Krátke správy redakcie

Jozef Majchrák pred 140 d

V Gruzínsku sa už niekoľko dní búri ulica a po zrážkach s políciou museli vyhľadať ošetrenie desiatky zranených. Rozbuškou bolo konanie ruského komunistického poslanca Sergeja Gavrilova počas zasadnutia medziparlamentnej pravoslávnej únie. 

Gavrilov ako novozvolený predseda tejto inštitúcie predniesol prejav v ruštine z kresla predsedu gruzínskeho parlamentu. Opozícia, ale aj mnoho radových Gruzíncov to vyhodnotilo ako urážku, hoci Gavrilov sa bráni, že organizátori ho na prejav z tohto miesta vyzvali.

Gruzínsko viedlo v roku 2008 s Ruskom krátku vojnu a Moskva dlhodobo podporovala separatistov v Abcházku a Južnom Osetsku, ktorí sa s jej pomocou odtrhli od Gruzínska. Mnohí Gruzínci to považujú za okupačné akty, keďže Rusko obidve odštiepenecké republiky kontroluje a zamrznutý konflikt využíva ako nástroj na uplatňovanie svojho vplyvu v regióne.  

Demonštranti, ktorí vyšli do ulíc spontánne, najskôr žiadali odstúpenie predsedu parlamentu, keď to dosiahli, začali svoje požiadavky ďalej stupňovať. Dnes už volajú aj po odchode ministra vnútra a predčasných voľbách. Hnev davov sa už snaží politicky využiť aj opozičné hnutie (UNM), ktoré sa hlási k bývalému prezidentovi Michailovi Saakašvilimu. 

Gruzínska prezidentka obvinila z eskalácie situácie „piatu kolónu“ Ruska, ktorá chce podľa nej v krajine vyvolať rozkol. Rusko reagovalo tým, že stoplo ruským aerolíniám lety do Gruzínska a snaží sa odtiaľ evakuovať svojich občanov. 

Rusi tvoria početnú skupinu turistov v Gruzínsku a v ostatných rokoch tam nemuseli čeliť otvorene protiruským náladám. Po páde prezidenta Saakašviliho došlo aj na politickej úrovni k istému zlepšeniu vzťahov medzi oboma krajinami. 

Dnes sú však vášne vybičované a len málokto si trúfne odhadovať, akým smerom môžu udalosti nabrať spád. 

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: TASR/AP – Zurab Tsertsvadze

Lukáš Obšitník pred 141 d

Britský súd v piatok 21. júna nariadil žene podstúpiť nútený potrat. Matka trpí stredným stupňom mentálneho postihnutia a podľa názoru sudkyne Nathalie Lievenovej by sa o dieťa nedokázala postarať.

Žena si však potrat neželá. Je v 22. týždni tehotenstva, podľa dostupných správ sú ona a jej matka pochádzajúca z Nigérie katolíčkami. Matka sa navyše vyjadrila, že by sa o dieťa svojej dcéry chcela postarať. Podľa názoru sudkyne Lievenovej by však dovolenie narodenia dieťaťa a následné jeho odňatie a prípadné poskytnutie na adopciu spôsobilo tehotnej žene traumu.

Sudkyňa je známa svojimi propotratovými postojmi. V minulosti pracovala ako advokátka britského poskytovateľa potratov, v roku 2017 sa vyjadrila, že írske pro-life zákony sú diskriminačné a podobajú sa mučeniu.

„Som si dobre vedomá, že ak štát nariaďuje žene podstúpiť potrat, ktorý nechce, ide o obrovský zásah. Musím prihliadať na jej najlepšie záujmy, nie na názory spoločnosti na potrat,“ vyjadrila sa vo svojom rozhodnutí.

Proti vykonaniu súdneho rozhodnutia spustila organizácia CitizenGO protestnú petíciu, v ktorej žiada britského ministra zdravotníctva Matta Hancocka, aby „zabránil tomuto hrubému prekročeniu právomoci štátu“. Petícia má už viac ako 70-tisíc signatárov.

