Krátke správy redakcie

Adam Takáč pred 62 d

Nový francúzsky hrdina. Takýto prívlastok si vyslúžil od svetových médií katolícky kňaz Jean-Marc Fournier, ktorý v pondelok vbehol do horiacej katedrály Notre-Dame a zachránil viacero cenných artefaktov. 

Päťdesiatštyriročný kaplán parížskeho hasičského zboru s ďalšími dobrovoľníkmi vytvoril živú reťaz a pomáhal hasičom počas hasenia požiaru. Trval na tom, že musí vojsť do katedrály. Z jej útrob okrem iného vyniesol tŕňovú korunu, ktorú mal mať na hlave Ježiš Kristus pri ukrižovaní. Práve tá bola najvzácnejším zo stoviek artefaktov, ktoré sa v Notre-Dame nachádzali. 

Kňaz Fournier sa ako prvé po vstupe do katedrály vybral k svätostánku a sviatostiam, aby sa uistil, či sú v poriadku. 

„Nemal vôbec strach, je to hrdina,“ povedal o ňom jeden z členov dobrovoľníckeho tímu.

Francúzska verejnosť už meno odvážneho kňaza mohla poznať z roku 2015, keď pomáhal obetiam teroristického útoku počas koncertu v Bataclane. 

 Fournier, ktorý je vojnovým veteránom, prežil v minulosti aj islamistický útok v Afganistane. 

Foto: Twitter

 

Jozef Majchrák pred 63 d

Román Victora Huga Chrám Matky Božej v Paríži je po požiari katedrály Notre-Dame na čele rebríčka najpredávanejších kníh vo francúzskej verzii Amazonu. Vysoký záujem o túto knihu potvrdzujú aj ďalší predajcovia kníh.

Ešte zaujímavejšia je však iniciatíva niektorých francúzskych kníhkupcov, ktorí svojich kolegov vyzvali, aby získ z predaja tohto románu venovali na opravu katedrály. „Literatúra môže pomôcť zachrániť Notre-Dame,“ citujú Lidové noviny Amandine Ardouinovú, ktorá vlastní kníhkupectvo v meste Senlis. 

Foto: Wikimedia.org

Vladimír Palko pred 64 d

Na začiatku Veľkého týždňa Naša Pani z Paríža horí a veža padá. Niet svetového média, ktoré by neukazovalo túto tragédiu. Tri veci mi napadajú:

Po prvé, žiaľ, keď končí niečo nevýslovne krásne. Victor Hugo končí svoj veľký román „Chrám Matky Božej v Paríži“ záverečnou drámou, keď Quasimodo z chrámovej strechy (ktorá po dnešku už neexistuje) sleduje smrť Claude Frolla pri páde zo strechy aj popravu Esmeraldy so slovami: „Ach, všetko, čo som miloval.“

Po druhé, požiar je symbolom zániku starej kresťanskej kultúry Európy. Áno, katedrála je nádherná, ale Francúzsko i Európa už dávnejšie stratili viac ako túto pýchu gotiky. Kto stráca ducha, stráca aj kultúrne plody tohto ducha. Strata katedrály umožňuje pochopiť i tú väčšiu stratu. Znamenie.

Po tretie, a napriek tomuto všetkému, a či práve preto, si budeme môcť bez vlastnej zásluhy v nedeľu povedať: Christus resurrexit. Christus vincit. Christus regnat. Christus imperat.

Foto: TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 64 d

Fascinovala celé storočia, dojímala a inšpirovala aj našich maliarov, Galandu, Fullu (jeho grafika z roku 1938 na obr.), Reichentála, Weinera-Kráľa, Chmela, naposledy som o jej úžasnej nádhere počul rozprávať Mira Cipára.

Notre Dame v Paríži, to je dokonalá symbióza náboženstva a umenia, večná inšpirácia pre literatúru, hudbu, ďalšie umenia, vďaka Hugovi veľmi francúzska a súčasne absolútne katolícky univerzálna, stelesnenie toho, ako sa gotika dotkla večnosti.

Je to strašná noc.

