Krátke správy redakcie

Gabriel Hunčaga pred 25 d

Ak by si niekto myslel, že nábožensky motivované putovanie je v sekulárnej Európe na ústupe, možno ho prekvapí správa o pravom opaku.

Svätojakubská pútnická cesta zaznamenala v minulom roku už tretíkrát po sebe nový pútnický rekord. Počet tých, ktorí na konci púte získali pútnický preukaz, stúpol takmer na 350-tisíc. Prvý raz, odkedy sa vedú štatistiky účastníkov púte, tvorili väčšinu ženy.

Podľa asistentky pútnikov Gerdy Montkowski za uplynulý rok dominovali medzi ženami sólo pútničky, ktoré chceli pri putovaní reflektovať o svojom vlastnom živote.

Foto: kalevatravel.fi

Lenka Chlebanová pred 26 d

O rekonštrukcii budovy Slovenskej národnej galérie sa v týchto dňoch hovorí najmä pre zverejnenie nového odhadu nákladov. Z pôvodných 50 miliónov eur sa cena dvíha na 76 miliónov, vláda už túto sumu odsúhlasila.

Suma rastie úmerne tomu, ako sa odďaľuje termín ukončenia rekonštrukcie. Najnovšie odhady hovoria o termíne koncom roka 2021.

Aktualizovaný rozpočet a rozdiel potrebný na dofinancovanie vláda v stredu odsúhlasila a prihodila ešte pol milióna eur navyše. Tie by mali slúžiť na vypracovanie projektovej prípravy vnútorného a vonkajšieho interiéru budov. Generálna riaditeľka Alexandra Kusá v tejto súvislosti povedala: „Je to komplexný reštart a jedinečná možnosť ukázať, čo to znamená byť modernou galerijnou a kultúrnou inštitúciou v digitálnom veku.“

Navýšenie rozpočtu by mohlo prispieť aj k zmiereniu vzťahov medzi kultúrnou obcou a ministerkou Laššákovou, ktoré boli už od jej menovania viac ako napäté. Ešte v máji minulého roka iniciatíva Stojíme pri kultúre upozorňovala na viaceré jej kauzy a údajné prešľapy.

Od obvinenia z nekompetentnosti a snahy o jej odvolanie cez problematickú otázku samostatnosti a právnej subjektivity Kunsthalle, podozrivé odvolanie riaditeľa činohry SND generálnym riaditeľom a jeho následné odstúpenie až po zamietnutie podpory projektom ako Festival inakosti či Dúhový pride z grantových peňazí.

Ministerka preto tomuto tlaku ustúpila podporou viacerých projektov. Novonadobudnutá právna subjektivita Kunsthalle Bratislava, nastávajúca voľba nového generálneho riaditeľa SND a finančná injekcia pre SNG pôsobia ako ústup aktivistom.

No rekonštrukcia SNG má v sebe aj iný príbeh, na ktorý upozornil český historik umenia a kritik Martin Vaněk. Na stránke artalk.cz nedávno uverejnil rozsiahly článok, kde dáva našu Slovenskú národnú galériu za príklad Národnej galérii Praha.

Vaněk píše: „SNG si zkrátka dlouhodobě musela vystačit s málem, ale zároveň vytvářet něco, za co se nebude stydět. V roce 2021 to bude přesně dvacet let od momentu, kdy bylo uzavřeno přemostění, a těchto dvacet let trvající postupně horší a horší provizorium bylo jednoznačnou výzvou pro kurátory a kurátorky SNG, kteří tuto zdánlivou krizi dokázali dobře využít.“

Treba veriť, že tieto získané zručnosti kurátorský tím galérie výrazne zúročí, keď sa po dokončení prestavby otvoria dvere do nových priestorov.

Martin Hanus pred 26 d

Pomaly máme za sebou ďalší predvolebný týždeň, ten už priniesol do dosiaľ prekvapivo hibernovanej kampane viac vzruchu.

