Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 1441 d

Kto by nepoznal hippiesácky symbol mieru?! Málokto však vie, čo tento symbol znamená či ako vznikol. Bol som dnes na návšteve u výtvarníka a ilustrátora Miroslava Cipára, autora mnohých logotypov, za všetky spomeňme aspoň dokonalý logotyp Bratislavských hudobných slávností, a Miro Cipár mi povedal príbeh tohto symbolu, ktorý preslávilo hnutie hippies.

 

Tento symbol je zložením dvoch iných symbolov – kruhu a „trojnožičky“, trojnožička (neviem, ako to lepšie opísať) je symbolom mŕtveho muža a prázdny kruh zase symbolizuje nenarodené deti. Spolu to tvorilo protivojnový symbol.

 

Pekné. A silné. Človeku až príde ľúto, že si hippiesáci nezvolili radšej iný symbol.

Martin Hanus pred 1441 d

Joseph Pulitzer je medzi nami novinármi pojem, získať Pulitzerovu cenu je to isté, ako pre filmárov či hercov siahnuť na Oscara. A keďže včera sa Pulitzer udeľoval po stýkrát, nemecký Der Spiegel čitateľom pripomenul, že táto cena cien je pomenovaná po človeku, ktorý si chcel jej založením zachrániť povesť. A to sa mu napokon dokonale podarilo.

 

Pulitzer sa narodil v roku 1847 v uhorskom Makove židovským rodičom, ich predkovia prišli do Makova (ležiaceho na dnešnom území Maďarska) z Moravy. Joseph (podľa rodného listu József) bol dobrodruh, ako 17-ročný mladík odišiel do USA, kde sa dal naverbovať v americkej občianskej vojne na strane severských štátov. Napokon presedlal na novinárčinu, keď v roku 1883 kúpil stratový New York World. Onedlho boli noviny najväčšími aj najziskovejšími v Amerike, keďže Pulitzer ich premenil na médium plné škandálov a bulváru. Jeho známa veta z tých čias znela: „Zo senzácie, ktorá stojí za to, treba vyťažiť maximum.“

 

Keď mal 43 rokov, trpel depresiami a oslepol, stiahol sa a v roku 1911 zomrel na svojej jachte. Ešte počas života daroval Pulitzer Columbia University dva milióny dolárov, aby vybudovala žurnalistickú fakultu a udeľovala novinárske ceny za kvalitu. Univerzita tento dar za jeho života odmietala, prijala ho až po Pulitzerovej smrti. A tak sa stalo meno Pulitzer synonymom najvyššej novinárskej kvality, profesionality aj etiky.

 

(Na fotke novinári denníka Denver Post, ktorí sa v roku 2013 takto tešili zo získania Pulitzera v kategórii Aktuality za spravodajstvo o lesných požiaroch.)

Martin Hanus pred 1442 d

Českí vedci sa chvália, že spravili jeden z najrozsiahlejších výskumov sexuálneho správania, veľkosťou vzorky vraj prekonáva aj výskumy amerického sexuológa Alfreda Kinseyho zo 40. rokov. Podľa Echo24.cz výskum profesora biológie Jaroslava Flegra, ktorý získal v niektorých dotazníkoch okolo 40-tisíc odpovedí Čechov, „borí rôzne mýty“. 

 

Flegr napríklad vyskúmal, že v českých spálňach dochádza oveľa častejšie k sadomasochistickým praktikám, než sa predpokladalo. Zviazanie od partnera či partnerky si vyskúšalo 47 percent žien a 28 percent mužov. Podľa profesora sa takmer tretina žien necháva v rámci sexuálnej hry od partnera znásilniť, čo profesor komentuje slovami: „Feministky budú revať ako tury, ale pre ženy predstavuje hra na vlastné znásilnenie jednu z najatraktívnejších praktík.“

 

A to nie je všetko, profesor tvrdí, že aj vďaka anonymite dnešných internetových dotazníkov sa podarilo preukázať, že obeťami skutočného znásilnenia sa v Česku stalo takmer 9 percent žien a 6,4 percenta mužov.

 

Podľa českého výskumného tímu má byť v českej populácii oveľa viac než štyri percentá homosexuálov. Echo24.cz však uvádza podiel neterosexuálov (teda homosexuálov a bisexuálov), tých je u mužov 6,7 percenta, u žien 11 percent.