Jaroslav Daniška pred 65 d

Rogerovi Scrutonovi sa na našej stránke ešte budeme venovať, materiál pripravuje kolega Krivošík, teraz len jedna drobnosť – ukážka vytrvalosti a poctivosti Douglasa Murraya (na obr.), britského publicistu a autora, jeho kniha Podivná smrt Evropy vyšla aj v českom preklade.

Murray už niekoľko dní každé ráno na svojom twitteri začína poznámkou, ktorú priamo adresuje Georgeovi Eatonovi, novinárovi z ľavicového New Statesman, ktorý zverejnil likvidačný rozhovor s Rogerom Scrutonom (viac tu), Murray ho vyzýva, aby zverejnil celú nahrávku rozhovoru so Scrutonom, ktorá by podľa očakávaní ilustrovala mieru účelovosti ľavicového novinára. Murrayove tweety majú širokú podporu, vyše tisíca jeho čitateľov ich pravidelne lajkuje.

Well done, Mr. Murray.

Ak to má mať zmysel, tlak musí vydržať a prípadne silnieť. Ak sa chcete pridať, tu je jeho konto na twitteri.

Lukáš Krivošík pred 65 d

Na ČT 2 budú dnes večer o 21:35 vysielať film Tichá bolest. Dráma slovenského režiséra Martina Hollého ml. z roku 1990 s Rudolfom Hrušínským v jednej z hlavných úloh bola nakrútená na základe životných peripetií českého scenáristu Jiřího Křižana a na stránke Česko-Slovenskej filmovej databázy má veľmi vysoké hodnotenie: 85 %.

Prečo chcem na tento film upozorniť? Videli ste skvelé snímky Signum Laudis, Stíny horkého léta alebo možno jeden z najlepších českých ponovembrových filmov: Je třeba zabít Sekala? Scenáre k nim písal práve Jiří Křižan. Má za sebou nielen fascinujúci tvorivý, ale aj osobný príbeh.   

Narodil sa vo Valašskom Meziříčí v roku 1941. Jeho otcovi, miestnemu statkárovi a lesníkovi, najskôr komunisti zobrali majetok a neskôr ho popravili. Jiří mal vtedy desať rokov. Chlapca následne vychovával jeho protestantský dedko. V roku 1957 bol Jiří Křižan krátko pred maturitou vylúčený z gymnázia kvôli oslavnej óde na smrť komunistického prezidenta Antonína Zápotockého s názvom Odlet ušatého torpéda do hlubin pekelných.

Následne sa živil ako baník, prípadne v iných robotníckych povolaniach. Časom sa mu však podarilo dostať sa ako scenáristovi k filmovej tvorbe. V roku 1980 si Křižan opäť zavaril, keď odmietol prevziať Štátnu cenu Klementa Gottwalda za film Signum Laudis (ktorý tiež režíroval Martin Hollý) s odôvodnením, že neprijme vyznamenanie, pomenované po mužovi, ktorý podpísal rozsudok smrti nad jeho otcom.

V roku 1989 bol spolutvorcom petície Několik vět. Po revolúcii si Václav Havel zobral Křižana na Hrad ako poradcu pre bezpečnostné otázky, kde pôsobil do roku 1992. Prezývali ho „najtvrdší z prezidentových mužov“. Vie sa, že na viaceré otázky mali odlišné názory, no Křižan ani neskôr Havla neohováral.

Posledné roky života sa staral o reštituovaný rodinný les. Zomrel v roku 2010. Posledný zrealizovaný scenár, ktorý napísal, bol k slovenskému filmu Pokoj v duši z roku 2009.

Jiří Křižan bol langošovský typ človeka s veľmi dobre vyvinutou morálnou intuíciou. Od Jána Langoša dokonca dostal v roku 1992 kolt. To sa ku Křižanovi hodilo. Je třeba zabít SekalaStíny horkého léta sa síce odohrávajú v strednej Európe, no je v nich čosi westernové.

Jeho najznámejšie filmy sú morálnymi drámami o chlapoch, ktorí sa ocitli uprostred dilemy medzi dobrom a zlom, odvahou a konformitou. Rozhodne stoja za pozretie.

