Krátke správy redakcie

Adam Takáč pred 218 d

„Nie je to dobrý preklad,“ povedal koncom predminulého roka pápež František na margo verša „neuveď nás do pokušenia“ v najznámejšej kresťanskej modlitbe Otčenáš. Podľa hlavy Katolíckej cirkvi vyznieva táto formulácia tak, že Boh vedie ľudí k hriechu.

Argentínsky pápež vtedy rozprúdil kritikou prekladu Otčenáša diskusiu o jeho možnej úprave.

„Som to ja, kto padá. Ale nie je to Boh, ktorý by ma postrčil do pokušenia, aby potom videl, ako som padol. (...) Ten, kto ťa vovádza do pokušenia, je Satan. To je Satanova práca,“ povedal František vo vysielaní talianskej katolíckej televízie TV 2000.

Podľa jeho vtedajších slov by bolo lepšie znenie „nenechaj nás podľahnúť pokušeniu“.

Na tohtotýždňovej generálnej audiencii na Námestí sv. Petra sa pápež k rozporuplnému prekladu verša znovu kriticky vyjadril. Práve táto časť modlitby bola totiž témou jeho pravidelných katechéz o Otčenáši, ktoré prednáša v posledných týždňoch pri generálnych audienciách.

„Ako je známe, pôvodné grécke vyjadrenie obsiahnuté v evanjeliách je ťažké presne vystihnúť a všetky moderné preklady trošku pokrivkávajú,“ povedal František v stredajšej katechéze. „Na jednom prvku sa však môžeme jednomyseľne zhodnúť: pri akomkoľvek chápaní textu musíme vylúčiť, že Boh by bol protagonistom pokušení, ktoré doliehajú na ceste človeka. Ako keby Boh číhal na svoje deti kladením nástrah a pascí. Výklad tohto druhu je v rozpore predovšetkým so samotným textom a je ďaleko od obrazu Boha, ktorý nám Ježiš zjavil.“

Podľa pápežových slov kresťania nemajú nič do činenia so závistlivým Bohom, ktorý by bol v konkurencii s človekom alebo by sa zabával uvádzaním ho do skúšky.

„Toto sú obrazy toľkých pohanských bohov, nie?“ tvrdí. „V liste apoštola Jakuba čítame takto: ,Nech nik v pokušení nehovorí: «Boh ma pokúša». Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša‘ (1,13). Práve naopak: Otec nie je pôvodcom zla, nijakému synovi, ktorý prosí o rybu, nedá hada (pozri Lk 11,11) – ako učí Ježiš – a  keď sa zlo objaví v živote človeka, bojuje po jeho boku, aby mohol byť oslobodený. Je to Boh, ktorý vždy bojuje za nás, nie proti nám. Otec! Toto je ten zmysel, v akom sa modlíme Otčenáš,“ dodal František.

Foto: TASR/AP

Lukáš Obšitník pred 218 d

Americký novinár Rod Dreher, autor knihy Benediktova voľba, je v súčasnosti v Bratislave na Hanusových dňoch. Na svojom blogu v prestížnom magazíne The American Conservative píše krátke postrehy zo svojej návštevy.

V prvom texte hovorí o svojom stretnutí s Vladimírom Palkom, americkým čitateľom približuje príbehy Vladimíra Jukla, Silvestra Krčméryho a Tomislava Kolakoviča a píše aj o Sviečkovej manifestácii (pridal dokonca aj videozáznam zo zákroku ŠtB). Palko ho zaviedol na Hviezdoslavovo námestie na miesto, kde spolu s tisíckami ďalších stál počas manifestácie. Neskôr navštívil aj Devín a na blogu zverejnil fotografie z pamätníka Brána slobody, ktorý pripomína štyri stovky ľudí, ktorí pri pokuse o útek na Západ zomreli násilnou smrťou. „Takýto je pohľad od pamätníka,“ píše pri jednej fotke. „Na druhom brehu je Rakúsko. Železná opona prechádzala prostriedkom rieky. Takto blízko bola sloboda. Štyristo ľudí zomrelo pri pokuse dostať sa na slobodu. Dnes je ich pamätný deň.“

