Krátke správy redakcie

Lukáš Krivošík pred 9 hod

Aj keď čierni Američania tvoria len 46 percent obyvateľov hlavného mesta Washington D. C., až 60 percent úmrtí na COVID-19 na jeho území malo čiernu farbu pleti. A podobné čísla prichádzajú aj z ďalších oblastí Spojených štátov. Napríklad v Milwaukee tvoria Afroameričania štvrtinu populácie, no z ich komunity pochádza až 70 percent tých, čo vírusu podľahli.

V utorok o tom informoval americký denník Washington Post. Koronavírus už nie je len problém bohatšej časti obyvateľstva, ktorá si môže dovoliť zaoceánske lety a nakazila sa v cudzine. Podľa analýzy novín majú väčšinovo černošské okresy trojnásobnú mieru nákaz a skoro šesťnásobnú mieru úmrtí oproti väčšinovo belošským okresom.

Čierni Američania sú v priemere menej zámožní, z čoho vyplýva viacero rizikových faktorov pre ich komunity: Viac trpia cukrovkou, chorobami srdca a dýchacích ciest, čo môže viesť k ťažšiemu priebehu ochorenia v prípade nákazy koronavírusom. Horšie bývanie sťažuje sociálnu izoláciu a viac pracujú v manuálnych profesiách, ktoré sa často nedajú vykonávať z bezpečia vlastnej obývačky.

Skupina zákonodarcov za Demokratickú stranu už vyzvala federálnu vládu, aby medzi denne zverejňovanými údajmi o počtoch testovaných, nakazených, uzdravených a zomretých boli aj čísla o rasovom a etnickom zložení jednotlivých kategórií.

Biely dom si je zvýšeného rizika pre čiernych Američanov taktiež vedomý. Prezident Donald Trump nechal už svojich úradníkov vypracovať návrhy ako tejto situácii čeliť.

V USA sa doposiaľ nakazilo koronavírusom 455-tisíc ľudí, z toho 16-tisíc ľudí zomrelo.

Americké dáta o zvýšenom ohrození, ktorým je koronavírus pre chudobnejšie čierne obyvateľstvo, sú zaujímavé aj z pohľadu slovenskej debaty o primeranosti postupu Matovičovej vlády v rómskych osadách. Viaceré z rizikových faktorov, ktoré sa týkajú čiernych Američanov, platia aj pre obyvateľov týchto osád na Slovensku.

Cez prizmu medicínskej tragédie čiernych Američanov vyzerajú postupy Matovičovej vlády ako síce ťažkopádna, no predsa len odôvodnená a prezieravá snaha predísť plnému prepuknutiu nákazy v prostrediach, kde by potenciálne mohla stáť veľa ľudských životov.

Záber z volebnej miestnosti v New Yorku počas prezidentských volieb v roku 2012. Ilustračné FOTO TASR/AP

Martin Hanus pred 16 hod

V nemeckom Spiegli dnes uverejnili text o „portugalskom zázraku“: napriek tomu, čo sa deje u susedov v Španielsku alebo v Taliansku, či vo Francúzsku, v 10-miliónovom Portugalsku majú zatiaľ necelých 12-tisíc potvrdených nákaz koronavírusom, pričom dosiaľ zomrelo „len“ 311 ľudí.

Ak je portugalský príbeh zázrakom, Slovensko prežíva „megazázrak“. No napriek tomu vládne u nás neprimerane blbá nálada.

Slovenskí novinári nenechávajú na Matovičovi a jeho vláde suchú ani nitku, premiér a spol. vraj humpľujú ekonomiku, stigmatizujú Rómov a zákazmi cestovania šikanujú našich chalupárov, včerajšie niekoľkohodinové zápchy prežívali naše facebooky temer ako predzvesť kataklizmy. Blbú atmosféru však umocňujú emocionálne nestabilní lídri – Richard Sulík sa pri pohľade na jednu zápchu rozhodol bojkotovať uznesenie vlády, Igor Matovič zas neuniesol chvíľkovú nespokojnosť ľudí a zodpovednosť hodil na policajného prezidenta Lučanského, ktorý pritom plnil pokyny ministra vnútra Mikulca. A ten teraz len ponížene mlčí v kúte.

