Krátke správy redakcie

Slávka Kubíková pred 1426 d

Biť deti nevedie k ničomu dobrému. Sú potom agresívnejšie, horšie fungujú v sociálnych situáciách a mávajú problémy s duševným zdravím. A plus ďalších zhruba 13 negatívnych dôsledkov, ktoré vyšli v meta štúdii robenej na 160-tisíc deťoch. Používaním telesných trestov nielenže rodičia riskujú duševné zdravie a šťastnú budúcnosť svojich potomkov, podľa vedcov takéto výchovné metódy nevedú dokonca ani k primárnemu cieľu, pre ktorý sa robia.

 

A to je, aby deti poslúchali, či už v krátkodobom, alebo dlhodobom horizonte. „Náš výskum ukazuje, že bitie detí je prepojené s takými istými negatívnymi dôsledkami ako fyzické zneužívanie, len v menšej miere,“ hovorí spoluautorka výskumu Elizabeth Gershoff, profesorka z Texaskej univerzity. Keď to už hovoria aj americkí vedci, možno nastáva čas zamyslieť sa aj nad mierumilovnejšími technikami, ako je varecha a remeň.

Martin Hanus pred 1426 d

Zarazil ma text môjho bývalého kolegu v .týždni, ktorý nahlas ľutuje, že sme včera na MS v hokeji neprehrali (respektíve aspoň nestratili bod) s Maďarskom, a zároveň vyjadruje nádej, že dnes dáko pohoríme proti Francúzom. Neúspech na týchto MS má podľa tejto logiky slúžiť dlhodobejším záujmom slovenského hokeja, pretože by mohol uškodiť klike Igora Nemečka, ktorá popiera hĺbku problémov nášho hokeja.

 

K tomu dve poznámky: 1. Neviem, či vie niekto posúdiť, aký debakel by musel utŕžiť slovenský hokej na týchto MS, aby to naozaj viedlo k revolúcii na najvyšších funkcionárskych poschodiach, a či má vôbec zmysel takto rozmýšľať. Keby sme aj rovno zostúpili do skupiny B, asi by to stálo trénerskú stoličku Zdena Cígera, možno by sa v duchu Nemečkových záujmov ozval Jozef Golonka a zase by hovoril, ako katastrofálne je na tom naša liga a že jej šéf Richard Lintner nič nezmenil, skupina okolo Handzuša by ukazovala na Nemečka, ten by oponoval, že za všetko zlo môže niekoľkomesačný bojkot Handzuša a spol.

 

Nestoja teda úvahy o tom, akej partii pomôže náš prípadný úspech či neúspech na celkom hlinených nohách? 

 

2. No aj keby sa naozaj dalo spoľahlivo predvídať, že prepadák našich hokejistov v Rusku privodí pád Nemečka, bolo by správne nútiť sa proti všetkej našej fanúšikovskej prirodzenosti, aby sme držali palce našim prehrám?

Aj za socializmu sme „drukovali“ našim (hoci naše úspechy režim vydával za triumf socialistického človeka a športu), aj za mečiarovskej éry Jána Mitošinku sme sa z plných pľúc tešili, keď sa slovenskí hokejisti prepracúvali z béčka medzi najlepších. Napokon, ani pred šiestimi rokmi na futbalových MS v Afrike sme neriešili, či prípadný úspech natrvalo zakonzervuje nehodných futbalových funkcionárov, ale burácali sme pri každom góle. 

 

Na športových víťazstvách aj prehrách národných mužstiev je krásne práve to, že v prítomnom okamihu zjednocujú v spoločnosti všetkých, aj tých lepších s horšími. Bál by som sa žiť vo svete, v ktorom by to bolo inak. 

Lukáš Obšitník pred 1426 d

Aktivistky okolo časopisu feminizm.us v piatok 6. mája privolali políciu na proliferov, ktorí sa modlili pred Gynekologicko-pôrodníckou nemocnicou KOCH v Bratislave, v ktorej sa vykonávajú potraty. Proliferi pochádzajú z iniciatívy 9 mesiacov za život

Feministky zvažujú aj podanie žaloby. Proliferi pred nemocnicou držali transparenty s nápismi „9 mesiacov za život“, „Dieťa – najdrahší dar“ a „Daruj život – pomôžeme Ti“. Podľa diskusie na facebookovej stránke svojho časopisu to feministky považujú za obťažovanie a zastrašovanie žien, prekáža im aj to, že malo ísť aj o neohlásené verejné zhromaždenie. Proliferi sa mali brániť, že išlo o modlitebnú akciu, ktorú nie je potrebné nahlasovať. Polícia ich legitimovala, ale nezakročila voči nim.