Profesor prekvapil českú verejnosť ešte ďalším zistením: Sex so zvieraťom vraj priznalo 5,8 percenta žien a 4,4 percenta mužov.

 

Uvidíme, či sa ešte spustí polemika okolo týchto výsledkov. Flegr síce tvrdí, že vďaka anonymite internetových dotazníkov sa respondenti nehanbia a vedci sa tak môžu dostať k pravdivejšiemu obrazu o sexuálnom správaní populácie, rovnako však platí, že takéto dotazníky môžu byť plné recesistických odpovedí (ale nevieme, ako sa s tým vedci vysporiadali a ako rozlišovali uletené od dôveryhodných odpovedí a nakoľko je to v dotazníkoch tohto typu vôbec možné).

 

Ako brať tento prieskum, vážne či so skeptickým úsmevom? Niečo prezrádza aj ďalší Flegrov výskumný zámer: profesor sa vraj podľa Echo24 pokúša zistiť koreláciu medzi sklonom k násiliu v sexe a toxoplazmózou.

Jaroslav Daniška pred 1443 d

V sobotu 23. apríla si kultúrny svet pripomenie 400. výročie smrti Williama Shakespeara. Bez tohto velikána si nemožno predstaviť veľa vecí, jeho zástoj v dejinách je obrovský, možno ide o najvplyvnejšieho Angličana, aký sa kedy narodil. Shakespeare má nielen ohromné dielo, ale aj zaujímavý život, na stránke Postoja sa mu budeme ešte tento týždeň venovať.

O tom, čo Shakespeare znamená pre jeho prekladateľa Ľubomíra Feldeka a režiséra Romana Poláka, sa s týmito pánmi budem rozprávať v diskusnej relácii Zaostrené na rádiu Lumen, dnes krátko po 11. hodine dopoludnia. Ak by ste si ju chceli vypočuť neskôr, jej záznam nájdete na webstránke rádia.

Jaroslav Daniška pred 1443 d

Dnes je posledná rozlúčka s Andrejom Rudavským, významným slovenským sochárom a výtvarníkom, členom skupiny Galandovcov, ktorá patrí k tomu najlepšiemu zo slovenského umenia v 20. storočí.

Rudavský sa narodil v roku 1933 v obci Posada Górna v Poľsku, zomrel pred týždňom v pondelok, po ťažkej chorobe. Rudavský zostane navždy spojený s pre neho typickými kaplnkami, či už na plátne alebo v podobe sôch. Azda žiadny moderný slovenský výtvarník a sochár sa tak úpenlivo nedržal jedného motívu počas takého dlhého obdobia svojej tvorby, navyše neskrývane sakrálneho, čo malo v časoch komunizmu svoj osobitý rozmer.

Česť jeho pamiatke!

Foto: Andrej Rudavský: Krajina cintorínov, 1973.

Zdroj: Oravská galéria, webumenia.sk

Imrich Gazda pred 1443 d

Pred 25 rokmi, 13. apríla 1991, pápež Ján Pavol II. obnovil katolícke štruktúry v Ruskej federácii. Sedem desaťročí predtým bola Katolícka cirkev v krajine mimo zákona. „Chcel by som vyjadriť moju vďačnosť všetkým kňazom zo zahraničia – pretože Katolícka cirkev v Rusku v 90. rokoch evidentne nemala vlastný klérus –, ktorí darovali vlastný život – a to doslova! –, aby umožnili rast vo viere jednotlivcom i katolíckym komunitám v Rusku,“ povedal pri tejto príležitosti moskovský arcibiskup Paolo Pezzi, ktorý sám pochádza z Talianska. Foto - Wikipedia (Katedrála Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Moskve)

Lukáš Obšitník pred 1443 d

Cesta do hlubin uprchlíkovy duše. Tak v Čechách nazvali myšlienky otca Douglasa Baziho, irackého kňaza a bývalého vojaka, ktorý je správcom utečeneckého centra v irackom Erbíle a vďaka ktorému 149 kresťanov prišlo na Slovensko. Zaujímavý rozhovor s ním spravili české Parlamentnilisty.cz.

