Krátke správy redakcie

Imrich Gazda pred 97 d

V českom vydavateľstve Doron vyšiel pod názvom Nesmíme se bát! preklad nášho knižného rozhovoru s redemptoristom Michalom Zamkovským Spovedal som Slovensko.

Páter Michal bol zo záujmu o jeho životný príbeh u našich západných susedov príjemne prekvapený. „Hoci kniha popisuje skôr náboženskú situáciu na Slovensku, zároveň predkladá príbeh kňaza-redemptoristu, ktorý sa nedá vymyslieť, lebo je nad ním Božia réžia, a to je vždy nadčasové, nadnárodné, neraz až nadpozemské,“ povedal v rozhovore pre Katolický týdeník.

„Nesmíme sa bát! Tento výrok františkána Jana Baptistu Bártu bude vždy aktuálny, pretože stále budú medzi nami ľudia smädní po Bohu a my sa tak trochu bojíme k nim vyjsť a vydať pred nimi svedectvo o našej nádeji v Ježišovi Kristovi,“ dodal páter Michal.

Navyše, českého prekladu sa dočkal aj krátky „spovedný sprievodca“ pátra Michala – pod názvom Sedm kroků k dobré zpovědi ho vydalo vydavateľstvo Paulínky.

Dobrou správou pre tých, ktorí tieto bestsellery z vydavateľstva Postoj Media ešte nečítali, je, že obe publikácie sú za výhodnú cenu stále dostupné v našom e-shope.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Jaroslav Daniška pred 98 d

Boris Johnson, stále favorit na budúceho britského premiéra, ktorý má naklonenú členskú základňu aj dôležité konzervatívne médiá, čelí od tohto týždňa novým problémom. Jeho konkurent o post a nástupca na zamini Jeremy Hunt začal na neho ostrejšie útočiť, oveľa vážnejšie je, že labouristi prijali stranícke uznesenie, podľa ktorého budú žiadať nové referendum o EÚ (resp. voľby, ktoré o tom rozhodnú), čo znamená, že ak chcú konzervatívci schváliť brexit v parlamente, potrebujú všetky hlasy svojej úzkej väčšiny.

Z iného súdka je článok Tima Congdona v letnom vydaní magazínu Standpoint, autor si všimol nedávno zverejnenú štatistiku, koľko vlastne platia Briti do EÚ a koľko to vychádza týždenne, inými slovami, odkiaľ sa vzala tá suma 350 miliónov libier, ktorú používal Johnson a ďalší v kampani za brexit. 

Text konečne pokojne a racionálne vysvetľuje, ako to je. Británia platila v hrubom do EÚ týždenne rôzne sumy v uplynulých rokoch: 376 miliónov libier (v roku 2015), 327 (2016), 358 (2017), resp. 335 (2018). Problém je, že ak sa platby očistia od toho, čo získavajú Briti späť vďaka Thatcherovej mechanizmu, resp. cez iné náhrady, o ktorých ale nerozhodujú suverénne, sumy sú rádovo nižšie, v zásade 170 až 207 miliónov libier za posledné roky. 

Pravdu tak majú obidve strany, tú brexitovskú interpretáciu opisuje spomínaný Tim Congdon.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Imrich Gazda pred 100 d

Fínska verejnoprávna rozhlasová stanica Yle ukončila po tridsiatich rokoch vysielanie krátkeho prehľadu správ v latinčine. Informovala o tom TASR.

Na príprave päťminútovej relácie Nuntii Latini (Správy v latinčine), ktorá bola vysielaná raz týždenne od roku 1989, sa podieľali univerzitní učitelia Tuomo Pekkanen a Virpi Seppälová-Pekkanenová.

Príčinou konca relácie paradoxne nie je nezáujem poslucháčov, ale nárast podobných relácií, ktoré sú ľahko dostupné aj na internete.