Ak takéto výbuchy dokáže spôsobiť vymáhanie jedného reštriktívneho opatrenia v stave núdze – pripomeňme, že Slováci majú aj počas veľkonočných reštrikcií značne väčšiu slobodu pohybu než desiatky miliónov Európanov na západ od nás –, asi sa tu máme priveľmi dobre.

Čo by s nami urobilo, keby na dennej báze prichádzali správy o desiatkach mŕtvych v našich nemocniciach, ktoré by kolabovali už pod náporom mnohých stovák či pár tisícok pacientov s Covid-19?

Ešte stále sa treba obrniť pokojom a trpezlivosťou, pretože je tu priveľa neistôt: potrebujeme časovo dlhšiu radu testov, aby sme presnejšie vedeli, čo sa u nás deje (včerajších 101 pozitívne testovaných mohlo nabádať ku skepse, dnešných 19 k optimizmu), v priebehu budúceho týždňa už budeme mať jasnejší obraz.

A, samozrejme, pre budúci plán ekonomického uvoľňovania budú kľúčové trendy zo zahraničia.

Ten obraz o spomaľovaní nákazy je zatiaľ trochu rozporuplný: na jednej strane reštrikcie zabrali, v Taliansku, ale aj menej postihnutom Rakúsku sú každodenné prírastky novonakazených nižšie. No napríklad v Nemecku, kde prijali tvrdé opatrenia vrátane zatvorenia škôl v polovici marca, sú epidemiológovia trochu prekvapení, že tento týždeň sa pozitívny trend trochu obrátil a počet novonakazených neubúda, ale trochu pribúda. Aj preto sa zdá, že vírusový reprodukčný faktor R0 vzrástol posledné dni v Nemecku nad hodnotu 1 a stále sa ho tak nepodarilo stabilizovať.

Naša východisková situácia je vďaka výborne zvládnutému marcu viac než dobrá – ale stále máme dôvod na maximálnu obozretnosť.  

Ilustračné foto TASR – Jaroslav Novák 

Lukáš Krivošík pred 19 hod

Medzi správami o pandémii trochu zaniklo, že Bernie Sanders v stredu odstúpil z demokratických primárok v USA. Hoci získal druhý najvyšší počet delegátov (914) po Joeovi Bidenovi (1217), 78-ročný senátor z Vermontu, ktorý sa označuje za demokratického socialistu, si zrejme spočítal, že získanie demokratickej nominácie je mimo jeho dosahu. V prezidentských voľbách, ktoré sa majú konať 3. novembra teda zrejme Donalda Trumpa vyzve bývalý viceprezident Joe Biden.

Hoci Bernie Sanders pomohol posunúť americký politický diškurz viac doľava s témami ako bezplatné zdravotníctvo či školstvo, v primárkach napokon nedokázal osloviť jednotlivé segmenty, z ktorých Demokratická strana čerpá podporu. Vymäkol trochu v otázke imigrácie, čím oslovil hispánskych voličov, no už menej bodoval medzi čiernymi voličmi či bielymi robotníkmi, ktorí uprednostňujú Bidena. A napokon, socialista a outsider Bernie nebol preferovaným kandidátom ani u demokratického establišmentu a donorov.

Aké šance bude mať teraz Joe Biden proti Donaldovi Trumpovi? Pohľad z Európy, kde médiá preberajú naratív kritikov o prezidentovi, ktorý nezvláda krízu, by naznačoval, že striedanie stráží v Bielom dome bude v novembri nevyhnutné. No z americkej perspektívy sa to môže javiť inak.

Napríklad konzervatívny komentátor Patrick Buchanan si kladie otázku, či pandémia nepochová aj Bidenovu kandidatúru. Trump je v tejto kríze totiž oveľa viac na obrazovkách a aj napriek množstvu prešľapov vystupuje ako „hlavný veliteľ“. Naproti tomu, medzi politikmi demokratov Bidena zatienil newyorský guvernér Andrew Cuomo, ktorý má na starosti krízový manažment vo svojom ťažko zasiahnutom štáte.

