Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 1377 d

Nemecko práve sleduje fajčiarsky proces, akých asi ešte veľa nebolo. Hlavným hrdinom je 77-ročný dôchodca Friedhelm Adolfs z Düsseldorfu, tuhý fajčiar, ktorého chce prenajímateľka pomocou súdov prinútiť k odchodu z bytu, v ktorom býva 40 rokov. Na súde vypovedali aj ďalší nájomníci, ktorí pociťovali zápach cigaretového dymu v činžiaku ako odporný. Príbuzní síce Adolfsa hájili, že svoj byt vždy vetrá, prvostupňový súd však rozhodol, že ho musí vypratať. Adolfs sa odvolal, odvolací súd však tento rozsudok zrušil a vrátil späť, takže sa ďalej čaká.

 

Ešteže sa vyústenia tohoto súdneho sporu nedožil legendárny kancelár Helmut Schmidt (na obrázku), ktorému antifajčiarska kultúra ako jedinému Nemcovi až do jeho nedávnej smrti (zomrel v minulom novembri vo veku 96 rokov) tolerovala aj také zločiny ako fajčenie priamo v televíznom štúdiu. Lebo ako tvrdil: „Človek potrebuje vôľu. A cigarety.“

Imrich Gazda pred 1378 d

V preplnenom kostole Blumentál v Bratislave práve prebieha posledná rozlúčka s Antonom Srholcom. Svätú omšu celebruje provinciál saleziánov Jozef Ižold, koncelebrantom je bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko, medzi prítomnými je aj prezident Andrej Kiska. Vo svojej kázni Ján Sucháň označil zosnulého za „kráľa múdrosti a svetla“, ktorý sa stal pre spoločnosť prorockou výzvou. Kriticky poznamenal, že po roku 1989 „pre Antónia už miesto v cirkvi nebolo“. V závere príhovoru Sucháň predniesol báseň K Pamiatke zosnulých od Srholcovho obľúbenca Milana Rúfusa. „Budeme vyvolaní po mene a bude nás tam veľa. Poodkladáme krídla zlomené ku nohám Stvoriteľa.“

Foto – TASR/Martin Baumann

Jaroslav Daniška pred 1378 d

Jakub Filo a Matúš Burčík z denníka Sme sa rozčuľujú, že premiéra Fica bude na pohrebe Antona Srholca zastupovať „bývalý komunista Vladimír Faič“. Autori si dali záležať a pripomenuli Faičovi všetky jeho minulé funkcie a školy, zabudli len na jednu vec. Nie nevýznamnú: Faič bol v Smere autorom obratu tejto strany smerom ku katolíckej cirkvi.

 

Kedysi viac či menej agresívne proticirkevný Smer sa postupom času premenil na stranu, ktorá rešpektovala záujmy cirkvi, dokázala jej robiť ústupky a viesť opatrný dialóg. Symbolom tejto politickej kohabitácie sa stali vzťahy Roberta Fica a kardinála Korca, v pozadí ktorých tiež stál Vladimír Faič.

 

O Faičových dôvodoch sa v kuloároch hovorí všeličo, jedni zdôrazňujú jeho príbuzenské vzťahy, iní jeho návrat k viere, samozrejme, tento obrat mal aj svoje mocenské opodstatnenie: už v roku 2005 Štatistický úrad zmeral, že väčšina ľudí, ktorá o sebe vo výskume povedala, že chodí pravidelne v nedeľu a na sviatky do kostola, volila Smer.

 

Zhrnuté a podčiarknuté, účasť Vladimíra Faiča nepôsobí nijako prekvapivo ani nehorázne, ako sa mladí kolegovia obávajú.

Martin Hanus pred 1378 d

Ruský prezident Vladimír Putin poskytol rozsiahly rozhovor nemeckému denníku Bild, tu si môžete pozrieť aj videoúryvok, prvá časť rozhovoru je prístupná v nemčine aj v angličtine. Samozrejme, väčšina Putinových tvrdení neprekvapí: háji zabratie Krymu, keď na výčitku, že spochybnil európske hranice, odpovedá vetou: „Pre mňa nie sú dôležité hranice a štátne teritóriá, ale osud ľudí,“ pričom zdôrazňuje, že rovnaký princíp uplatnil Západ aj na Kosovo.

 

Lišiacky uzná, že na dnešnej napätej situácii má podiel aj Rusko: to bolo podľa neho po páde ZSSR zahľadené do svojich problémov, za ktoré si mohlo len samo. NATO a USA vtedy zacítili silu, chceli ďalšie rozširovanie až k ruským hraniciam a absolútny triumf. Keby bolo podľa Putina Rusko vtedy silné, dnes by bola vo svete rovnováha.

 

Putin sa na novinárov a najmä na nemecké publikum snaží zapôsobiť pokojom aj veľkorysou pózou. Hovorí, že kancelárke Merkelovej dôveruje, „je to veľmi otvorený človek,“ ktorý „sa čestne usiluje o vyriešenie kríz, aj na juhovýchode Ukrajiny.“ Druhú časť rozhovoru uverejní Bild zajtra.

Lukáš Obšitník pred 1379 d

„Poprvé po 26 letech, po roce 1989 vyhrála v Polsku pravice, ale její vítězství je komentováno výhradně z pohledu novinářů spjatých s poraženým establishmentem,“ píše v rozhorčenej odpovedi na kritiku novej poľskej vlády z európskych inštitúcií Paweł Lisicki, šéfredaktor týždenníka Do Rzeczy a bývalý šéfredaktor denníka Rzeczpospolita.