9 mesiacov za život je iniciatíva aktivistov z kresťanských spoločenstiev pod zastrešením Národného pochodu za život, jej cieľom je brániť práva nenarodených detí. V slovenskom prolife prostredí existuje viacero organizácií, ktoré tehotným ženám poskytujú finančnú a inú pomoc, ako Zachráňme životy alebo Áno pre život.

Foto: facebook.com/usfeminizm

Imrich Gazda pred 1427 d

Pakistanskí katolíci majú dôvod na radosť. V krajine, kde sa 95 percent obyvateľstva hlási k islamu a tamojší kresťania sú často obeťami útokov moslimských radikálov, nechýbajú kňazské povolania. Informoval o tom portál Vatican Insider. V uplynulom roku miestni biskupi vysvätili 23 novokňazov, tohto roku ich bude pätnásť. Na kňazstvo sa v dvoch seminároch v Karáčí a v Lahore pripravuje ďalších 175 bohoslovcov. Rektor Inayat Bernard, ktorý vedie jeden zo seminárov, vidí v týchto číslach dôkaz Božieho požehnania, ktoré neopúšťa pakistanský ľud. Foto - TASR/AP

Martin Hanus pred 1429 d

Zdá sa mi, že v inak zaujímavej analýze Vladimíra Palka chýba jeden dôležitý aspekt, ktorý výrazne prispel k trumpizácii republikánskej Ameriky. Problémom republikánov neboli len dôsledky Bushovej éry (vojna v Iraku) ani politická korektnosť (proti tej dlhodobo broja aj mainstreamoví republikáni), ale iracionálna ideologizácia strany, ku ktorej prispieval aj špecifický volebný systém zvýhodňujúci ideologických aktivistov.

 

To viedlo napríklad k tomu, že v republikánskom tábore mali prevahu kandidáti, ktorí sa tvrdo vymedzovali voči Obamovej zdravotníckej reforme, pričom táto reforma sa tešila podpore u značnej časti Američanov. Kto zastával umiernenejšie ekonomické a sociálne postoje, toho hluční ideologickí aktivisti označili za heretika pravého konzervativizmu (hoci práve títo aktivisti sa dopúšťali herézy libertarianizmu).

 

Ted Cruz, ktorého by Vladimír Palko volil v týchto primárkach, stelesňoval práve túto ideologickú prepiatosť: v otázke zdravotníckej reformy aj v iných ekonomických témach zastával libertariánske stanoviská alebo odporoval návrhom, ktoré žiadali prísnejšiu kontrolu držby zbraní. Republikáni sa uzatvárali do ideologických get, ktoré teraz prerazil populistický narcis Trump, povznesený nad akúkoľvek ideológiu. 

 

Tento problém dobre vystihol v reakcii na Palkov článok jeden z diskutérov žijúci v Amerike: „Ja som plne proti potratom, ale republikánom tento populizmus nezožeriem len preto, aby som ich volil. (...)  Obamov „socializmus“ dovolil ľuďom viac dýchať. Moja svokra má konečne možnosť ísť k doktorom. Predtým platila mesačne poistku 800 dolárov. A pritom si nemohla nájsť prácu, takže to platila z úspor. Teraz s ObamaCarom platí pár desiatok a má plnohodnotnú zdravotnú starostlivosť.“

Martin Hanus pred 1429 d

Kolega Jozef Majchrák je skeptický k tomu, že sa dajú Kotlebovi fašisti pacifikovať prostredníctvom justície. Ako vo svojom komentári napísal, Kotleba sa dá poraziť len politickou cestou: „Napríklad aj tým, že uznáme, že niektoré problémy, o ktorých hovoria, naozaj existujú, ale budeme trpezlivo vysvetľovať, že oni v žiadnom prípade nepredstavujú ich riešenie.“

 

V tomto však budem s kolegom polemizovať. Samozrejme, takzvané štandardné strany musia reagovať na reálne problémy krajiny a hovoriť o nich spôsobom, ktorý im nebudú diktovať niektoré mimovládky či médiá. Ale ak by sa aj začali riešiť niektoré dlhodobo zanedbávané oblasti, vôbec to neznamená, že to Kotlebovi uškodí. Dokonca sa ľahko môže stať opak.

