Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 1480 d

Peter Zajac v poslednej diskusii Pod Lampou hovorí, že Richard Sulík už od začiatku nemal reálnu šancu vytvoriť pravicovú vládu, najmä preto, že SNS to mentálne prirodzene ťahá k Smeru, takže iné alternatívy neboli na stole. Moderátor Štefan Hríb tomu nijako neprotirečil.

 

Keď sme uvedenú povolebnú realitu pomenovali na tomto mieste už pred týždňom, môj bývalý šéfredaktor nás označil za užitočných idiotov novej vlády a ešte k tomu aj morálnych relativistov.

 

Je to vlastne typický neduh slovenskej verejnej diskusie a jej provinčnosti: v okruhu názorovo spriaznených priateľov sa dá diskutovať normálne a slobodne, ak však podobné argumenty zaznejú v inom názorovom prostredí, vyrukuje sa proti nim s moralizujúcou povýšeneckou pózou, ktorá delí svet na čierny a biely.

 

Ak má naša mediálna diskusná kultúra takúto úroveň, ako môžeme chcieť, aby sa naši politici správali „európsky“? 

Martin Hanus pred 1480 d

Ivan Mikloš sa cíti po voľbách oklamaný a podvedený. Ako píše v Hospodárskych novinách, vo voľbách sa rozhodoval medzi Mostom a Sieťou, pričom mu ani tak neprekáža, že obe strany išli do koalície so Smerom a SNS, keďže inej alternatívy nebolo. „Zarážajúci je spôsob, akým táto koalícia vznikla,“ píše Mikloš, ktorého šokovala rýchlosť dohody, „bez dosiahnutia akýchkoľvek naozaj relevantných mocenských alebo programových cieľov.“

 

Mikloš si tiež myslí, že udržateľná a pre krajinu pozitívna pravicová alternatíva neexistovala. No nielen kvôli SNS, Matovičovi či Kollárovi, ale podľa Mikloša aj kvôli samotnému Sulíkovi. „Jeho názory, postoje, ale aj činy v zahraničnej, európskej a bezpečnostnej politike sú nielen pomýlené, ale aj nebezpečné.“

 

Pre Mikloša je preto nový líder pravice deštruktívnym hazardérom: „Čo urobí v nedeľu politik, ktorý sa v sobotu stane lídrom pravice a má ambíciu viesť slovenskú vládu? Ide do nemeckej televízie a nevyberaným spôsobom napáda a kritizuje kancelárku Merkelovú. Politik, ktorý opakovane verejne vyhlási, že on nevie, čo je to geopolitika. Politik, podľa ktorého je pravda o Ukrajine niekde v strede medzi americkým a ruským postojom. Politik, ktorý bezprostredne potom, ako sa stane lídrom opozície na Slovensku, uprednostní boj proti „zlej“ Európe z lukratívneho postu v Bruseli namiesto boja proti zlému Ficovi u nás doma. Volil som zle, ale lepšie sa nedalo.“

Foto: TASR, Michal Svítok

Jaroslav Daniška pred 1481 d

Doktorandovi Matthiasovi Weßelovi sa podaril jedinečný objav: Počas práce na svojej dizertácii našiel v archíve švajčiarskeho vydavateľa Emila Oprechta stratený originál slávneho románu Arthura Koestlera Tma na poludnie – s pôvodným názvom Rubašov (Rubaschow) z marca 1940.

 

Tento svetoznámy román napísal po jeho stratení autor nanovo a po anglicky a vyšiel ako Darkness At Noon, a najmä jeho francúzske vydanie malo historický význam, keď upozornilo na nebezpečenstvo komunizmu, čo francúzskych komunistov po druhej svetovej vojne oslabilo v pravý čas, tesne pred voľbami. Lenže originál knihy bol napísaný v nemčine, Koestler nebol v angličtine taký zručný ako v nemčine, preto – ako pripomína Michael Scammell v aktuálnom vydaní New York Review of Books – je nález originálu obohatením pre svetovú literatúru. Jeho jazyk je čistejší a presnejší, pričom doktorand Matthias Weßel avizuje aj ďalšie významné dejové a obsahové odlišnosti, je sa na čo tešiť.