Na podporu tehotnej ženy sa postavil aj britský katolícky biskup John Keenan, podľa ktorého ide o šokujúce a nebezpečné rozhodnutie. Vzhľadom na vôľu tehotnej ženy ponechať si dieťa by proti rozhodnutiu mali podľa neho protestovať ako pro-liferi, tak aj zástancovia „slobody voľby“. Podobné stanovisko vydal aj biskup John Sherrington.

Doplnenie 18.50: Traja sudcovia Odvolacieho súdu v Londýne dnes prerokovali odvolanie, ktoré podala matka tehotnej ženy, a rozhodli v jej prospech. „Lekári nesmú vykonať potrat tehotnej žene s mentálnym postihnutím,“ uviedli sudcovia s tým, že zdôvodnenie poskytnú v nasledujúcich dňoch. 

 

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: Budova Kráľovského súdneho dvora, pod ktorý patrí tzv. Súd na ochranu, na ktorom sudkyňa Nathalie Lievenová rozhodovala spomínaný prípad. Zdroj: wikimedia.org

Ján Duda pred 143 d

Evanjelium 12. nedele v cezročnom období (23. 6. 2019) prináša dve dôležité témy (Lk 9,18-24). 

(1) Prvou dôležitou témou je spôsob vykúpenia ľudstva Ježišovým utrpením, smrťou a zmŕtvychvstaním. Mnohým sa tento spôsob vidí nedôveryhodným, nelogickým. 

Avšak je predsa logické, že ak spravodlivý Ježiš prichádza do tohto sveta naplneného nespravodlivosťami a bude iný, čiže ostane spravodlivým a nepoddá sa nespravodlivosti, nevyhnutne si podpisuje rozsudok smrti. 

Ježiš tejto svojej „ceste smrti“ dáva punc/hodnotu vykúpenia tým, že vloží do nej bezhraničnú lásku k Bohu a ľuďom a premáha smrť zmŕtvychvstaním (E. Bianchi, s. 90).

(2) Druhou dôležitou témou je spôsob života Ježišových učeníkov: vziať každý deň svoj kríž a nasledovať Ježiša. „Každodenným krížom“ sa nazýva zápas s vlastným smrtonosným egoizmom a bezbrehou realizáciou túžob (Bianchi, 91) alebo každodenné odmietanie „kultúry babylonskej veže“, čiže zápas s túžbou prezentovať svoju slávu a schopnosti, nie Božiu (Vanhoye). 

Zrnko duchovnej múdrosti: napriek „krížom“ nám Pán tu na zemi dáva aj úlomky životných radostí, aby sme viac túžili po večnom živote.

Požehnaný Pánov deň prajem všetkým.

Ján Duda

 

Ilustračné foto: modlitba.sk

Martin Hanus pred 144 d

Najväčším prekvapením včerajšieho večera nebolo ani tak to, že Smer, SNS a Most sa kvôli Ficovej zaťatosti opäť nedohodli na dovolení zvyšných ústavných sudcov, ale to, že jediným zvoleným kandidátom bol Radoslav Procházka. Ešte pred pár dňami som považoval jeho kandidatúru za prakticky mŕtvy projekt – väčšina strán opozície dávala najavo, že „zradca“ roku 2016 je pre nich nepriechodný, koaliční poslanci boli v tejto veci ľahostajní. A tí z nich, ktorí si vcelku želali Procházkovo zvolenie, sa v kuloároch sťažovali, že sám kandidát nerobí vôbec nič pre svoje zvolenie a nie je ochotný nikomu zaklopať na dvere. Procházka sa totiž ešte aj v júni odmietal s kýmkoľvek stretnúť, nechcel za seba lobovať ani pred Ficom.  