Popisuje, ako predchádzajúca vláda Donalda Tuska likvidovala voči sebe kritické konzervatívne médiá a ako o to vtedy nikto nejavil záujem. Keď o tom hovoril s redaktorom Economistu a ten o tom napísal veľký text, podľa Lisického informácií mu ho v Economiste nedovolili uverejniť. „Prý, vysvětloval s rozpaky, má osoba, která zodpovídá za informace ze středovýchodní Evropy, velmi přátelské vztahy s politiky vládní Občanské platformy, především s Radkem Sikorským, a prostě nesouhlasila s otištěním.“

„Opakuji tedy, když slyším o protestech západních novinářů nebo obránců lidských práv, kteří jsou pobouřeni domnělým porušováním svobody slova v Polsku, pukám smíchy. Kde jste byli během těch let, ptám se, kdy nebyli kritici vlády puštěni ke slovu, byl jim komplikován život a někdy byli dokonce šikanováni. Kde jste byli tehdy? Copak jste neviděli čistky ve veřejnoprávních médiích? Nátlak na média soukromá, která se pokoušela o nezávislost?“

Pavol Rábara pred 1379 d

Na Slovensko prišla svätá Terézia z Lisieux. Jej relikvie dorazili v noci do Kostola Sedembolestnej Panny Márie v Petržalke. Čaká ich dvojtýždňové putovanie po celej krajine, program si môžete pozrieť TU.

Atmosféra na slávnostnej omši s arcibiskupom Zvolenským bola silná, preplnený kostol počúval v posledný deň Vianoc aj slová o tom, ako Terezka pochopila svoje krstné povolanie a žila ako ozajstné Božie dieťa, ako dcéra, ktorá dôveruje nebeskému Otcovi. 

Veriaci v petržalskom kostole sa na príchod telesných ostatkov svätice pripravovali novénou, kázne a prednášky jednotlivých hostí sú dostupné na stránke farnosti.

Takže za celú redakciu: Vitaj, svätá Terezka!

(foto: TK KBS)

 

Jaroslav Daniška pred 1380 d

Keď som pred časom spoznal kňaza Jána Krupu, hneď som si ho obľúbil. Je pre mňa prototypom kňaza budúcnosti: malá farnosť vo veľkom meste, bez fary, s bytom na hypotéku, druhým zamestnaním, aby sa uživil.

 

Najradšej na ňom mám to, že si dokáže všimnúť veci, ktoré dovtedy človek nepoznal. Napríklad aká veľká bola kedysi východosýrska cirkev Východu, svojho času najväčšia na svete a dnes bojuje o holé prežitie. Alebo aké pestré a rôznorodé je kresťanstvo v Sýrii.

 

Spriatelili sme sa a Jano je o. i. cenným členom redakčnej rady revue Impulz. Aj tu píše zaujímavo: o náboženskej mape Ukrajiny, myslení kardinála Marxa, arménskej genocíde a podobne. Môj najobľúbenejší text, ktorý mal v Impulze, je o apológiách v ranom kresťanstve, z textu na vás dýchne úplne iná podoba kresťanstva, akú bežne poznáme. A Jano to vie s prehľadom podať.

 

Keďže jeho texty na stránke Postoja sú obľúbené a čítané, rozhodli sme sa ho trochu predstaviť a urobiť s ním rozhovor. Veľa sa pri tom smial a opäť povedal rad zaujímavých vecí, s ktorými sa inde nestretnete. Radosť čítať.

Jozef Majchrák pred 1381 d

Kvôli silvestrovským udalostiam v Nemecku podalo tresné oznámenie 121 žien. Podľa informácií denníka Die Welt preverila nemecká polícia zatiaľ viac ako sto mužov, vo väčšine prípadov išlo o utečencov zo Sýrie. Nemecké vládne strany chcú v reakcii na sexuálne útoky vo viacerých nemeckých mestách zjednodušiť deportácie žiadateľov o azyl, ktorí sa dopustili trestného činu. 

Foto: TASR

Jaroslav Daniška pred 1383 d

Britský Economist zverejnil graf, ktorý ukazuje znižujúci sa pomer kresťanov v krajinách Blízkeho východu, zo 14 percent v roku 1910 zostali dnes na Blízkom východe 4 percentá kresťanov. V porovnaní so svojimi moslimskými susedmi majú navyše menej detí a my by sme mohli dodať, že im v širšom regióne chýba spojenec či aspoň advokát.

Počet kresťanov, naopak, rastie v krajinách Perzského zálivu, kam prichádzajú kresťania z Ázie za prácou. Azda aj tu treba dodať, že hosťujúce krajiny sa k ich náboženstvu správajú preventívne mimoriadne netolerantne.

Jaroslav Daniška pred 1383 d

Jakub Kratochvíl, tvorca stránky jablko.sk, je citlivý a pozorný človek. Pred časom ho oslovil ojedinelý príbeh istého františkána Rajmunda, ktorý si našiel nezvyklé hobby – začal opravovať hodiny na vežiach. Už teraz to znie poeticky a pútavo, ale Jakub s Rajmundom urobili viac: v priebehu niekoľkých rokov sa opakovane stretali, Jakub s ním robil rozhovor a natáčal videá. Teraz výsledok tejto práce zverejnil na svojej stránke.

Oprava hodín si vyžaduje čas a pokoj. Keďže má väčšina z nás v týchto dňoch posledné dni pokoja či dovolenky, možno je dobrý čas stráviť s Rajmundom a Jakubom príjemnú hodinku. Dozviete sa všeličo vežiach, mníchoch aj Fiľakove. Oplatí sa.