V rakúskej politike už dávno nebolo toľko vzrušenia: pred desiatimi dňami vypukol megaškandál Ibiza-gate, po ktorom kancelár a líder ÖVP Sebastian Kurz ukončil koalíciu s FPÖ a vynútil si predčasné voľby v septembri. Kurz následne menoval do dočasnej vlády nezávislých expertov, na čo socialisti (SPÖ) ako hlavná opozičná sila dali najavo, že najbližšie jeho vládu zvrhnú, aby ďalšie tri mesiace vládol niekto iný.

Do toho prišli eurovoľby, Kurz naplno bodoval s 35,40 percentami, FPÖ padla oproti prognózam o päť percentuálnych bodov. A socialisti, ktorí mali z Ibiza-gate a krachu pravicovej vlády profitovať, padli porovnateľne ako FPÖ. Hoci neúspech v eurovoľbách mal byť pre nich varovaním, že aj časť ich voličov si do predčasných volieb želá stabilitu, a nie zbytočnú deštrukciu, socialisti si svoj zámer nerozmysleli ani po víkendovej europorážke.  

Pritom i niektorí vrcholní socialisti pre médiá priznávali, že tento krok im medzi vlastnými voličmi skôr poškodí, ale musia to spraviť, lebo členská základňa prahne po krvi, teda po rýchlom zúčtovaní s nenávideným Kurzom.

Dnes popoludní sa tak opozičná SPÖ a vypudená FPÖ spojili a vyslovili v parlamente vláde nedôveru, odôvodnili to okrem iného aj Kurzovým „egocentrickým prístupom“. 

SPÖ tak uprednostnila stranícke pudy nad rozumným kalkulom. Veď z kuloárov už minulý týždeň prenikalo, že prešibaný Kurz v skutočnosti dúfa, že ho opozícia tri mesiace pred voľbami zvrhne a on pôjde do predčasných volieb nielen ako najpopulárnejší politik, ale tak trochu aj ako martýr.

Sebastian Kurz sa dnes v rakúskom parlamente opatrne usmieval, lebo vie, že padol, aby v septembri povstal ešte s väčšou silou.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Kancelár Sebastian Kurz krátko po tom, ako dnes rakúsky parlament vyslovil nedôveru jeho vláde. FOTO TASR/AP  

Predseda KDH Alojz Hlina vyjadril v relácii Na telo na TV Markíza nespokojnosť, že KDH získalo menej hlasov ako ĽSNS, a prisúdil to deleniu KDH, čím narážal na vznik Kresťanskej únie a zrejme aj KDŽP. Do istej miery to môže platiť, ale téza, že ak by KÚ nebolo, jej 3,85 percenta by sa automaticky prirátalo k volebnému zisku KDH, neplatí. Spomína to už vo svojom komentári Fero Múčka a dá sa to presnejšie ukázať na detailnejších výsledkoch strán a kandidátov.

Väčšina voličov KÚ totiž zjavne nepochádza z KDH, ale z OĽaNO. Nie je možné robiť úplne presné odhady presunu voličov, ale viaceré údaje tomu nasvedčujú. KÚ získala vo voľbách 37 974 hlasov, z toho až 26 963, teda 71 percent jej voličov krúžkovalo Branislava Škripeka, exposlanca OĽaNO.

OĽaNO volilo v minulých eurovoľbách 41 829 ľudí, z nich Škripeka krúžkovalo 15 583 voličov. Dnes toto hnutie získalo 51 834 hlasov. Ak zarátame to, že k urnám dnes prišlo 1,76-krát viac voličov ako v roku 2014, potom OĽaNO malo potenciál získať 73-tisíc hlasov a Škripek 27-tisíc krúžkov. OĽaNO však získalo v tomto zmysle o 31-tisíc hlasov menej, naproti tomu počet súčasných Škripekových krúžkov na kandidátke KÚ s jeho potenciálom takmer presne sedí.

Annu Záborskú na kandidátke KÚ krúžkovalo 20 122 voličov, čo je výrazne menej než tých u Škripeka a tiež to nasvedčuje tomu, že KÚ čerpala voličov omnoho viac v OĽaNO než v KDH. 

