Krátke správy redakcie

Lukáš Obšitník pred 139 d

Vláda Donalda Trumpa oznámila, že ukončí štátne financovanie výskumu na potratených telách nenarodených detí a v stredu nepredĺžila kontrakt s University of California v San Franciscu týkajúci sa projektu z takejto oblasti. 

Spor vypukol vlani v auguste, keď sa zistilo, že štátna organizácia financovala projekt firmy Advanced Bioscience Resources, Inc., ktorý sa zameriaval na získavanie ľudského tkaniva z potratených plodov pre výskum tzv. „humanizovaných myší“. Voči takto získanému ľudskému tkanivu a jeho použitiu sa ozvali viaceré pro-life organizácie, čo viedlo k čiastočnému zastaveniu takéhoto financovania. 

V decembri pred Kongresom svedčila biologička Dr. Tara Sander Leeová, ktorá uviedla, že výskum vedený takýmto spôsobom nie je z medicínskeho hľadiska nevyhnutný. V tom istom mesiaci americký Národný inštitút zdravia vyčlenil 20 miliónov dolárov na výskum experimentálnych modelov, ktoré nevyžadujú použitie tkaniva potratených ľudských plodov, podobne urobilo aj ministerstvo zdravotníctva.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Ilustračné foto: wikimedia.org

Martin Hanus pred 140 d

Steve Bannon, bývalý hlavný stratég Donalda Trumpa, v týchto mesiacoch cestuje po Európe a so svojou mimovládkou The Movement sa snaží dať dokopy nacionalistické a populistické strany, aby vytvorili v Európskom parlamente akúsi „Super Group“.

S Bannonom sa ešte krátko pred eurovoľbami zhovárali novinári z liberálneho švajčiarskeho denníka Neue Zürcher Zeitung (NZZ), výsledkom je napínavá sonda nielen do myslenia Bannona, ale aj samotného Trumpa.

Podľa Bannona súperia v Európe dve hlavné sily, tábor globalistov na čele s Macronom, ktorého cieľom sú Spojené štáty európske, teda „národy ako správne jednotky centrálnej byrokracie“, proti nim stoja zástancovia vestfálskeho systému, teda národných štátov, ktoré tvoria EÚ, ale takú, ktorá by mala mať viac obchodný než politický charakter.

Bannon ďalej rozvádza, že pre jeho „populisticko-nacionalistický projekt“ je kľúčovou krajinou Nemecko, preto chodí radiť najmä AfD a veľmi ho zaujíma, ako na jeseň dopadnú voľby v troch východonemeckých regiónoch, kde môže táto strana zažiariť.

Steve Bannon verí, že sa práve začína obrat, po eurovoľbách „bude každý deň v Bruseli Stalingradom“, nacionalisti síce ešte nepresadia svoju vôľu, ale vo fragmentovanom europarlamente budú môcť blokovať globalistov. Bannon čelí otázke, či jednotná aliancia nacionalistov v EÚ nie je len fikciou, pretože Európa nie je Amerika, Bannon sa vyhne priamej odpovedi.

Tvrdí, že jeho cieľom nie je EÚ zrušiť, ale zmeniť zvnútra, aby sa Západ postavil svojmu skutočnému existenčnému nepriateľovi, ktorým je Čína. Globálne elity vraj čínsku hrozbu nechcú pripustiť, pretože na vzostupe Číny dobre zarábajú.

Čína je podľa Bannona „totalitárna diktatúra“, jej čipy, roboty a umelá inteligencia sú pre nemecké inžinierstvo „klincom do rakvy“, do roku 2025 bude všetko „made in China“. Preto ho najviac rozčuľuje, že „globalisti sa tvária, akoby bol čínsky vzostup len nejaký druhý termodynamický zákon“. Čínski lobisti sedia pritom v City of London a na Wall Street, ale západná elita z Davosu „sa správa ako roztlieskavačky, je to nechutné“.

Na otázku NZZ, ako vníma hrozbu z Ruska, Bannon vraví, že celkom by stačilo, keby Nemci s Rusmi neuzavreli Nordstream 2. Ale inak je pre neho oveľa menším problémom než Čína, „ruská ekonomika je asi taká veľká, ako ekonomika štátu New York, krajina sa nachádza v demografickej špirále smrti, nevyrába žiadne vyspelé technológie, je to kleptokracia, ktorú riadia zlí chlapíci, má však veľa zbraní, a preto robí starosti v rôznych častiach sveta“.