Jednou z nich je aj nová týždenná spravodajská päťminútovka Vatikánskeho rozhlasu Hebdomada Papae (Pápežov týždeň).

Relácia, ktorá mala premiéru v sobotu 8. júna krátko popoludní na frekvenciách Radio Vaticana Italia, je dostupná aj na portáli Vatican News. Vznikla vďaka spolupráci Vatikánskeho rozhlasu s Oddelením latinských textov vatikánskeho Štátneho sekretariátu, ktoré sa venuje zostavovaniu oficiálnych pápežských dokumentov v latinčine, ale aj tvítom na pápežskom účte @pontifex_ln.

Ako upozornil Vatikánsky rozhlas, pápežské tvíty nútia prekladateľov objavovať slová, ktoré klasická latinčina nepozná, napríklad Majstrovstvá sveta vo futbale – Certaminibus mundialibus sphaeromachiae.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Moderátor relácie Hebdomada Papae číta správy v latinčine. Foto – vaticannews.va

Lukáš Obšitník pred 100 d

Magazín New Statesman sa v pondelok ospravedlnil Rogerovi Scrutonovi za to, že v apríli tohto roku uverejnil rozhovor s ním v neúplnej podobe a dezinterpretoval viaceré jeho vyjadrenia. Na Sira Scrutona sa vtedy následne vyvalila vlna kritiky na twitteri a inde od ľavicových komentátorov a aktivistov, ktorí ho obvinili z antisemitizmu a ďalších vecí, a britská vláda ho na základe toho odvolala z postu v poradnej komisii. Viac o jeho prípade sa dočítate tu, tu či tu.

Redakcia New Statesman v ospravedlnení napísala, že kritické slová Sira Rogera z rozhovoru nesmerovali na obyvateľov Číny, ale na reštriktívny režim Čínskej komunistickej strany. Takisto uviedla, že hoci Scrutonove slová o Sorosovi citovali správne, neuviedli ich v celku a priznali, že antisemitizmus v maďarskej spoločnosti kritizoval. „Uvedomili sme si, že názory profesora Scrutona boli na twitteri v jeho neprospech nesprávne prezentované. Ospravedlňujeme sa za to a mrzia nás všetky ťažkosti, ktoré to Sirovi Rogerovi spôsobilo.“

Následne uverejnili aj neskrátený prepis rozhovoru, o čo ich Scruton už dlho žiadal.

Trvalo to takmer tri mesiace, ospravedlnenie si už zďaleka nezíska takú pozornosť ako predošlé obvinenia proti Scrutonovi, v texte spomenuli len zlomok toho, čo Scrutonovi svojou manipuláciou spôsobili, jemu samému to už zrejme nevráti ani pozíciu vo vládnej komisii. Novinár George Eaton, ktorý bol strojcom manipulácie, v magazíne naďalej pracuje, hoci už nie ako zástupca šéfredaktora, ale ako pomocný editor. No ospravedlnenie je aspoň niečo.

Sir Roger na svojej webovej stránke napísal, že ho teší stanovisko redakcie aj zverejnenie celého prepisu rozhovoru. Opätovne vyjadril aj znepokojenie nad správaním konzervatívnej vlády, ktorá ho z postu v komisii prepustila bez toho, aby sa ho na rozhovor v New Statesman čo i len opýtala, a, naopak, nevhodne ho komentovala. „Som magazínu New Statesman vďačný aspoň za to, že tieto znepokojivé udalosti vo mne prebudili vedomie o morálnej kríze v [Konzervatívnej] strane, ku ktorej, napriek všetkému, stále patrím.“

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: roger-scruton.com

Adam Takáč pred 102 d

Tohtoročná Pohoda ponúkne novinku v rámci duchovného programu. Postará sa o ňu bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko, ktorý bude na festivale spovedať alebo sa s ním budú môcť účastníci porozprávať.

Informujú o tom organizátori na webe a facebookovej stránke festivalu. Na stretnutie pozýva na sociálnej sieti aj Jozef Haľko. 