Napokon včera prešiel úplne tesne, vďaka jednému hlasu – či sa tak stalo skôr vďaka šťastnej súhre okolností (že z každého tábora prišli nejaké hlasy), alebo Procházka v poslednej chvíli pohol prstom, aby ho volila aj relevantná časť poslancov Smeru, je zatiaľ nemožné posúdiť.

Prezidentka Zuzana Čaputová bude stáť pred ťažkou dilemou a ocitne sa pod tlakom z viacerých strán. Radoslav Procházka ako ústavný sudca by bol nesporne najťažšou váhou na Ústavnom súde, je to originálny právnik, ktorý má všetky odborné aj intelektuálne predpoklady, aby z Košíc formoval právne myslenie a pozdvihoval slovenské (ústavné) právo na dosiaľ nevídanú úroveň. Ešte pred jeho vstupom do politiky som si predstavoval, aké by to bolo skvelé mať raz za predsedu Ústavného súdu práve Procházku. 

Ale potom sú tu stále živé otázky k jeho charakteru, politický pád a všetko, čo mu predchádzalo. Procházka prešiel istou sebareflexiou, keby sa o tento post usiloval o pár rokov neskôr, už by si niesol nový štít. Lenže ešte máme pred očami okamžitú povolebnú kapituláciu Procházku pred Ficom a Kaliňákom, jeho chyby a zlyhania tak nie sú ani nemôžu byť zaprášenou spomienkou. 

Aj tak si však myslím, že 47-ročný Procházka patrí na Ústavný súd dnes, nie o vyše desaťročie neskôr, keď by sa mu najbližšie opäť otvorilo okno príležitosti. Vzhľadom na stav právnej elity aj zostavu, ktorá napokon príde do Košíc, by bolo luxusom, keby v prezidentskej kancelárii zvíťazil menej veľkorysý prístup a prezidentka Čaputová by najtalentovanejšiemu ústavnému právnikovi svojej generácie povedala „nie“.

Ako pre Postoj nedávno povedal český právnik a novinár Tomáš Němeček, ktorý si Procházku dlhé roky všíma: „Pokiaľ máte toľko brilantných mozgov, že pohŕdate Procházkom, tak by som si želal, aby začal pôsobiť ako akademik i právnik v Česku.“

 

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Radoslav Procházka počas vypočutia Ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR v Bratislave v piatok 25. januára 2019. FOTO TASR – Martin Baumann

Ján Duda pred 145 d

Dnes (štvrtok 20. 6. 2019) je prikázaný sviatok Kristovho tela a krvi. Evanjelium je z Lk 9,11-17. Všetko, čo sa počas liturgie deje, akcentuje Eucharistiu. Ale poukážem na špecifickú záležitosť zajtrajšej slávnosti: procesiu. Centrálnym bodom procesie je tiež Eucharistia. Je to eucharistická procesia. Nie je to nič iné, než „chodiť s Pánom“ (Ratzinger, 101). Pripomína nám to putovanie Izraela púšťou, keď Pán ukazoval ľudu životné smerovanie. Pripomína to aj naše putovanie životom a Pán nám ukazuje aj naše životné smerovanie. Preto „chodiť s Pánom“ má nielen životnú symboliku, ale aj veľkú duchovnú hĺbku a zmysel. Je to hľadanie, ale i nájdenie zmyslu života i toho, s Kým a kam kráčame.

Požehnaný sviatočný deň, drahí priatelia.

Ján Duda

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Na snímke eucharistická procesia pri príležitosti slávnosti Božieho tela v Bratislave 2017. Foto – TK KBS/Peter Zimen

Martin Hanus pred 146 d

Sobotňajšia inaugurácia novej prezidentky Zuzany Čaputovej mala vznešený charakter, bola to oslava demokracie aj štátu, ktorý nie je ukotvený len v akomsi technokratickom vzduchoprázdne – a k tomu všetkému v nemalej miere prispela aj samotná prezidentka, slovami i celkovým správaním.

