erika Prausa Volanie. Cez životné portréty troch mníchov – Gabriela, Vicilentiusa a Nazarija – zachytáva mystickú atmosféru pravoslávneho kláštora Počajevská lavra, ktorý leží nad mestečkom Počajev v Ternopiľskej oblasti na západe Ukrajiny.    

„Najmladší, otec Vicilentius, žil vo svete drum ,n´ bass, marihuany a snoubordingu. Život sa mu skomplikoval a kláštor bol pre neho sprvu únikom pred problémami. Až časom pochopil, že to bola jeho cesta. Žiadny z nich tam nemusí byť, no pre nich je to rozhodnutie na celý život,“ povedal pre SME režisér Erik Praus, ktorý v rozhovore priblížil aj to, ako sa k natáčaniu v kláštore vôbec dostal a ako na filmový štáb reagovali samotní mnísi.

„Dlhé zábery, podmanivá hudba, početné obrazy spôsobia, že nebudete tých troch mníchov podozrievať, že pred niečím utekajú. Naopak,“ napísal o filme kolega Jaroslav Daniška.

Film prináša silné kresťanské posolstvo, no pritom nemoralizuje. „Veriaci človek určité obrazy z cirkevného života spozná, neveriaceho film môže zaujať atmosférou, spôsobom života mníchov aj východnou kultúrou,“ uviedol režisér Praus a dodal: „V dnešnom svete sa zdá, že najdôležitejší je úspech, kariéra a peniaze, film ukazuje, že to tak nemusí byť.“

Kto by televíznu premiéru filmu na Troch kráľov nestihol, reprízu si môže pozrieť v utorok 7. januára o 14:10 takisto na Dvojke.

Foto – filmvolanie.sk

Pavol Rábara pred 19 d

Oprava: Informácia o tom, že fínska premiérka Marinová navrhuje výrazné skrátenie pracovného času, sa ukázala ako nepravdivá. Fínska vláda informáciu poprela, hoci ju šírili viaceré svetové médiá. Ako upozornil Denník N, išlo o nesprávne spracovanie starších informácií o názoroch Marinovej. Čitateľom sa ospravedlňujeme. 

Štvordňový pracovný týždeň so šesťhodinovým pracovným časom – a bez zníženia mzdy. To nie je oneskorený silvestrovský žart, ale návrh najmladšej premiérky na svete. Sanna Marin z Fínska ohlásila zámer skrátiť čas v práci pri príležitosti 120. výročia jej sociálnodemokratickej strany. 

Ako uvádza taliansky denník Il Fatto Quotidiano, Marin sa tak snaží skonkretizovať predvolebné sľuby v oblasti zamestnaneckej politiky. „Verím, že ľudia si zaslúžia viac času so svojimi rodinami, s tými, ktorých majú radi a na svoje záľuby a ďalšie oblasti života, ako napríklad kultúru,“ vyhlásila 34-ročná fínska premiérka. Zmeny v novej organizácii práce by mali pomôcť zvládnuť moderné technológie. Legislatívny návrh zatiaľ nepredstavili. 

Podľa údajov Eurostatu trávili v roku 2018 Fíni v práci v priemere 36,8 hodiny týždenne. Priemer v EÚ bol na úrovni 37,1 hodiny, Slováci boli mierne nad ním s hodnotou 40 hodín týždenne. 

Sľub mladej fínskej premiérky vyvoláva skepsy. Denník Corriere della Sera poukazuje na podobný experiment zo Švédska, ktoré v roku 2015 okresalo pracovný čas v niektorých mestách. V Göteborgu sa však musela verejná správa vrátiť po čase do starých koľají – náklady na takýto luxus boli totiž príliš vysoké a žiadali si početné navýšenie stavu zamestnancov, čo si v konečnom dôsledku odniesli daňoví poplatníci. 

Keď budete prechádzať okolo najnovších bilbordov strany Eduarda Chmelára, ktorý tiež sľubuje kratší pracovný čas, možno aj vy zacítite ten severák. 

Na snímke TASR/AP Sanna Marin zo sociálnodemokratickej strany hovorí po svojom zvolení za fínsku premiérku 10. decembra 2019 v Helsinkách.

Lukáš Obšitník pred 19 d

V pondelok 6. januára sa v Bratislave uskutoční druhý ročník Trojkráľového sprievodu. Začne sa tentoraz na nádvorí Bratislavského hradu o 14:30 hod., trasa povedie cez Palisády ku Grasalkovičovmu palácu, potom k Michalskej bráne, po Michalskej, Ventúrskej, Panskej až k Hlavnému námestiu.

