Krátke správy redakcie

Lukáš Krivošík pred 54 d

V rámci finálového večera, ktorý v stredu odvysielala RTVS k ankete Najväčší Slovák, bola vyhlásená trojica, ktorá získala najviac hlasov. Na 3. mieste skončil katolícky kňaz a charitatívny pracovník Anton Srholec. Na 2. mieste Ľudovít Štúr. A na 1. mieste sa umiestnil Milan Rastislav Štefánik.

Úprimne, výsledok ma neprekvapil. V posledných týždňoch som sa ponoril do Štefánikovho života a prečítal som niekoľko kníh v rámci prípravy pre môj nedeľný článok a náš dnešný rozhovor. Bez pátosu - bol to povznášajúci pocit robiť na tejto téme.

Všetci nejaký základný prehľad o Štefánikovom živote máme. No keď sa do neho človek naplno ponorí, nemôže prestať žasnúť.

Štefánik v sebe spája nesmiernu vôľu, široký rozhľad a schopnosť mať výsledky, s romantikou, odvahou a dobrodružstvom. A to všetko zapojil pred storočím do zdanlivo nemožnej misie: oslobodenia Slovákov.

On bol popravde ten najväčší spomedzi nás.

Milan Rastislav Štefánik - Reprofoto TASR

Pavol Rábara pred 54 d

Organizátori Bratislavských Hanusových dní upozorňujú, že hoci podľa informácií na portáli ticketmedia sú niektoré akcie festivalu už vypredané, neznamená to, že sa na diskusiu či prednášku nedostanete.  

Istý počet lístkov totiž držia pre majiteľov permanentiek, ale iba do 15 minút pred začatím akcie. Je preto veľká šanca, že aj na oficiálne vypredaných eventoch nájdete miesto. Stačí prísť aspoň štvrťhodinu pred ich začatím a spýtať sa organizátorov. 

Do konca BHD zostáva ešte viacero zaujímavých debát, dnes vystúpi napríklad oxfordský profesor John Finnis a americký publicita a spisovateľ Rod Dreher (na snímke Postoja). 

Jaroslav Daniška pred 56 d

Myslím, že Williamovi F. Buckleymu (na obr.) by sa ten nápad ohromne páčil: Na univerzite Yale vznikla Buckleyho spoločnosť, ktorá pozýva na vystúpenia hostí, ktorých univerzitní študenti vypískali, pokrikovali na nich, že sú fašisti či nacisti, pritom na to nebol žiadny dôvod.

Portál časopisu National Review, ktorý Buckeley založil a dlhé desaťročia viedol, priniesol naposledy článok o vypískanom Henrym Kissingerovi, 95-ročnom pôvodom nemeckom Židovi, ktorému tiež univerzitní nevzdelanci nadávali do nacistov a fašistov. Pritom Kissiger proti nacistom sám bojoval, jeho rodina z Nemecka predtým ušla. Buckleyho spoločnosť ho pozvala medzi seba, je to vyberaná spoločnosť, ako dokazujú aj ďalšie mená: George Will, Charles Murray, Raymond Kelly či Peter Thiel. Verím, že pozvánku má na ceste aj Ryszard Legutko. Viac o tejto spoločnosti nájdete na ich webovej stránke, dodal by som, že tento vtipný a originálny pokus píše posmrtne poslednú kapitolu k Buckleyho knižke God and Man at Yale.

Foto: YouTube.com

Jaroslav Daniška pred 56 d

Lidové noviny priniesli zaujímavý text o proteste umelca Domenica Esposita z Bostonu, ktorý minulý rok pred sídlom farmaceutickej firmy Purdue Pharma inštaloval 360-kilogramovú hliníkovú lyžičku, ktorá má evokovať lyžičku, akú používajú narkomani na prípravu heroinu.

Vo februári tohto roku na Rhode Islande tento protest zopakoval pred sídlom ďalšej farmafirmy Rhodes Pharmaceuticals, ktorá zarába na predaji upokojujúcich liekov, ktoré sú spájané s vypuknutím opiátovej epidémie v Amerike. Esposito sa angažuje aj kvôli tomu, že jeho brat Danny, ktorému boli po úraze predpísané upokojujúce lieky s názvom OxyContin, ktoré nemali vytvárať závilosť, boli, naopak, prudko návykové a množstvo ich užívateľov (podobne ako jeho brat) z nich prešli na heroín, čo pre jeho brata a mnohých ďalších znamenalo smrť.