Ak sa utrasie prach a emócie z týchto volieb a KDH a KÚ nadviažu spoluprácu, o čom hovoria niektorí ich predstavitelia, vznik KÚ môže v konečnom dôsledku viesť k presunu kresťanských hlasov od OĽaNO smerom ku KDH, o čo sa predstavitelia hnutia už dlho snažia.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: Postoj (Andrej Lojan)

Nemecký liberálny týždenník Die Zeit zverejnil unikátnu interaktívnu mapu štátov Európskej únie s podrobnými údajmi posledných parlamentných volieb tej-ktorej krajiny (z rokov 2015 – 2019, teda ešte pred súčasnými eurovoľbami). Pomocou mapy je možné získať prehľad politických preferencií občanov v jednotlivých štátoch až na úrovni regiónov.

Autori mapy súčasne rozdelili európske politické strany, ktoré sa dostali do parlamentov, do šiestich skupín – konzervatívci, zelení, liberáli, socialisti, krajná ľavica a krajná pravica. Každú skupinu inak zafarbili, vďaka čomu vznikla pestrá integrálna mapa zobrazujúca rôzne oblasti celej EÚ. Po kliknutí na akýkoľvek región získate prehľad výsledkov jeho posledných parlamentných volieb. Je to skutočne unikátny projekt.

Veľmi diskutabilné je však rozdelenie niektorých strán do šiestich skupín. V článku autori korektne priznávajú, že je to často problematické, keďže politické profily strán z rôznych krajín v rámci jednej takejto skupiny sú často rozdielne. Napr. slovenský Smer-SD je podľa svojho názvu logicky zaradený medzi socialistov, no jeho ľavicové zafarbenie je určite menej výrazné ako napr. pri nemeckej SPD, Smer je omnoho konzervatívnejší.

Takisto by sa dalo sporiť, čo je liberálna a čo socialistická strana. Kam patrí Macron? Prečo si vlastne dali autori námahu rozčleniť ľavé spektrum až na štyri skupiny (socialisti, liberáli, zelení, krajná ľavica), ale pri pravej časti sa uspokojili iba s dvoma (konzervatívci a krajná pravica)? 

Logicky potom z toho vychádza, že uchopenie posledného pojmu „krajná pravica“ je najspornejšie. Zvyčajne sa do tejto skupiny zaraďujú „extrémistické“ strany. Prečo však v rámci Slovenska tu tvorcovia k ĽSNS zaradili aj SNS a Sme rodina? V článku autori vysvetľujú, že do tejto skupiny začlenili aj „pravicových populistov“, pritom „populizmus“ a „politický extrém“ predsa nie sú totožné kategórie. Ľavicových populistov by sme našli aj medzi stranami, ktoré sa deklarujú ako sociálnodemokratické, ale medzi „krajnú ľavicu“ sa nezvyknú zaraďovať. SNS a Sme rodina by sme mohli klasifikovať ako populistických konzervatívcov, ale krajná pravica?

Takto sa v pravom politickom extréme podľa Die Zeit vyskytla aj napr. španielska Vox a – ešte paradoxnejšie – poľská vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS). Dať PiS na jednu úroveň s Kotlebovou ĽSNS a maďarským Jobbikom je nepochopiteľné. Pritom Orbánov Fidesz začlenili autori (správne) medzi konzervatívcov.

V texte priznávajú, že niektoré pravicovo-populistické strany ako Fidesz majú konzervatívny charakter, aj keď sú podľa nich na hrane. Prečo ale Fidesz a PiS dali do rozdielnych skupín? Fidesz má na európskej úrovni členstvo v EPP (v súčasnosti pozastavené) a PiS v ECR – ECR však nie je žiadna „krajná pravica“. Jej ďalší členovia ako britskí Konzervatívci a česká ODS sú, samozrejme, zaradení medzi „konzervatívcov“. Die Zeit tak väčšinu Poľska premaľoval na politický extrém. Absurdné a škandalózne.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: zeit.de

Evanjelium 6. veľkonočnej nedele (26. 5. 2019) patrí do rámca Ježišových rozlúčkových rečí, ktoré zapísal sv. Ján evanjelista (Jn 14,23-29). V nedeľnom úryvku Ježiš prisľúbil Ducha Svätého.

Boha ako Otca si vieme predstaviť, lebo máme svojho pozemského otca. Aj Božieho Syna si vieme predstaviť, lebo vtelením prijal ľudskú tvár. Akú predstavu si urobiť o Duchu Svätom?

(1) Niektorí vychádzajú z momentu Ježišovej smrti: „vydýchol dušu“ (Mt 27,50), „vydýchol“ (Mk 15,37), „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha“ (Lk 21,46), „odovzdal svojho ducha“ (Jn 19,30) a tvrdia, že Duch Svätý je Ježišov duch (Kardinál A. Scola).

