Krátke správy redakcie

Ján Duda pred 130 d

Svoje zamyslenie na slávnosť sv. Cyrila a Metoda som postavil na úryvku Listu Kolosanom (Kol 4,1-7. 11-13). Autor listu tu nemá na mysli hocijaké povolanie, ale duchovné povolanie.

(1) V čom spočíva „dôstojnosť tohto povolania“, vysvetľuje apoštol lepšie v Liste Kolosanom. Pripomína totiž kresťanom, že sa znovuzrodili v Kristovi, preto majú hľadať, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha (Kol 3,1). Preto kresťania majú umŕtvovať (krotiť, umenšovať) v sebe veci pozemské (ako nenásytnú skúposť, nečistotu, modlárstvo) a obliecť si Krista (svätosť, lásku, trpezlivosť). Pavol robí jasný rozdiel medzi morálnym životom pohana a morálnym životom kresťana. 

Vieme si predstaviť, že by sv. Cyril a Metod postavili základy našej kresťanskej viery, kultúrnosti a identity na pohanskej mravnosti?

(2) Apoštol svoju naliehavú výzvu o dôstojnosti života podľa povolania podopiera svojou situáciou utrpenia: prosím vás ja, väzeň v Pánovi (Ef 4,1). Pravdepodobne bol apoštol reálne vo väzení pre evanjelium, keď vznikol list Efezanom. Tým by naznačoval, čo môže ním požadovaná kresťanská morálna integrita. Dá sa to však vykladať aj morálne, čo znamená, že jeho svedomie mu nedovolí konať inak.

Sv. Metod počas svojej misie u našich predkov okúsil aj reálne väzenie pre Pána. Sv. Cyril je nám zasa príkladom morálnej integrity pre dôstojnosť svojho povolania! A tak nás obaja povzbudzujú dôstojne žiť naše kresťanské povolanie.

Pekný sviatočný deň prajem všetkým.

Ján Duda

 

Na snímke svätí Cyril a Metod na pamätnej tabuli v Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme, autorom je Marian Polonský. Foto: Andrej Barát.

Eva Čobejová pred 131 d

V kinách sa v júli nebudú premietať len horory či romantické komédie. Na programe je aj celovečerný dokument režiséra Rona Howarda Pavarotti. Nemusia sa ho báť ani tí, čo operný spev práve nemilujú a ktorých nebavia diskusie o tom, či Pavarotti zradil operný svet alebo či svoje umenie naozaj skomercionalizoval. Samotný režisér priznal, že nie je ani trochu znalcom opery.

„Pavarottiho som musel študovať a objavovať. To, čo som sa naučil a dozvedel, ma ohromilo, a proste to rozprávam a odovzdávam ďalej,“ povedal Ron Howard. Jeho film je pokusom o portrét človeka, ktorému sa v živote prihodilo čosi mimoriadne. Chlapec z obyčajnej talianskej rodiny dostal taký talent, že veľmi rýchlo vlastne nemal ani žiadnu konkurenciu. On akoby mal vlastnú kategóriu, v ktorej sa už nebolo s kým merať. Vďaka tomuto talentu a veľmi špecifickej charizme Taliana so širokým úsmevom a srdcom sa stal aj popkultúrnou ikonou.

Z operných sál vyšiel na štadióny, objednal si pesničku u Bona a aj ju s ním zaspieval, robil charitatívne megakoncerty s rockovými hviezdami. A užíval si život, ku ktorému patrili aj večere s lady Dianou či dlhý zástup obdivovateliek. Ako to všetko ustál? Tú slávu, to bohatstvo, ten nekonečný obdiv? Filmový dokument niečo napovie. Pavarotti isto nebol dokonalý človek, najmä jeho žena a dcéry hovoria otvorene aj o jeho zlyhaniach. V čase, keď odišiel od manželky a začal verejne žiť s inou ženou, mimochodom o 34 rokov mladšou, zažil v rodnom Taliansku aj opovrhnutie.

