Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 188 d

Najnovší prieskum agentúry Focus neprináša žiadnu senzáciu, len zachycuje trend, ktorý po prezidentských voľbách namerala aj agentúra AKO. Aj podľa Focusu sa Smer prehupol pod symbolických 20 percent (na 19 percent, naposledy mal Smer takýto nízky výsledok počas druhej Dzurindovej vlády, keď mu ešte v súboji o voliča konkurovalo HZDS). 

Liberálny tandem PS/Spolu je aj podľa Focusu novým lídrom opozície (13,4), Sulíkova SaS je už len tesne nad 10 percentami aj spolu s ĽSNS, za pozornosť stojí opätovný prepad Mosta-Híd pod päťpercentnú hranicu. KDH sa drží kdesi okolo 7 percent. 

Samozrejme, tento prieskum má minimálnu trvanlivosť, začiatkom leta príde Andrej Kiska so svojou „prezidentskou“ stranou a aj keby bol skutočný výtlak Kisku značne nižší, než si predstavuje on sám, jeho projekt nanovo premieša opozičný front na čele s Trubanom, Sulíkom a Matovičom. 

Aj preto je momentálne zaujímavý pohľad na vládnu trojku: všetky tri strany dosahujú svoje negatívne rekordy, Smer, SNS a Most by dnes volilo dokopy len zhruba 31 percent voličov. Ešte v lete 2016 by Fica, Danka a Bugára volilo dokopy okolo 47 percent voličov, ešte tesne pred vraždou Jána Kuciaka to bolo okolo 40 percent, potom to padlo najmä v dôsledku strát Smeru na zhruba 36 percent. Prezidentské voľby boli tak ďalším zlomovým zosuvom, na ktorý chcú síce všetci traja muži reagovať novým sociálnym a investičným megabalíčkom, ale už to skôr vyzerá len na – dámy odpustia – cikanie proti vetru.

Koaliční lídri Béla Bugár, Robert Fico a Andrej Danko podpisujú dodatok ku koaličnej zmluve vo vládnom hoteli Bôrik 11. septembra 2017. FOTO TASR – Martin Baumann

Lukáš Krivošík pred 188 d

Tak ako v prípade Vianoc, aj na veľkonočné sviatky sa popri duchovnom nabalil tiež konzumný rozmer. K Veľkej noci neodmysliteľne patria najmä čokoládové vajíčka, prípadne čokoládoví zajačikovia. Podľa zistení GfK Spotrebiteľského panelu kupuje cukrovinky s veľkonočnou tematikou 71 percent slovenských domácností. Často v akcii.

Ako sa píše v tlačovej správe, zaslanej médiám, na nákupy Slováci počas týchto sviatkov vynaložia približne o 10 percent viac peňazí, než míňajú inokedy. Avšak zahrnuté sú tam nielen sladkosti, ale aj iné potraviny vrátane klobás a mäsových výrobkov.

Veľká noc je tiež príležitosťou na doplnenie zásob alkoholu pre 8 z 10 slovenských domácností. Tak to aspoň vyplýva z vlaňajších údajov. Na tento účel pripadá v priemere 32 eur na domácnosť.  

Nakúpiť počas sviatkov sa bude dať len v sobotu. Obchody zostanú zatvorené na Veľký piatok, na Veľkonočnú nedeľu i na Veľkonočný pondelok.

Čokoládoví zajačikovia a čokoládové vajíčka. Ilustračné FOTO TASR – Pavel Neubauer

Martin Hanus pred 188 d

Sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment si prebral tohtoročnú cenu Judikát roka, ktorú udelili organizátori tohto ocenenia, týždenník Trend, sudcovské združenie „Za otvorenú justíciu“ a Nadácia Zastavme korupciu. 

Klimentov senát, v ktorom sedeli aj ďalší dvaja trestní sudcovia Peter Hatala a Peter Szabo, získal cenu za rozhodnutie v kauze nástenkového tendra, ktorým odsúdil dvoch bývalých ministrov Mariána Janušeka a Igora Štefanova. 