Troch múdrych kráľov budú k betlehemskému dieťatku sprevádzať bubeníci, gajdoši a koledníci. Usporiadatelia tentoraz s partnermi pripravili aj medovníky vo forme Bratislavského hradu s iniciálami G+M+B, papierové koruny pre účastníkov vo forme hradu či spev slovenských kolied za sprievodu gajdošského združenia.

Sprievod organizujú Istroproduction a Dobrá novina v spolupráci s mestom Bratislava, mestskou časťou Staré Mesto a ďalšími partnermi. Viac informácií nájdete na webovej stránke trajakrali.sk. Galériu z minulého ročníka nájdete tu

Bratislava sa tak pripája k peknej tradícii trojkráľových sprievodov, aké už dlho usporadúvajú viaceré európske mestá.

Foto: Snímka z prvého ročníka Trojkráľového sprievodu v Bratislave zo 6. januára 2019 (zdroj: trajakrali.sk)

Ján Duda pred 19 d

Na druhú vianočnú nedeľu (5. 1. 2020) počas sv. omše opäť čítame úvod Evanjelia sv. Jána (Jn 1,1-18), ktorý sme čítali na slávnosť Božieho narodenia (25. 12. 2019) pri sv. omši počas dňa. Možno z neho vyvodiť duchovné posolstvo do nového roku? Myslím, že áno.

(1) Ján prirovnal Vtelenie k „Slovu“. Ako človek dáva o sebe vedieť druhému človeku tým, že hovorí slová, tak aj – podľa Jána – Boh sa nám dáva poznať prostredníctvom Slova. Týmto Slovom je Boží Syn a v ňom poznávame Boha. V tom, ako existuje/žije, ako koná, ako hovorí. „A to slovo bolo Boh,“ píše Ján. Sám Ježiš existenčne je výpoveďou samého Boha o sebe samom! Lebo je Bohom. A preto evanjeliovým posolstvom do nového roku je posolstvo nasledovať/napodobňovať Krista. Tomáš Kempenský vystihol toto posolstvo, keď napísal knihu duchovného života pod názvom „Imitatio Christi“ (nasledovanie Krista). Číta ju dnes ešte niekto?

(2) Nasledovanie Krista znamená aj úsilie napodobňovať ho v konaní i v tom, čo hovorí (v slovách). Aj v tom je zásadné posolstvo do nového roku: v kultúre života/konania i kultúre rozprávania. Kresťan nemôže žiť dvojtvárne, inak pred ľuďmi a inak vo vlastnom súkromí. Nemôže inak hovoriť v kostole (= chváliť Boha) a inak mimo kostola (= nekultúrne, oplzlo, klamstvá a lži). Lebo je to v rozpore s nasledovaním Krista. A ak tak žije, nech sa napraví a koná pokánie. A ak sa odmieta napraviť? S milosrdenstvom, ale predsa treba odhaliť jeho „pravú tvár“! Alebo azda máme zatĺkať a zatĺkať...?!

V novom roku vám prajem veľa úspechov pri napodobňovaní Krista, aby kresťanská kultúra života sa stala aj našou kultúrou.

 

Foto (výrez): Judithscarce – Dvojtvárnosť (autoportrét)

Lukáš Krivošík pred 20 d

Televízia DOMA dnes o 22:30 vysiela pôsobivý televízny film Zázračný lekár: Príbeh Bena Carsona. Ako názov naznačuje, dráma z roku 2009 je voľne inšpirovaná životným príbehom bývalého detského neurochirurga a konzervatívneho amerického politika Bena Carsona.

Z pozície školáka, ktorý mal problémy s učením a vyrastal v neúplnej rodine, sa vypracoval na špičkového lekára. Preslávil sa najmä priekopníckymi operáciami siamskych dvojičiek.

68-ročný Carson sa ako praktizujúci adventista otvorene hlási ku kresťanskej viere. Tvrdí, že mu pomohla zmeniť život.

V roku 2016 sa uchádzal neúspešne o nomináciu Republikánskej strany v prezidentských voľbách. V súčasnosti slúži ako minister pre bývanie a mestský rozvoj v kabinete prezidenta Donalda Trumpa.

Film, v ktorom Carsona stvárnil herec Cuba Gooding Jr., má na stránke česko-slovenskej filmovej databázy hodnotenie 81 percent! Televízia DOMA ho bude reprízovať v nedeľu o 16:20.

Bývalý neurochirurg a súčasný americký minister pre bývanie a mestský rozvoj, Ben Carson. FOTO TASR/AP

Stanislava Gajdošová pred 21 d

V rámci mesiaca predsavzatí ponúkame niekoľko nástrojov založených na vedeckých poznatkoch o tom, ako sa v našej hlave tvorí zvyk a schopnosť premeniť sen na skutočnosť.