Vatikán ho totiž odmietol rozviesť. Lenže umelcov nehodnotíme iba podľa toho, či boli verní svojej manželke. Keď umelec dostane taký obrovský dar ako Pavarotii, má ho rozvíjať, pestovať a vďaka nemu rozdávať radosť, krásu, očarenie. A toto Pavarotti robil veľmi poctivo.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: Bontonfilm

Imrich Gazda pred 132 d

Časopis Spišského biskupstva Kapitula priniesol tému, s ktorou sa ľudia bežne nestretajú – obhospodarovanie lesov vo vlastníctve diecézy.

Ich celková výmera je 12 900 hektárov, pričom územie je rozdelené na štyri samostatné lesné hospodárske celky (Spišská Teplica, Spišské Bystré, Spišské Podhradie, Hranovnica). Každý z týchto celkov má jeden poľovný revír.

Súčasťou organizačnej štruktúry správcovskej spoločnosti Pro Populo Poprad, s. r. o., ktorá už štvrťstoročie lesy obhospodaruje, je aj stredisko Lesné škôlky v Spišskej Teplici a manipulačno-expedičný sklad vo Vydrníku.

„Súčasťou skladu je vlastná železničná vlečka. Ročná manipulácia na expedičnom sklade je za optimálnych podmienok až okolo 50-tisíc kubických metrov drevnej hmoty,“ informoval autor článku a vedúci výroby Pro Populo Poprad Tomáš Hutyra.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Ilustračné foto – TASR/Štefan Puškáš

Jozef Majchrák pred 133 d

Hra na „spitzenkandidátov“, ktorí sa zvykli prezentovať aj ako nástroj na zmenšenie vzdialenosti medzi inštitúciami EÚ a jej občanmi, sa definitívne skončila. O novom obsadení top európskych postov rozhodli tvrdé zákulisné vyjednávania lídrov členských štátov.

Keď sa ukázalo, že líder socialistov Frans Timmermans nemá šancu získať dostatočnú podporu, na stole sa dnes popoludní objavilo nové meno. Lídri členských krajín EÚ sa nakoniec dohodli na nominácii Ursuly von der Leyenovej, političky CDÚ, ktorá doteraz zastávala post nemeckej ministerky obrany. Schváliť ju ešte musí Európsky parlament.

Novým predsedom Európskej rady by sa mal stať belgický premiér Charles Michel, šéfom európskej diplomacie bývalý španielsky minister zahraničných vecí Josep Borrell a prezidentkou Európskej centrálnej banky Francúzska Christine Lagarderová.

Leyenová, pôvodným povolaním lekárka, ktorá vyšudovala aj ekonómiu, riadila pred ministerstvom obrany v nemeckej vláde aj ministerstvo práce a sociálnych vecí.

Nejaký čas bola vnímaná ako konzervatívna nádej nemeckej politiky. Je matkou siedmich detí a počas pôsobenia na ministerstve sociálnych vecí bolo jej silnou agendou zastavenie poklesu pôrodnosti.

Časom sa však pri presadzovaní svojej predstavy o rodinnej politike dostala do sporov práve s konzervatívnejšou časťou CDÚ a niektorými katolíckymi biskupmi. Kľúčový faktor nízkej pôrodnosti totiž Leyenová videla v tradičnom poňatí úlohy matky v spoločnosti, ktoré je podľa nej nezlučiteľné s ambíciami moderných žien.

Preto vo funkcii podporovala napríklad masívnu výstavbu jaslí pre deti do troch rokov, aby ich matky mohli pracovať, a štedré sociálne dávky.

Kritike sa nevyhla ani na ministerstve obrany, keď jej vyčítali, že nezvláda riadenie rezortu a pripomínali jej spoluzodpovednosť za zlý stav nemeckej armády. Socialista Martin Schulz na margo jej nominácie povedal, že je najslabšou členkou nemeckej vlády.

Na druhej strane bola Ursula von der Leyenová ministerkou v troch vládach Angely Merkelovej a nemecká kancelárka k nej vždy mala dôveru.

Pokiaľ ide o európske názory, je Leyenová presvedčenou eurofederalistkou. „Mojím snom sú Spojené štáty európske podľa vzoru Švajčiarska, Nemecka, či USA,“ povedala v roku 2011 pre časopis Der Spiegel. Zopakovala to aj v rozhovore pre Die Zeit v roku 2015. „Predstavujem si, že Európa mojich detí a vnúčat nebude voľným zväzkom štátov uväznených vo svojich národných záujmoch.“

Ale napriek všetkým možným výhradám. Ak sa bavíme o možnostiach, ktoré boli na stole, teda zarytý progresívny ľavičiar Timmermans a Ursula von der Leyenová, tak nemecká politička je určite lepšou voľbou.