Pri tejto príležitosti urobila Zuzana Petková pre Trend rozhovor s Jurajom Klimentom, ten okrem iného hovorí, že problém súčasného Slovenska nie je v systéme, ale v ľuďoch na klúčových pozíciách: „Máme prepracovaný Trestný zákon a Trestný poriadok do absolútnych podrobností a eventualít. Jednotlivé ustanovenia okamžite reagujú na súčasné trendy a rozhodovaciu činnosť ESĽP a ďalšiu judikatúru. Ja však stále hovorím, že je to o personálnom obsadení. Musíte do kľúčových funkcií dosadiť správnych ľudí, ktorí majú niečo za sebou, majú kontinuitu nielen v pracovných postupoch a výsledkoch, ale aj osobnú integritu. To je celý problém, nielen v polícii, ale aj v rámci prokuratúry, súdov a nakoniec všeobecne, keďže pozorujeme skôr opačný trend dosadzovať do funkcií na jednej strane neschopných, ale na druhej strane všetkého schopných.“

K oceneniu Juraja Klimenta a jeho kolegov ešte krátka poznámka: O tomto trestnom senáte je všeobecne známe, že patrí k tomu najlepšiemu na Najvyššom súde a v našej justícii vôbec. Keby boli rozsudky a zdôvodnenia tohto senátu slovenským štandardom, žili by sme v trochu inej krajine. 

Na snímke Juraj Kliment, foto Andrej Lojan

Ján Duda pred 189 d

Posolstvo štvrtka (18. 4. 2019) je veľmi dôležité: Pán Ježiš ustanovil sviatosť kňazstva, ustanovil Eucharistiu a umyl učeníkom nohy ako príklad kňazskej služobnej úlohy.

(1) Každý kňaz má na Zelený štvrtok sviatok. Slovami „toto robte na moju pamiatku“ Pán ustanovil sviatosť kňazstva. Sviatostné kňazstvo zaväzuje na celý život, v ktorom je Ježiš úplným centrom nášho kňazského života a služby.

(2) Na Zelený štvrtok si pripomíname ustanovenie Eucharistie. Kto vie dostatočne oceniť Krista prítomného medzi nami ako Eucharistiu? Je zdrojom nášho posväcovania a prameňom duchovného rastu k zrelosti viery. Zamilujme si eucharistickú spiritualitu, eucharistickú nábožnosť. 

(3) Ježiš sa ponížil a umyl učeníkom nohy. Toto je ten najsprávnejší modus agendi duchovných pastierov: nie rozkazovať a panovať, ale byť služobníkom a sluhom. Inak aj naše liturgické gestá sú pokrytecké. Prosím všetkých veriacich, aby nám vždy láskavým slovom pripomenuli, kedy nie sme služobníkmi, ale pánmi a že je to v rozpore s príkladom Krista! Ak nám to nepripomeniete, sami prispievate k pokrytectvu kňazov. Preto prosím, pripomínajte nám to. Veľmi to potrebujeme, lebo chceme byť kňazmi podľa vzoru Pána Ježiša Krista. 

Prosím láskavo veriacich o modlitby za dobrých a svätých kňazov. Nech nás Pán opäť posilní svojím Duchom Svätým a obnoví našu prvotnú horlivosť pre spásu nesmrteľných duší.

Krásne prežitie Zeleného štvrtku prajem všetkým.

Ján Duda

 

Foto: Maľba z katedrály v Siene zo 14. storočia

Adam Takáč pred 189 d

Nový francúzsky hrdina. Takýto prívlastok si vyslúžil od svetových médií katolícky kňaz Jean-Marc Fournier, ktorý v pondelok vbehol do horiacej katedrály Notre-Dame a zachránil viacero cenných artefaktov. 

