Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 165 d

Na konci mája pozvala americká Harvard university kancelárku Merkelovú, tamojšia právnická fakulta jej udelila čestný doktorát, Merkelová pri tej príležitosti predniesla reč, ktorá hladila dušu každého progresívca v publiku. Dan Kaiser v novom Echu (text vyšiel v tlačenom čísle, nie je dostupný online) túto udalosť spojil s historicky prvým miestom v prieskume verejnej mienky v Nemecku, kde tamojší Zelení porazili CDU/CSU. Podľa prieskumu Forsa/RTL z konca mája mali Zelení 27 percent, Únia 26 percent (odkaz na celý prieskum tu). Je to príznačné: čím bližšie je koniec Merkelovej éry, tým viac silnejú Zelení, dá sa povedať, že sú to Merkelovej najautentickejší politickí dediči.

Celá vec má, samozrejme, viacero súvislostí, Kaiser píše o tom, ako sa nemeckí Zelení po kultúrnej hegemónii v nemeckých médiách, kde bývali neúmerne nadreprezentovaní, dočkali aj prvého signálu možnej politickej hegemónie. Nemecko sa podľa neho „stáva pevnosťou zelenej ortodoxie v EÚ“. A to, tvrdí český novinár, neveští nič dobré pre česko-nemecké politické a obchodné vzťahy (v Česku sa vyrábajú motory pre viaceré automobilky koncernu VW, spor o zavedenie novej uhlíkovej dane a pod.).

Stojí aj za pripomenutie, čo hovorila Merkelová na Harvarde, začala aj skončila v angličtine, väčšina prejavu však odznela v nemčine. Študentov vyzvala, aby odmietli „múry v ľuských mysliach, múry ignorancie a obmedzenosti“, harvardskému publiku dokonca „vrátila“ Kennedyho šedivú výzvu, aby tieto múry zvrhli. V prejave zaznelo niekoľko kritických odkazov na Trumpa, bez toho, aby ho menovala, a tiež osobné, priam náboženské vyznanie: „Čokoľvek, čo sa zdá byť nezmeniteľné a stále ako kameň, môže byť zmenené. Každá zmena sa začína v mysli.“

Reportáž DW zachytila študentov, ktorých to oslovilo. Dan Kaiser zase staromódne pripomenul vo svojom texte, že nič z toho, za čo vychválila moderátorka večera a liberálne publikum Merkelovú, nemala táto politička v programe, s ktorým získala mandát vo voľbách (zrušenie jadra, willkomenskultur ani manželstvá pre všetkých), čo je nielen poznámka k stavu nemeckej demokracie, ale aj ďalší rozdiel medzi ňou a Trumpom, o ktorom sa však v médiách píše pomenej.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: TASR/AP

Ján Duda pred 167 d

Evanjelium nedele zoslania Ducha Svätého (9. 6. 2019) nesie zaujímavé posolstvo: „Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie všetko, čo som vám povedal“ (Jn 14,15-16. 23-26).

(1) Jánovo evanjelium bolo napísané ako posledné v čase, keď nastupovala generácia kresťanov, ktorá už nepoznala historického Ježiša. Ale ako mala komunita kresťanov žiť bez nejakej spojitosti s pozemskou postavou Ježiša? Zdá sa, že Ján rieši práve tento problém: Duch Svätý kresťanov naučí a pripomenie im všetko, čo Ježiš povedal! Zoslanie Ducha Svätého je sťaby nové „vtelenie“ Boha a jeho prítomnosť a pôsobenie medzi ľuďmi (Mannucci, 303-304). V tomto zmysle je pôsobenie Ducha Svätého ako pokračovanie pôsobenia Ježiša Krista a jeho diela vykúpenia.

(2) Veľmi pôsobivým je aj výklad udalosti zoslania Ducha Svätého v súvislosti so sviatosťou birmovania. Birmovanec dostáva znak/pečať Ducha Svätého: „Boh nás označil svojou pečaťou“ (2 Kor 1,22). Jedným z dôvodov, prečo sa niečo pečatí, je potvrdenie vlastníckeho práva: kedysi vojaci na vlastnom tele nosili pečať svojho veliteľa, otroci zasa pečať svojho majiteľa (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 1295). Nosiť pečať Ducha Svätého znamená byť nielen Božím vlastníctvom, ale aj privilégium požívať Božiu priazeň a ochranu!