Marketingovým víťazom uplynulých dní je jednoznačne Igor Matovič so svojím dokumentom o Michellovi z Cannes. Matovič mal obrovský zásah, takmer 1,5 milióna pozretí na facebooku, veľkoplošné pokrytie v bulvári, to všetko pri úsmevne nízkych nákladoch. Asi niet voliča, ktorý by sa o návšteve úderky OĽaNO na francúzskom pobreží nedozvedel. Navyše, Matovič zjednotil zhruba rovnakou emóciou všetkých, zábery Počiatkovej vily nahnevali či minimálne rozrušili aj voličov Smeru či SNS. Zhodou okolností som sa včera zhováral s jedným robotníkom z východoslovenských Giraltoviec, ktorý je pre mňa barometrom nálad, v roku 2012 volil Smer, naposledy SNS. No teraz mi povedal, že s nimi už skončil, lebo kým on sa tu v Bratislave dlhé roky lopotí, tamtí len kradli, má toho dosť, a preto dá hlas Matovičovi. Samozrejme, to je len anekdota, z ktorej určite nevyplýva, že OĽaNO masovo zaloví medzi exvoličmi Smeru, ukazuje však kliatbu Smeru v tejto kampani.

Iný typ kontaktnej kampane predviedli tento týždeň PS/Spolu a Za ľudí. Progresívci zareagovali na upadajúci trend mimoriadnou aktivitou, rozbehli sa po krajine, kotlebovcom prekazili mítingy v piatich mestách, z volieb vlastne robia referendum o ĽSNS. Samozrejme, zo strany PS/Spolu ide aj o chladnokrvný kalkul: po týždňoch až mesiacoch potrebovali konečne nadchnúť liberálny fanklub a čeliť odlevu potenciálnych voličov ku Kiskovi. Vzopätiu Trubana a spol. sa musel prispôsobiť aj Andrej Kiska, ktorý s progresívcami súperí z nemalej časti o kompatibilného voliča, plus jeden percentuálny bod pre progresívcov znamená mínusový bod pre Kisku. Problém je v tom, čo tento vzájomný mikrozápas urobí s percentami ĽSNS. Zábery z Levoče, kde sa Kiska ocitol uprostred skandujúceho davu miestnych Rómov, sa stali virálom, takže kým sa bratislavskí liberali vytešovali, ako sa fašistov darí vytláčať z námestí a rušiť im mítingy, prokotlebovské médiá s gustom šírili obrazy o „vajdovi Kiskovi“.

Samozrejme, v ĽSNS veria, že liberálna antikampaň, ktorá z ich prípadného víťazstva robí hlavnú volebnú hrozbu, im priženie ďalšich voličov: napríklad z veľkej skupiny tých, ktorí už nechcú voliť Smer ani SNS a súčasne inštinktívne neznášajú opozičný establišment.

Ale v slovenskej politike je len jeden muž, ktorý dokáže kampaňovať nielen proti iným, ale aj proti sebe samému. Andrej Danko sa od začiatku januára chystal na poslednú schôdzu Národnej rady, chcel ju využiť nielen na antiamerické vyhlásenie kvôli Iránu, napokon to dopadlo po dankovsky: hlavnou témou poslednej schôdze bolo, či schôdzu viedol v opitosti alebo tak hovorí, aj keď je triezvy, k tomu ako zvyčajne pribudlo ešte pár brptov („K pani prezidentke nemám dôstojnosť“). Za lúčiaceho sa Andreja Danka sa tak nehanbil iba vedľa sediaci Béla Bugár, ale zrejme aj tí skalnejší voliči SNS.

Foto facebook Za ľudí, Andrej Kiska v Levoči.

Lukáš Obšitník pred 26 d

Donald Trump bude zajtra historicky prvým americkým prezidentom, ktorý sa osobne zúčastní veľkého pro-life pochodu March for Life, ktorý sa každoročne koná vo Washingtone, D.C.

V utorok súčasne vyhlásil 22. január 2020, kedy uplynulo 47 rokov od vyhlásenia rozsudku Roe vs. Wade, za Národný deň posvätnosti ľudského života. Vo vyhlásení tiež uviedol, že „každý človek – narodený aj nenarodený, chudobný, skľúčený, zdravotne znevýhodnený, bezvládny a starší – má vlastnú hodnotu“ a že Spojené štáty „hrdo a jasne potvrdzujú záväzok chrániť vzácny dar života v každej fáze od počatia po prirodzenú smrť“.