Záujemcovia o spoveď alebo rozhovor môžu za biskupom prísť do drevenej chatky uprostred areálu v piatok dopoludnia medzi 10-tou a 12-tou hodinou, popoludní od 15-tej do 20-tej alebo v sobotu od 15-tej do 20-tej. 

Na festivale bude mať svoj stánok opäť aj Slovenská katolícka charita.

V nedeľu ráno sa každoročne koná na záver Pohody ekumenická bohoslužba.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: Facebook/Pohoda Festival

Ján Duda pred 103 d

Evanjelium 13. nedele v cezročnom období (7. 7. 2019) nás znova privádza k téme duchovného povolania (Lk 10,1-12. 17-20). 

(1) „Ježišom vyslaní učeníci sa vrátili naradovaní, že sa im poddávali aj zlí duchovia.“ Zdá sa, že to bolo pre nich veľmi motivujúce.

Niektorí duchovní pastieri sú premotivovaní. Ak si raz niečo vezmú do hlavy, to musí byť. Prílišná motivácia je zlou radkyňou, najmä v duchovných veciach. Boh si môže poslúžiť hocičím a hocikým. Vôbec to nemusí stáť na úspechu nášho pôsobenia. Mali by sme vedieť, že účinnosť nášho pôsobenia závisí od Pána Boha.

(2) Rovnako je zlé, ak duchovný pastier sám nemá motiváciu pre duchovné veci, a preto ňou nikoho nevie nadchnúť. Ak Pán Ježiš hovorí, že robotník je hoden svojej mzdy, za čo je hoden mzdy kňaz žijúci pre seba, nie pre farnosť?

(3) Ešte existuje aj pomýlená motivácia, ak tou motiváciou sú peniaze alebo nejaká radosť z vykonávania panovačného riadenia. Iste, možné sú aj iné scestné motivácie, ktoré Božie kráľovstvo nebudujú, ale rúcajú.

Zrnko duchovnej múdrosti: nech duchovní pastieri preskúmajú znova svoju motiváciu svojho duchovného povolania. A veriaci nech to u seba skúmajú taktiež.

Požehnanú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

 

Ilustračné foto: Žatva je veľká, ale robotníkov málo. (Samuel Cekov, www.youtube.com)

Lukáš Obšitník pred 103 d

Nemecký týždenník Die Zeit opäť pripravil interaktívnu mapu štátov Európskej únie, tentoraz podľa výsledkov eurovolieb. Zmapovali takmer 80-tisíc volebných okrskov naprieč Európou a každý zafarbili podľa víťaznej strany.

Politické strany rozdelili do ôsmich skupín podľa toho, do ktorej skupiny v Európskom parlamente sa zaradili: tmavomodrou farbou označili strany v EPP a opísali ich ako stredo-pravé, červenou farbou sú sociálnodemokratické strany v S&D označené ako stredo-ľavé, žltou farbou skupinu Renew Europe označenú ako liberáli zloženú zo strán v ALDE a Macronových poslancov, zelenou farbou strany zelených a regionálne strany, modrozelenou sú strany zaradené do ECR (Európski konzervatívci a reformisti), svetlomodrou strany označené ako krajná pravica (skupina Identita a demokracia), ružovou krajná ľavica.

Hoci aj tento model má svoje limity, je omnoho lepší ako predchádzajúci, ktorý použili pri výsledkoch parlamentných volieb a pri ktorom napr. poľskú stranu Právo a Spravodlivosť nepochopiteľne zaradili do krajnej pravice. Limity sa dajú vidieť napr. v tom, že Babišova ANO patrí podľa príslušnosti v ALDE medzi liberálov, hoci v skutočnosti by sa dala označiť skôr ako „národno-populistická“ strana. Podobne SaS patriaca do ECR je skôr pravicovo-liberálna.