V druhom texte píše o svojom stretnutí s mladým fotografom Timotejom Križkom a jeho manželkou Petrou. Timotej mu rozpráva o svojom dokumente obetí komunizmu, hovoria spolu, prečo je ich pamiatka dôležitá, a s Petrou mu približujú súčasné spoločenské diskusie na Slovensku, v ktorých sú katolíci zo strany liberálnych médií často vytláčaní na okraj. „My Slováci vnímame len dve možnosti: ísť na Západ alebo ísť na Východ,“ hovorí mu Timo. „Veľa ľudí sa Východu obáva pre historické skúsenosti s Ruskom, preto sa obraciame na Západ a k liberalizmu, slovenská spoločnosť vníma, že odtiaľ prichádza nádej.“ „Západné spoločnosti sú však vo veľkých problémoch,“ oponuje mu Dreher. Následne sa spolu rozprávajú o tom, prečo sa generácia rodičov Timoteja a Petry cíti ako „stratená generácia“, o dôvodoch nostalgie za komunizmom, diskutujú o vnímaní slobody u nás a v USA po útokoch z 11. septembra 2001. Je to veľmi zaujímavé.

Rod Dreher v súčasnosti píše knihu nadväzujúcu na Benediktovu voľbu, v ktorej chce využiť príbehy obetí komunizmu zo strednej Európy. Chápe, že dnešná situácia je omnoho miernejšia, no takýto uhol pohľadu považuje za dôležitý. V diskusii na BHD okrem iného zdôraznil, že sa na Slovensko prišiel učiť z našich skúseností z čias komunizmu.

Svoj blog zakončil takto: „Ľudia, ktorých som stretol tu na Slovensku, sú skutočne zaujímaví. Ťažko uveriť, že som tu len necelé dva dni. V dnešnom programe mám stretnutie s historikom tajnej cirkvi, návštevu miesta, kde sa tlačil samizdat, potom stretnutie s ďalšími dvoma hlavnými lídrami tajnej cirkvi. Nedokážem dostatočne poďakovať svojim hostiteľom z festivalu Bratislavské Hanusové dni, ktorý organizujú katolícki študenti a absolventi, za sprostredkovanie týchto stretnutí. Slováci, predovšetkým slovenskí katolíci, sú presvedčení, že príbeh utrpenia ich národa za vlády komunizmu a jeho hrdinský odpor sa na Západe prehliada. Majú pravdu.“

Foto: Rod Dreher počas diskusie na BHD, zdroj: facebook.com/BratislavskeHanusoveDni

Lukáš Krivošík pred 219 d

V rámci finálového večera, ktorý v stredu odvysielala RTVS k ankete Najväčší Slovák, bola vyhlásená trojica, ktorá získala najviac hlasov. Na 3. mieste skončil katolícky kňaz a charitatívny pracovník Anton Srholec. Na 2. mieste Ľudovít Štúr. A na 1. mieste sa umiestnil Milan Rastislav Štefánik.

Úprimne, výsledok ma neprekvapil. V posledných týždňoch som sa ponoril do Štefánikovho života a prečítal som niekoľko kníh v rámci prípravy pre môj nedeľný článok a náš dnešný rozhovor. Bez pátosu - bol to povznášajúci pocit robiť na tejto téme.

Všetci nejaký základný prehľad o Štefánikovom živote máme. No keď sa do neho človek naplno ponorí, nemôže prestať žasnúť.

Štefánik v sebe spája nesmiernu vôľu, široký rozhľad a schopnosť mať výsledky, s romantikou, odvahou a dobrodružstvom. A to všetko zapojil pred storočím do zdanlivo nemožnej misie: oslobodenia Slovákov.

On bol popravde ten najväčší spomedzi nás.

Milan Rastislav Štefánik - Reprofoto TASR

Pavol Rábara pred 219 d

Organizátori Bratislavských Hanusových dní upozorňujú, že hoci podľa informácií na portáli ticketmedia sú niektoré akcie festivalu už vypredané, neznamená to, že sa na diskusiu či prednášku nedostanete.  

Istý počet lístkov totiž držia pre majiteľov permanentiek, ale iba do 15 minút pred začatím akcie. Je preto veľká šanca, že aj na oficiálne vypredaných eventoch nájdete miesto. Stačí prísť aspoň štvrťhodinu pred ich začatím a spýtať sa organizátorov. 