Počas uplynulých troch rokov sa washingtonského pro-life pochodu osobne zúčastnil Mike Pence a vystúpil na nich s prejavom, čím sa stal prvým americkým viceprezidentom, ktorý tak urobil. Prezident Trump sa v posledných dvoch rokoch prihovoril na pochode cez videoposolstvo.

Trump počas svojej vlády predstavil viacero pro-life politík, napríklad zastavil financovanie potratov vo svete zo strany USA cez agentúru pre medzinárodný rozvoj, podporil štáty USA, ktoré sa rozhodli prestať financovať propotratovú organizáciu Planned Parenthood a predovšetkým vymenoval na Najvyšší súd USA dvoch konzervatívnych sudcov. 

Foto: TASR/AP

Pavol Rábara pred 27 d

Polícia dnes potvrdila smutnú správu, telo nájdené na brehu Dunaja na konci minulého roka patrilo nezvestnému študentovi Michalovi Stachovi.

„Pátranie po nezvestnom 21-ročnom Michalovi Stachovi z Prešova, ktorý bol nezvestný od 21. novembra 2019, bolo odvolané. Menovaný bol dňa 29. decembra 2019 nájdený na pravom brehu Dunaja mŕtvy,“ informuje bratislavská polícia na sociálnej sieti. 

Po nezvestnom študentovi a absolventovi Kolégia Antona Neuwirtha pátrala polícia v povodí Dunaja, kamera totiž v stredu 20. novembra zaznamenala skok človeka z Mosta SNP. 

Do pátrania sa zapojilo množstvo Michalových kamarátov, spolužiakov a známych, na stránke kolégia pri jeho profile stálo: „Michal je chodiaca encyklopédia. Vždy viete, že je v miestnosti, lebo je nemožné prehliadnuť jeho prítomnosť.“

Odpočívaj v pokoji!

Jaroslav Daniška pred 29 d

... čitateľ prepáči, ale Matovič si dnes zaslúži pozornosť ešte raz, nie kvôli jeho intuícii a skúsenostiam v kampani, ako o tom píše kolegyňa Eva nižšie, ale kvôli jeho rovnako dôležitej vlastnosti, ktorej význam ešte narastie po 1. marci. Dôkazom je posledný rozhovor pre denník Sme.

Matovič v ňom dostáva otázky, kde opisuje vzťahy s ostatnými opozičnými politikmi, ak by ste ako opozičný volič mali tendenciu upadať do idylky, ako si opoziční politici začínajú rozumieť, Igor Matovič vás rýchlo vráti do reality. Pár príkladov:

O progresívcovi Štefunkovi: „Za ten čas, keď sme bojovali proti korupcii, (...) podpredseda PS Štefunko okrádal štát“, Truban je „odborník asi tak na teplú vodu“, keď Kiska Matoviča nepozval na obed, tak si pomyslel, že keby „vedel, že im chýba jeden tanier a jedna lyžička, doniesol by si ich“, na otázku, ako komunikuje s Hlinom, hovorí: „Alojz niekde niečo povie na moju adresu a ja si to potom prečítam. Niekedy sa usmejem, niekedy mi je ľúto. (...) Je trochu urazený a možno trošku aj žiarli.“ Matovič svojim kolegom odkazuje, že ak bude s nimi vo vláde, bude sa správať voči nim rovnako ako voči Ficovi a Smeru a „kradnúť sa naozaj prestane“, pretože on pôjde aj proti „našim“.

Poviete si, kampaň. Lenže Matovič ide ďalej, že nejde len o kampaň, ukazuje ďalší výrok na adresu Petra Zajaca, ktorého v krátkom čase napadol už druhýkrát: „Samozrejme, zamrzelo ma, že človek takého nízkeho charakteru dostane najvyššie štátne vyznamenanie a na skutočného lídra revolúcie Milana Kňažka sa 27 rokov akosi záhadne zabúda. V tejto emócii som napísal status, ktorý som možno trochu prestrelil, ale úprimný bol.“

S Petrom Zajacom môže Igor Matovič nesúhlasiť, koľko len chce, ale urážať ho nemá, úprimne ani neúprimne. Najmä ak o jeho charaktere nehovorí pravdu. Po celý čas tu nejde o Kňažka, ale o Matoviča. Ako môžu nový étos do spoločnosti priniesť ľudia, ktorí sa nevedia správať?