Otec Douglas je prakticky a realisticky založený človek. Približuje, aké sú rozdiely medzi mentalitami rôznych skupín  utečencov, že väčšinou nemajú veľmi jasno v tom, čo chcú, lebo neboli zvyknutí takto rozmýšľať. Hovorí aj o tvrdých pravidlách, ktoré zaviedol vo svojom centre. Snaží sa k nim byť priateľský, ale nechce sa o nich prehnane starať, inak by ich korumpoval. „Hodně lidí mě třeba na začátku nenávidělo. Nicméně dnes rozumí, protože se snažíme je chránit.“

Utečencov udržuje v zdravom realizme, aby voči iným krajinám nemali nereálne očakávania a snažili sa im sami niečo priniesť. „Hlavně jim kladu na srdce, aby si uvědomili, že Česko, Slovensko, Německo, Británie anebo USA nejsou zemí zaslíbenou. Vědí to. Každý si musí vytvořit sám svou zemi zaslíbenou. Nepatříme zemi, patříme Ježíši a to je jiné. Když patříte víře, můžete každou zemi udělat svou zemí.“

Pri utečencoch, ktorí prišli do Česka a na Slovensko, počul, že Česi sa vraj o nich až tak veľmi nestarali. Na Slovensku im zase niekto v obchode povedal: „‚Víte, já jsem proti imigraci, ale, samozřejmě, jste vítáni!‘ To se prý stalo víckrát, což je zajímavý obrázek ze Slovenska. My jsme proti imigraci, ale vy jste vítáni. Naše mentalita je taková, že to bereme jako kompliment a moc se v tom nevrtáme.“

Foto: parlamentnilisty.cz

Imrich Gazda pred 1444 d

Emeritný pápež Benedikt XVI. v sobotu oslávil svoje 89. narodeniny. Myslel naňho nielen pápež František počas letu na grécky ostrov Lesbos, ale aj my v redakcii denníka Postoj. Ad multos annos!

Martin Hanus pred 1445 d

Čo je to vlastne inšpirácia? David Brooks, komentátor The New York Times, pripomína, že za veľkými výkonmi je najmä tvrdá drina, ako to tvrdí napríklad americký psychológ Anders Ericsson so svojím pravidlom 10-tisíc hodín tréningu.

 

Húževnatosť je síce predpokladom úspechu, ale potom je tu ešte niečo väčšie, píše Brooks. Sú to tie momenty, ktoré prichádzajú po vytrvalej práci, keď „myseľ aj duch naberú rozlet“, sú to okamihy, po ktorých túžime, ale udejú sa neočakávane.

 

Podľa Brooksa sa tieto okamihy vymykajú zákonom logiky, sú nekontrolované, transcedentné a nedá sa im odolať. „Keď vás chytí inšpirácia, čas zrazu neexistuje alebo zmení tempo.“ Rozšíria sa zmysly, naskočí husia koža, vzrušujúci pocit, ktorý vás prenesie do výšin, príval novej energie.

 

„Inšpirácia nie je zaslúžená. Investovaný čas aj úsilie vás pripravia na inšpiráciu, ale inšpirácia je darom, ktorý presahuje všetko, o čo ste sa zaslúžili.“ Ako ďalej píše Brooks, Gréci tomu hovorili Múzy, pre veriacich je tou transcedentnou silou Boh či Duch Svätý, pre neveriacich je to mysteriózna hĺbka nášho podvedomia.

 

Nie je to však niečo, čo sa udeje autonómnemu jednotlivcovi, je to akási „krásna nákaza, ktorá prechádza cez jednotlivcov“. Inšpirácia nie je permanentná, je mocná, ale prchavá, no keď sa nás zmocní, sme schopní ísť do veľkých a odvážnych vecí. „Áno, tvrdá práca je pre úspech skutočne dôležitá. Ale život je tajuplnejší než len to,“ uzatvára Brooks.

Imrich Gazda pred 1445 d

Pápež František sa v piatok dopoludnia stretol s ľavicovým bolívijským prezidentom Evom Moralesom, ktorý je jedným z účastníkov vatikánskej konferencie venovanej 25. výročiu vydania encykliky Jána Pavla II. Centesimus Annus. S Moralesom sa pápež stretol aj počas minuloročnej návštevy Latinskej Ameriky, počas ktorej zavítal aj do Bolívie. Pri tejto príležitosti prezident daroval Františkovi sošku Krista ukrižovaného na kladive a kosáku, čo vyvolalo rozbúrené reakcie.

Ďalším z tridsiatky prednášajúcich na konferencii je ekvádorský ľavicový prezident Rafael Correa. Najkritickejšie reakcie sa však objavili kvôli účasti demokratického kandidáta na post amerického prezidenta Bernieho Sandersa.

Foto – TASR/AP

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €