Krátke správy redakcie

Lukáš Krivošík pred 31 d

Čím bol film Gran Torino (2008) pre Clinta Eastwooda, tým je snímka All Is Lost (2013) pre Roberta Redforda. V oboch nám tieto herecké legendy ukazujú, že ani vo vysokom veku nepatria do starého železa.

Film All Is Lost bude dnes o 20:15 vysielať televízia DAJTO pod názvom Stroskotanec na mori. V čase natáčania 76-ročný Robert Redford v ňom hrá chlapíka, ktorý sa jedného dňa zobudí na svojej jachte uprostred oceánu, s tým, že mu do nej tečie voda. Dieru do trupu totiž urobil kontajner s teniskami, ktorý sa zrejme uvoľnil z nákladnej lode.

Pre Redforda je to začiatok boja o prežitie. Diváka to pohltí, aj keď vo filme takmer nezaznie slovo...  

Podľa niektorých je dej tohto filmu metaforou na ekonomické dosahy globalizácie: Starý človek, ktorému živelná sila mimo jeho kontroly berie existenčné istoty. No dá sa to brať ako podobenstvo vlastne akéhokoľvek životného zápasu. Možno televízny tip na dnešný večer.

Americký herec Robert Redford v čase premietania filmu All Is Lost na 66. ročníku MFF v juhofrancúzskom Cannes 22. mája 2013.  FOTO TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 32 d

Viacerí so záujmom sledovali kauzu Ryszarda Legutka (na obr.), poľského profesora filozofie a politika Kaczynského strany Právo a spravodlivosť, ktorý mal prednedávnom vystúpiť na americkej Middlebury College v štáte Vermont, prednášku organizovala Alexander Hamilton Forum a mala byť otvorená. Jej titul je aj titulom ostatnej Legutkovej knihy: The Demon in Democracy: Totalitarian Temptations in Free Societies, čiže Démon v demokracii: Totalitárne pokušenia v slobodných spoločnostiach.

Po študentských protestoch, ktoré profesora Legutka nazývali rasistom, xenofóbom a homofóbom, bola „z dôvodu bezpečnosti“ verejná prednáška napokon zrušená.

Z iniciatívy profesora Matthewa Dickinsona sa napokon konala neverejná prednáška pre pozvaných študentov, celý prípad opisuje poľská Teologia Polityczna. Legutko v úvode pripomenul, ako na tej istej akademickej pôde došlo k narušeniu prednášky Charlesa Murraya, známeho a rešpektovaného konzervatívneho sociológa, ktorý musel byť dokonca hospitalizovaný. Celý jav dokonale podčiarkuje tému, ktorej sa Legutko venuje vo svojej knihe, ktorá vyšla aj v českom preklade pod názvom Triumf priemerného človeka.

Problém zakazovania a vytesňovania konzervatívnych intelektuálov na amerických univerzitách je v USA, ale aj v Británii či Francúzsku pomerne vážny, čelil mu dokonca aj dnes už emeritný pápež Benedikt XVI. v Taliansku. V Amerike na tento problém upozorňujú aj niektorí liberáli, prezident Trump univerzitám nedávno pohrozil, že obmedzí ich financovanie z vládnych zdrojov, ak na ich pôde nebude zabezpečená sloboda slova.

Legutko, ktorý je o. i. autorom monumentálnej práce o Sokratovi, nastoľuje otázku, či sú konzervatívni intelektuáli odkázaní vystupovať na univerzitách neverejne a súkromne, či, naopak, nie je spoločensky dôležitejšie, aby sa konflikt vyostril a pomery sa v dôsledku toho napravili, hoc aj po zásahu politického orgánu zvonku.

Foto: R. Legutko/FB

Ján Duda pred 34 d

V evanjeliu nedele Zmŕtvychvstania Pána (21. 4. 2019) opäť zaznieva téma smrti, ale tentoraz aj téma prázdneho hrobu a zmŕtvychvstania (Jn 20,1-9). Vieme, čo znamená zomrieť? A čo to je vlastne vstať z mŕtvych? Bez lekárskeho osvedčenia o úmrtí nemožno nikoho pochovať. Ale čo vlastne lekár osvedčuje? Vie lekár, čo je život a čo smrť? Smrť je bariéra, za ktorú nevidíme. Veríme, že ju Ježiš prebúral. A kam sa tým prebúraním dostal? Pomôžeme si biblickým obrazom obetovania Izáka (na fotke).

(1) Keď Abrahám putoval na horu Morija obetovať svojho syna Izáka, ten sa ho opýtal: „A kde máme obetného baránka?“ Abrahám odpovedal: „Boh sám sa postará“ (Gn 22,8). Stará židovská tradícia hovorí, že keď Izák uzrel nad sebou ruku smrti a od hrôzy vykríkol, sám Boh roztrhol nebo a Izák uvidel niečo z nebeskej slávy. Izákov pohľad bol pohľadom do otvoreného neba, kde videl slávu Boha, ktorý sa stará (Ratzinger, 94). A Boh sa postaral, že nezomrel Izák, ale baránok, ktorý sa zachytil v kríkoch. Hľa, zástupná židovská obeta.

(2) Cirkevní otcovia vidia v Ježišovi obetného baránka. Pre nich je pohľad na baránka aj pohľadom do otvoreného neba (napr. Origenes). Apoštol Ján pri videní na ostrove Patmos vidí Baránka pri Božom tróne (Zjv 5,6). Diakon Štefan pri svojej smrti vidí otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha (Sk 7,56). Tam sa Ježiš – obetný baránok – svojím zmŕtvychvstaním dostal!

(3) Aj my kresťania putujeme životom k bariére smrti. Za túto bariéru nie sme schopní vidieť. Pri otázke, čo potom, sa musíme spoľahnúť na Boha a povedať ako Abrahám Izákovi: „Boh sám sa postará!“ Lebo od Ježiša – Baránka vieme, že Boh je naozaj starostlivým a aj všemohúcim Otcom, ktorý sa o nás postará. 

Veríme, že keď na nás doľahne hrôza smrti ako na Izáka, Boh roztrhne bariéru smrti a ukáže nám niečo z nebeskej slávy.

Požehnané sviatky Ježišovho zmŕtvychvstania prajem všetkým.

Ján Duda

 

Na fotke je obraz Obetovania Izáka z Dlhej nad Oravou. Pri pohľade je vpravo hlava baránka zamotaná v kríkoch.

Martin Hanus pred 36 d

Najnovší prieskum agentúry Focus neprináša žiadnu senzáciu, len zachycuje trend, ktorý po prezidentských voľbách namerala aj agentúra AKO. Aj podľa Focusu sa Smer prehupol pod symbolických 20 percent (na 19 percent, naposledy mal Smer takýto nízky výsledok počas druhej Dzurindovej vlády, keď mu ešte v súboji o voliča konkurovalo HZDS). 

Liberálny tandem PS/Spolu je aj podľa Focusu novým lídrom opozície (13,4), Sulíkova SaS je už len tesne nad 10 percentami aj spolu s ĽSNS, za pozornosť stojí opätovný prepad Mosta-Híd pod päťpercentnú hranicu. KDH sa drží kdesi okolo 7 percent. 

Samozrejme, tento prieskum má minimálnu trvanlivosť, začiatkom leta príde Andrej Kiska so svojou „prezidentskou“ stranou a aj keby bol skutočný výtlak Kisku značne nižší, než si predstavuje on sám, jeho projekt nanovo premieša opozičný front na čele s Trubanom, Sulíkom a Matovičom. 

Aj preto je momentálne zaujímavý pohľad na vládnu trojku: všetky tri strany dosahujú svoje negatívne rekordy, Smer, SNS a Most by dnes volilo dokopy len zhruba 31 percent voličov. Ešte v lete 2016 by Fica, Danka a Bugára volilo dokopy okolo 47 percent voličov, ešte tesne pred vraždou Jána Kuciaka to bolo okolo 40 percent, potom to padlo najmä v dôsledku strát Smeru na zhruba 36 percent. Prezidentské voľby boli tak ďalším zlomovým zosuvom, na ktorý chcú síce všetci traja muži reagovať novým sociálnym a investičným megabalíčkom, ale už to skôr vyzerá len na – dámy odpustia – cikanie proti vetru.

Koaliční lídri Béla Bugár, Robert Fico a Andrej Danko podpisujú dodatok ku koaličnej zmluve vo vládnom hoteli Bôrik 11. septembra 2017. FOTO TASR – Martin Baumann

Lukáš Krivošík pred 36 d

Tak ako v prípade Vianoc, aj na veľkonočné sviatky sa popri duchovnom nabalil tiež konzumný rozmer. K Veľkej noci neodmysliteľne patria najmä čokoládové vajíčka, prípadne čokoládoví zajačikovia. Podľa zistení GfK Spotrebiteľského panelu kupuje cukrovinky s veľkonočnou tematikou 71 percent slovenských domácností. Často v akcii.

Ako sa píše v tlačovej správe, zaslanej médiám, na nákupy Slováci počas týchto sviatkov vynaložia približne o 10 percent viac peňazí, než míňajú inokedy. Avšak zahrnuté sú tam nielen sladkosti, ale aj iné potraviny vrátane klobás a mäsových výrobkov.

Veľká noc je tiež príležitosťou na doplnenie zásob alkoholu pre 8 z 10 slovenských domácností. Tak to aspoň vyplýva z vlaňajších údajov. Na tento účel pripadá v priemere 32 eur na domácnosť.  

Nakúpiť počas sviatkov sa bude dať len v sobotu. Obchody zostanú zatvorené na Veľký piatok, na Veľkonočnú nedeľu i na Veľkonočný pondelok.

Čokoládoví zajačikovia a čokoládové vajíčka. Ilustračné FOTO TASR – Pavel Neubauer

Martin Hanus pred 36 d

Sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment si prebral tohtoročnú cenu Judikát roka, ktorú udelili organizátori tohto ocenenia, týždenník Trend, sudcovské združenie „Za otvorenú justíciu“ a Nadácia Zastavme korupciu. 

Klimentov senát, v ktorom sedeli aj ďalší dvaja trestní sudcovia Peter Hatala a Peter Szabo, získal cenu za rozhodnutie v kauze nástenkového tendra, ktorým odsúdil dvoch bývalých ministrov Mariána Janušeka a Igora Štefanova. 

Pri tejto príležitosti urobila Zuzana Petková pre Trend rozhovor s Jurajom Klimentom, ten okrem iného hovorí, že problém súčasného Slovenska nie je v systéme, ale v ľuďoch na klúčových pozíciách: „Máme prepracovaný Trestný zákon a Trestný poriadok do absolútnych podrobností a eventualít. Jednotlivé ustanovenia okamžite reagujú na súčasné trendy a rozhodovaciu činnosť ESĽP a ďalšiu judikatúru. Ja však stále hovorím, že je to o personálnom obsadení. Musíte do kľúčových funkcií dosadiť správnych ľudí, ktorí majú niečo za sebou, majú kontinuitu nielen v pracovných postupoch a výsledkoch, ale aj osobnú integritu. To je celý problém, nielen v polícii, ale aj v rámci prokuratúry, súdov a nakoniec všeobecne, keďže pozorujeme skôr opačný trend dosadzovať do funkcií na jednej strane neschopných, ale na druhej strane všetkého schopných.“

K oceneniu Juraja Klimenta a jeho kolegov ešte krátka poznámka: O tomto trestnom senáte je všeobecne známe, že patrí k tomu najlepšiemu na Najvyššom súde a v našej justícii vôbec. Keby boli rozsudky a zdôvodnenia tohto senátu slovenským štandardom, žili by sme v trochu inej krajine. 

Na snímke Juraj Kliment, foto Andrej Lojan

Ján Duda pred 37 d

Posolstvo štvrtka (18. 4. 2019) je veľmi dôležité: Pán Ježiš ustanovil sviatosť kňazstva, ustanovil Eucharistiu a umyl učeníkom nohy ako príklad kňazskej služobnej úlohy.

(1) Každý kňaz má na Zelený štvrtok sviatok. Slovami „toto robte na moju pamiatku“ Pán ustanovil sviatosť kňazstva. Sviatostné kňazstvo zaväzuje na celý život, v ktorom je Ježiš úplným centrom nášho kňazského života a služby.

(2) Na Zelený štvrtok si pripomíname ustanovenie Eucharistie. Kto vie dostatočne oceniť Krista prítomného medzi nami ako Eucharistiu? Je zdrojom nášho posväcovania a prameňom duchovného rastu k zrelosti viery. Zamilujme si eucharistickú spiritualitu, eucharistickú nábožnosť. 

(3) Ježiš sa ponížil a umyl učeníkom nohy. Toto je ten najsprávnejší modus agendi duchovných pastierov: nie rozkazovať a panovať, ale byť služobníkom a sluhom. Inak aj naše liturgické gestá sú pokrytecké. Prosím všetkých veriacich, aby nám vždy láskavým slovom pripomenuli, kedy nie sme služobníkmi, ale pánmi a že je to v rozpore s príkladom Krista! Ak nám to nepripomeniete, sami prispievate k pokrytectvu kňazov. Preto prosím, pripomínajte nám to. Veľmi to potrebujeme, lebo chceme byť kňazmi podľa vzoru Pána Ježiša Krista. 

Prosím láskavo veriacich o modlitby za dobrých a svätých kňazov. Nech nás Pán opäť posilní svojím Duchom Svätým a obnoví našu prvotnú horlivosť pre spásu nesmrteľných duší.

Krásne prežitie Zeleného štvrtku prajem všetkým.

Ján Duda

 

Foto: Maľba z katedrály v Siene zo 14. storočia

Adam Takáč pred 37 d

Nový francúzsky hrdina. Takýto prívlastok si vyslúžil od svetových médií katolícky kňaz Jean-Marc Fournier, ktorý v pondelok vbehol do horiacej katedrály Notre-Dame a zachránil viacero cenných artefaktov. 

Päťdesiatštyriročný kaplán parížskeho hasičského zboru s ďalšími dobrovoľníkmi vytvoril živú reťaz a pomáhal hasičom počas hasenia požiaru. Trval na tom, že musí vojsť do katedrály. Z jej útrob okrem iného vyniesol tŕňovú korunu, ktorú mal mať na hlave Ježiš Kristus pri ukrižovaní. Práve tá bola najvzácnejším zo stoviek artefaktov, ktoré sa v Notre-Dame nachádzali. 

Kňaz Fournier sa ako prvé po vstupe do katedrály vybral k svätostánku a sviatostiam, aby sa uistil, či sú v poriadku. 

„Nemal vôbec strach, je to hrdina,“ povedal o ňom jeden z členov dobrovoľníckeho tímu.

Francúzska verejnosť už meno odvážneho kňaza mohla poznať z roku 2015, keď pomáhal obetiam teroristického útoku počas koncertu v Bataclane. 

 Fournier, ktorý je vojnovým veteránom, prežil v minulosti aj islamistický útok v Afganistane. 

Foto: Twitter

 

Jozef Majchrák pred 38 d

Román Victora Huga Chrám Matky Božej v Paríži je po požiari katedrály Notre-Dame na čele rebríčka najpredávanejších kníh vo francúzskej verzii Amazonu. Vysoký záujem o túto knihu potvrdzujú aj ďalší predajcovia kníh.

Ešte zaujímavejšia je však iniciatíva niektorých francúzskych kníhkupcov, ktorí svojich kolegov vyzvali, aby získ z predaja tohto románu venovali na opravu katedrály. „Literatúra môže pomôcť zachrániť Notre-Dame,“ citujú Lidové noviny Amandine Ardouinovú, ktorá vlastní kníhkupectvo v meste Senlis. 

Foto: Wikimedia.org

Vladimír Palko pred 39 d

Na začiatku Veľkého týždňa Naša Pani z Paríža horí a veža padá. Niet svetového média, ktoré by neukazovalo túto tragédiu. Tri veci mi napadajú:

Po prvé, žiaľ, keď končí niečo nevýslovne krásne. Victor Hugo končí svoj veľký román „Chrám Matky Božej v Paríži“ záverečnou drámou, keď Quasimodo z chrámovej strechy (ktorá po dnešku už neexistuje) sleduje smrť Claude Frolla pri páde zo strechy aj popravu Esmeraldy so slovami: „Ach, všetko, čo som miloval.“

Po druhé, požiar je symbolom zániku starej kresťanskej kultúry Európy. Áno, katedrála je nádherná, ale Francúzsko i Európa už dávnejšie stratili viac ako túto pýchu gotiky. Kto stráca ducha, stráca aj kultúrne plody tohto ducha. Strata katedrály umožňuje pochopiť i tú väčšiu stratu. Znamenie.

Po tretie, a napriek tomuto všetkému, a či práve preto, si budeme môcť bez vlastnej zásluhy v nedeľu povedať: Christus resurrexit. Christus vincit. Christus regnat. Christus imperat.

Foto: TASR/AP