Takže tu máme policajta, ktorý nepozná rozdiel medzi slušnosťou a neslušnosťou. Ešte bude veselo. A všetky odvážne a nezávislé osobnosti z kandidátky vrátane kresťanov mlčia.

Celý rozhovor nájdete tu.

Ilustračné foto: Igor Matovič/FB

Eva Čobejová pred 30 d

Opozícia sa teraz v kampani naťahuje s kotlebovcami. Isto, je to chvályhodná vec, ale už aj nuda. Ťah na bránu opäť ukázal Igor Matovič. So svojou úderkou sa vybral do Cannes, aby nám ukázal Počiatkovu vilu.

Matovič najprv vtipne zvolal tlačovku pred Počiatkovu vilu vo francúzskom Cannes. A potom nám ukázal video, ktoré natočil so svojimi spolustraníkmi odetými v rovnakých čierno-zelených bundách s nápisom Porazme spolu mafiu. Táto protimafiánska úderka našla ulicu v bohatej štvrti Cannes, kde má bývalý minister financií Ján Počiatek luxusnú vilu s rozprávkovým výhľadom. Igor Matovič presne vycítil, že po videu z Trnkovej či skôr Kočnerovej šperkovnice sa práve Počiatek stal terčom nenávisti i závisti.

A tak ukázal slovenským voličom, aký majetok si užíva Počiatek vo Francúzsku (jeho honosná bratislavská vila je už z bulvárnych médií notoricky známa, tá už veľa hnevu nevzbudí). Matovič pred Počiatkovou vilou v Cannes dramaticky hovorí o super bohatých ľuďoch, ktorí žijú v tejto štvrti. A stačí pridať tie správne slová, napríklad že sme sa Počiatkovi na tú vilu poskladali my všetci. Je to náš majetok, lebo on legálnou cestou nikdy nemohol zarobiť také peniaze. Cenou je, že nemáme dobré cesty či funkčné zdravotníctvo. Takéto skratky dokonale fungujú a rozumejú im všetci voliči.

Matovič pritvrdzuje: Pôjdeme vám po krku, chlapci, ostanete s holou riťou. A vyzýva, aby sa aj Francúzska republika pýtala, odkiaľ pán Michelle (tak si vraj dáva Počiatek hovoriť v Cannes) tie peniaze zobral.

Samozrejme, je čudné, že je Ján Počiatek až taký bohatý. Nepôsobí ako podnikateľský lúmen, skôr ako rozmaznaný chlapček s občasnými drogovými úletmi, ktorý si užíva život po jachtách a večierkoch. A dá sa vytušiť, ako si tento muž dopomohol k takému majetku. Napokon, do jeho sveta sme mohli dokonale nahliadnuť aj prostredníctvom toho krátkeho videa z Kočnerovej šperkovnice v Trnkovej kancelárii.

A keď ľuďom ukážete luxusnú vilu v luxusnej štvrti v luxusnom Cannes, úprimne sa rozčúlia. Funguje aj závisť, štartuje sa rozhorčenie, ale aj pocit frustrácie a hnevu. Všetky tieto emócie dokonale fungujú pri pohľade na tú Počiatkovu vilu. A hneváte sa na štát, ktorý toto dovolil. A, samozrejme, väčšina ľudí aj závidí. Kto by netúžil po takejto rozprávkovej vile?

Otázne je, či hnev a frustráciu, ktorú Matovič svojím videom z Cannes vzbudil, bude viesť k tomu, že ľudia hodia hlas Matovičovi. Možno niektorí áno. A niektorí budú pri pozeraní toho videa zrejme nahnevaní až tak, že si radšej zvolia stranu, ktorá odmieta celý tento systém politiky. Lebo vyrába počiatkov či kočnerov. A všetci vieme, ktorá strana to je.