Viac o filme Tichá bolest TU.

Scenárista a v tom čase poradca prezidenta Jiří Křižan v druhom rade medzi Rudolfom Schusterom a Václavom Havlom počas slávnostného aktu kladenia kvetov k Pamätníku československej štátnosti v Bratislave 12. januára 1990. FOTO: TASR – Drahotín Šulla

Ján Duda pred 67 d

Nedeľa 14. 4. 2019 je Kvetnou nedeľou, čiže Nedeľou utrpenia Pána. Prvé evanjelium (Lk 19,28-40) je o vstupe Pána Ježiša do Jeruzalema. Druhé evanjelium (Lk 22,14-23,56) je rozprávaním o umučení a smrti Pána Ježiša. Zároveň touto nedeľou vstupujeme do Veľkého alebo Svätého týždňa.

(1) Ježišov vstup do Jeruzalema i jeho odchod z Jeruzalema tvorí určitý uzavretý rámec. Na jeho začiatku je vstup do mesta na osliatku, čo niektorí vykladajú ako Ježišovu kráľovskú intronizáciu, lebo sa podobá intronizácii kráľa Šalamúna nariadenú kráľom Dávidom (Benedikt XVI., II.,15). Na jeho konci je Ježišovo zmŕtvychvstanie. Ježiš je kráľom a víťazom na začiatku i na konci. Pre nás kresťanov je to zásadný a určujúci poznatok.

(2) Vnútro spomenutého rámca však tvorí veľká tma. Prior z Bosé ju nazýva „časom pokušiteľa“, ktorý sa k Ježišovi vrátil (prvá pôstna nedeľa sa vždy začína udalosťou pokúšania Ježiša a potom satan od neho načas odišiel). Ježiš bojuje, zápasí, prežíva strach, úzkosť, posmievanie, týranie a smrť. Zdá sa, že zlo má neobmedzenú moc, ktorá nikdy nepominie. Akoby noc smrti navždy doľahla na zem. V tejto tme sa rodí naše vykúpenie, naša záchrana. Naplno sa ukáže na veľkonočné ráno. Od nás sa žiada obstáť, odolať, nepodľahnúť. Tak ako Ježiš.

Drahí priatelia, odporúčam, aby ste vo Veľkom týždni čítali duchovnú literatúru o utrpení Pána. Napríklad: Ježiš Nazaretský II., od vstupu do Jeruzalema po zmŕtvychvstanie, od Benedikta XVI.

Všetkým prajem, aby ste v liturgii Veľkého týždňa, znova našli správne smerovanie svojho života.

Ján Duda

 

Foto: farnostplavnica.webnode.sk

Martin Hanus pred 69 d

Sulíkovci neprežívajú práve najlepšie obdobie. Prezidentské voľby im nevyšli, nimi podporovaný kandidát Robert Mistrík predčasne odstúpil, víťazstvo Zuzany Čaputovej nafúklo preferencie PS-Spolu, takže SaS prvýkrát od marca 2016 nie je lídrom opozície. To ešte nie je najhoršia správa, v polovici júna sa zrodí nová strana čerstvého exprezidenta Andreja Kisku, ktorá bude najviac oslovovať voličov SaS, OĽaNO a PS-Spolu.

Richard Sulík ešte donedávna sníval o 20 percentách pre SaS, o tom, že bude po najbližších voľbách premiérom, najbližšie mesiace je tak pre neho najväčšou výzvou, aby čo najmenej strácal a ak to bude možné, udržal dvojciferné preferencie.

Posledný vývoj sa odrazil aj na utlmenejšom Sulíkovom sebavedomí: SaS z verejnej debaty vymizla, strana sa síce naplno pustila do európskej kampane, ale pôsobí trochu zvädnuto. Sám Sulík stlmil svoj protibruselský slovník, častejšie než predtým zdôrazňuje, že SaS je „proeurópska strana“, jeho straníci dnes na tlačovke hovorili, že každý deň navyše s Veľkou Britániou v EÚ je fajn (ako dnes na tlačovke), alebo eurokandidátka Natália Blahová vraví, že Istanbulský dohovor mohol byť motorom, ktorý by Slovensko poháňal vpred. 