(2) Ak si pomôžeme nedeľným druhým čítaním, píše sa tam o nebeskom Jeruzaleme (Zjv 21,10-14.22-23). Nebol v ňom chrám, lebo jeho chrámom bol Boh. Ducha Svätého je možné si predstaviť aj ako chrám Boha, prítomnosť samého Boha uprostred našich dejín a večnosti.

(3) Ratzinger napísal knihu „Duch liturgie“. Čo je to ten duch liturgie? Je to nejaká oduševnenosť, zápal, úsilie o chápanie modlitby a obradov Cirkvi, prostredníctvom ktorej Kristus nanovo vstupuje do nášho života (str. 5). Táto sila a zanietenie sa môže chápať ako dar Ducha Svätého, tretej božskej osoby, v nás.

Požehnanú veľkonočnú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: Lucia Turzová – Duch Svätý (vitráž v obraze), www.vitrazvobraze.sk

V uplynulom týždni prišli dva prekvapivé signály, jeden zo strednej Európy smerom k Nemecku, druhý opačným smerom.

O tom prvom sa píše ako o návrhu  premiérov V4, aby sa predsedníčkou Európskej rady po Donaldovi Tuskovi stala Angela Merkelová. Je to po každej stránke prekvapivá úvaha. Zatiaľ ide iba o štádium úvah, to, že je táto predstava blízka nášmu ministrovi Lajčákovi či premiérovi Pellegrinimu, až tak neprekvapuje, ale že by Merkelová mohla byť kandidátkou Orbánovej a Kaczynského vlády? Až doteraz nepredstaviteľná vec.

Druhý signál prišiel z opačnej strany, od veterána CDU a nemeckej politiky Wolfganga Schäubleho. Ten navrhuje, aby Berlín a západná Európa zmiernili tón k strednej a východnej Európe, aby mali viac pochopenia pre naše pohľady na migráciu a iné témy, napr. aby Berlín Poľsko nenútil prijímať euro a na Poľsko sa pozeral rovnako ako na Švédsko, ktoré euro tiež nemieni prijať. Podľa Schäubleho by takýto prístup, ktorý nekritizuje niektoré vlády len kvôli ich ideologickému zafarbeniu, ale pestuje pokojnejšie vzťahy medzi štátmi bez ohľadu na to, aká vláda tam vládne, stabilizovalo EÚ.

Tak, tak, es ist recht.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: TASR/AP

Včerajšie vyhlásenie Theresy Mayovej, že rezignuje na funkciu premiérky k 7. júnu tohto roka, je možné čítať ako prvú obeť eurovolieb. Mayová tuší obrovský prepad konzervatívcov a nástup protestnej Brexit party, preto a pre možnosť prejavu, o ktorý ešte mali médiá záujem, sa rozhodla rezignovať v deň britských eurovolieb.

Včera večer v správach na rozhlase RTVS som počul, ako ju redaktorka nazvala druhou želenou lejdy, nič pritom nemôže byť vzdialenejšie realite, výborne to rozobral Robin Harris. Mayová bola presným opakom Thatcherovej, azda v každom možnom ohľade. Ešte aj to, ako sa rozplakala na záver brífingu, ju robí podobnejšou našej Ivete Radičovej než Margaret Thatcherovej.

Základným problémom jej prístupu k brexitu bolo, že nerešpektovala rozhodnutie väčšiny obyvateľstva, s ktorým ona sama vnútorne nesúhlasila. Voliči hlasovali za odchod z Únie, preto boli pokusy ako udržať Britániu v colnej únii a hľadanie rôznych tretích ciest od začiatku porušením výsledkov referenda. Zhrnutie toho, ako zradila výsledok referenda, opísal Iain Duncan Smith v Telegraphe.

Mayová vlastne zopakovala rovnakú chybu, akej sa dopustil pred ňou David Cameron: chceli získať a udržať si moc s programom, ktorý si neželala väčšina, sľuby a realita boli v rozpore. Preto je dobre, že končí. Nič nie je pre Britániu horšie ako polovičaté riešenie, ktoré by devastačným spôsobom deformovalo britskú politiku a posilňovalo rôzne podoby protestu ako Brexit party, čo by de facto znemožňovalo vytvorenie stabilnej vlády.