Samozrejme, do novembra sa môže ešte veľa udiať. Pandémia robí americké voľby nevyspytateľnejšími než zvyčajne. Predvolebnú kampaň môže komplikovať aj redukované množstvo verejných stretnutí kandidátov s voličmi. A je tu tiež faktor veku: 73-ročný Trump i 77-ročný Biden patria ku skupine, ktorá je nákazou mimoriadne ohrozená.

Bernie Sanders oznamuje, že ukončil svoju kampaň zameranú na získanie prezidentskej kandidatúry americkej Demokratickej strany 8. apríla 2020 v americkom Burlingtone. FOTO TASR/AP

Stanislava Gajdošová pred 2 d

3 dobré správy posledných dní: videokonferencie zadarmo, poslitasku.sk a podporené chránené dielne šijú rúška.

Slovenská firma Websupport dočasne spustila bezplatný nástroj na videokonferencie. Aj keď je dostupných mnoho iných alternatív ako napríklad Zoom či GoToMeeting, táto verzia funguje bez registrácií, inštalácií, obmedzení a bezpečne. Stačí zadať názov miestnosti a ten potom zdieľať s kolegami, študentmi či kamarátmi. 

Firma žiadne údaje z prenosu neuchováva a nemusíte riešiť, aký browser či platformu používa druhá strana. Jedinou nevýhodou je, že je bez technickej podpory a môže byť pre veľký záujem nedostupná. Viac informácií nájdete na tomto linku.

Nadácia Wolkswagen Slovakia rozbehla iniciatívu Rúška pomoci. O finančnú pomoc sa mohli uchádzať chránené dielne, ktoré začnú šiť rúška a budú ich ďalej rozdávať miestnym komunitám. Práve chránené dielne pre pokles tržieb i obmedzenia vo výrobe bojujú o prežitie. Do 10 dní od spustenia bolo rozdelených necelých 50-tisíc eur – celá čiastka alokovaná na projekt. V apríli a máji tak bude šiť 15 chránených dielní a komunitných centier. Podľa plánov rozdistribuujú viac ako 33-tisíc rúšok. 

Rúška poputujú najmä seniorom v domovoch dôchodcov, ale aj osamelým v dedinách a na sídliskách; rodinám v hmotnej núdzi a osamelým matkám; dobrovoľníkom, čo pomáhajú s nákupmi pre seniorov alebo aj „omamám“ z projektu Cesta von v rómskych komunitách. 

Bratislavská arcidiecézna charita spustila portál www.poslitasku.sk. Cez svojich sociálnych pracovníkov a dobrovoľníkov zabezpečia nákup pre seniorov, ktorí žijú sami. Pre tých, ktorí si svoj nákup nemôžu dovoliť, naplnia tašku zadarmo zo zásob trvanlivých potravín z minuloročných projektov a zbierok.

Stačí cez portál nahlásiť osamelého seniora a terénni pracovníci mu s rúškom a v rukaviciach pravidelne prinesú tašku so základnými potravinami, hygienickými potrebami a drobnosťou, „aby videl, že je tu niekto, komu na ňom záleží“. 

FOTO – Rúška pomoci/dielňa v OZ Barlička

Eva Čobejová pred 2 d

Slovenskí vedci vyvinuli kvalitné testy na diagnostiku nového koronavírusu. Dnes to s veľkou slávou oznámil Robert Mistrík a Igor Matovič. Je to výborná správa. Nielen preto, že môžeme viac testovať. Ale aj preto, že tu máme vedcov, ktorí takéto veci vedia urobiť. Kľúčovým človekom bol v tomto procese biochemik Pavol Čekan.

O tom, kto je tento človek, sa možno viac dozvedieť v archívnom dokumente RTVS zo série Família. Tu Marína a Pavol Čekanovci rozprávajú aj o tom, prečo sa rozhodli vrátiť na Slovensko, hoci úspešný vedec mal v zahraničí oveľa atraktívnejšie možnosti. Pavol Čekan vyštudoval biochémiu, potom sa na Islande venoval proteínovej biochémii. Z Islandu sa manželia presťahovali do USA, Pavol Čekan pôsobil na Rockefellerovej univerzite v New Yorku aj v americkom Národnom onkologickom inštitúte. Traja synovia sa rodine narodili v USA.