Poľská PiS je tentoraz podľa príslušnosti v ECR omnoho priliehavejšie zaradená medzi „národných konzervatívcov“. Tu patrí napr. aj česká ODS, britskí konzervatívci, španielska VOX či Švédski demokrati. 

Do krajnej pravice podľa zaradenia v skupine ID patria Salviniho Liga severu, Le Penovej Národné združenie či nemecká AfD. Slovenská ĽSNS v europarlamente nepatrí do žiadnej skupiny, preto je označená sivou farbou.

Zaujímavosťou je, že kým slovenská koalícia PS-Spolu získala vo voľbách štyroch poslancov, rozdelila sa napoly – poslanci PS sa zaradili do skupiny Renew Europe, kým Spolu sa začlenilo do EPP. 

Die Zeit sa v texte krátko pozastavil aj nad bielymi okrskami južného Slovenska. Maďarské strany SMK a Most-Híd, ktoré v nich zvíťazili, sa totiž pre slabý celorepublikový výsledok nedostali do europarlamentu a väčšina voličov z tejto oblasti tak v Štrasburgu tentoraz nemá svoje zastúpenie.

Z mapy sa dajú vyčítať zaujímavé závery, napr. že Macrona volili ľudia v mestách, kdežto francúzsky vidiek volil Le Penovej Národné združenie.

Foto: zeit.de

Pavol Rábara pred 104 d

Lídri viacerých kresťanských organizácií poslali prezidentke Zuzane Čaputovej tento týždeň list so žiadosťou, aby nepodpísala novelu školského zákona, ktorá zavádza povinnú škôlku pre päťročné deti. 

„Tento zákon považujeme za principiálne neprijateľný. Preto sme tento týždeň požiadali pani prezidentku, aby novelu vrátila do parlamentu,“ uviedli signatári na blogu Postoja, kde zverejnili aj hlavné argumenty proti schválenej legislatíve. 

Píšu napríklad, že ak sa aj rodič rozhodne vychovávať dieťa v domácom prostredí, musí požiadať o súhlas riaditeľa škôlky. „Táto požiadavka však popiera prirodzené právo rodičov na výchovu a starostlivosť o svoje deti. Nie riaditeľovi škôlky, ani štátu, ale rodičom patrí autorita ohľadom výchovy svojich detí. A zároveň deti majú právo na výchovu v rodinnom prostredí,“ píšu. 

Štát podľa signatárov nemá autoritu dávať alebo nedávať súhlas rodičom na spôsob výchovy detí mimo systému škôlok. 

Autori listu prezidentke sa dotkli aj témy sociálne znevýhodnených detí. „Aj keď úmysel zákonodarcu môže byť dobrý – pomôcť integrovať sa deťom z marginalizovaných komunít, jeho realizácia je až zarážajúco slepá voči realite. Obdobný zákon, ktorý v Českej republike platí už dlhšie obdobie, rovnako nepriniesol želaný efekt, ako to oficiálne skonštatovala aj správa Českej školskej inšpekcie. Neopakujme chyby iných,“ vyzývajú. 

Novelu schválili poslanci parlamentu 27. júna, oproti pôvodnému návrhu došlo k viacerým úpravám. Napríklad zmeny by mali nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2021, pôvodne sa hovorilo o septembri 2020. Takisto schválený návrh počíta so zníženými kvalifikačnými predpokladmi pre ľudí, ktorí budú deti vzdelávať doma. Pôvodne navrhované vysokoškolské pedagogické vzdelanie sa zmenilo na stredoškolské s maturitou.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Ilustračné foto: TASR/Jakub Kotian

Ján Duda pred 104 d

Svoje zamyslenie na slávnosť sv. Cyrila a Metoda som postavil na úryvku Listu Kolosanom (Kol 4,1-7. 11-13). Autor listu tu nemá na mysli hocijaké povolanie, ale duchovné povolanie.