Ale Matovič toto naozaj vie, má intuíciu aj skúsenosti, napokon on je vo volebnej kampani celý čas.

Ján Duda pred 31 d

V nedeľu (19. 1. 2020) je opäť evanjelium o Ježišovom krste v Jordáne. Pred týždňom (v nedeľu Ježišovho krstu) to bolo v Matúšovej verzii (Mt 3.13-17), túto nedeľu je to v Jánovej verzii (Jn 1,29-34), ktorá má svoje zvláštnosti. Tri poznámky pre možnú interpretáciu a duchovné posolstvo.

(1) Prvou zvláštnosťou Jánovej verzie je, že Ján Krstiteľ nazval Ježiša „Božím Baránkom“ (Jn 1,29). To pripomína „veľkonočného baránka“, ktorého krv zachránila vyvolený Boží ľud v čase, keď Boh „bil“ Egypt, oslobodil ho zo zajatia a umožnil vykročiť do prisľúbenej krajiny. 

Môže to však znamenať aj Božieho služobníka, ktorý ako baránok „vzal na seba naše hriechy“ a všetko zlo ľudstva, aby ho odstránil a zahladil. V tomto zmysle píše o Mesiášovi prorok (Iz 53,4-12). Zdá sa, že posolstvo tejto interpretácie spočíva v tom, aby sme uznali a uverili v Ježiša, že je Bohom poslaný oslobodiť nás od našich hriechov a utrpenia, aby sme vykročili na cestu do Božej krajiny!

(2) Druhou zvláštnosťou je fakt, že Ján Krstiteľ povedal, že Boží Baránok sníma „hriech sveta“. Nepovedal, že sníma „hriechy sveta“, ale „hriech sveta“! Povedal to v singulári. Zdá sa, že Ján Krstiteľ tu hovorí o radikálnom hriechu sveta (ľudstva), o neviere a odmietaní Božieho Syna (Ravasi, s. 219). Žiada sa zopakovať: v nikom inom však niet spásy!

(3) Treťou zvláštnosťou je dôraz na svedectvo: Ján vydal svedectvo o Ježišovi! A svoje svedectvo opiera o toho, ktorý ho poslal a mu to povedal. Zdá sa, že Ján Krstiteľ mal jasné presvedčenie/povedomie o svojom poslaní. Bolo mu jasné, že toto poslanie mu bolo dané „zhora“. A tak vydáva svedectvo o Ježišovi. Toto nám pripomína, či aj my máme jasno vo svojom povolaní? Alebo či sa ešte len sami v sebe hľadáme? 

Požehnanú druhú cezročnú nedeľu prajem všetkým.

 

Foto: Baránok (www.umelecka-drevorezba.sk)

Vladimír Palko pred 32 d

Prezidentka Zuzana Čaputová zdržuje normálny ústavný proces. Národná rada SR rozhodla už dvakrát, v marci a v novembri 2019, že Istanbulský dohovor nehodlá odsúhlasiť. Po takomto rozhodnutí parlamentu niet inej cesty, než oznámiť Rade Európy, že Slovenská republika sa nestane zmluvnou stranou dohovoru. Mala by to urobiť prezidentka, čo jej najnovšie navrhuje aj vláda.

Šokujúce je, ako prezidentka zdôvodňuje svoje zdržiavanie. Dnes uviedla, že „Národná rada SR by mala vyjadriť buď súhlas, alebo nesúhlas s týmto dohovorom. To sa nestalo.“

To že sa nestalo? Národná rada v uznesení z novembra jasne hovorí, že Slovenská republika sa nemá stať zmluvnou stranou dohovoru. Ak to nie je vyjadrením nesúhlasu, tak čo to je?

Parlament jasne povedal, že dohovor neodsúhlasí, a bez vôle parlamentu medzinárodná zmluva platiť nemôže. To sú princípy demokracie a právneho štátu, ktoré pani prezidentka tak často berie do úst. Pani prezidentka však robí prieky tam, kde je všetko jasné, a kriví jazyk.