Pavol Čekan extrémne veľa pracoval – a výsledkom bolo ťažké neurologické ochorenie mozgu a miechy. Hoci pri tomto ochorení hrozia doživotné následky, on mal šťastie a z ochorenia sa dostal. Choroba ho prinútila spomaliť a prijať vážne rozhodnutie – vrátiť sa na Slovensko. Začínali tu obaja s manželkou akoby odznova. Pavol Čekan si v roku 2016 založil vlastný vedecký inštitút a – hoci v skromnejších pomeroch – venuje sa naďalej vede. A z jeho rozhodnutia vrátiť sa, pracovať ako vedec, hoci je tu vedecká obec často prehliadaná a nedocenená, teraz profituje celé Slovensko. Facebook pána Čekana je teraz plný gratulácií. A tak sa Postoj skromne ku gratulantnom tiež pridáva.

FOTO TASR  – Pavol Zachar
 

Stanislava Gajdošová pred 3 d

Naďalej nám píšete na korona@postoj.sk ako prežívate tieto dni. Vyberáme dva krátené maily od vás čitateľov, jeden dokonca z Írska. Radi by sme počuli aj od našich krajanov z ďalších miest po svete: Ako korona ovplyvnila Slovákov v zahraničí? Náročné dni zažívajú aj živnostníci a majitelia firiem. Museli ste všetky aktivity zastaviť? Skúšate kreatívne riešenia? Podeľte sa s nami o svoje príbehy z podnikania.

--

„Žijeme ôsmy rok v Írsku. Máme tri deti a karanténa nás zastihla práve pred plánovaným veľkonočným odletom na Slovensko. Naše dve školáčky sú zvyknuté na vyučovanie doma, pretože sa takmer každý deň, popri úlohách z írskej školy, učíme aj po slovensky. Našťastie máme k dispozícii rôzne nástroje internetovej komunikácie, a tak sa môžeme spájať s rodičmi či sestrou v Nemecku a trocha sa potešiť novinkami z ich života. No ten sa od nášho veľmi nelíši, lebo aj oni sú vo veľmi podobnej situácii.

Opatrenia v Írsku nabiehajú neskôr a menej prísne ako na Slovensku a to sa odráža aj na množstve nakazených. Írsky systém si akosi neosvojil diagnostiku ako takú, aj keď podľa nášho názoru by kapacity mal, no nie je to veľmi vo filozofii zdravotníkov.

My sledujeme najmä opatrenia na Slovensku a tými sa aj riadime, lebo sa nám zdajú opatrnejšie.

Pozdravujeme na Slovensko aj redakciu Postoja.”

rodina Mrvová

---

„Naša dcéra sa vo svojich dvanástich rokoch rozhodla stať biologičkou. Keďže nemôže navštevovať školu a svoje obľúbené biologické laboratórium, tak sme si jedno zriadili doma. Táto kríza urýchlila dospievanie našich detí. Viac si vážia život aj benefity, ktoré im poskytuje. Tešíme sa zo vzájomnej blízkosti. Nemožnosť socializácie v spoločnosti vytvorila a vylepšila podmienky socializácie v rámci rodín a to je dobre. Na fotke je naša Ingrid vo svojom Biolabe.“

Ivan

Lukáš Krivošík pred 3 d

S mimoriadnym príhovorom oslovila v nedeľu britskú verejnosť kráľovná Alžbeta II. Mnohé z toho, čo povedala, aby povzbudila svoj ľud v čase pandémie, by na jej mieste spomenula ktorákoľvek hlava štátu vrátane prezidentov republík: ocenenie zdravotníkov, starajúcich sa o pacientov v nemocniciach, ale tiež bežných občanov, ktorí zostávajú doma a tým minimalizujú ohrozenie pre seba i druhých, či uistenie, že s odhodlaním a svornosťou túto krízu prekonáme a normálnejšie časy sa čoskoro vrátia.