PS: Nuž a najväčším porazeným týchto dní je určite Manfred Weber, spitzenkandidát EPP, najsilnejšej frakcie v Európskom parlamente. Hoci ešte nedávno sa o tomto politikovi CSU hovorilo ako o favoritovi na post šéfa Europskej komisie, nakoniec sa mu žiaden z top postov neušiel.  

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: Wikimedia.org

Adam Takáč pred 133 d

Významný katolícky mysliteľ, blahoslavený kardinál John Henry Newman bude 13. októbra vyhlásený za svätého. Udeje sa tak počas špeciálnej biskupskej synody o Amazónii, ktorá bude prebiehať v októbri vo Vatikáne. 

Spolu s Newmanom svätorečia ďalšie štyri ženy. Informoval o tom Vatican News.

John Henry Newman je zakladateľom Oratória sv. Filipa Neriho v Anglicku a autorom viacerých teologických, filozofických a literárnych diel. Narodil sa 21. februára 1801 v Londýne a zomrel 11. augusta 1890 v Edgbastone v Anglicku. Pôvodne anglikánsky kňaz a akademik na Oxfordskej univerzite prešiel konverziou a v roku 1845 bol prijatý do Katolíckej cirkvi. Svoju duchovnú a intelektuálnu cestu neskôr opísal v autobiografickom diele „Apologia Pro Vita Sua“. 

V Ríme prijal kňazskú vysviacku a vstúpil k oratoriánom. Neskôr pôsobil najmä v oratóriu v Birminghame a zaslúžil sa aj o založenie katolíckej univerzity v írskom Dubline. V roku 1879 ho pápež Lev XIII. poctil kardinálskym titulom. Pápež Benedikt XVI. vyhlásil kardinála Johna Henryho Newmana za blahoslaveného 19. septembra 2010 počas svojej návštevy Veľkej Británie. 

Prečítajte si tiež: John Henry Newman: Idea univerzity

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Ján Duda pred 136 d

Evanjelium 13. nedele v cezročnom období (30. 6. 2019) sa začína tým, že Ježiš sa „pevne rozhodol ísť do Jeruzalema“ (Lk 9,51-62). 

(1) Nebola to hocijaká cesta do Jeruzalema, lebo sa mali naplniť dni, v ktoré mal byť Ježiš vzatý z tohto sveta. Ježiš vykročil k zavŕšeniu svojho života, vykročil k zavŕšeniu diela vykúpenia, vykročil v ústrety krížu a zmŕtvychvstaniu a osláveniu.

(2) K Ježišovi sa na tejto jeho ceste nepridávali všetci ľudia. Samaritáni ho neprijali. A tí, čo deklarovali ochotu kráčať s ním, kládli podmienky: jeden žiadal najprv pochovať otca, ďalší sa chcel najprv lúčiť s rodinou. Lenže „cesta do Jeruzalema“ je urgentná. Ježiša nasledovať je možné iba bezpodmienečne. 

(3) Našu cestu možno chápať aj ako cestu do „nebeského Jeruzalema“, o ktorom píše apoštol Ján v Knihe zjavenia. Je to naša cesta k nebeskej Božej blízkosti. Chrám už tam nebude, lebo sám Boh bude chrámom. Je to eschatologické mesto, nevesta nebeského Ženícha.

Požehnané putovanie životom prajem všetkým.

Ján Duda

 

Foto: walkers.sk

Jozef Majchrák pred 138 d

Parlament ani v opakovanej voľbe nezvolil nikoho na čelo Úradu pre ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Kandidátky Zuzana Dlugošová a Monika Filipová nedostali hlasy ani od zaujímavejšieho počtu opozičných poslancov. Za Dlugošovú hlasovalo 27 poslancov, za Filipovú len desať.