V závere sa Bannon ešte vyznáva, že jeho najvyššou životnou prioritou je znovuzvolenie Trumpa v roku 2020, „ide o absolútne existenčnú otázku, pre USA aj pre Západ“. A že najlepším miestom, odkiaľ môže dnes Trumpovi pomáhať, je práve Európa.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Steve Bannon, FOTO TASR /AP 

Jozef Majchrák pred 140 d

Premiér Peter Pellegrini je na návšteve v Moskve. Dnes by sa mal stretnúť s premiérom Medvedevom a zajtra s prezidentom Putinom. 

Premiér ide do Ruska v čase, keď sa v ruskom parlamente objavil návrh zákona, ktorý uznáva účastníkov okupácie Československa z augusta 1968 za vojnových veteránov.

Zákon, pochopiteľne, vyvolal v Česku a na Slovensku ostré reakcie a zo stoličky zdvihol aj prezidenta Miloša Zemana, ktorého sa určite nedá podozrievať z rusofóbie. Zeman si už predvolal ruského veľvyslanca, od ktorého bude žiadať vysvetlenie tejto iniciatívy. 

Otázkou tých dní tak je, či sa ozve aj náš premiér, ktorý má unikátnu možnosť povedať svoj názor priamo najvyšším ruským lídrom. 

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: TASR/Jakub Kotian

Jaroslav Daniška pred 140 d

V Prahe sa dnes podvečer koná (konala) demonštrácia proti tamojšiemu premiérovi Babišovi a ministerke spravodlivosti Márii Benešovej, ľudí mobilizuje Babišov podvod s eurofondmi („Všetci kradnú, iba ja čerpám“) a pokus ustáť to a urobiť z jeho konfliktu spor Českej republiky a EÚ. Podľa portálu Echo24 prišlo na Václavské námestie asi 120-tisíc ľudí, vystupovala pestrá zmes ľudí z regiónov, spieval sa protestsong v slovenčine o Babišovi-Burešovi a podobne.

Demonštráciou sa niesli odkazy na Václava Havla, výzvy na vstup do politiky a zmenu pomerov. Demonštranti predviedli rad vtipných aj menej vtipných sloganov, nabudúce chcú demonštráciu zorganizovať na Letnej. Hlavným organizátorom je organizácia s názvom Milion chvilek pro demokracii.

Nehrozí, že by demonštrácia donútila Babiša odstúpiť, môže mať ale dosah na podobu českej opozičnej scény. Na Slovensku máme skúsenosť, ako vznikajú cez rôzne demonštrácie nové politické strany a rastie tým fragmentácia politického spektra. Tú demonštráciu sledujú úplne inak odhodlaní anti-Babišovci medzi voličmi a inak odhodlaní anti-Babišovci v politike, najmä politici ODS a Pirátov. Keďže sami ulicu neorganizujú, práve im vzniká konkurencia.

Video z demonštrácie si možno pozrieť v texte na Echu.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: TASR/AP

Lukáš Krivošík pred 141 d

Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI) si včera pripomenul 20. výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti sa v Pálffyho paláci v Bratislave konalo slávnostné podujatie.

Konzervatívny inštitút, to sú predovšetkým mená jeho spolupracovníkov, ktorí prehovárajú k verejným témam: Riaditeľ KI a ekonóm Peter Gonda, ale tiež Dušan Sloboda, Radovan Kazda či Ivan Kuhn. Spomenúť tiež treba bývalého riaditeľa a v súčasnosti poslanca parlamentu Ondreja Dostála. 

S týmto think-tankom je taktiež neodmysliteľne spojená Cena Dominika Tatarku či každoročný cyklus seminárov Akadémia klasickej ekonómie. A mnohé iné podujatia.

Napríklad na dnes večer KI organizuje diskusný klub s názvom Obloha je naše more o československých letcoch, ktorí počas druhej svetovej vojny bojovali v britskom kráľovskom letectve.      

Pre mňa je jednou z najlepších akcií KI prednáškový cyklus CEQLS (Conservative Economic Quarterly Lecture Series), v rámci ktorého každý štvrťrok na Slovensko zavíta zaujímavý renomovaný ekonóm zo zahraničia. S viacerými ste sa stretli aj na stránkach Postoja.

Naše rozhovory s Davidom Anderssonom, Leszekom Balcerowiczom, či Robertom Nefom boli možné práve vďaka tomu, že prišli na Slovensko v rámci prednáškového cyklu CEQLS na pozvanie KI...

K narodeninám Konzervatívnemu inštitútu želáme všetko najlepšie a ešte veľa úspešných rokov.