Imrich Gazda pred 1482 d

Sobota bola významným dňom pre oboch žijúcich pápežov. Benedikt XVI. slávi na slávnosť sv. Jozefa, ženícha Panny Márie, svoje meniny a František v tento deň pred troma rokmi začal svoj pontifikát. Blahoželáme a modlíme sa! Foto – TASR/AP 

Martin Hanus pred 1482 d

Trochu hádankovej zábavy na víkend. Počas priameho prenosu relácie SportsCenter na jednom dánskom televíznom kanáli sa udialo niečo zvláštne: na zábere vidieť ženu, ktorá čaká na letisku v batožinovom priestore a zrazu zmizne. Taliansky denník Corriere della Sera píše, že nejde o podvod ani trik, ktorého by sa dopustila dánska stanica. Seriózny denník sa položartom pýta: je to striga? Mimozemšťanka? Alebo len optický klam s úplne racionálnym vysvetlením?

Imrich Gazda pred 1482 d

Pápež František podpíše posynodálnu exhortáciu, v ktorej zhrnie výsledky ostro sledovanej mimoriadnej a riadnej synody o rodine, až po Veľkej noci. Hovorca Svätej stolice Federico Lombardi (na obr.) naznačil, že by sa tak mohlo stať v druhý alebo tretí aprílový týždeň. Informácia, podľa ktorej mal pápež podpísať dokument už dnes, sa ukázala ako nepresná. Portál Vatican Insider v tejto súvislosti citoval nemeckého kardinála Waltera Kaspera, podľa ktorého bude dokument znamenať začiatok najväčšej revolúcie v cirkvi za posledných 1500 rokov v oblasti učenia o manželstve a rodine. Foto – TASR/AP

Jozef Majchrák pred 1483 d

Psychiater a spisovateľ Péter Hunčík napísal pre Denník N výborný text o Bélovi Bugárovi. O politikovi, ktorý, ako pripomína Hunčík, je kvôli spojenectvu so slovenskými liberálmi pre Budapešť „zasratým potkanom“ a pre veľkú časť Slovákov sa najnovšie stal zradcom. 

Hunčík Bugára ani hystericky nezatracuje, ale ani ho neospravedlňuje. A upozorňuje, že mnohí jeho dnešní zúriví kritici si ho roky idealizovali. „Lenže Béla nie je ani mojím, ani ich priateľom. On je v prvom rade politik. Dá sa s ním dobre pokecať, robiť si žarty, ale keby sa v uplynulých rokoch správal ako priateľ a človek, pravdepodobne by nemohol zostať 25 rokov vo vrcholovej politike,“ píše Hunčík. 

Foto: TASR/ Jakub Kotian

Jaroslav Daniška pred 1483 d

Včera bolo v dedine Markowa otvorené nové múzeum venované pamiatke Poliakov, ktorí cez druhú svetovú vojnu pomáhali Židom. Spolu s veľkolepým múzeom dejín poľských Židov, ktoré bolo otvorené v roku 2014 a ktorého vznik inicioval prezident Lech Kaczynski, ide o nový prístup, akým Poliaci pristupujú k poľsko-židovským dejinám. A je to príklad hodný nasledovania.

 

V Poľsku bolo cez vojnu popravených takmer dvetisíc Poliakov za to, že pomáhali Židom. Podľa odhadov skrývali Poliaci od 30 do 100-tisíc Židov, a treba povedať, že v podstatne horších podmienkach ako na Slovensku, Poľsko bolo totiž okupované Nemcami a Rusmi (istý čas) a režim bol preto podstatne tvrdší a viac krutý.

 

Príbeh rodiny Ulmovcov, ktorým je venované novootvorené múzeum, je hrdinský. Sčítaný sedliak Józef so svojou ženou Viktóriou a šiestimi deťmi vo svojom maličkom dome skrývali niekoľko židovských susedov, Goldmanovcov a Szallovcov, rodičov a početné deti. Keď Ulmanovcov udali, nacisti všetkých z nich vyvraždili. Ako sa ukázalo, Viktória vtedy čakala siedme dieťa.

 

Nemec, ktorý ich vraždil, vtedy povedal: „Len sa pozerajte, takto zdochne každá poľská sviňa, ktorá bude skrývať Židov.“ Ten muž bol pôvodom zo Sudet, po vojne žil v Prahe, napokon zomrel v poľskom väzení.

