Poľský prezident Andrzej Duda  hostil belgického kráľa vínom za 12 eur. Údajne chutilo dobre. Nič proti tomu, za 12 eur sa dá určite kvalitná flaša bieleho kúpiť, ale predsa len z toho príbehu trčí slama a plebejskosť. A robiť si na tom body, no... pán prezident, nič moc, politikovi z Krakova to nesvedčí.

Tomu sa hovorí nález! Z vodnej nádrže v Mexiku sa „vynoril“ kostol zo 16. storočia, teda presnejšie jeho zrúcaniny. V priehrade poklesla pre sucho vodná hladina o 25 metrov, čím sa odkryli pozostatky chrámu z čias španielskych kolonizátorov. Ako píše agentúra AP, ľudia sa teraz nechávajú od miestnych rybárov voziť na člnoch až k ruinám kostola. Fotky si môžete pozrieť napríklad TU.   

Ľudí z prezidentskej kancelárie nahneval môj článok o tom, že Google tu nemá žiadny vývoj, do ničoho tu neinvestuje a dokopy tu má akurát tak päť a pol zamestnanca na obchode a marketingu. A že je prvotriednou mašinou na schránkové firmy, aby nemusela platiť dane, a tiež to, aké peniaze u nás zarába a nezdaňuje. Celú komplikovanú schému pekne popísal aj Ľudo Ódor.

Dodal som, že neexistuje dôvod, aby takáto firma (či inštitúcie, ktoré tu v rámci marketingu zriadila, ako napr. Sapie) mala vyárendované miesto v prezidentskom lietadle. Ani vtedy, keď sa prezident vďaka tomu ľahšie dostane k selfie s nejakou IT celebritou.

Nedávno som tiež napísal, že sadzby našich daní, najmä tých z aktivity, sú problém. Aj to, ako málo štátu záleží na tom, aby sa tu dobre podnikalo a že je to problém, na ktorý doplácame všetci.

 Akurát že to vôbec neznamená, že je cool, keď so systémom vybabre ešte aj Google a potom sa vozí ako symbol high-tech biznisu v prezidentských delegáciách.

Martin Hanus bude teraz asi jeden z najhejtovanejších novinárov (popri Ferovi s Googlom), ale jeho text o spolupráci so Smerom je racionálny a veľmi dôležitý. Fica som nikdy nevolil, ale nie je to Mečiar ani Slota. A, naopak, mnoho bývalých voličov našej „pravice“ má problém si medzi jej členmi vôbec vybrať, nieto ešte uvažovať, s kým pôjdu potom do vlády.

Otázky pro life a pro family nie sú pre mňa „the only one issue“, ale považujem ich za dôležité a ak vôbec pôjdem voliť, už nebudem stavať otázku „nie s Ficom“ nad všetko ostatné, zvlášť keď je Fico menej „pro lgbt“ (aspoň zatiaľ) ako viaceré „pravicové strany“. Ak má niekto výhrady k hrubosti Smeru, nech si spomenie na Matovičove nahrávky alebo Sulíkovo „JBM AzR“.

Iba jednu vec vidím trochu inak ako Martin. Na Slovensku podľa mňa predsa len existuje delenie na dva bloky a nakoniec môže byť otázkou, či strany dnes otvorené Smeru nakoniec neuprednostia svoj obraz v niektorých médiách, ktoré toto delenie živia, pred svojím programom.

Na margo článku Fera Múčku o legálne podvádzajúcom Google: pred tromi rokmi sa tejto téme obšírnejšie venoval Der Spiegel, ktorý priniesol pár zaujímavých čísel a tiež objasnil mechanizmy takzvanej daňovej optimalizácie.

Google sa v domovských USA podarilo rôznymi spôsobmi zredukovať svoje daňové zaťaženie na 21 percent, teda asi polovicu z toho, čo by mal platiť. Ale to je ešte veľmi veľa oproti tomu, ako „optimalizoval“ svoje zisky v zahraničí: v Írsku dosiahol Google Ireland (za rok 2010) obraty vo výške 10,1 miliárd eur, vyše 7 miliárd eur poslal ako licenčné poplatky do holandskej dcérskej spoločnosti, v Írsku tak vykázal mizivý zisk, takže írskemu štátu zostalo na korporátnej dani 16,8 miliónov eur.