„Psychológ jedla“ Brian Wansink z Univerzity Cornell je autorom knihy Slim By Design a  štúdie, v ktorej účastníčky zjedli takmer o 50 % sladkostí viac, ak bol pohár s cukríkmi umiestnený na ich pracovnom stole, než keď bol o dva metre ďalej. Ak boli sladkosti umiestnené v zásuvke ich stola, zjedli o 25 % menej. V druhej štúdii zistil, že tí, čo mali na stole čipsy, sušienky, cereálie či ochutené nápoje, vážili v priemere od 9 do 14 kilogramov viac než tí, čo ich pred očami nemali (pri rovnakej výške účastníka štúdie). Naopak, tí, čo mali na stole misku s ovocím či zeleninou, vážili o tri až päť kilogramov menej. 

Gabrielle Oettingen z New York Univerzity vytvorila pomôcku, ktorá pomáha vytvoriť si mentálnu stratégiu na uskutočnenie konkrétneho cieľa a dokáže zlepšiť zdravie, sociálne správanie aj akademické výsledky. WOOP (wish, outcome, obstacle, plan) sa skladá zo štyroch jednoduchých krokov. 1. Želanie: popíšte, akú zmenu chcete dosiahnuť – čím konkrétnejšie, tým lepšie. (Napr.: Do konca mesiaca chcem znížiť svoj čas strávený na telefóne o polovicu). 2. Výsledok: predstavte si, čo sa stane, keď sa vaše želanie splní. (Napr.: Budem sa viac sústrediť pri rozhovoroch s blízkymi.) 3. Prekážky: identifikujte vnútorné či vonkajšie bariéry na ceste k vášmu cieľu. (Napr.: Keď sa budem nudiť v MHD, určite ho vytiahnem). 4. Plán: pripravte si situácie „keď/tak“, ako tieto prekážky zvládnete. (Napr.: Budem so sebou nosiť knihu.). WOOP vytvoril praktické nástroje pre dospelých, deti aj učiteľov.

Prečo robíme, čo robíme, a ako sa zmeniť je podtitul úspešnej knihy Sila zvyku od Charlesa Duhigga. Vo svojich voľne prístupných materiáloch ponúka jednoduché schémy, ktoré vám pomôžu vytvoriť nový zvyk či zmeniť starý. Potrebujeme identifikovať (či vytvoriť) podnet, ktorý aktivitu spúšťa, poznať či vytvoriť odmenu a celý cyklus – spúšťač, samotná aktivita a odmena – si znázorniť nákresom, ktorý si viditeľne umiestnime. 

Štvrtou overenou stratégiou je obklopiť sa ľuďmi, ktorí sa snažia o to čo vy. Poproste manžela, nech začnete „prechádzkový tréningový plán“ spolu. Darujte kamarátke kurz, na ktorý pôjdete aj vy. Zorganizujte s kolegami ovocný kútik alebo začnite rodinnú bojovú hru proti cukru či pravidelný turnaj v bedmintone.

Martin Hanus pred 21 d

Vznikajúca rakúska koalícia ľudovcov a Zelených dnes predstavila budúci vládny program, ktorý v zásade potvrdil očakávania. Už od jesene bolo zjavné, že ak sa Sebastian Kurz (ÖVP) a Werner Kogler (Zelení) naozaj dohodnú na spoločnej vláde, bude to len za cenu toho, že Zelení so škrípajúcimi zubami prenechajú ľudovcom ich migračnú agendu, kým ľudovci poriadne zozelenajú v rámci novej klimatickej politiky.

A tak sa aj stalo, začína sa preto pozoruhodný ľudovecko-zelený experiment: nová Kurzova vláda bude chrániť Rakúsko aj Európu pred (nelegálnou) migráciou, ako aj pred klimatickou zmenou. Na jednej strane boli Zelení nútení akceptovať v oblasti migrácie opatrenia, ktoré predtým tvrdo odsudzovali: Rakúsko má zaviesť preventívnu zaisťovaciu väzbu („die Sicherungshaft“) proti „nebezpečným osobám“, Zelení to predtým v opozícii kritizovali ako protiústavný nápad. 