„Zase budeme so svojimi priateľmi; zase budeme so svojimi rodinami; zase sa zídeme,“ uistila Alžbeta II. svoj národ. Spolu s 98-ročným manželom, princom Philipom, sa obaja nachádzajú v izolácii na Windsorskom zámku.

No o monarchii sa tiež hovorí, že v osobách kráľovskej rodiny symbolizuje kontinuitu národa v čase. A je zaujímavé, aké vyjadrenie tomuto rozmeru svojho úradu dala 93-ročná panovníčka vo svojom včerajšom príhovore. Súčasné dianie elegantne a nenásilne zasadila do historického kontextu.

Alžbeta II. spomenula, že terajšia mimoriadna situácia jej pripomína prvý príhovor, ktorý absolvovala spolu so svojou sestrou z Windsoru, v roku 1940. Rodiny kvôli vtedajšej vojnovej evakuácii detí na vidiek mohli cítiť podobné pocity odtrhnutia od svojich najmilších ako teraz.

Zároveň panovníčka hovorila o budúcnosti:

„Dúfam, že v rokoch, ktoré prídu, bude každý môcť byť hrdý na spôsob, akým zareagoval na túto výzvu. A tí, čo prídu po nás, skonštatujú, že Briti tohto pokolenia boli rovnako silní ako ktoréhokoľvek iného. Že rysy ako sebadisciplína, pokojné dobromyseľné odhodlanie a pocit spolupatričnosti stále charakterizujú túto krajinu. Hrdosť na to, kým sme, nie je len súčasťou našej minulosti, ale určuje tiež našu prítomnosť a našu budúcnosť.“

Kráľovná, ktorá je zároveň hlavou Anglikánskej cirkvi, takisto decentne poukázala aj na duchovný rozmer súčasnej skúšky:

„A hoci izolácia môže byť občas ťažká, mnohí ľudia všetkých vierovyznaní i ľudia bez vyznania objavujú, že ide o príležitosť spomaliť, zastaviť a zamyslieť sa – v modlitbe alebo rozjímaní...“

Bol to pekný, zjednocujúci a povzbudzujúci príhovor. Samozrejme, na podobné veci, o ktorých hovorila kráľovná Alžbeta II., môže upozorniť aj prezident ktorejkoľvek republiky. No z úst korunovanej hlavy konštitučnej monarchie, ktorá panuje už 68 rokov a veľa si pamätá, to má akosi väčšiu váhu.

Celý príhovor Alžbety II. si môžete vypočuť TU.

Britská kráľovná Alžbeta II. počas mimoriadneho televízneho prejavu k občanom Spojeného kráľovstva a Spoločenstva národov, v ktorom sa venovala pandémii nového koronavírusu. Vo Windsore v nedeľu 5. apríla 2020. FOTO TASR/AP

Adam Takáč pred 5 d

Pandémia ako inšpirácia. Aj takto poňali niektorí speváci súčasnú korona-krízu. Hoci museli zrušiť plánované koncerty a iné vystúpenia, čas doma niektorí využívajú naozaj tvorivo.

Okrem online koncertov, ktoré v posledných týždňoch streamujú viaceré známe tváre vo svete aj na Slovensku, vznikajú tiež hudobné novinky.

Mňa tento týždeň zaujali dve.

Muzikant Ondrej Kandráč naspieval so svojou manželkou duet s názvom Ťažké časy nás spájajú (nájdete TU), ktorý nahrávali priamo vo svojej obývačke. „Sme doma a hudba je niečo, čo človeka nielen zušľachťuje, ale na chvíľu aj prenáša do vysneného sveta,“ hovorí pre Postoj Kandráč. Na motív starej srbskej piesne mu Vladimír Puchala vytvoril za pár minút text a do hudobného aranžmánu doplnil husľové sóla a spev. „Stále mi však chýbal zmysel toho celého,“ vraví. „Vtedy som si uvedomil, že môj najväčší poklad je rodina. Manželka spieva v našom kostolnom zbore. Práve v nej som našiel osobu blízku a spriaznenú, ktorá dodáva skladbe autenticitu. Nič sme nehrali, spievali sme to tak, ako sme to cítili. Ťažké časy naozaj ľudí spájajú. Túto pieseň teda venujeme všetkým, ktorí to v živote nevzdali.“