Napriek tomu práve z politickej strany, z ktorej prezidentka vyšla, zaznievali viaceré úvahy spochybňujúce jednu časť sobotňajšej inaugurácie. Samuel Jezný, člen Progresívneho Slovenska a teológ, to napísal bez obalu, v denníku SME sa vo svojom texte „Je čas zrušiť Te Deum“ pohoršil nad tým, že účasť prezidentky na ekumenickej bohoslužbe Te Deum, tomto starobylom latinskom hymnuse, nie je v súlade so sekulárnym charakterom štátu.

Jezný okrem iného píše: „Je naozaj vhodné, aby prezidenti sekulárneho štátu zložili sľub, ujali sa verejnej funkcie a aby ich prvé kroky následne smerovali do kostola? Vyzerá to tak, ako keby len niekoľko desiatok minút po ústavou predpísanom pokojnom transfere moci z rúk končiaceho prezidenta do rúk nastupujúcej prezidentky cirkevní predstavitelia potvrdili legitimitu novej hlavy štátu.“ Ďalej uvádza: „Nežijeme ani v stredoveku, Zuzana Čaputová nie je kráľovnou, ktorú by mali do funkcie uviesť cirkevní hodnostári. (...) Ak sa naša republika neviaže na žiadne náboženstvo, bolo by vhodné, aby kroky prezidentov nesmerovali z Reduty priamo do Dómu sv. Martina.“

Jezný navrhuje, ako by sa to malo robiť nabudúce: „Ak sa veriaci chcú spoločne modliť za novú hlavu štátu, môžu zorganizovať bohoslužby v predvečer inaugurácie či v sobotu ráno. A mali by ich viesť duchovní, ktorí sú s výsledkom volieb spokojní.“ 

Problém tejto úvahy je, že progresívny teológ si vytvoril alternatívnu realitu: Cirkevní hodnostári nijako neuvádzajú našich prezidentov do funkcie. Do Dómu už prišla čerstvá prezidentka, ktorá sa mohla ekumenickej bohoslužby Te Deum zriecť, naša ústava nič také nepredpisuje, jej kancelária však podľa tradície požiadala o jej zorganizovanie. Prezidentka prejavila úctu katolíkom, evanjelikom, protestantom aj židom, pre veriacich je pobožnosť vyjadrením vďaky Bohu, z pohľadu ostatných je symbolickým prihlásením sa k židovsko-kresťanskej tradícii, ktorá vyformovala našu civilizáciu.

Mimochodom, v takej sekulárnej krajine, akou je dnešné Nemecko, sa priamo v ústave uvádza, že čerstvo zvolený nemecký kancelár by mal počas inauguračnej prísahy okrem iného vysloviť aj vetu „Nech mi v tom pán Boh pomáha“. Gerhard Schröder ako prvý povojnový kancelár túto formuláciu odmietol, Angela Merkelová sa k nej opäť vrátila. Keby takúto vetu obsahovala naša ústava, Samuel Jezný by asi vyhlásil Slovensko priamo za teokratický štát.

Novodobí identitárni liberáli, ktorí vnímajú spoločnosť najmä ako zmes rôznych reálne či domnelo diskriminovaných subkultúr, komunít a menšín, vidia vždy dôvod na dekonštrukciu a odvolávajú sa pritom na racionálnosť ako najvyšší princíp. V skutočnosti však z ich slov necítiť ani tak hlas rozumu, ako len preexponovaných vášní a emócií.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Prezidentka Zuzana Čaputová  po ekumenickej pobožnosti TeDeum v Katedrále sv. Martina 15. júna 2019 v Bratislave. FOTO TASR - Jaroslav Novák 

Martin Hanus pred 146 d

V Nemecku v týchto dňoch prebieha diskusia o hraniciach novodobej tolerancie, ktorú vyvolal bývalý prezident Joachim Gauck. Ten vo svojej novej knihe aj v ostro sledovanom rozhovore pre Der Spiegel žiada, aby mainstream nezrušil „dialóg s pravicovými konzervatívcami“. 