Do konca BHD zostáva ešte viacero zaujímavých debát, dnes vystúpi napríklad oxfordský profesor John Finnis a americký publicita a spisovateľ Rod Dreher (na snímke Postoja). 

Jaroslav Daniška pred 221 d

Myslím, že Williamovi F. Buckleymu (na obr.) by sa ten nápad ohromne páčil: Na univerzite Yale vznikla Buckleyho spoločnosť, ktorá pozýva na vystúpenia hostí, ktorých univerzitní študenti vypískali, pokrikovali na nich, že sú fašisti či nacisti, pritom na to nebol žiadny dôvod.

Portál časopisu National Review, ktorý Buckeley založil a dlhé desaťročia viedol, priniesol naposledy článok o vypískanom Henrym Kissingerovi, 95-ročnom pôvodom nemeckom Židovi, ktorému tiež univerzitní nevzdelanci nadávali do nacistov a fašistov. Pritom Kissiger proti nacistom sám bojoval, jeho rodina z Nemecka predtým ušla. Buckleyho spoločnosť ho pozvala medzi seba, je to vyberaná spoločnosť, ako dokazujú aj ďalšie mená: George Will, Charles Murray, Raymond Kelly či Peter Thiel. Verím, že pozvánku má na ceste aj Ryszard Legutko. Viac o tejto spoločnosti nájdete na ich webovej stránke, dodal by som, že tento vtipný a originálny pokus píše posmrtne poslednú kapitolu k Buckleyho knižke God and Man at Yale.

Foto: YouTube.com

Jaroslav Daniška pred 221 d

Lidové noviny priniesli zaujímavý text o proteste umelca Domenica Esposita z Bostonu, ktorý minulý rok pred sídlom farmaceutickej firmy Purdue Pharma inštaloval 360-kilogramovú hliníkovú lyžičku, ktorá má evokovať lyžičku, akú používajú narkomani na prípravu heroinu.

Vo februári tohto roku na Rhode Islande tento protest zopakoval pred sídlom ďalšej farmafirmy Rhodes Pharmaceuticals, ktorá zarába na predaji upokojujúcich liekov, ktoré sú spájané s vypuknutím opiátovej epidémie v Amerike. Esposito sa angažuje aj kvôli tomu, že jeho brat Danny, ktorému boli po úraze predpísané upokojujúce lieky s názvom OxyContin, ktoré nemali vytvárať závilosť, boli, naopak, prudko návykové a množstvo ich užívateľov (podobne ako jeho brat) z nich prešli na heroín, čo pre jeho brata a mnohých ďalších znamenalo smrť.

V USA zomrie podľa Lidových novín denne na predávkovanie opiátmi 130 ľudí, čo je viac, ako je počet obetí spájaných s voľnou držbou streľných zbraní (108 denne). Umelec sa takýmito protestami snaží upozorniť na to, že prebiehajúce súdy proti firmám, ako je tá, ktorá patrí rodine Sacklerových, nie sú efektívne, že super-bohaté firmy stále neúmerne zarábajú miliardy dolárov a obete pribúdajú, že právna situácia stále nahráva predátorom a nechráni obete. A to aj napriek tomu, že napr. na rodinu Sacklerových je podaných vyše 1 600 žalôb a koncom marca prehrali súd, ktorý im káže zaplatiť 240 mil. eur ako odškodné rodinám obetí.

Protestu sa venuje aj špecializovaná webstránka.

Foto: YouTube

Ján Duda pred 223 d

Nedeľa (28. 4. 2019) je druhou veľkonočnou nedeľou, ktorú sv. Ján Pavol II. v roku 2000 pri svätorečení sestry Faustíny Kowalskej ustanovil ako Nedeľu Božieho milosrdenstva. Je to výzva, ktorú formuloval Pán Ježiš takto: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš nebeský Otec“ (Lk 6,36). Čo je to byť milosrdný? Čo mám robiť, aby som bol milosrdný? 