Požehnanú nedeľu zoslania Ducha Svätého prajem všetkým a vyprosujem hojnosť darov Ducha Svätého.

Ján Duda

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Holubica Ducha Svätého, snímka z Baziliky sv. Petra v Ríme. Foto: wikimedia.org

Lukáš Krivošík pred 167 d

Bolo to 8. júna 1949, keď vo vydavateľstve Secker and Warburg vyšiel legendárny román „1984“. Jeho autor George Orwell, ktorý pomaly zomieral na tuberkulózu, ho napísal počas predchádzajúcich dvoch rokov na škótskom ostrove Jura.   

Témy pre antiutópiu o svete, v ktorom totalitný režim dokonale kontroluje životy svojich poddaných, si autor našiel v dobovej praxi Sovietskeho zväzu a Tretej ríše. Toto dielo je však nadčasové a populárne aj preto, že varuje pred subtílnymi totalitnými tendenciami, ktoré neobchádzajú ani demokratické spoločnosti. Stačí si spomenúť aktuálne debaty okolo stopy, ktorú každý z nás zanecháva na internete, ako sa narába s týmito našimi údajmi a ako to môže byť zneužiteľné; napríklad v podobe programu „sociálneho kreditu“ v Číne; ale tiež diskusie o technológii rozpoznávania tvárí všadeprítomnými pouličnými kamerami a podobne.

Viaceré slová, slovné spojenia a frázy z tohto románu sa stali trvalou súčasťou nielen anglického jazyka: Pojmy ako „newspeak“ (teda účelový propagandistický „novojazyk“), „doublethink“ (schopnosť považovať za správne dve protirečivé presvedčenia naraz), „ideozločin“ (myšlienka, ktorá je trestná), „Veľký brat“ (totalitný režim alebo diktátor, ktorý sleduje a riadi životy občanov), či „dvojminútka nenávisti“ (prorežimný rituál, v rámci ktorého musia ľudia ostentatívne dávať najavo svoj hnev voči nepriateľom režimu) a iné.

Dokonca aj autorovo priezvisko (v skutočnosti literárny pseudonym) nadobudlo nový život ako prídavné meno „orwellovský“ v zmysle - vzťahujúci sa na dystopické témy románu „1984“ (najmä v podobe prehnaného dohľadu štátu nad občanmi).

Orwellov román „1984“ je popri románoch „My“ Jevgenija Zamjatina, „Prekrásny nový svet“ Aldousa Huxleyho a „451 stupňov Fahrenheita“ Raya Bradburyho považovaný za vrchol antiutopickej literatúry.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

George Orwell. FOTO – Wikimedia Commons

Adam Takáč pred 168 d

Švajčiar Roger Federer vyhral v tenise všetko, čo sa dalo, má tituly zo všetkých najväčších turnajov a prekonal viaceré rekordy „bieleho športu“. Jedna méta však ostane pre 37-ročnú tenisovú superstar s najväčšou pravdepodobnosťou nedosiahnuteľná. Svojho najväčšieho rivala Španiela Rafaela Nadala na grandslamovom turnaji Roland Garros nezdolal v piatok ani po šiesty raz.

Na parížskej antuke odohrali títo dvaja súperi všetky vzájomné zápasy v semifinále (v roku 2005) alebo finále (v rokoch 2006 až 2008 a potom 2011) a vždy v nich uspel Nadal, ktorý tu získal celkovo neuveriteľných 11 titulov. 

Pamätám si, keď v roku 2008 pred začiatkom tretieho vzájomného finále na Roland Garros po sebe komentátor s úsmevom povedal: „Nech to možno Roger ešte ani tento rok nevyhrá, aby mal v budúcnosti o čo hrať.“ 

Federer o rok neskôr skompletizoval svoju zbierku, keď konečne v Paríži triumfoval. Vtedy mu však Nadala odpratal z cesty švédsky tenista Robin Söderling. Šancu mal Federer opäť vo finále proti Nadalovi o dva roky, opäť však neuspel. Ďalšia prišla teraz v roku 2019, keď to už málokto čakal.

Švajčiar posledné tri ročníky turnaja vynechal a nebolo jasné, ako sa mu bude po návrate dariť. Zdalo sa, že k obnoveniu parížskej rivality už nikdy nepríde. Federer s Nadalom sa ale dostali až do semifinále a tenisoví fanúšikovia boli zvedaví, či sa predsa len neudeje menší športový zázrak a Švajčiar na sklonku kariéry Nadala neprekoná.