Favoritom medzi jej nástupcami je Boris Johnson, obľúbený medzi voličmi viac ako poslancami, jeho výhoda je, že bol brexiter a že od začiatku hovorí aj o odchode bez dohody ako legitímnej možnosti. Ďalší kandidát je minister zahraničia Jeremy Hunt, ktorý hlasoval v referende za zotrvanie v EÚ, potom hovoril o potrebe druhého referenda, kde by sa hlasovalo o zotrvaní na jednom trhu EÚ a napokon zmenil názor a je za brexit, dôvod: arogantný prístup Európskej komisie. Čaká sa aj na vyjadrenie Michaela Govea, brexitera, ktorý po celý čas podporoval Mayovej vládu, kde bol ministrom pre životné prostredie a vidiek.

Bude zaujímavé sledovať, aké ďalšie politické pohyby eurovoľby vyvolajú, za pozornosť stoja najmä krajiny ako Francúzsko, Taliansko či Poľsko.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: TASR/AP

Rada pre vysielanie a retransmisiu začala správne konanie voči televízii Lux za vysielanie svätej omše, počas ktorej trnavský arcibiskup Ján Orosch v kázni skritizoval niektorých prezidentských kandidátov.

„Rada pre vysielanie a retransmisiu dostala dva podnety na vysielanie televízie Lux zo dňa 10. 3. 2019. Prvý sťažovateľ namieta, že televízia vedie protiliberálnu kampaň, v ktorej biskup straší ľudí peklom, ak dajú svoj hlas pani Čaputovej. Druhý sťažovateľ uvádza, že arcibiskup podnecoval k nenávisti a viedol politickú antikampaň,“ uviedla pre Postoj ešte začiatkom apríla hovorkyňa Rady Ivana Furjelová.

Tento týždeň Rada oznámila, že „začala správne konanie voči vysielateľovi TV LUX, s. r. o. (programová služba TV LUX), vo veci možného porušenia § 16 ods. 2 písm. c) ZVR v spojení s § 11 ods. 7 zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani, ku ktorému mohlo dôjsť dňa 10. 3. 2019 odvysielaním programu Svätá omša, ktorý mohol ovplyvniť hlasovanie osôb oprávnených voliť v prospech alebo v neprospech kandidáta na prezidenta“.

V správnom konaní teraz Rada vykoná hlbšiu analýzu predmetného programu. „Výsledkom môže byť uloženie sankcie alebo zastavenie správneho konania,“ vysvetlila hovorkyňa licenčnej rady.

Ako sme písali minulý mesiac, nie je to prvýkrát, čo sa licenčná rada zaoberá kázňou katolíckeho biskupa a niektorými programami televízie Lux.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Katolícki charizmatici budú mať svoju oficiálnu zastrešujúcu platformu. Dikastérium pre laikov, rodinu a život na žiadosť pápeža Františka zriadilo novú medzinárodnú službu pre Katolícku charizmatickú obnovu s názvom Charis, ktorá začne pôsobiť 9. júna na slávnosť Zoslania Ducha Svätého. Informuje o tom Vatican News.

„Svätý Otec chcel, aby samotná Svätá stolica ustanovila Charis, aby celá Charizmatická obnova a celá Cirkev vedeli, že tento prúd milosti patrí plne do univerzálnej Cirkvi. Jedným zo základných bodov, ktoré pápež zdôraznil, je dôležitosť jednoty, jednoty v rozličnosti. Charis je v službe všetkým charizmatickým skutočnostiam sveta a žiadna z nich nie je nadradená nad iné. V žiadnej krajine sveta si žiadna komunita, skupina či organizácia nemôže nárokovať na vedenie Katolíckej charizmatickej obnovy,“ povedal sekretár Dikastéria pre laikov, rodinu a život Alexandre Awi Mello.

Podľa neho sa má v každej krajine ustanoviť Národná služba jednoty, ktorá by zjednocovala všetky existujúce charizmatické skutočnosti, bez toho, aby niektorá z nich dominovala nad ostatnými.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Ilustračné foto: Pavol Rábara

V nedeľu odvysielaním poslednej časti sa skončil seriál Hra o tróny. Pocity fanúšikov sú zmiešané. Mnohých ôsma séria sklamala. Panuje pocit, že prirodzený vývoj postáv bol obetovaný snahe čo najskôr ukončiť seriál. A skoro 1,5 milióna ľudí už podpísalo petíciu, aby sa celá ôsma séria nakrútila ešte raz.  

Niektorým fanúšikom sa napríklad zdá, že pretvorenie Daenerys Targaryenovej na vyšinutú tyranku prebehlo príliš rýchlo a odcudzilo im to postavu, ktorej vývoj sledovali so sympatiami od začiatku seriálu. No mne sa zdalo, že k nejakému takémuto vyústeniu smerovala „šialená kráľovná“ už keď začala pár sérií predtým oslobodzovať otrokov v Zátoke otrokárov.

Pôvodne sympatická snaha „zlomiť koleso“ feudalizmu vyústila do situácie, keď Daenerys a jej drak premenili hlavné mesto Siedmich kráľovstiev na „Hirošimu“. Na troskách mesta deklarovala nová kráľovná snahu podobne „oslobodiť“ celý svet... Milióny ľudí, obetované pre veľkolepý ideologický projekt – to dobre pozná aj náš vlastný, reálny svet.

Z hľadiska politického komentátora sú zaujímavé ústavné zmeny, ktorými Sedem kráľovstiev, či vlastne po novom Šesť kráľovstiev, prešlo na konci seriálu. Nápad Samwella Tarlyho zaviesť demokraciu vysokí šľachtici vysmiali.

Tyrion Lannister však zmenil ríšu z dedičnej monarchie na monarchiu, kde kráľa volí šľachta. Model, ktorý v strednej Európe poznáme: Poľská šľachta si zvykla voliť svojho kráľa. Súdiac podľa dejín nášho severného suseda, pár generácií to Šiestim kráľovstvám bude fungovať, no časom sa to zvrhne ako všetko.

Pokiaľ niečo dlhá a krvavá vojna o Železný trón ukázala, tak je to neovládateľnosť príliš veľkých a komplexných štátnych celkov. Keď máte niečo také veľké ako Sedem kráľovstiev, vždy bude dôsledkom nestabilita a lokálne vzbury proti politikám, vytýčeným v záujme jednej časti ríše na úkor iných častí – a napokon veľké ničivé konflikty v dôsledku snahy rôznych hráčov vyšplhať sa na vrchol hierarchie a ovládnuť celok...  

Páčilo by sa mi, keby sa seriál skončil rozpustením Siedmich kráľovstiev. S tým, že by medzi nástupníckymi štátmi zostala fungovať zóna voľného obchodu. No odtrhnutie si zvolilo len Severné kráľovstvo na čele s novou kráľovnou Sansou Starkovou. Tak teda, nech žije nová kráľovná Severu! 

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Herečka Emilia Clarkeová, predstaviteľka Daenerys Targaryenovej. FOTO – TASR/AP

Dnes ráno som vo vlaku stretol tri učiteľky so šiestimi deťmi, deti mali istý stupeň zdravotného postihnutia, pani učiteľky išli na výlet a všetko zvládali s bravúrou. Náučne aj bezpečne. Potešilo ma to, myslím, že aj ďalších okolo.

Na Slovensku máme v niektorých ohľadoch stále štedrejší systém voči rodinám s deťmi s postihnutím alebo zdravotným znevýhodnením, ako napr. v Česku či Maďarsku. Stále je to však nedostačujúce. Ide pritom o olasť, kde nehrozí zneužitie ani plytvanie, naopak. Pred pár dňami mi Timotej Križka ukázal niekoľko fotografií rodičov, ktorí sa starajú o zomierajúce deti. Je to téma, pri ktorej každému rodičovi zovrie vnútro. Timotej napriek tomu o tom hovoril s iskrou v oku, koľko dobra tam vždy nájde, akú sústredenosť na to najpodstatnejšie. Na tých fotografiach bolo okrem ľudského trápenia vidieť aj skromnosť.

Potešilo by ma, keby sa v politických diskusiách o programoch a návrhoch hovorilo viac o týchto najviac skúšaných rodičoch, o vyššom zabezpečení učiteľov a iných potrieb, ktoré tieto deti majú. O sociálnych témach sa naši politici naučili až príliš uvažovať tak, aby tým súčasne komunikovali s voličmi, táto skupina pritom nikdy nebude voličsky početná a zrejme si ju ani žiadny politik nedokáže „nakloniť“. A predsa je práve ona lakmusom sociálnej politiky.

Vládna koalícia pripravila niekoľko návrhov a viac peňazí pre rodiny s deťmi, je to fajn. Predvolebný čas je dobrá príležitosť nezabudnúť aj na deti, ktoré to majú okrem všetkých ostatných ešte ťažšie, aj s rodičmi, vychovávateľmi či učiteľmi.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: autor