Päťdesiatštyriročný kaplán parížskeho hasičského zboru s ďalšími dobrovoľníkmi vytvoril živú reťaz a pomáhal hasičom počas hasenia požiaru. Trval na tom, že musí vojsť do katedrály. Z jej útrob okrem iného vyniesol tŕňovú korunu, ktorú mal mať na hlave Ježiš Kristus pri ukrižovaní. Práve tá bola najvzácnejším zo stoviek artefaktov, ktoré sa v Notre-Dame nachádzali. 

Kňaz Fournier sa ako prvé po vstupe do katedrály vybral k svätostánku a sviatostiam, aby sa uistil, či sú v poriadku. 

„Nemal vôbec strach, je to hrdina,“ povedal o ňom jeden z členov dobrovoľníckeho tímu.

Francúzska verejnosť už meno odvážneho kňaza mohla poznať z roku 2015, keď pomáhal obetiam teroristického útoku počas koncertu v Bataclane. 

 Fournier, ktorý je vojnovým veteránom, prežil v minulosti aj islamistický útok v Afganistane. 

Foto: Twitter

 

Jozef Majchrák pred 189 d

Román Victora Huga Chrám Matky Božej v Paríži je po požiari katedrály Notre-Dame na čele rebríčka najpredávanejších kníh vo francúzskej verzii Amazonu. Vysoký záujem o túto knihu potvrdzujú aj ďalší predajcovia kníh.

Ešte zaujímavejšia je však iniciatíva niektorých francúzskych kníhkupcov, ktorí svojich kolegov vyzvali, aby získ z predaja tohto románu venovali na opravu katedrály. „Literatúra môže pomôcť zachrániť Notre-Dame,“ citujú Lidové noviny Amandine Ardouinovú, ktorá vlastní kníhkupectvo v meste Senlis. 

Foto: Wikimedia.org

Vladimír Palko pred 190 d

Na začiatku Veľkého týždňa Naša Pani z Paríža horí a veža padá. Niet svetového média, ktoré by neukazovalo túto tragédiu. Tri veci mi napadajú:

Po prvé, žiaľ, keď končí niečo nevýslovne krásne. Victor Hugo končí svoj veľký román „Chrám Matky Božej v Paríži“ záverečnou drámou, keď Quasimodo z chrámovej strechy (ktorá po dnešku už neexistuje) sleduje smrť Claude Frolla pri páde zo strechy aj popravu Esmeraldy so slovami: „Ach, všetko, čo som miloval.“

Po druhé, požiar je symbolom zániku starej kresťanskej kultúry Európy. Áno, katedrála je nádherná, ale Francúzsko i Európa už dávnejšie stratili viac ako túto pýchu gotiky. Kto stráca ducha, stráca aj kultúrne plody tohto ducha. Strata katedrály umožňuje pochopiť i tú väčšiu stratu. Znamenie.

Po tretie, a napriek tomuto všetkému, a či práve preto, si budeme môcť bez vlastnej zásluhy v nedeľu povedať: Christus resurrexit. Christus vincit. Christus regnat. Christus imperat.

Foto: TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 191 d

Fascinovala celé storočia, dojímala a inšpirovala aj našich maliarov, Galandu, Fullu (jeho grafika z roku 1938 na obr.), Reichentála, Weinera-Kráľa, Chmela, naposledy som o jej úžasnej nádhere počul rozprávať Mira Cipára.

Notre Dame v Paríži, to je dokonalá symbióza náboženstva a umenia, večná inšpirácia pre literatúru, hudbu, ďalšie umenia, vďaka Hugovi veľmi francúzska a súčasne absolútne katolícky univerzálna, stelesnenie toho, ako sa gotika dotkla večnosti.

Je to strašná noc.

Jaroslav Daniška pred 191 d

Rogerovi Scrutonovi sa na našej stránke ešte budeme venovať, materiál pripravuje kolega Krivošík, teraz len jedna drobnosť – ukážka vytrvalosti a poctivosti Douglasa Murraya (na obr.), britského publicistu a autora, jeho kniha Podivná smrt Evropy vyšla aj v českom preklade.