V USA zomrie podľa Lidových novín denne na predávkovanie opiátmi 130 ľudí, čo je viac, ako je počet obetí spájaných s voľnou držbou streľných zbraní (108 denne). Umelec sa takýmito protestami snaží upozorniť na to, že prebiehajúce súdy proti firmám, ako je tá, ktorá patrí rodine Sacklerových, nie sú efektívne, že super-bohaté firmy stále neúmerne zarábajú miliardy dolárov a obete pribúdajú, že právna situácia stále nahráva predátorom a nechráni obete. A to aj napriek tomu, že napr. na rodinu Sacklerových je podaných vyše 1 600 žalôb a koncom marca prehrali súd, ktorý im káže zaplatiť 240 mil. eur ako odškodné rodinám obetí.

Protestu sa venuje aj špecializovaná webstránka.

Foto: YouTube

Ján Duda pred 58 d

Nedeľa (28. 4. 2019) je druhou veľkonočnou nedeľou, ktorú sv. Ján Pavol II. v roku 2000 pri svätorečení sestry Faustíny Kowalskej ustanovil ako Nedeľu Božieho milosrdenstva. Je to výzva, ktorú formuloval Pán Ježiš takto: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš nebeský Otec“ (Lk 6,36). Čo je to byť milosrdný? Čo mám robiť, aby som bol milosrdný? 

(1) Niektorí autori poukazujú na širokú škálu výkladu milosrdenstva. V stredoveku existovali „milosrdné bratstvá“ – spolky veriacich, ktorí pomáhali umierajúcim, väzneným alebo zajatým (dodnes existujú rehoľné spoločenstvá Milosrdných bratov alebo spoločenstvo Bratov lazaristov). Konáme milosrdenstvo, ak konáme niektorý zo skutkov telesného alebo duchovného milosrdenstva (JKS, 13). Konáme milosrdenstvo, keď dávame almužnu, čiže peniaz na pomoc blížnym (kardinál Martini, 44).

(2) Čo by som odporúčal tým, ktorí nevedia, kde začať s milosrdenstvom? Začať sa modliť za tých, čo nám robia zle. Je to najautentickejšie kresťanské milosrdenstvo podľa vzoru modlitby Krista na kríži (Martini, 46).

(3) Evanjelium Nedele Božieho milosrdenstva (Jn 20,19-31) zdôrazňuje 2 úkony milosrdenstva, ktoré vykonal Ježiš: daroval nám sviatosť zmierenia a pomohol Tomášovi uveriť. Ak chceme aj my nasledovať Krista v týchto skutkoch milosrdenstva, pomáhajme iným, aby sa zmierili s Bohom, so sebou i s bratmi (aj prostredníctvom sviatosti zmierenia) a pomáhajme sebe a iným pri nájdení viery a jej raste. 

Požehnanú Nedeľu Božieho milosrdenstva prajem všetkým.

Ján Duda

 

Obrázok: Milosrdní ako otec (www.manzelstvi.cz)

Jozef Majchrák pred 60 d

Porazený ukrajinský prezident Petro Porošenko doťahuje do konca ešte niektoré body svojej agendy. Ukrajinský parlament dnes schválil nový jazykový zákon, ktorý ustanovuje ukrajinčinu ako jediný štátny jazyk. Porošenko ho chce podpísať ešte predtým, ako ho vo funkcii vystrieda Volodymyr Zelenskyj. 

Zákon, o ktorom sa v ukrajinskom parlamente diskutovalo od jesene minulého roku, zavádza povinné používanie ukrajinčiny v armáde, polícii, na súdoch aj na všetkých stupňoch škôl. 

Problémom je, že približne tretina obyvateľov krajiny vrátane nového prezidenta považuje za svoj materinský jazyk ruštinu a kvôli zákonu sa Ukrajina dostala do sporu aj s Maďarskom. Budapešť upozorňuje na to, že nový zákon poškodzuje maďarskú menšinu v Zakarpatsku, a Viktor Orbán dokonca Ukrajincom hrozí blokovaním ich integračných aktivít smerom k EÚ a NATO. Proti zákonu protestuje aj Rusko. 

Foto: TASR/ AP Efrem Lukatsky

 

Jaroslav Daniška pred 61 d

Poslankyňa Simona Petrík (Spolu) dnes v denníku Sme publikovala trochu neúplný text, téma: demografia, vzor: Nemecko.