Účastníkom podujatia k 20. narodeninám Konzervatívneho inštitútu sa prihovoril aj František Mikloško (vľavo). Vpravo: súčasný riaditeľ KI Peter Gonda a bývalý riaditeľ Ondrej Dostál. FOTO – Facebook/Ondrej Dostál

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Martin Hanus pred 142 d

Európske voľby spôsobili politické zemetrasenie v dvoch významných štátoch EÚ. V Nemecku dosiahol proces sebazničenia („Selbstzerstörung“ je dnes v nemčine veľmi populárne slovo) SPD nový vrchol. Doterajšia šéfka sociálnych demokratov Andrea Nahles chcela po volebnej katastrofe prinútiť straníkov, aby jej vyjadrili podporu. Udial sa však pravý opak, od vlastných poslancov si musela vypočuť, že je síce fajn, ale na to nemá.

Dotknutá Nahles včera oznámila rezignáciu, čím šokovala straníkov, a tí sa dnes predháňajú v prejavoch zdesenia nad tým, ako nemilosrdne SPD zaobchádza so svojimi lídrami. Nahles bola prvou ženou na čele SPD, razila ľavicovejší kurz, nikam to však neviedlo, pre mladých voličov sú sociálni demokrati nudnou fosíliou, oveľa coolovejšie je voliť Zelených. A robotnícka trieda v starom zmysle slova sa scvrkla a nechce voliť slniečkarskú stranu práce, ale protimigrantskú AfD.

O miere rozkladu SPD svedčí aj fakt, že najambicióznejší politici strany odmietli Nahles nahradiť, ísť do čela SPD sa dnes vníma ako samovražedná misia. Medzitým v SPD zosilnel hlas, že jedinou možnosťou, ako zachrániť stranu pred osudom francúzskych socialistov, je ukončiť koalíciu s CDU/CSU, ísť si po porážku v predčasných voľbách a veriť, že potom sa najstaršia nemecká strana pozviecha. V strane však už nie je toho, kto by zavelil, takže o ďalšom smerovaní rozhodnú emócie v členskej základni.

Z trochu podobného dôvodu sa otriasa aj talianska vláda. Hnutie 5 hviezd utrpelo v eurovoľbách fiasko, kým v opozícii sa mu roky darilo, lebo jeho pravou identitou je iba protest, vo vláde je bezprizorné. V posledných týždňoch len útočí na Mattea Salviniho, čo ho ešte viac oslabuje. Naopak, nabudený eurovíťaz Salvini, ktorý má jasnú ideologickú agendu, už dal jasne najavo, že ak mu koaličný partner neustúpi v troch-štyroch témach, prestane ho to baviť.

Je zrejmé, že Salvini už len hľadá zámienku, ako povaliť populárnu vládu a vyvolať predčasné voľby (len to musí zahrať tak, aby nebol vinníkom) – ako povedal jeden jeho spolustraník, keby ste videli, že ovocie visí tak nízko, nesiahli by ste po ňom? 

Súčasný premiér Giuseppe Conte už chápe, že jeho dni štatistu sa krátia, dnes večer sa chce prihovoriť Talianom – očakáva sa, že vyzve koaličných partnerov, aby sa pokúsili o nový začiatok, lebo inak to už nebude baviť ani jeho. 

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Na snímke taliansky minister vnútra a líder Ligy Matteo Salvini, FOTO TASR/AP 

Jaroslav Daniška pred 142 d

Je to 20 rokov, čo zomrel Václav Benda (1946 – 1999), významný český filozof a disident, konzervatívny katolík, ktorý po roku 1989 spojil svoje vnímanie politiky s ODS, čo sa – myslím – ukázalo byť nielen správne, ale v posledných rokoch aj prezieravé a úspešné. Celkom iste to platí od Klausovho vetovania zákona o registrovaných partnerstvách a nástupu viacerých katolíkov do čela ODS, patrí sa spomenúť Petra Nečasa a Petra Fialu.

V ODS sa tiež darí Markovi Bendovi, synovi disidenta Václava Bendu, a darí sa aj konverziám, pred časom konvertoval na vieru Alexander Vondra, bývalý blízky spolupracovník Václava Havla a po posledných voľbách europoslanec, pred ním napr. bývalý premiér Topolánek. 

Benda zostane v pamäti najmä kvôli konceptu paralelnej polis, ktorý patrí k tomu najoriginálnejšiemu, čo v československom disente vzniklo. Bendovu pamiatku si dnes pripomína aj pražský Občiansky inštitút, na ktorého čele stojí ďalší katolík Roman Joch (viac tu), no a na Slovensku by sme nemali zabúdať, že Benda bol azda najviac pro-slovenský spomedzi pražských disidentov, dokázal to viacerými textami a postojmi, o. i. ocenením masívneho úspechu púte na Velehrad, čo opísal v obsiahlej eseji v samizdate Rozmluvy v roku 1986, ako aj docenením veľkej roly, ktorú na Slovensku zohrávala tajná Cirkev, čo si na rozdiel od ŠtB viacerí liberálni disidenti ani nevšimli.

Bendovu pamiatku si treba pripomenúť a jeho dielo poznať. Súbor jeho textov vyšiel v roku 2009 ako Noční kádrový dotazník a jiné boje.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Jaroslav Daniška pred 142 d

Tento príbeh sa vymyká všetkému, v Iráne, kde k nemu došlo, vyvolal šok a vlnu konšpirácií. Mohammad Ali Najafi (na obr. vpravo), ročník 1952, je špičkový iránsky matematik, absolvent MIT v Amerike, PhD štúdium prerušil a nedokončil kvôli tomu, že sa po vypuknutí iránskej revolúcie vrátil domov. 

Doma sa mu darilo, zastával vysoké pozície v akademickej sfére, viedol techno-inštitút, univerzitu, opakovane bol ministrom alebo vysokým úradníkom či poradcom vo vládach s reformným premiérom. Bol napríklad ministrom školstva, ministrom vedy a napokon v rokoch 2017-2018 primátorom Teheránu.  

Pred dvomi rokmi ho oslovila výrazne mladšia herečka Mitra Ostadová (na obr. vľavo), ktorá chcela kandidovať do zastupiteľstva, Ali Najafi ju podporil, ale ona neuspela. Minulý rok sa však zosobášili, krátko predtým sa rozviedol so svojou ženou, čo bol prvý šok, keďže iránska spoločnosť a vládnuci klerici sú k takýmto veciam kritickí. V tom istom roku Ali Najafi odstúpil z postu primátora Teheránu, kde mal blokovať niektoré developerské projekty napojené na tvrdšiu líniu iránskych politikov. Dôvodom jeho odstúpenia bolo pre niektorých jeho zdravie, pre iných video, kde mal byť účastný na večierku s tancujúcimi ženami.

Šok prišiel na konci minulého týždňa: Ali Najafi doma zastrelil svoju ženu Mitru, mala 35 rokov. 

K vražde sa priznal, právnici tvrdia, že nebola plánovaná, že bol popudený tým, čo si prečítal na jej Whatsuppe, keď sa sprchovala, zobral pištoľ, prišiel do kúpeľne, ona na neho skočila a došlo k tragickej nehode. Polícia hovorí o dvoch výstreloch a dvoch poraneniach, Mitra Ostadová bola na mieste mŕtva.

Ali Najafi najskôr z miesta činu ušiel, cestoval 300 km na hrob svojho otca, potom išiel na políciu a k činu sa priznal. Za dôvod popudlivej akcie označil to, že jeho žena mala kontakt s tajnými službami. Minister pre tajné služby to poprel. Ali Najafi je momentálne zadržaný a čaká na vznesenie obvinenia, matka Mitry Ostadovej žiada trest smrti.

Podľa článku denníka Financial Times mal byť Ali Najafi budúcim kandidátom na úrad iránskeho prezidenta, FT tiež opisuje vlnu konšpiračných teórií, ktoré za vraždou vidia pascu proti nemu, Ali Najafi podľa nich nevystupuje ako vrah, došlo totiž k ďalšej netradičnej veci – Najafi verejne vystúpil v televízii, po vražde, kde sa k činu priznal. Jeho obhajcovia vidia v tejto vražde dve obete, tak či onak, mimoriadne zúfalý obraz súčasného Iránu.

Na YouTube nájdete viacero videí, ktoré sa téme venujú, ukážka napr. tu

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Ján Duda pred 144 d

Evanjelium siedmej veľkonočnej nedele (2. 6. 2019) patrí k Ježišovej rozlúčkovej reči (Jn 17,20-26). Ježiš ju povedal ešte pred svojím utrpením a smrťou, liturgia nám text predkladá v nedeľu pred sviatkom Zoslania Ducha Svätého. Ježiš prosí o takú jednotu medzi veriacimi, aká existuje medzi ním a jeho Otcom, ba prosí o jednotu medzi ľuďmi a Bohom!