SaS, pre ktorú boli európske témy vždy vášnivou témou najvyššej dôležitosti (euroval, migrácia, európsky manifest), je tak trochu bez chuti a farby. Je zjavné, že samotnému Sulíkovi je bližší Matteo Salvini než európsky mainstream, ale do eurovolieb zjavne nechce provokovať väčšinu proeurópskych, veľkomestských voličov SaS, na ktorých teraz cieli zmobilizovaná, eurofilná liberálna alternatíva PS-Spolu. 

Sulík pritom v kampani bojuje ako o dušu: už od začiatku apríla mítinguje po Slovensku, s výnimkou pondelkov je celý týždeň v teréne, včera bol v Lučenci, dnes má akciu v Michalovciach, zajtra v Dolnom Kubíne, k tomu sa podávajú národné jedlá štátov EÚ (čo je inak milý nápad) – a takto to bude pokračovať do konca mája, ani prezidentskí kandidáti nekampaňovali na takýchto obrátkach. Len tej kuchyni akosi chýba klasická sulíkovská šťava.

Na snímke SaS v kampani, zdroj Facebook.

Pavol Rábara pred 69 d

Študenti a členovia tímu Kolégia Antona Neuwirtha sa pustili do nahrávania podcastov s liturgickými čítaniami. 

Čítania zverejňujú každý deň o polnoci. Ide o texty z rímskokatolíckeho liturgického kalendára, ktoré čítajú študenti, členovia tímu a priatelia Kolégia Antona Neuwirtha.

Ako píše Kolégium na svojom webe, odkazy na Apple Podcasts, Google Podcasts a Spotify zverejnia čoskoro. Momentálne čakajú na schválenie na spomínaných platformách.

Podcasty zatiaľ nájdete TU

Ľudí zároveň pozývajú zapojiť sa do nahrávania liturgických čítaní, ponúkajú možnosť pomôcť so samotným čítaním, ako aj nahrávaním, strihaním a ďalšou prevádzkou podcastu.

Kontakty a viac informácií nájdete na stránke Kolégia

Jaroslav Daniška pred 69 d

Martin Wolf, komentátor denníka Financial Times, sa vo svojom najnovšom texte pýta, či môže byť Čína bohatá a komunistická zároveň. Ak by sa jej to podarilo, zmenilo by to svet a „globálnu rovnováhu moci, nie iba ekonomicky a vojensky, ale aj politicky a ideologicky“.

Wolf je opatrný skeptik, poukazuje, že Čína je stále relatívne chudobnejšia krajina, najmä keď prepočítame HDP na hlavu obyvateľa (podľa MMF je na 75. mieste na svete), ak by ale ešte jednu generáciu udržala dlhodobé tempo rastu, aké má, HDP na hlavu by sa dostalo na úroveň Južnej Kórey a Čína by bola väčšou a bohatšou ekonomikou ako USA a EÚ dokopy.

Wolf (na obr.) ponúka niektoré štatistiky, napr. o stave demokratickej kontroly moci, kde Čína dopadá výrazne zle, zaostáva výrazne aj za Ruskom či Mexikom, ale koho to môže na diktatúre jednej strany prekvapiť? Zaujímavejšie sú iné štatistiky, podľa ktorých je Čína na tom relatívne dobre v boji s korupciou a ešte lepšie pri meraní efektivity vládnutia.

Na záver textu Wolf sumarizuje argumenty za a proti, z jednoduchého výpočtu dosť z nich hovorí „za“, aj keď autor viac rozoberá tie opačné, o. i. možný konflikt vnútri strany, starnutie populácie či upadnutie do pasce stredného príjmu, kde krajina, ktorá zbohatne, stratí súčasne konkurencieschopnosť a začne stagnovať.

Viac by ma zaujímalo, keby Wolf skúsil sformulovať hypotézu, čo všetko by sa pri čínskom úspechu z doterajšieho sveta zrútilo, kde všade by západný model prišiel o legitimitu a aké by to malo dôsledky aj na nás samotných.

Foto: twitter