 

Zoberme si rómsku problematiku. Predstavme si, že nová vláda by ju vyhlásila za výzvu nášho storočia (čo sa opäť nestalo), zriadila by ministerstvo pre segregované komunity a začala by rýchlo konať. Dajme tomu, že by ešte navýšila prítomnosť policajtov v problematických oblastiach, čo sa dialo aj v minulých rokoch. Lenže podstata tejto rómskej politiky by musela ležať niekde inde. Často v sociálnych a vzdelávacích programoch, ktoré by stáli nemalé investície, ich výsledky by však nebolo vidieť hneď, ale až v horizonte viacerých volebných období – aj to by však bolo neisté – a je celkom možné, že po desaťročiach by sme konštatovali, že sa veľa nepodarilo. Napokon, táto nákladnosť, dlhodobosť aj neistota sú dôvodom, prečo sa politické triedy do tohto problému nehrnú a zavesia ho vždy na krk bezmocnému splnomocnencovi.

 

Ale ak by sa aj zahnívajúci problém segregovaných rómskych komunít začal zásadne riešiť hneď teraz, ako by to ublížilo kotlebovcom? Možno by to bola skôr voda na ich fašistický mlyn, pretože by mohli stále omieľať, že na tých „zlodejských parazitov“ sa mrhá kopami peňazí, kým naše slovenské biele deti trpia zhoršujúcim sa školstvom a drobný pracovitý človek vo Veľkom Krtíši si nevie nájsť robotu a chodí po rozbitých cestách.

 

Predstava, že extrémistov najúčinnejšie zatlačíme tým, že začneme riešiť problémy, z ktorých žijú (pričom tie riešenia sú z nemalej časti vždy aj nepopulárne), je tak trochu mýtus. Aj preto si myslím, že zatiaľ najlepšiu taktiku v boji s Kotlebom volí prezident Andrej Kiska, ktorý mu čelí psychologicky a rétoricky – teda ho izoluje a kriminalizuje ako fašistu.   

Martin Hanus pred 1430 d

Agentúra Gallup sa v mnohých európskych a ázijských krajinách pýtala, v akom štáte vidia tamojší obyvatelia najväčšiu hrozbu. Z prieskumu vyplýva, že kým pre východoeurópskych členov EÚ predstavuje najväčšiu hrozbu Rusko, obyvatelia v nečlenských štátoch vnímajú ako najväčšie nebezpečenstvo USA.

 

Ako najväčšieho nepriateľa svojej vlasti spontánne menujú Rusko najmä Poliaci (69 % z nich), Estónci (58 %), Rumuni (57 %), Litovci (46 %) a Lotyši (42 %). Rusi dopadli najhoršie aj v stredoeurópskych štátoch, ale ako najväčšiu hrozbu ich uvádzal oveľa nižší počet respondentov – v prípade Slovenska to bolo 17 %  (tu zbieral dáta pre Gallup náš Focus), 15 % Čechov a 14 % Maďarov. Asi neprekvapí, že Rusov vnímajú ako najväčšiu hrozbu aj Ukrajinci (52 %) a Gruzínci (48 %).

 

Naopak, Američanov vnímajú ako najväčšie nebezpečenstvo obyvatelia Ruska (64 %), Bieloruska (44 %), Kazachstanu (36 %) a Kirgizska (33 %). USA sa najviac boja aj v Bulharsku, i keď tu bolo percento oveľa nižšie (14 %). USA a Srbsko najčastejšie menujú ako najväčších nepriateľov v Bosne a Hercegovine. Protiamerické nálady sú stále silné aj v Srbsku (24 %), naopak, za najväčšiu hrozbu pokladajú Srbsko naďalej Kosovčania (64 %) aj Albánci (26 %). 

 

Je len jedna krajina, v ktorej má Angela Merkelová asi taký imidž ako Vladimír Putin v Pobaltí. Takmer 40 percent Grékov spontánne uviedlo, že najväčšou hrozbou pre nich je Nemecko. 