Ten to však nepripustil a zvíťazil v troch setoch. Obaja opäť predviedli divákom tenisovú genialitu, ktorá vždy sprevádzala ich zápasy, a v niektorých momentoch to pripomínalo to najlepšie z obdobia, keď Roger s Rafom absolútne dominovali svetovému tenisu.

Ktovie, či Federer bude ešte v kariére pokračovať aj o rok, či sa ešte vráti na Roland Garros a či by sa aj v takom prípade ešte stretol v dueli s Nadalom. Je dosť možné, že to bolo v Paríži jeho posledné predstavenie, a tak sa mu sen o porážke španielskeho antukového kráľa nesplní. Vzhľadom na jeho ostatné veľké triumfy ho to však na konci kariéry vôbec mrzieť nemusí.

Prečítajte si tiež: Dôvod prečo nám raz budú chýbať

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: TASR/AP

Lukáš Obšitník pred 169 d

Vláda Donalda Trumpa oznámila, že ukončí štátne financovanie výskumu na potratených telách nenarodených detí a v stredu nepredĺžila kontrakt s University of California v San Franciscu týkajúci sa projektu z takejto oblasti. 

Spor vypukol vlani v auguste, keď sa zistilo, že štátna organizácia financovala projekt firmy Advanced Bioscience Resources, Inc., ktorý sa zameriaval na získavanie ľudského tkaniva z potratených plodov pre výskum tzv. „humanizovaných myší“. Voči takto získanému ľudskému tkanivu a jeho použitiu sa ozvali viaceré pro-life organizácie, čo viedlo k čiastočnému zastaveniu takéhoto financovania. 

V decembri pred Kongresom svedčila biologička Dr. Tara Sander Leeová, ktorá uviedla, že výskum vedený takýmto spôsobom nie je z medicínskeho hľadiska nevyhnutný. V tom istom mesiaci americký Národný inštitút zdravia vyčlenil 20 miliónov dolárov na výskum experimentálnych modelov, ktoré nevyžadujú použitie tkaniva potratených ľudských plodov, podobne urobilo aj ministerstvo zdravotníctva.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Ilustračné foto: wikimedia.org

Martin Hanus pred 170 d

Steve Bannon, bývalý hlavný stratég Donalda Trumpa, v týchto mesiacoch cestuje po Európe a so svojou mimovládkou The Movement sa snaží dať dokopy nacionalistické a populistické strany, aby vytvorili v Európskom parlamente akúsi „Super Group“.

S Bannonom sa ešte krátko pred eurovoľbami zhovárali novinári z liberálneho švajčiarskeho denníka Neue Zürcher Zeitung (NZZ), výsledkom je napínavá sonda nielen do myslenia Bannona, ale aj samotného Trumpa.

Podľa Bannona súperia v Európe dve hlavné sily, tábor globalistov na čele s Macronom, ktorého cieľom sú Spojené štáty európske, teda „národy ako správne jednotky centrálnej byrokracie“, proti nim stoja zástancovia vestfálskeho systému, teda národných štátov, ktoré tvoria EÚ, ale takú, ktorá by mala mať viac obchodný než politický charakter.

Bannon ďalej rozvádza, že pre jeho „populisticko-nacionalistický projekt“ je kľúčovou krajinou Nemecko, preto chodí radiť najmä AfD a veľmi ho zaujíma, ako na jeseň dopadnú voľby v troch východonemeckých regiónoch, kde môže táto strana zažiariť.

Steve Bannon verí, že sa práve začína obrat, po eurovoľbách „bude každý deň v Bruseli Stalingradom“, nacionalisti síce ešte nepresadia svoju vôľu, ale vo fragmentovanom europarlamente budú môcť blokovať globalistov. Bannon čelí otázke, či jednotná aliancia nacionalistov v EÚ nie je len fikciou, pretože Európa nie je Amerika, Bannon sa vyhne priamej odpovedi.

Tvrdí, že jeho cieľom nie je EÚ zrušiť, ale zmeniť zvnútra, aby sa Západ postavil svojmu skutočnému existenčnému nepriateľovi, ktorým je Čína. Globálne elity vraj čínsku hrozbu nechcú pripustiť, pretože na vzostupe Číny dobre zarábajú.

Čína je podľa Bannona „totalitárna diktatúra“, jej čipy, roboty a umelá inteligencia sú pre nemecké inžinierstvo „klincom do rakvy“, do roku 2025 bude všetko „made in China“. Preto ho najviac rozčuľuje, že „globalisti sa tvária, akoby bol čínsky vzostup len nejaký druhý termodynamický zákon“. Čínski lobisti sedia pritom v City of London a na Wall Street, ale západná elita z Davosu „sa správa ako roztlieskavačky, je to nechutné“.

Na otázku NZZ, ako vníma hrozbu z Ruska, Bannon vraví, že celkom by stačilo, keby Nemci s Rusmi neuzavreli Nordstream 2. Ale inak je pre neho oveľa menším problémom než Čína, „ruská ekonomika je asi taká veľká, ako ekonomika štátu New York, krajina sa nachádza v demografickej špirále smrti, nevyrába žiadne vyspelé technológie, je to kleptokracia, ktorú riadia zlí chlapíci, má však veľa zbraní, a preto robí starosti v rôznych častiach sveta“.

V závere sa Bannon ešte vyznáva, že jeho najvyššou životnou prioritou je znovuzvolenie Trumpa v roku 2020, „ide o absolútne existenčnú otázku, pre USA aj pre Západ“. A že najlepším miestom, odkiaľ môže dnes Trumpovi pomáhať, je práve Európa.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Steve Bannon, FOTO TASR /AP 

Jozef Majchrák pred 170 d

Premiér Peter Pellegrini je na návšteve v Moskve. Dnes by sa mal stretnúť s premiérom Medvedevom a zajtra s prezidentom Putinom. 

Premiér ide do Ruska v čase, keď sa v ruskom parlamente objavil návrh zákona, ktorý uznáva účastníkov okupácie Československa z augusta 1968 za vojnových veteránov.

Zákon, pochopiteľne, vyvolal v Česku a na Slovensku ostré reakcie a zo stoličky zdvihol aj prezidenta Miloša Zemana, ktorého sa určite nedá podozrievať z rusofóbie. Zeman si už predvolal ruského veľvyslanca, od ktorého bude žiadať vysvetlenie tejto iniciatívy. 

Otázkou tých dní tak je, či sa ozve aj náš premiér, ktorý má unikátnu možnosť povedať svoj názor priamo najvyšším ruským lídrom. 

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: TASR/Jakub Kotian

Jaroslav Daniška pred 171 d

V Prahe sa dnes podvečer koná (konala) demonštrácia proti tamojšiemu premiérovi Babišovi a ministerke spravodlivosti Márii Benešovej, ľudí mobilizuje Babišov podvod s eurofondmi („Všetci kradnú, iba ja čerpám“) a pokus ustáť to a urobiť z jeho konfliktu spor Českej republiky a EÚ. Podľa portálu Echo24 prišlo na Václavské námestie asi 120-tisíc ľudí, vystupovala pestrá zmes ľudí z regiónov, spieval sa protestsong v slovenčine o Babišovi-Burešovi a podobne.

Demonštráciou sa niesli odkazy na Václava Havla, výzvy na vstup do politiky a zmenu pomerov. Demonštranti predviedli rad vtipných aj menej vtipných sloganov, nabudúce chcú demonštráciu zorganizovať na Letnej. Hlavným organizátorom je organizácia s názvom Milion chvilek pro demokracii.

Nehrozí, že by demonštrácia donútila Babiša odstúpiť, môže mať ale dosah na podobu českej opozičnej scény. Na Slovensku máme skúsenosť, ako vznikajú cez rôzne demonštrácie nové politické strany a rastie tým fragmentácia politického spektra. Tú demonštráciu sledujú úplne inak odhodlaní anti-Babišovci medzi voličmi a inak odhodlaní anti-Babišovci v politike, najmä politici ODS a Pirátov. Keďže sami ulicu neorganizujú, práve im vzniká konkurencia.

Video z demonštrácie si možno pozrieť v texte na Echu.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: TASR/AP

Lukáš Krivošík pred 171 d

Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI) si včera pripomenul 20. výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti sa v Pálffyho paláci v Bratislave konalo slávnostné podujatie.

Konzervatívny inštitút, to sú predovšetkým mená jeho spolupracovníkov, ktorí prehovárajú k verejným témam: Riaditeľ KI a ekonóm Peter Gonda, ale tiež Dušan Sloboda, Radovan Kazda či Ivan Kuhn. Spomenúť tiež treba bývalého riaditeľa a v súčasnosti poslanca parlamentu Ondreja Dostála. 

S týmto think-tankom je taktiež neodmysliteľne spojená Cena Dominika Tatarku či každoročný cyklus seminárov Akadémia klasickej ekonómie. A mnohé iné podujatia.

Napríklad na dnes večer KI organizuje diskusný klub s názvom Obloha je naše more o československých letcoch, ktorí počas druhej svetovej vojny bojovali v britskom kráľovskom letectve.      

Pre mňa je jednou z najlepších akcií KI prednáškový cyklus CEQLS (Conservative Economic Quarterly Lecture Series), v rámci ktorého každý štvrťrok na Slovensko zavíta zaujímavý renomovaný ekonóm zo zahraničia. S viacerými ste sa stretli aj na stránkach Postoja.

Naše rozhovory s Davidom Anderssonom, Leszekom Balcerowiczom, či Robertom Nefom boli možné práve vďaka tomu, že prišli na Slovensko v rámci prednáškového cyklu CEQLS na pozvanie KI...

K narodeninám Konzervatívnemu inštitútu želáme všetko najlepšie a ešte veľa úspešných rokov.

Účastníkom podujatia k 20. narodeninám Konzervatívneho inštitútu sa prihovoril aj František Mikloško (vľavo). Vpravo: súčasný riaditeľ KI Peter Gonda a bývalý riaditeľ Ondrej Dostál. FOTO – Facebook/Ondrej Dostál

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Martin Hanus pred 172 d

Európske voľby spôsobili politické zemetrasenie v dvoch významných štátoch EÚ. V Nemecku dosiahol proces sebazničenia („Selbstzerstörung“ je dnes v nemčine veľmi populárne slovo) SPD nový vrchol. Doterajšia šéfka sociálnych demokratov Andrea Nahles chcela po volebnej katastrofe prinútiť straníkov, aby jej vyjadrili podporu. Udial sa však pravý opak, od vlastných poslancov si musela vypočuť, že je síce fajn, ale na to nemá.

Dotknutá Nahles včera oznámila rezignáciu, čím šokovala straníkov, a tí sa dnes predháňajú v prejavoch zdesenia nad tým, ako nemilosrdne SPD zaobchádza so svojimi lídrami. Nahles bola prvou ženou na čele SPD, razila ľavicovejší kurz, nikam to však neviedlo, pre mladých voličov sú sociálni demokrati nudnou fosíliou, oveľa coolovejšie je voliť Zelených. A robotnícka trieda v starom zmysle slova sa scvrkla a nechce voliť slniečkarskú stranu práce, ale protimigrantskú AfD.

O miere rozkladu SPD svedčí aj fakt, že najambicióznejší politici strany odmietli Nahles nahradiť, ísť do čela SPD sa dnes vníma ako samovražedná misia. Medzitým v SPD zosilnel hlas, že jedinou možnosťou, ako zachrániť stranu pred osudom francúzskych socialistov, je ukončiť koalíciu s CDU/CSU, ísť si po porážku v predčasných voľbách a veriť, že potom sa najstaršia nemecká strana pozviecha. V strane však už nie je toho, kto by zavelil, takže o ďalšom smerovaní rozhodnú emócie v členskej základni.

Z trochu podobného dôvodu sa otriasa aj talianska vláda. Hnutie 5 hviezd utrpelo v eurovoľbách fiasko, kým v opozícii sa mu roky darilo, lebo jeho pravou identitou je iba protest, vo vláde je bezprizorné. V posledných týždňoch len útočí na Mattea Salviniho, čo ho ešte viac oslabuje. Naopak, nabudený eurovíťaz Salvini, ktorý má jasnú ideologickú agendu, už dal jasne najavo, že ak mu koaličný partner neustúpi v troch-štyroch témach, prestane ho to baviť.

Je zrejmé, že Salvini už len hľadá zámienku, ako povaliť populárnu vládu a vyvolať predčasné voľby (len to musí zahrať tak, aby nebol vinníkom) – ako povedal jeden jeho spolustraník, keby ste videli, že ovocie visí tak nízko, nesiahli by ste po ňom? 

Súčasný premiér Giuseppe Conte už chápe, že jeho dni štatistu sa krátia, dnes večer sa chce prihovoriť Talianom – očakáva sa, že vyzve koaličných partnerov, aby sa pokúsili o nový začiatok, lebo inak to už nebude baviť ani jeho. 

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Na snímke taliansky minister vnútra a líder Ligy Matteo Salvini, FOTO TASR/AP