Gauck, ktorý sa sám kedysi označil za „ľavicového, liberálneho konzervatívca“, hovorí toto: nový nacionalizmus stavia národ na prvé miesto, vyvoláva nenávisť k cudzincom, islamu, antisemitizmus, súčasne je však potrebné rozšíriť toleranciu smerom doprava, pretože nie každá konzervatívna kritika sprava je „pravicovo extrémistická či pravicovo radikálna“. Naopak, treba podľa Gaucka rozširovať medzi tým, čo je „rechts“ (vpravo) v konzervatívnom zmysle a čo je „rechtsextremistisch oder rechtsradikal“.

Gauck ďalej tvrdí, že tolerancia zahŕňa „príkaz netolerancie voči netolerantným, a je jedno, či sú politicky vpravo alebo vľavo alebo či sú z tábora islamského fundamentalizmu“. Podľa exprezidenta treba hovoriť aj o tom, že prisťahovalectvo v súčasnej miere, akú dosiahlo v Nemecku, „nie je iba obohatením“. Takisto navrhuje, aby ostatné strany prestali AfD úplne vytesňovať, Gauckovi sa napríklad nepáči, že odmietajú zvoliť poslanca AfD za podpredsedu bundestagu. 

Gauck tiež povedal: „Strácame samých seba, ak sa tvárime, že je nebezpečné debatovať vo všetkej otvorenosti, pretože inak by sa národ hneď obrátil a zvolil si diktatúru.“ 

Uvedené Gauckove tézy sú samozrejmé, niektoré až banálne, no v krajine, kde teraz slávi úspechy zelený progresivizmus (Zelení sú podľa posledných prieskumov najsilnejšou stranou), pôsobia ako odvážna provokácia. 

A príznačné je, že „príliš konzervatívneho“ Gaucka nekritizuje len ľavica, ale aj politici CDU. Ruprecht Polenz, niekdajší generálny sekretár CDU, napísal, že ak si Gauck myslí, že „bezpečnosť a spoločenská konformita“ sú dôležitejšími hodnotami než „sloboda, otvorenosť, pluralita“ (čo, mimochodom, Gauck nepovedal ani si to zjavne nemyslí), treba mu povedať, že „želanie väčšej spoločenskej konformity je v protiklade s ústavou“. 

Aj takto sa končia pokusy o užitočnú diskusiu na konci éry Angely Merkelovej. 

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Na snímke Joachim Gauck 29. marca 2018, keď mu prezident Andrej Kiska odovzdal štátne vyznamenanie Rádu Bieleho Dvojkríža I. triedy za mimoriadne zásluhy a všestranný rozvoj vzťahov medzi Nemeckom a Slovenskom. V Bratislave 26. marca 2018. FOTO TASR – Marko Erd

Lukáš Krivošík pred 148 d

Okrem osobností, ktoré sa pridali k novej strane Andreja Kisku, ma na nej zaujal ešte ten názov: „Za ľudí“. V prvom momente mi to pripomenulo jednu karikatúru. Myslím, že vyšla pred rokmi v .týždni. Bolo to v čase, keď Smer mal na plagátoch slogan: „Smerom k ľuďom“.

Na tej karikatúre bol politický bilbord s tvárou kocúra a vedľa neho nápis: „Smerom k mačkám“. Možno ešte vtipnejšie a lepšie vystihujúce podstatu politiky by bolo, keby tam vedľa toho kocúra stál nápis: „Smerom k myšiam“.

V každom prípade, je dobré, že pán exprezident chce bojovať v politike „Za ľudí“. Názvy ako „Za zvieratká“, prípadne „Za stromy“, sú stále voľné a môže sa nimi označiť trebárs nejaká zelená strana. 

Príliš sme si na to zvykli, takže už sa ani nikto nepozastavuje, že politické strany sa nazývajú rôznymi nič nehovoriacimi slovami či slovnými spojeniami: „Smer“, „Nádej“, „#SIEŤ“ a môj osobný favorit: „Robíme to pre deti – SF“.