(1) Niektorí autori poukazujú na širokú škálu výkladu milosrdenstva. V stredoveku existovali „milosrdné bratstvá“ – spolky veriacich, ktorí pomáhali umierajúcim, väzneným alebo zajatým (dodnes existujú rehoľné spoločenstvá Milosrdných bratov alebo spoločenstvo Bratov lazaristov). Konáme milosrdenstvo, ak konáme niektorý zo skutkov telesného alebo duchovného milosrdenstva (JKS, 13). Konáme milosrdenstvo, keď dávame almužnu, čiže peniaz na pomoc blížnym (kardinál Martini, 44).

(2) Čo by som odporúčal tým, ktorí nevedia, kde začať s milosrdenstvom? Začať sa modliť za tých, čo nám robia zle. Je to najautentickejšie kresťanské milosrdenstvo podľa vzoru modlitby Krista na kríži (Martini, 46).

(3) Evanjelium Nedele Božieho milosrdenstva (Jn 20,19-31) zdôrazňuje 2 úkony milosrdenstva, ktoré vykonal Ježiš: daroval nám sviatosť zmierenia a pomohol Tomášovi uveriť. Ak chceme aj my nasledovať Krista v týchto skutkoch milosrdenstva, pomáhajme iným, aby sa zmierili s Bohom, so sebou i s bratmi (aj prostredníctvom sviatosti zmierenia) a pomáhajme sebe a iným pri nájdení viery a jej raste. 

Požehnanú Nedeľu Božieho milosrdenstva prajem všetkým.

Ján Duda

 

Obrázok: Milosrdní ako otec (www.manzelstvi.cz)

Jozef Majchrák pred 225 d

Porazený ukrajinský prezident Petro Porošenko doťahuje do konca ešte niektoré body svojej agendy. Ukrajinský parlament dnes schválil nový jazykový zákon, ktorý ustanovuje ukrajinčinu ako jediný štátny jazyk. Porošenko ho chce podpísať ešte predtým, ako ho vo funkcii vystrieda Volodymyr Zelenskyj. 

Zákon, o ktorom sa v ukrajinskom parlamente diskutovalo od jesene minulého roku, zavádza povinné používanie ukrajinčiny v armáde, polícii, na súdoch aj na všetkých stupňoch škôl. 

Problémom je, že približne tretina obyvateľov krajiny vrátane nového prezidenta považuje za svoj materinský jazyk ruštinu a kvôli zákonu sa Ukrajina dostala do sporu aj s Maďarskom. Budapešť upozorňuje na to, že nový zákon poškodzuje maďarskú menšinu v Zakarpatsku, a Viktor Orbán dokonca Ukrajincom hrozí blokovaním ich integračných aktivít smerom k EÚ a NATO. Proti zákonu protestuje aj Rusko. 

Foto: TASR/ AP Efrem Lukatsky

 

Jaroslav Daniška pred 226 d

Poslankyňa Simona Petrík (Spolu) dnes v denníku Sme publikovala trochu neúplný text, téma: demografia, vzor: Nemecko.

Základnou tézou opozičnej političky je, že keďže rodiny sú rôzne, aj modely rodinnej politiky majú byť čo najrôznejšie. Zvyšovanie rodinných prídavkov, ako to navrhuje minister Richter teda nie je celkom ono, poteší, ale má sa to robiť inak a dá sa aj lacnejšie. Príkladom má byť Nemecko.

Prvou poznámkou by zrejme malo byť, že súčasná vláda urobila pre rodiny oveľa viac (obedy či vlaky zdarma, navyšovanie bonusu od budúceho roka atď.), ale výpočet nech urobia priaznivci či voliči vládnych strán. Viac ma zaujíma, akým smerom sa chce opozícia v tejto téme uberať do budúcnosti a považovať Nemecko za vzor, to prekvapí.

Poslankyňa Petrík síce Nemecko vychváli, ale nikde v texte už nepovie čísla, ako a kde sa nemecká demografia zlepšila.

K istému zlepšeniu naozaj došlo, ukazuje to tzv. fertility rate – z 1,47 dieťaťa na ženu v roku 2014 na 1,57, respektíve 1,59 dieťaťa na ženu v rokoch 2017, 2018. Po dlhých rokoch sa teda v tejto štatistike Nemci od čísla pod 1,4 dostali nad 1,5, resp. pod úroveň 1,6, čo je tesne pod alebo na úrovni EÚ. Považovať to za vzor je teda (minimálne) trochu unáhlené.