Základnou tézou opozičnej političky je, že keďže rodiny sú rôzne, aj modely rodinnej politiky majú byť čo najrôznejšie. Zvyšovanie rodinných prídavkov, ako to navrhuje minister Richter teda nie je celkom ono, poteší, ale má sa to robiť inak a dá sa aj lacnejšie. Príkladom má byť Nemecko.

Prvou poznámkou by zrejme malo byť, že súčasná vláda urobila pre rodiny oveľa viac (obedy či vlaky zdarma, navyšovanie bonusu od budúceho roka atď.), ale výpočet nech urobia priaznivci či voliči vládnych strán. Viac ma zaujíma, akým smerom sa chce opozícia v tejto téme uberať do budúcnosti a považovať Nemecko za vzor, to prekvapí.

Poslankyňa Petrík síce Nemecko vychváli, ale nikde v texte už nepovie čísla, ako a kde sa nemecká demografia zlepšila.

K istému zlepšeniu naozaj došlo, ukazuje to tzv. fertility rate – z 1,47 dieťaťa na ženu v roku 2014 na 1,57, respektíve 1,59 dieťaťa na ženu v rokoch 2017, 2018. Po dlhých rokoch sa teda v tejto štatistike Nemci od čísla pod 1,4 dostali nad 1,5, resp. pod úroveň 1,6, čo je tesne pod alebo na úrovni EÚ. Považovať to za vzor je teda (minimálne) trochu unáhlené.

Ešte zaujímavejšie však je, kto za tento populačný nárast môže.

Upozornil na to pred pár týždňami portál Politico, ktorý bližšie rozobral čísla z roku 2016, keď nemecká populácia zažila dlhodobý vrchol, nárast fertility-rate na 1,6 (resp. 1,59) na ženu. Bol za tým nárast o tri percentá medzi nemeckými matkami a tiež 25 percentný populačný nárast medzi cudzinkami, ktoré sa na celkovej demografii podieľajú až 23-percentným podielom všetkých narodených detí (2016).

Agentúra Pew Research tiež pred časom publikovala štúdiu, podľa ktorej nemecké moslimky majú viac detí (1,9) ako Nemky (1,4) a majú ich skôr, čím ďalej rastie predpoklad, že ich budú mať v prepočte na ženu ešte viac.

Ak to zhrniem, mám pocit, že pani poslankyni Petrík sa podarilo ukázať na niečo iné, ako si predsavzala, preukázala, ako Nemci financujú demografický nárast medzi imigrantmi a cudzincami, čo je zrejme do veľkej miery nevyhnutný trend ďalšieho vývoja v Nemecku. Od slovenskej pravice by som čakal skôr hlbšie analyzovanie dosahov poľskej reformy na podporu rodín, známej pod označením 500+, keďže poľské a naše reálie (a azda aj skúsenosti) sú si podstatne bližšie.

Foto: nemecká poštová známka vydaná pri 100. výročí dôchodkového poistenia, wikimedia

Jaroslav Daniška pred 61 d

Zajtra sa očakáva verejné  vyhlásenie senátora Bernieho Sandersa z Vermontu, v ktorom oznámi svoju kandidatúru na úrad prezidenta v roku 2020. Thomas Edsall v dnešných Timesoch napísal vyčerpávajúci prehľad všetkých za a proti Sandersovi, čitateľ sa dozvie, ako 77-ročný senátor za posledných 35 rokov nezmenil názor (často ani slovník), ako hovorí o Amerike. V 34 celoštátnych prieskumoch verejnej mienky za posledných sedem mesiacov stále viedol Joe Biden, 76-ročný bývalý Obamov viceprezident, až prišiel apríl a Bidena porazil Sanders. Momentum by teda bolo.

Mimochodom, Biden, ktorý ešte oficiálne kandidatúru neoznámil, má svoje problémy, bol obviňovaný z neželaného dotýkania, pre loby MeToo je už terčom, najnovšie sa objavil starší Bidenov názor, podľa ktorého pred vyše 40 rokmi povedal, že homosexuálov pracujúcich pre federálnu vládu považuje "za bezpečnostné riziko". Kto vie, či usmievavý žoviálny Biden neusúdi, že mu prezidentská kampaň s podobnými témami za to vôbec nestojí, uvidíme.