Kde sú tie časy, keď politici pomenúvali svoje strany názvami, z ktorých sa hneď mohol občan dozvedieť, aké hodnoty chcú reprezentovať?! – Názvami ako: „Kresťanskodemokratické hnutie“ či „Strana demokratickej ľavice“... 

Dnes je strana asi viac marketingový produkt než výraz a nástroj politických záujmov nejakej spoločenskej skupiny. A aby sa predala, musí jej názov byť, naopak, čo najvšeobecnejší, aby si voliči mohli do strany premietať čo najširšie spektrum svojich očakávaní.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Andrej Kiska na tlačovej konferencii oznamuje vznik strany Za ľudí. FOTO – TASR/Dušan Hein

Ján Duda pred 150 d

Nedeľa 16. 6. 2019 je nedeľou Najsvätejšej Trojice. Je to téma, ktorá nás presahuje, je to tajomstvo. Napriek tomu len tri krátke poznámky.

(1) Že Boh existuje ako Trojica, je to poznanie, ktoré máme zo Svätého písma. Ježiš prikázal krstiť „v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28,19).

(2) Cirkevní otcovia prvého tisícročia kresťanstva sa Trojicu pokúsili pre lepšie pochopenie vysvetľovať, že rozlišovali „Teológiu“ a „Ekonómiu“. Prvým slovom označovali vnútorný život Boha-Trojice a druhým všetky Božie diela, ktorými sa nám Boh zjavuje (KKC 236).

(3) Nedeľné čítania sú sťaby tri okná, ktorými sa môžeme pozerať na dejiny spásy (slovami cirkevných otcov: Ekonómia). Skrze prvé čítanie (Prís. 8,22-31) nás pozýva k oslave Otca ako Stvoriteľa. Druhé čítanie (1Kor 5,1-5) nás pozýva k oslave Syna Vykupiteľa. Evanjelium (Jn 16,12-15) nás pozýva k oslave Ducha Svätého (R. Cantalamessa, 151).

Úprimné spoznávanie a kontemplácia Boha a Božích diel spôsobuje človeku radosť (verím, že aj vám). Ratzinger tvrdí, že večný život spočíva v neustálej radosti vyplývajúcej zo spoznávania a kontemplácie Boha, ktorého však nikdy dokonale nespoznáme, lebo je sám osebe Nespoznateľný.

Peknú nedeľu Najsvätejšej Trojice prajem všetkým.

Ján Duda

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: freska Sv. Trojice vo svätyni kostola v Žehre.

Imrich Gazda pred 150 d

Súčasťou inaugurácie prezidentky Zuzany Čaputovej je aj ekumenická pobožnosť v Katedrále sv. Martina v Bratislave, na ktorú sú pozvaní predstavitelia všetkých 18 cirkví a náboženských spoločností registrovaných na Slovensku.

Pobožnosť povedie bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský, prihovorí sa aj generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania a predseda Ekumenickej rady cirkví Ivan Eľko či predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí Igor Rintel.

„Ekumenická pobožnosť, počas ktorej sa náboženskí predstavitelia modlia za nového prezidenta, bude mať podobný charakter ako pred piatimi rokmi či v dávnejšej minulosti,“ povedal pre Postoj kancelár Arcibiskupského úradu v Bratislave Tibor Hajdu.

Ako sme informovali už včera, prezidentskej inaugurácii museli ustúpiť aj kňazské vysviacky, ktoré sa zvyčajne konajú v sobotu. Kvôli dnešnej slávnosti budú novokňazi Bratislavskej arcidiecézy vysvätení až zajtra popoludní.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Na snímke ekumenická pobožnosť v Katedrále sv. Martina v Bratislave počas inaugurácie prezidenta Andreja Kisku 15. júna 2014. Foto – TASR/Štefan Puškáš