 

Poliaci si jeho krutosť a odvahu obyčajných kresťanov zoči-voči barbarom už uctili. Na Slovensku sa podľa odhadov skrývalo cez vojnu okolo 10-tisíc Židov, pomáhali ich ukrývať najmä slovenskí kresťania, často kňazi. Viac ako my si ich odvahu všíma izraelské Jad Vašem. Je načase, aby sa to zmenilo. Otvorenie tohto múzea si včera pripomenul aj bratislavský Poľský inštitút, kde som mal česť moderovať diskusiu s Dariuszom Žuk-Olszewským a Eduardom Nižňanským. Aj táto diskusia ukázala, že máme k téme čo povedať aj u nás doma.

 

 

Jaroslav Daniška pred 1484 d

Béla Bugár napísal článok o zostavovaní vlády. Vyšiel ako jeho blog v denníku Sme s podtitulkom „Z nenávisti a s nenávisťou sa politika robiť nedá a nemá“. Text sa začína veľmi sugestívne: „Žijem najťažšie dni svojej politickej kariéry. Nielen preto, že musím prijímať veľmi ťažké rozhodnutia, ale aj preto, lebo sa dostávam do situácie, že veci, ktoré mi voliči doteraz schvaľovali, dnes odsudzujú.“

Bugár sa sťažuje, že vláda mohla vyzerať inak a lepšie, mocensky vyváženejšie: „Aj ja by som si želal jednoznačnú, proreformnú, skutočne pravicovú vládu. V momente, keď po Sneme SNS bolo jasné, že nevznikne pravicová vláda, jedinou možnosťou zostal vznik ľavo-pravej koalície. Je pravda, že mohla vyzerať inak, ak by SaS nevolila ľahšiu cestu. Mohli sme v trojici SaS, Sieť a Most-Híd byť s vtedajšími 42 hlasmi razantným protipólom Smeru. Ale k tomu, aby aj niekto okrem mňa musel urobiť „hrubú čiaru“, nedošlo. Žiaľ.“

V texte oceňuje dohodu na programe, kde – tvrdí – jeho strana nikdy nepresadila toľko svojich priorít ako práve teraz. Na záver dodáva: „Nestačí sa tváriť, že nám ide o Slovensko a zapadnúť v straníckych vodách a v osobných ambíciách. Nepoškvrnene stáť na postrannej čiare a kričať hráčom, ako majú hrať. Treba ísť na ihrisko a hrať ten zápas. S najväčším možným nasadením. Ja, my tento zápas dohráme. Verím že úspešne.“

Foto: TASR/Štefan Puškáš

 

Martin Hanus pred 1484 d

Rýchlosť, s akou Robert Fico zostavil štvorkoalíciu a upiekol Most aj Sieť, je zarážajúca. Skúsme porovnanie s Radičovej vládou z roku 2010: voľby boli 12. júna, už vo volebnú noc bolo jasné, že novú vládu zostavia SDKÚ, SaS, KDH a Most. Následne sa začali rokovania, a hoci to boli programovo kompatibilné strany, na programových tézach novej vlády sa dohodli až 23. júna – no Fico s Dankom, Bugárom a Procházkom to „zvládli“ v priebehu dvoch dní.

 

Radičovej vznikajúca koalícia ešte dva týždne po voľbách nevedela, ako presne budú prerozdelené rezorty, pánom na to stačila jedna streda.

 

Fico tak s plným dôrazom uplatnil, čo pravidelne zažíva na eurosummitoch – na veľké dohody stačí jeden deň (najlepšie jedna noc) vyčerpávajúcich maratónových rokovaní, kde vyhráva ten najsilnejší a najzdatnejší. Radoslav Procházka možno zo stredajšieho maratónu vychádzal s pocitom, že uhral aspoň rezort dopravy (podľa kuloárnych informácií si na začiatku pýtal pre seba post ministra zahraničia, čo mal Fico rázne odmietnuť). V skutočnosti však Fico ani nemohol vyjednať viac, než vyjednal. A v Smere sú možno ešte sami prekvapení, aký debakel vnútili Mostu a najmä Sieti v priebehu pár hodín.