Kurz si v migračnej kapitole udržal svoju líniu, ktorú razí od utečeneckej krízy roku 2015: aj jeho vláda so „slniečkarskými“ Zelenými odmieta prerozdeľovanie utečencov v rámci Európy, v mori zachránení utečenci sa majú navracať do krajiny pôvodu či tranzitu, nová vláda chce naďalej trvať na prísnej azylovej politike. Kurz sa poistil aj pre prípad, keby sa obe strany v tejto oblasti nevedeli dohodnúť – v takom prípade môže jedna koaličná strana predložiť iniciatívny návrh do parlamentu aj bez súhlasu partnera, čo znamená, že ÖVP môže nejaké tvrdšie opatrenie presadiť aj spolu s antimigračnou FPÖ poza chrbát Zelených. 

Zelení si zas vymohli ekologickú revolúciu: Rakúsko má postupne prestať používať palivá ako uhlie či ropu a prejsť na obnoviteľné zdroje, a to tak, aby bola krajina do roku 2040 „klimaticky neutrálna“. Rakúsko tým chce predbehnúť EÚ o desať rokov a stať sa európskym aj globálnym zeleným pionierom. Iná vec je, ako sa budú nové predsavzatia dodržiavať v praxi, aj doterajší rakúsky klimatický balíček bol ambiciózny, len sa nenapĺňal. No pre Zelených bude „Ökopolitik“ zmyslom vládnej existencie, majú na to svoje ministerstvo, preto budú tlačiť.

Celkovo sa prejavilo, že vyjednávači ÖVP sú ostrieľanejší a dávali si pozor, aby Zelení príliš neiritovali so svojou ideologickou agendou: rezort spojený so „ženami“ si pre seba vyhradili ľudovci, mnohých voličov Zelených sklame aj to, že sa ich strana nijako výraznejšie nepresadila v oblasti vzdelávania. Napríklad vyučovanie etiky sa bude naďalej týkať len tých, ktorí si neželajú náboženstvo, Zelení chceli totiž náboženstvo nahradiť povinným predmetom „etika a náboženstvo“.   

Skutočnú koaličnú stabilitu preverí prvá kríza, ktorá nevyhnutne príde. Tu však treba uviesť, že aj doterajšie rokovania o novej vláde ukázali, že ÖVP a Zelených zďaleka nedelia hodnotové svety, ale sú súčasťou v princípe jedného establišmentu. Napokon, ÖVP už dávnejšie nie je konzervatívna strana v klasickom zmysle, prešla podobným vývojom ako CDU za Merkelovej, od západoeurópskeho mainstreamu ju odlíšil a pred úpadkom zachránil Sebastian Kurz so svojou protimigračnou kartou. Na konci tohto roku budeme bližšie k odpovedi, či má ľudovecko-zelený experiment svetlú budúcnosť. 

Predseda Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) Sebastian Kurz (vľavo) a šéf Zelených Werner Kogler si podávajú ruky na tlačovej konferencii vo Viedni v stredu 1. januára 2020. FOTO TASR/AP

Pavol Rábara pred 22 d

Komunita Sant’Egidio usporiadala v Bratislave po jedenásty raz vianočný obed pre tých, ktorí na Vianoce nemajú teplo domova.  

Tradične 27. decembra si členovia komunity sadli k stolu so svojimi priateľmi z ulice, ľuďmi bez domova. „Tento deň je vždy vyvrcholením celoročnej služby členov komunity, ktorí sa s ľuďmi bez domova stretávajú každý týždeň v uliciach Bratislavy,“ uviedli egídiovci v tlačovej správe. 

Chudobní si atmosféru vianočného obeda nesú v srdci po celý rok a často si ju pripomínajú na fotkách, ktoré nosia so sebou. Podľa egídiovcov sa počet chudobných na vianočnom obede každý rok rozrastá, tento rok zaznamenali rekordnú účasť – 140 ľudí bez domova a 40 dobrovoľníkov z komunity. 

Pozvanie prijal aj bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko, vladyka Peter Rusnák, verbista Milan Bubák a ďalší kňazi. 

Vianočný obed má každý rok rovnaký priebeh. Po svätej omši sa členovia komunity spolu s chudobnými presunú do refektára františkánskeho kláštora. Po hostine s tradičným vianočným menu sa ľuďom bez domova rozdávajú praktické vianočné darčeky a nasleduje voľná zábava so živou hudbou. 

Tento rok bola v programe novinka – k dispozícií bol fotokútik, v ktorom si ľudia bez domova mohli vyhotoviť fotografie a priamo si ich aj vytlačiť. „Tento bod programu zožal mimoriadne veľký úspech a vyčaril úsmev na tvári všetkým zúčastneným,“ dodali egídiovci. 