Koronavírus a domáca karanténa s tromi deťmi sa stali tvorivým podnetom aj pre známeho českého pesničkára Tomáša Klusa. Spolu s manželkou nahrali v improvizovanom domácom nahrávacom štúdiu minialbum Pět pohromadě. Jedna zo skladieb má názov COVID, ďalšiu venujú rodičom, ktorí v tomto neľahkom období čakajú príchod dieťaťa na svet a k piesni s názvom rodiNám zverejnili aj vydarený videoklip. „„Jsou to takové naše ,příZpěvky‘ k vlně solidarity a pospolitosti, která nás zalila ruku v ruce s těžkou zkouškou pandemie. Dotýkáme se v nich témat, která jsou, věřím, pojítkem většiny, a já osobně věřím, že z celé situace vyjdeme nejen moudřejší o to, jak porazit neviditelného nepřítele, ale především o to, že spatříme mnoho viditelných přátel a hrdinů v lidech, do kterých bychom to dříve vůbec neřekli,“ povedal k albumu Klus. „Třeba i sami v sobě. Či v nenáviděném sousedovi, šéfovi s divnými názory, nebo paní pokladní z krámu naproti. Moc doufám, že naše písničky udělají radost doma a díky vaší laskavosti pomůžou tam, kde je to v tuhle chvíli nejvíce zapotřebí.“

Výťažok z albumu, ktorý je možné si na internete kúpiť za ľubovoľnú sumu, pôjde na zbierku Nadačného fondu pomoci.

Je sympatické, keď sa umelci (nielen hudobní) vedia aj v obmedzených podmienkach vynájsť a dokážu stále priniesť niečo originálne.

Foto: Tomáš Klus s rodinou. Foto – FB/Tomáš Klus

Ján Duda pred 5 d

Nedeľa 5. 4. 2020 je Kvetnou nedeľou i nedeľou utrpenia Pána Ježiša. Ako spomienka na Ježišov vstup do Jeruzalema sa číta úryvok z Evanjelia sv. Matúša (Mt 26,14-27,66). A ako spomienka na Ježišovo utrpenie a smrť sa číta úryvok z Evanjelia sv. Jána (Jn 26,14-27,66). K tomu tri krátke poznámky.

(1) Ježišovo pôsobenie sa často vykladá ako výstup do Jeruzalema (napr. J. Ratzinger, Ježiš Nazaretský, 2. zväzok, s. 11). Potom Ježišov vstup do Jeruzalema možno chápať ako zavŕšenie tejto Ježišovej životnej cesty. 

Mnohí autori napísali knihy duchovného života, kde chápali životnú cestu človeka ako duchovný výstup k Bohu. Napríklad sv. Bonaventúra (1221 – 1274) napísal dielo Itinerarum mentis In Deum (Putovanie mysle do Boha). Podobne sv. Róbert Bellarmín (1614) napísal knihu duchovného života De ascensione mentis in Deum per scalas rerum creatarum (Výstup mysle k Bohu po stupňoch stvorených vecí).

Ako kresťania, ktorí nasledujeme Krista, môžeme chápať svoj život ako púť, ako vystupovanie k Bohu. Nie sme dezorientovaní, ale máme jasné smerovanie k Bohu, k nebeskému Jeruzalemu, tam, kde sídli Pán Boh. 

(2) V Evanjeliu sv. Jána Ježiš veľmi často pripomína: aby sa splnilo Písmo a predpovede Písma a prorokov. Ako keby bol neslobodný a determinovaný predpoveďami Písma. Podľa predpovede Písma smeruje v ústrety smrti na kríži, ale cez smrť k vzkrieseniu. 