Ale naspäť k Sandersovi, ktorý je do veľkej miery favoritom straníckych demokratov, ktorí volajú po sociálnom, zdravotnom, zelenom a neviem akom socializme. Odvrátenou stranou tejto priazne je, že Sanders má dosť výrazné negatívne preferencie, až 37 voličov s ním nesúhlasí, ďalších 21 má vyhrady (u Trumpa je to 50 + 9), a to je na blížiacom sa roku 2020 možno najzaujímavejšie: Sanders sa pokúsi napodobniť Trumpa, ktorý pred 4 rokmi kandidoval tiež najskôr najmä proti establišmentu vlastnej strany (aj teraz ho považujú skôr za nezvoliteľného), a potom bude kandidovať s výrazne negatívnym imidžom, voľby sa tak premenia na zrážku dvoch anti-voličských enkláv, kde ten pozitívnejší a mladší sa bude volať Trump. Pekná irónia, čo poviete..

Celý text či skôr obsiahlu rešerš Thomsa Edsalla si možno prečítať tu.

Foto: Bernie Sanders, zdroj: Timothy Krause/flickr.com (2016)

 

Lukáš Krivošík pred 61 d

Čím bol film Gran Torino (2008) pre Clinta Eastwooda, tým je snímka All Is Lost (2013) pre Roberta Redforda. V oboch nám tieto herecké legendy ukazujú, že ani vo vysokom veku nepatria do starého železa.

Film All Is Lost bude dnes o 20:15 vysielať televízia DAJTO pod názvom Stroskotanec na mori. V čase natáčania 76-ročný Robert Redford v ňom hrá chlapíka, ktorý sa jedného dňa zobudí na svojej jachte uprostred oceánu, s tým, že mu do nej tečie voda. Dieru do trupu totiž urobil kontajner s teniskami, ktorý sa zrejme uvoľnil z nákladnej lode.

Pre Redforda je to začiatok boja o prežitie. Diváka to pohltí, aj keď vo filme takmer nezaznie slovo...  

Podľa niektorých je dej tohto filmu metaforou na ekonomické dosahy globalizácie: Starý človek, ktorému živelná sila mimo jeho kontroly berie existenčné istoty. No dá sa to brať ako podobenstvo vlastne akéhokoľvek životného zápasu. Možno televízny tip na dnešný večer.

Americký herec Robert Redford v čase premietania filmu All Is Lost na 66. ročníku MFF v juhofrancúzskom Cannes 22. mája 2013.  FOTO TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 62 d

Viacerí so záujmom sledovali kauzu Ryszarda Legutka (na obr.), poľského profesora filozofie a politika Kaczynského strany Právo a spravodlivosť, ktorý mal prednedávnom vystúpiť na americkej Middlebury College v štáte Vermont, prednášku organizovala Alexander Hamilton Forum a mala byť otvorená. Jej titul je aj titulom ostatnej Legutkovej knihy: The Demon in Democracy: Totalitarian Temptations in Free Societies, čiže Démon v demokracii: Totalitárne pokušenia v slobodných spoločnostiach.

Po študentských protestoch, ktoré profesora Legutka nazývali rasistom, xenofóbom a homofóbom, bola „z dôvodu bezpečnosti“ verejná prednáška napokon zrušená.

Z iniciatívy profesora Matthewa Dickinsona sa napokon konala neverejná prednáška pre pozvaných študentov, celý prípad opisuje poľská Teologia Polityczna. Legutko v úvode pripomenul, ako na tej istej akademickej pôde došlo k narušeniu prednášky Charlesa Murraya, známeho a rešpektovaného konzervatívneho sociológa, ktorý musel byť dokonca hospitalizovaný. Celý jav dokonale podčiarkuje tému, ktorej sa Legutko venuje vo svojej knihe, ktorá vyšla aj v českom preklade pod názvom Triumf priemerného človeka.

Problém zakazovania a vytesňovania konzervatívnych intelektuálov na amerických univerzitách je v USA, ale aj v Británii či Francúzsku pomerne vážny, čelil mu dokonca aj dnes už emeritný pápež Benedikt XVI. v Taliansku. V Amerike na tento problém upozorňujú aj niektorí liberáli, prezident Trump univerzitám nedávno pohrozil, že obmedzí ich financovanie z vládnych zdrojov, ak na ich pôde nebude zabezpečená sloboda slova.

Legutko, ktorý je o. i. autorom monumentálnej práce o Sokratovi, nastoľuje otázku, či sú konzervatívni intelektuáli odkázaní vystupovať na univerzitách neverejne a súkromne, či, naopak, nie je spoločensky dôležitejšie, aby sa konflikt vyostril a pomery sa v dôsledku toho napravili, hoc aj po zásahu politického orgánu zvonku.

Foto: R. Legutko/FB