(1) V čom spočíva „dôstojnosť tohto povolania“, vysvetľuje apoštol lepšie v Liste Kolosanom. Pripomína totiž kresťanom, že sa znovuzrodili v Kristovi, preto majú hľadať, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha (Kol 3,1). Preto kresťania majú umŕtvovať (krotiť, umenšovať) v sebe veci pozemské (ako nenásytnú skúposť, nečistotu, modlárstvo) a obliecť si Krista (svätosť, lásku, trpezlivosť). Pavol robí jasný rozdiel medzi morálnym životom pohana a morálnym životom kresťana. 

Vieme si predstaviť, že by sv. Cyril a Metod postavili základy našej kresťanskej viery, kultúrnosti a identity na pohanskej mravnosti?

(2) Apoštol svoju naliehavú výzvu o dôstojnosti života podľa povolania podopiera svojou situáciou utrpenia: prosím vás ja, väzeň v Pánovi (Ef 4,1). Pravdepodobne bol apoštol reálne vo väzení pre evanjelium, keď vznikol list Efezanom. Tým by naznačoval, čo môže ním požadovaná kresťanská morálna integrita. Dá sa to však vykladať aj morálne, čo znamená, že jeho svedomie mu nedovolí konať inak.

Sv. Metod počas svojej misie u našich predkov okúsil aj reálne väzenie pre Pána. Sv. Cyril je nám zasa príkladom morálnej integrity pre dôstojnosť svojho povolania! A tak nás obaja povzbudzujú dôstojne žiť naše kresťanské povolanie.

Pekný sviatočný deň prajem všetkým.

Ján Duda

 

Na snímke svätí Cyril a Metod na pamätnej tabuli v Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme, autorom je Marian Polonský. Foto: Andrej Barát.

Eva Čobejová pred 105 d

V kinách sa v júli nebudú premietať len horory či romantické komédie. Na programe je aj celovečerný dokument režiséra Rona Howarda Pavarotti. Nemusia sa ho báť ani tí, čo operný spev práve nemilujú a ktorých nebavia diskusie o tom, či Pavarotti zradil operný svet alebo či svoje umenie naozaj skomercionalizoval. Samotný režisér priznal, že nie je ani trochu znalcom opery.

„Pavarottiho som musel študovať a objavovať. To, čo som sa naučil a dozvedel, ma ohromilo, a proste to rozprávam a odovzdávam ďalej,“ povedal Ron Howard. Jeho film je pokusom o portrét človeka, ktorému sa v živote prihodilo čosi mimoriadne. Chlapec z obyčajnej talianskej rodiny dostal taký talent, že veľmi rýchlo vlastne nemal ani žiadnu konkurenciu. On akoby mal vlastnú kategóriu, v ktorej sa už nebolo s kým merať. Vďaka tomuto talentu a veľmi špecifickej charizme Taliana so širokým úsmevom a srdcom sa stal aj popkultúrnou ikonou.

Z operných sál vyšiel na štadióny, objednal si pesničku u Bona a aj ju s ním zaspieval, robil charitatívne megakoncerty s rockovými hviezdami. A užíval si život, ku ktorému patrili aj večere s lady Dianou či dlhý zástup obdivovateliek. Ako to všetko ustál? Tú slávu, to bohatstvo, ten nekonečný obdiv? Filmový dokument niečo napovie. Pavarotti isto nebol dokonalý človek, najmä jeho žena a dcéry hovoria otvorene aj o jeho zlyhaniach. V čase, keď odišiel od manželky a začal verejne žiť s inou ženou, mimochodom o 34 rokov mladšou, zažil v rodnom Taliansku aj opovrhnutie.

Vatikán ho totiž odmietol rozviesť. Lenže umelcov nehodnotíme iba podľa toho, či boli verní svojej manželke. Keď umelec dostane taký obrovský dar ako Pavarotii, má ho rozvíjať, pestovať a vďaka nemu rozdávať radosť, krásu, očarenie. A toto Pavarotti robil veľmi poctivo.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: Bontonfilm