Aj naša životná púť smeruje nezadržateľne k smrti. S tým nemôžeme nič urobiť, nedá sa to zásadne ovplyvniť. Skrátka zomrieme. Či sa nám to páči, alebo nepáči. Smerujeme k temnej bariére smrti ako Kristus k temnej hodine kríža. Aké je dôležité uveriť, že Kristus vstal z mŕtvych a prešiel do neba k Otcovi a je po jeho pravici...

(3) Poslednú poznámku venujem jeho slovám na kríži: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil“ (Jn 27,46). Tieto slová možno vykladať psychologicky a teologicky. Psychologicky Ježiš prežíva na kríži pri zomieraní veľkú bolesť a opustenosť. Tento stav sa odzrkadľuje vo výkriku opustenosti! 

Ak sa na tento Ježišov výkrik pozrieme teologicky, ukáže sa niečo viac. Je to zároveň modlitba! Ježiš kričí k Otcovi túto modlitbu. A zomiera. Ak je tento Kristov výkrik modlitbou, je vyjadrením viery a nádeje, lebo v tejto ťažkej životnej situácii Kristus volá k Bohu ako k poslednej inštancii a žiada ho, aby zasiahol svojou mocou... A Boh zasiahol svojou mocou a Ježiša vzkriesil z mŕtvych...

Kiež by sme mali aj my takú dôveru a vieru v Boha, aby sme v rozhodujúcich životných situáciách dokázali pozdvihnúť svoj hlas modlitby k Bohu...

Peknú a požehnanú Kvetnú nedeľu prajem všetkým.

 

Foto: pravoslavie.ru

Pavol Rábara pred 5 d

Podarilo sa mi vyspovedať sa. Nebolo to „na objednávku“ ani „na donášku“. Vyzeralo to nasledovne: Vonku na priestranstve okolo kostola spovedali traja kňazi, zopár ľudí čakalo pri vstupe do areálu chrámu a sledovali, kde sa uvoľní miesto. 

V kostole raz za polhodinu rozdávali sväté prijímanie. Bolo nás tam jedenásť. Odstupy medzi ľuďmi  – či už v laviciach, alebo pri samotnom prijímaní – rozhodne neboli menšie ako v miestnom supermarkete. Všade pokoj, ticho, rúška... 

V tých chvíľach som si uvedomil, že hoci sa pred spoveďou často trasieme my, dnes treba pamätať obzvlášť na tých, ktorí túto sviatosť vysluhujú. 

Nemajú to ľahké. 

Postoj vie napríklad o františkánskom kláštore, v ktorom museli prestať s vysluhovaním spovede, hoci sa to snažili robiť za dodržiavania hygienických usmernení biskupov. V kostole bolo podľa nich v jednom čase vždy maximálne do desať ľudí, jeden z bratov všetko usmerňoval. Ľudia priebežne prišli, vyspovedali sa, dostali sväté prijímanie a odišli. 

Lenže ľudia františkánov hlásili opakovane polícii, až sa napokon rozhodli, že budú spovedať len po telefonickej dohode. 

Františkáni cítia krivdu, keďže pred štátom nie je vyjasnené, čo môžu robiť a za akých podmienok. „Vždy sa hovorí len o obchodoch, na koľko metrov štvorcových môže byť človek, ale o kostoloch nič. Tie majú byť podľa štátu zatvorené,“ posťažovali sa.  

Mnohí kňazi a rehoľníci sa tak ocitli medzi dvomi mlynskými kameňmi. Na jednej strane od nich veriaci očakávajú hrdinskú a obetavú duchovnú službu, na druhej strane tŕpnu, kto ich kedy nahlási a kedy príde polícia.  

Samozrejme, musia si dať pozor na zbytočné excesy a poctivo ustriehnuť, aby naozaj neohrozovali svojou aktivitou zdravie ľudí. A radšej ubrať, ako potom banovať. Avšak rozhodne im teraz niet čo závidieť. Preto si od nás zaslúžia nielen úctu a modlitbu, ale v tomto čase možno aj jasnejšie vyjadrenie vďačnosti.

Doplnené v pondelok 6. apríla: Hlavný hygienik SR Ján Mikas už vydal usmernenia k pohybu ľudí v kostoloch. 

Ilustračné foto – TASR/Martin Palkovič