Ešte zaujímavejšie však je, kto za tento populačný nárast môže.

Upozornil na to pred pár týždňami portál Politico, ktorý bližšie rozobral čísla z roku 2016, keď nemecká populácia zažila dlhodobý vrchol, nárast fertility-rate na 1,6 (resp. 1,59) na ženu. Bol za tým nárast o tri percentá medzi nemeckými matkami a tiež 25 percentný populačný nárast medzi cudzinkami, ktoré sa na celkovej demografii podieľajú až 23-percentným podielom všetkých narodených detí (2016).

Agentúra Pew Research tiež pred časom publikovala štúdiu, podľa ktorej nemecké moslimky majú viac detí (1,9) ako Nemky (1,4) a majú ich skôr, čím ďalej rastie predpoklad, že ich budú mať v prepočte na ženu ešte viac.

Ak to zhrniem, mám pocit, že pani poslankyni Petrík sa podarilo ukázať na niečo iné, ako si predsavzala, preukázala, ako Nemci financujú demografický nárast medzi imigrantmi a cudzincami, čo je zrejme do veľkej miery nevyhnutný trend ďalšieho vývoja v Nemecku. Od slovenskej pravice by som čakal skôr hlbšie analyzovanie dosahov poľskej reformy na podporu rodín, známej pod označením 500+, keďže poľské a naše reálie (a azda aj skúsenosti) sú si podstatne bližšie.

Foto: nemecká poštová známka vydaná pri 100. výročí dôchodkového poistenia, wikimedia

Jaroslav Daniška pred 226 d

Zajtra sa očakáva verejné  vyhlásenie senátora Bernieho Sandersa z Vermontu, v ktorom oznámi svoju kandidatúru na úrad prezidenta v roku 2020. Thomas Edsall v dnešných Timesoch napísal vyčerpávajúci prehľad všetkých za a proti Sandersovi, čitateľ sa dozvie, ako 77-ročný senátor za posledných 35 rokov nezmenil názor (často ani slovník), ako hovorí o Amerike. V 34 celoštátnych prieskumoch verejnej mienky za posledných sedem mesiacov stále viedol Joe Biden, 76-ročný bývalý Obamov viceprezident, až prišiel apríl a Bidena porazil Sanders. Momentum by teda bolo.

Mimochodom, Biden, ktorý ešte oficiálne kandidatúru neoznámil, má svoje problémy, bol obviňovaný z neželaného dotýkania, pre loby MeToo je už terčom, najnovšie sa objavil starší Bidenov názor, podľa ktorého pred vyše 40 rokmi povedal, že homosexuálov pracujúcich pre federálnu vládu považuje "za bezpečnostné riziko". Kto vie, či usmievavý žoviálny Biden neusúdi, že mu prezidentská kampaň s podobnými témami za to vôbec nestojí, uvidíme.

Ale naspäť k Sandersovi, ktorý je do veľkej miery favoritom straníckych demokratov, ktorí volajú po sociálnom, zdravotnom, zelenom a neviem akom socializme. Odvrátenou stranou tejto priazne je, že Sanders má dosť výrazné negatívne preferencie, až 37 voličov s ním nesúhlasí, ďalších 21 má vyhrady (u Trumpa je to 50 + 9), a to je na blížiacom sa roku 2020 možno najzaujímavejšie: Sanders sa pokúsi napodobniť Trumpa, ktorý pred 4 rokmi kandidoval tiež najskôr najmä proti establišmentu vlastnej strany (aj teraz ho považujú skôr za nezvoliteľného), a potom bude kandidovať s výrazne negatívnym imidžom, voľby sa tak premenia na zrážku dvoch anti-voličských enkláv, kde ten pozitívnejší a mladší sa bude volať Trump. Pekná irónia, čo poviete..

Celý text či skôr obsiahlu rešerš Thomsa Edsalla si možno prečítať tu.

Foto: Bernie Sanders, zdroj: Timothy Krause/flickr.com (2016)