Google však nie je o nič horší než iné technologické koncerny: Apple mal (tiež za rok 2010) zisk v zahraničí vo výške 13 miliárd eur, z toho na daniach zaplatil – ako píše Spiegel – „biednych 130 miliónov dolárov“. Microsoft z 15-miliardových zahraničných výnosov odviedol do rozpočtov 1,7 miliardy eur. A sofvérový gigant Cisco odviedol z 8-miliardového zisku dane vo výške 400 miliónov eur.    

Asad má šancu dobyť mesto Aleppo, vďaka ruskému letectvu a iránskym vojakom a Hizbaláhu na zemi. Je to štvrtá veľká operácia Asadovho režimu v posledných týždňoch, začína sa veľká bitka o Aleppo, píše Gazeta Wyborcza.  

Poľsko má za sebou veľkú predvolebnú debatu premiérky Ewy Kopacz a jej vyzývateľky Beaty Szydlo. Kandidátka PiS obstála. Zo všetkých reakcií je najsilnejšia asi táto: minister Grzegorz Schetyna z Občianskej platformy kritizoval vlastný štáb premiérky a tá ostro reagovala. Platforma má pred voľbami spory. Schetyna sa po prehratých voľbách vidí na poste šéfa Platformy. 

Odkedy je Angela Merkelová kancelárkou, ešte nečelila takejto hrozbe pádu: keďže podľa najnovšej štatistiky prišlo do Nemecka medzi 5. septembrom a 15. októbrom vyše 400-tisíc migrantov (v priemere 10-tisíc denne!), voči Merkelovej rastie v jej CDU odpor, mnohí straníci nahlas požadujú, aby Nemecko postavilo na hraniciach ploty. A v nemeckých kuloároch sa už šepká, že ak sa príval utečencov významne neobmedzí, Merkelová to politicky neprežije. 

Kancelárka odmieta stavbu plotov, pretože by to bol bankrot jej politiky srdca, namiesto toho si zastavenie utečeneckej vlny sľubuje od Turecka. Cez víkend navštívila s veľkorysými ponukami Ankaru, čoraz autoritárskejší prezident Erdogan si tak dva týždne pred parlamentnými voľbami ani nemohol želať väčšiu podporu pre svoju AKP. 

Bezradnosť je cítiť aj z víkendového rozsiahleho rozhovoru Merkelovej pre Frankfurter Allgemeine Zeitung. Jedno z troch hlavných riešení utečeneckej krízy vidí kancelárka „vo férovom rozdelení utečencov v rámci EÚ“. Zdá sa, že trvalé kvóty budú v najbližších týždňoch a mesiacoch hlavným tromfom nemeckej politiky. A tak, ako teraz Merkelová pred voľbami nútene pomohla Turkovi Erdoganovi, ešte nechcene pomôže aj Slovákovi Ficovi.   

V Poľsku budú v nedeľu parlamentné voľby, očakáva sa víťazstvo Kaczynského strany, ale či bude PiS vládnuť, ešte nevedno, možný je totiž aj poľský „zlepenec“ všetkých proti PiS. Pravicová tlač je týždeň pred voľbami naladená bojovne: titulka týždenníka DoRzeczy hlása: „Blíži sa prelom“, na obálke je Kaczynski s prezidentom Dudom. Šéfredaktor listu Lisicki v editoriáli obhajuje, že víťazstvo PiS bude úspechom poľskej demokracie. Podstatne straníckejší týždenník wSieci zašiel ešte ďalej a s fotomontážou Józsefa Pilsudského velí: „Biť kur... a zlodejov“. 

Alexander Duleba v rozhovore pre SME pomenúva základný problém Ficovej zahraničnej politiky. Duleba hovorí, že je v poriadku, ak vláda ide podať žalobu na rozhodnutie EÚ týkajúce sa kvót, ale stávame sa nedôveryhodným partnerom, ak vyhlasujeme, že nebudeme rešpektovať platné rozhodnutie EÚ. Hlavný problém podľa Dulebu spočíva v tom, že Fico robí politiku len s ohľadom na voľby, verejnú mienku teda neformuje, na čo má ako premiér jedinečnú možnosť, ale len sleduje. „Výsledkom je, že kvalitu politiky určuje priemerný občan s obmedzenými záujmami, pričom úlohou politikov by malo byť vidieť skôr za hranice tejto malej krajiny.“