(1) Jednotu medzi človekom a Bohom pripomína nedeľné prvé čítanie. Štefan, plný Ducha Svätého, videl otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha (Sk 7,55). Túto mystickú jednotu s Bohom zažil v kľúčovom momente svojho života: v momente svojej mučeníckej smrti. Prečo dnešný svet tak málo inšpirujú mučeníci, ľudia morálne čistí? „Ľud, ktorý zabudol na svojich hrdinov, je mŕtvym ľudom. Cirkev, ktorá zabúda na svojich hrdinov, je nemocnou.“ (R. Laurentin, s. 213)

(2) Ježiš hovorí o láske svojho Otca prítomnej v nás (Jn 17,26), Skutky apoštolov hovoria, že „Štefan bol plný Ducha Svätého“ (Sk 7,55). Každá informácia o Duchu Svätom nie je postačujúcou. Ale možno to trochu objasniť príkladom. Muž a žena, ktorí vstúpia do manželstva, nikdy nebudú mať dostatok informácií jeden o druhom. Taktiež nikdy nebudú mať primerané prirodzené kvality, ktoré by potrebovali pre výchovu svojich detí. Ale v konečnom dôsledku, je to láska muža a ženy, otca a matky, ktorá najviac formuje hodnoty a vlastnosti v ich deťoch (Laurentin, s. 10).

Požehnanú veľkonočnú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Na snímke: Bernardo Daddi – Umučenie sv. Štefana (freska, 1324), kostol Santa Croce, Florencia.

Lukáš Obšitník pred 144 d

Guvernér amerického štátu Louisiana John Bel Edwards podpísal zákon na ochranu života nenarodených detí, ktorý predtým schválil louisianský parlament. Zákon zakazuje vykonanie potratu po tom, čo je plodu diagnostikované bitie srdca (približne šiesty týždeň tehotenstva), umožňuje ho len v prípade ohrozenia života matky.

Zákon predtým schválil louisianský Senát s výraznou väčšinou v pomere hlasov 31 k 5 a podobne Snemovňa reprezentantov v pomere 79 k 23. Zaujímavé je, že ho podpísal guvernér Edwards, ktorý je jedným z mála pro-life demokratov. Pri podpise povedal: „Uvedomujem si, že vec potratov mnoho ľudí vníma veľmi zásadne a že so mnou nesúhlasia – a ja ich názory rešpektujem. O úrad guvernéra som sa uchádzal ako pro-life kandidát po ôsmich rokoch svojho pôsobenia ako pro-life zákonodarca. Ako guvernér si stojím za svojím slovom a presvedčením. Ale tiež úprimne verím v to, že byť pro-life znamená viac než len ‚pro-narodenie‘. Moja vláda za posledné tri roky prijala rad opatrení pre to, aby mohli byť mnohé deti prijaté do nášho systému pestúnskej starostlivosti.“

Zákon v Louisiane vstúpi do platnosti, ak podobné ustanovenie v susednom Mississippi uspeje pred odvolacím súdom, keďže mu dočasne pozastavil platnosť federálny sudca.

Louisiana sa tak stala ôsmym americkým štátom, v ktorom zákonodarný zbor schválil tzv. zákon o bití srdca a súčasne ho podpísal aj guvernér. V minulom období taký zákon schválili štáty Arkansas, Severná Dakota, Iowa, Kentucky, Mississippi, Ohio a Georgia. Jeho schválenie je na dobrej ceste aj vo viacerých ďalších štátoch. Podobný pro-life zákon (neviažuci sa na bitie srdca) pred pár týždňami schválili aj v Alabame.

Vzhľadom na platné rozhodnutie Najvyššieho súdu USA z roku 1973 v prípade Roe vs. Wade takáto legislatíva končí na súdoch. Očakáva sa však, že sa štáty odvolajú a prípad opätovne preskúma Najvyšší súd, ktorý môže svoje predošlé stanovisko teraz opraviť.

Foto: Mapa štátov s pro-life legislatívou „o bití srdca“: ikona srdca: štáty, kde bol zákon schválený oboma komorami parlamentu a podpísaný guvernérom, modrá farba: zákon schválili obe komory parlamentu, zelená: zákon prešiel jednou komorou parlamentu v roku 2019, červená: zákon bol v roku 2019 uvedený v parlamente, ružová: zákon bol uvedený v parlamente v predošlých rokoch a v súčasnosti sa v ňom nekoná. Stav k 30. máju 2019. Zdroj: Population Research Institute (pop.org)

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.