Foto: Z. Čaputová/FB

Martin Hanus pred 33 d

L'Espresso prináša v najnovšom čísle rozhovor s Ivanom Krastevom, bulharskou hviezdou dnešných intelektuálnych salónov. Liberál Krastev o viacerých témach rozmýšľa inak ako taliansky liberálny týždenník, v ktorom sa neraz píše o Salvinim ako o fašistovi.

Krastev hovorí, že pravicový aj ľavicový populizmus priniesol návrat primátu politiky. Vysvetľuje to na príklade migrácie, kde tradičná politická elita hovorila, že sa s tým vlastne nedá nič robiť. „Pravicoví populisti však povedali, dokážeme to spraviť. Nie je dôležité, či to tak celkom bolo, ale bol to návrat k politike. Pretože politika znamená voliť vlády, ktoré prinesú rozdiel, v dobrom aj v zlom. Môžeme populistov kritizovať, koľko chceme, ale vďaka nim sa navrátil diskurz o politike.“

Pre Krasteva je zaujímavým študijným prípadom aj samotné Taliansko, kde proti sebe narazili dva typy populizmu zľava (Hnutie piatich hviezd) aj sprava (Salviniho Liga), sám je však presvedčený, že zo zrážky pravicového a ľavicového populizmu vyjde víťazne pravica. L´Espresso, ktoré v posledných mesiacoch usilovne hľadá odpoveď, ako by ľavica a liberáli mohli poraziť Salviniho, sa zdesene pýta: „Perché?“ (Prečo?) Podľa Krasteva je to vec symbolov, je jednoduchšie zablokovať dve lode migrantov než garantovať základný príjem občanov (čo bol hlavný žolík Hnutia piatich hviezd). „Navyše, keď už ľudia nedôverujú ničomu, je jednoduchšie uveriť múdrosti lídra než múdrosti histórie. (…) Možno čelíme problému konca osvietenstva a idey pokroku. Kedysi sme boli presvedčení, že demokracia a materiálny aj znalostný pokrok sú nerozlučne späté a že čím bude väčšia volebná účasť, tým väčšmi vzrastú šance pre progresívne sily. Dnes je to tak, že čím je vyššia volebná účasť, tým menšiu šancu na víťazstvo má ľavica.“

L´Espresso sa preto pýta, či ľavica stratila svoj univerzálny charakter. Krastev odpovedá príkladom z kultúry: „Ak by som dnes ja biely muž napísal román o príbehu imaginárnej lesbickej protagonistky s čiernou pleťou, povedali by mi: ,Ty predsa nemôžeš hovoriť o príbehu, ktorý nie je tvojím.‘ To je atmosféra, v ktorej žijeme.“ Kedysi sa sporilo o to, komu patrí budúcnosť, dnes sa sporí o to, kto je obeťou, čo je podľa Krasteva hlavná zbraň v rukách pravice. „Skupiny, ktoré boli vo väčšine (napríklad bieli pracujúci v USA), majú strach z toho, že sa stanú menšinami. Preto sa dnes správajú ako utláčaná menšina. Z týchto obáv vyviera aj identitárna obsesia.“

Ivan Krastev tiež poukazuje na silu nostalgie: podľa nedávneho prieskumu si 67 percent Európanov myslí, že predtým bol život lepší, v Taliansku si to myslí až 77 percent ľudí. Ako Krastev hovorí, jeden bulharský priateľ a spisovateľ práve píše román, v ktorom sa európski lídri rozhádajú na tom, ako má vyzerať budúcnosť. Preto sa dohodnú, že je lepšie vrátiť sa do minulosti, len sa nevedia dohodnúť, do ktorej dekády by sa vrátili najradšej. „Pre mňa osobne bol rok 1989 tým najlepším, pretože to bol rok, v ktorom boli nádeje najväčšie a všetky možnosti sa zdali otvorené. Najlepším obdobím nie je to, ktoré ponúka najlepšie podmienky pre život, ale to, ktoré prináša najväčšie nádeje. A to je to, čo nám teraz chýba.“

Foto, Institute for Human Sciences, Viedeň