Jaroslav Daniška pred 1430 d

V Amerike bol dnes veľký politický deň. Ted Cruz prehral republikánske primárky v štáte Indiana, Donald Trump ho porazil s prehľadom 53:37 a Cruz odstúpil z volieb. Neskôr odstúpil z primárok aj umiernený John Kasich. V podstate to znamená, že Trump sa stane kandidátom Republikánskej strany na prezidentský úrad a Ameriku čaká búrlivá, vášnivá a veľmi polarizujúca kampaň Trumpa proti Clintonovej.

K téme prinesieme rozsiahly článok Vladimíra Palka, ktorý Trumpovu kampaň systematicky a dlhodobo sleduje.

Reakcie z Ameriky sú rôznorodé. Ross Douthat, najbystrejší stĺpčekár New York Times, Cruzovu prehru považuje za prehru toho, čo nazval „pravým konzervativizmom“, teda ideologickou konzervatívno-libertariánskou reakciou na všetky chyby Georga W. Busha.

Fred Barnes v neokonzervatívnom Weekly Standard vidí sériu malých a taktických chýb, od toho, že Cruz vypustil primárky v New Yorku po príliš ideologický jazyk a osočovanie Trumpa, že je liberálny ako Clintonová. Celkovo sa však vo svojej analýze Barnes skôr trápi.

Victor Davis Hanson v National Review vidí problém v neuchopiteľnosti a jedinečnosti Donalda Trumpa. Ten je pre neho postmodernou kreatúrou, na ktorú sa nevzťahuje nič, čo platilo pre politiku doteraz, nie je ani úžasný, ani uvoľnený, nepôsobí zjednocujúco, ale ani nepolarizuje v klasickom zmysle slova, je to proste nástroj bohyne Nemezis, logika ide bokom.

Bret Stephnes z Wall Street Journal napísal nahnevaný text, podľa ktorého republikáni majú presne to, čo si zaslúžia. Stephnes patrí k ortodoxnému krúžku „starej“ Republikánskej strany, bol vždy za každú vojnu aj trhovú liberalizáciu, ale dnes nemá na republikánov dobrého slova, pretože úplne premrhali mandát z kongresových volieb roku 2014, kde dosiahli historický úspech. V demokracii predsa nejde o slobodu, ale o zodpovednosť (political accountability), a preto kritizuje aj republikánskych voličov, ktorí nezvládli to, čo zvládli demokratickí voliči – vybrať si lepšieho kandidáta. Preto podľa Stephensa dostanú za prezidentku Hillary Clintonovú, to, čo si zaslúžia.

Podľa prieskumu, ktorý dnes zverejnil nagazín Politico, by Hillary Clintonová porazila Donalda Trumpa v pomere 54:41.

 

 

Martin Hanus pred 1430 d

Komentátor Dag Daniš sa na portáli Aktuality.sk vracia k „materskej kauze“ poslankyne Simony Petrik, ktorá nebola vpustená so svojím niekoľkomesačným dieťaťom do rokovacej sály.

 

Daniš kritizuje, že celá šou a hystéria okolo tejto udalosti sú neodôvodnené: „Prístup matiek s malými deťmi do Národnej rady bol a je celkom bežný. Krátko pred incidentom s poslankyňou Petrík to využili zamestnankyne Národnej rady. Normálnym spôsobom. Vopred nahlásili, čo potrebujú. A potom prišli do práce s deťmi. Bez problémov a bez divadla.“

 

Podľa komentátora bol problém práve v prístupe opozičnej poslankyne: „Poslankyňa Petrík vopred s Národnou radou neriešila nič. Prišla do parlamentu s dieťaťom, kam ju bez problémov pustili. Konflikt vznikol až neskôr, keď nemohla s dieťaťom vstúpiť do pléna. Teda do rokovacej sály. Pretože také sú pravidlá. A nikto z „pokrokových“ poslancov a poslankýň nenavrhol zmeny. Ani nikto z „progresívnych“ mimovládok...“

Jaroslav Daniška pred 1430 d

Komentátor pražského týždenníka Echo reaguje na údajný návrh Európskej komisie na zavedenie sankcií za neprijatie kvóty utečencov, ktorá by podľa Financial Times mala dosahovať 250-tisíc eur za jedného neprijatého utečenca podľa navrhovanej kvóty.

Kaiser to vtipne nazýva „pokutou za to, že nie ste ako Angela Merkelová“, a nahlas uvažuje, ako by povedzme východoeurópski politici mohli na takýto návrh reagovať: „(...) měl by aspoň veřejně padnout návrh na odstoupení předsedy komise Junckera.“

Foto: flicr.com