Murray už niekoľko dní každé ráno na svojom twitteri začína poznámkou, ktorú priamo adresuje Georgeovi Eatonovi, novinárovi z ľavicového New Statesman, ktorý zverejnil likvidačný rozhovor s Rogerom Scrutonom (viac tu), Murray ho vyzýva, aby zverejnil celú nahrávku rozhovoru so Scrutonom, ktorá by podľa očakávaní ilustrovala mieru účelovosti ľavicového novinára. Murrayove tweety majú širokú podporu, vyše tisíca jeho čitateľov ich pravidelne lajkuje.

Well done, Mr. Murray.

Ak to má mať zmysel, tlak musí vydržať a prípadne silnieť. Ak sa chcete pridať, tu je jeho konto na twitteri.

Lukáš Krivošík pred 192 d

Na ČT 2 budú dnes večer o 21:35 vysielať film Tichá bolest. Dráma slovenského režiséra Martina Hollého ml. z roku 1990 s Rudolfom Hrušínským v jednej z hlavných úloh bola nakrútená na základe životných peripetií českého scenáristu Jiřího Křižana a na stránke Česko-Slovenskej filmovej databázy má veľmi vysoké hodnotenie: 85 %.

Prečo chcem na tento film upozorniť? Videli ste skvelé snímky Signum Laudis, Stíny horkého léta alebo možno jeden z najlepších českých ponovembrových filmov: Je třeba zabít Sekala? Scenáre k nim písal práve Jiří Křižan. Má za sebou nielen fascinujúci tvorivý, ale aj osobný príbeh.   

Narodil sa vo Valašskom Meziříčí v roku 1941. Jeho otcovi, miestnemu statkárovi a lesníkovi, najskôr komunisti zobrali majetok a neskôr ho popravili. Jiří mal vtedy desať rokov. Chlapca následne vychovával jeho protestantský dedko. V roku 1957 bol Jiří Křižan krátko pred maturitou vylúčený z gymnázia kvôli oslavnej óde na smrť komunistického prezidenta Antonína Zápotockého s názvom Odlet ušatého torpéda do hlubin pekelných.

Následne sa živil ako baník, prípadne v iných robotníckych povolaniach. Časom sa mu však podarilo dostať sa ako scenáristovi k filmovej tvorbe. V roku 1980 si Křižan opäť zavaril, keď odmietol prevziať Štátnu cenu Klementa Gottwalda za film Signum Laudis (ktorý tiež režíroval Martin Hollý) s odôvodnením, že neprijme vyznamenanie, pomenované po mužovi, ktorý podpísal rozsudok smrti nad jeho otcom.

V roku 1989 bol spolutvorcom petície Několik vět. Po revolúcii si Václav Havel zobral Křižana na Hrad ako poradcu pre bezpečnostné otázky, kde pôsobil do roku 1992. Prezývali ho „najtvrdší z prezidentových mužov“. Vie sa, že na viaceré otázky mali odlišné názory, no Křižan ani neskôr Havla neohováral.

Posledné roky života sa staral o reštituovaný rodinný les. Zomrel v roku 2010. Posledný zrealizovaný scenár, ktorý napísal, bol k slovenskému filmu Pokoj v duši z roku 2009.

Jiří Křižan bol langošovský typ človeka s veľmi dobre vyvinutou morálnou intuíciou. Od Jána Langoša dokonca dostal v roku 1992 kolt. To sa ku Křižanovi hodilo. Je třeba zabít SekalaStíny horkého léta sa síce odohrávajú v strednej Európe, no je v nich čosi westernové.

Jeho najznámejšie filmy sú morálnymi drámami o chlapoch, ktorí sa ocitli uprostred dilemy medzi dobrom a zlom, odvahou a konformitou. Rozhodne stoja za pozretie.

Viac o filme Tichá bolest TU.

Scenárista a v tom čase poradca prezidenta Jiří Křižan v druhom rade medzi Rudolfom Schusterom a Václavom Havlom počas slávnostného aktu kladenia kvetov k Pamätníku československej štátnosti v Bratislave 12. januára 1990. FOTO: TASR – Drahotín Šulla