Fotografie z vianočného obeda si môžete pozrieť TU

Adam Takáč pred 23 d

Na Štedrý večer sa okolo dvadsiatej hodiny zhromaždila pred múrmi väznice v austrálskom Melbourne, kde si odpykáva trest kardinál George Pell, asi dvadsiatka miestnych katolíkov. Spoločne začali spievať vianočné koledy a modliť sa. Venovali ich nielen kardinálovi, ale aj ostatným väzňom a príslušníkom zariadenia. 

„Chceli sme, aby kardinál vedel, že ho máme radi a pamätáme na neho aj cez Vianoce,“ povedal podľa portálu Catholic Herald jeden z prítomných. Skupina kardinálových podporovateľov mu po zhromaždení nechala na vrátnici väznice knihu s pozdravmi. 

Kráčajúc popri múroch väznice sa modlili za kardinála a jeho oslobodenie, za obete sexuálneho zneužívania, všetkých väzňov v zariadení aj za personál väznice.

Kardinál Gerge Pell bol v decembri 2018 odsúdený za sexuálne zneužitie dvoch 13-ročných miništrantov, ku ktorému malo dôjsť v polovici 90. rokov 20. storočia krátko po tom, ako bol vymenovaný za katolíckeho arcibiskupa v Melbourne. K údajným útokom na chlapcov malo dôjsť v sakristii a na chodbe Katedrály sv. Patrika. 

V súčasnosti 78-ročný kardinál bol odsúdený na šesť rokov väzenia. Jeho odsúdenie však vyvolávalo kontroverzie, pretože so sebou nieslo viacero nejasností a pochybných rozhodnutí. Kardinál trvá na svojej nevine a naďalej sa pokúša voči rozhodnutiu austrálskych súdov odvolať. Viac o prípade si môžete prečítať TU.

Foto: Zhromaždenie katolíkov, ktorí sa modlili a spievali pred väznicou v Melbourne (CNA)

 

Martin Hanus pred 23 d

Každý prelom rokov sprevádzajú temné proroctvá, ktoré uverejňuje (nielen) slovenský bulvár, pričom záruka má byť 85-percentná – toľko predpovedí vraj v priemere vychádza Babe Vange, jej proroctvami sa už zaoberal aj seriózny americký denník The Washington Post. 

Bulharka, ktorá po strate zraku získala údajne magické schopnosti, bola už za života vyhľadávaná pre svoje vízie, za ktoré jej mala platiť aj bulharská vláda, zomrela ako 85-ročná v roku 1996 a mala zanechať poznámky až do roku 5079, keď sa skončí svet. Ako nás tiež bulvár pravidelne každý rok informuje, Baba Vanga je ozajstný balkánsky Nostradamus, predpovedala pád dvojičiek v roku 2001, ale aj všeličo iné, smrť princeznej Diany, potopenie ruskej ponorky Kursk aj utečeneckú krízu v Európe.

Okolo Vianoc zverejnené proroctvá Baby Vangy pre rok 2020 opäť napĺňajú hrôzou: Ázia má byť zničená zatopením, zničená má byť aj Európa, na ktorú zaútočia islamskí teroristi chemickými zbraňami. Americký prezident má zomrieť na nádor mozgu po akejsi záhadnej chorobe, na ruského prezidenta zas spácha atentát samotný Kremeľ. 

Skúsme si temné veštby otestovať s realitou minulého roka, keď bulvár na konci roka 2018 neodporúčal ani otvárať silvestrovské šampanské, lebo „neomylná Baba Vanga“ (Plus jeden dní) nám pre rok 2019 predpovedala týchto päť hrôz: v prvom rade, Európa mala čeliť ekonomickému kolapsu a následnej vlne chudoby (keďže naozaj došlo k spomaleniu ekonomiky, prívrženci Baby Vangy ju môžu hájiť, že opäť zachytila trendy a onen kolaps sa dostaví každú chvíľu).

Len čo si počať s ďalšími štyrmi proroctvami: v roku 2019 malo Áziu zasiahnuť ničivé megacunami, na Rusko mal padnúť meteorit. A to aj pre uplynulý rok Baba Vanga predpovedala, že na ruského prezidenta spácha atentát ktosi z jeho vlastných bezpečnostných zložiek a amerického prezidenta mala zachvátiť choroba, po ktorej by ohluchol a ostal s poškodeným mozgom (i keď vynaliezaví fanúšikovia Baby Vangy budú i tu tvrdiť, že sa vlastne brilantne trafila, lebo touto citlivou metaforou predvídala Trumpov impeachment).

Takže si zaželajme šťastný rok 2020, na jeho začiatku máme isté aspoň toľko, že bude tak ako každý rok o dosť lepší než vo víziách Baby Vangy.