Mnohí protikorupční aktivisti sa tvária začudovane, že napriek kvalitnému výberovému konaniu kandidátky neuspeli. Faktom však je, že ich nezvolenie nie je žiadnym prekvapením a jasné to muselo byť aj členom komisie, ktorá ich vyberala. Pellegriniho kabinet ich len alibisticky posunul ďalej, pretože vedel, že v parlamente budú mať konečnú.

Problém nie je v odborných predpokladoch kandidátok, ale inde. Sú z iného sveta ako väčšina poslancov a ich názory sú natoľko vyhranené, že sa nedajú prehliadnuť. 

Filipová ako úradníčka na ministerstve vnútra verejne kritizovala ministra Kaliňáka a po prevalení kauzy Bašternák povedala, že by mal odísť z ministerského kresla. Pred prezidentskými voľbami zase otvorene podporovala Zuzanu Čaputovú. Pre Zuzanu Dlugošovú zase Čaputová kedysi pracovala ako koncipientka.

Okrem toho je Dlugošová známe meno v prostredí ľudskoprávnych mimovládnych organizácií, dlhý čas sa venovala téme boja proti diskriminácii. To všetko sú skutočnosti, ktoré museli na väčšinu vládnych (ale aj na časť opozičných) poslancov pôsobiť ako červené súkno.

Ak dnes protikorupční aktivisti hovoria, že vznik nového úradu je nezvolením jeho šéfa paralyzovaný, majú pravdu. Problém je, že ich ideálny scenár, teda zvolenie predsedu tohto úradu čo najskôr, ešte týmto parlamentom, je reálny len s neutrálnejšími kandidátmi.

Pretože v takom rozklade, aby hlasovala za kandidátov s pozadím Dlugošovej a Filipovej, táto vládna koalícia zatiaľ nie je.  

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: TASR/Dano Veselský: Verejné vypočutie kandidátov na predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. 

Martin Hanus pred 138 d

Už asi dva roky bolo v konzervatívnejších kruhoch témou, kedy sa Veronika Remišová, druhá najviditeľnejšia politička OĽaNO, emancipuje od Igora Matoviča. Na Remišovej bolo vidieť, že občas trpí, no ak o tom niekomu hovorila, tak len svojim najbližším, aj v zákulisných rozhovoroch s novinármi bola voči Matovičovi lojálna.

Jej postavenie v hnutí však bolo čoraz menej dôstojné, za Matovičov pancier jednoducho nešlo preniknúť. Napriek záujmu sa Remišová nemohla stať členkou OĽaNO, ona sama ani nevedela, či okrem pôvodnej štvorice pripustil Matovič za člena ešte niekoho ďalšieho, a keď sa jej novinári na to pýtali, habkala a my sme sa cítili trápne aj za ňu.

Matovič deklaruje, že je bránou pre vstup zaujímavých a neskorumpovaných ľudí do politiky, ktorí nie sú podriadení žiadnej straníckej disciplíne, len svojmu svedomiu – a súčasne týmto slobodným ľuďom bránil vstúpiť do Obyčajných ľudí, mali ostať len akýmisi nezávislými osobnosťami, ktoré budú pri ďalšej uzávierke kandidátky odkázaní na milosť a nemilosť štatutára (toho, ktorý vždy kandiduje zo 150-tky).

Hnutie, ktoré inak máva vlajkou transparentnosti, tak malo v sebe zakódované isté znaky politickej sekty. A teraz, keď po tých troch rokoch trápenia Remišová celkom zákonite odchádza, to sektárstvo cítiť ešte zreteľnejšie.

Stačí si prečítať slová, ktoré na jej adresu vyslovil Matovič v rozhovore pre topky.sk: „Zobchodovala svojich priateľov v našom hnutí za svoj flek. Odsúdili to aj jej najbližší ľudia, ktorí v hnutí aj práve preto ostali. (...) Celé hnutie na nej makalo a ona sa mu v najťažšej chvíli obrátila chrbtom. (...) Škoda, mal som ju úprimne vždy rád a toto klamstvo, aj keď znesiem veľa, už dorazilo aj mňa. Sklamala, ale prekvapenie to nie je. Toto sú chvíle, kedy sa ukazuje skutočný charakter, nie v dobrom počasí. (...) Viete, ono to je tak, ako sa stáva aj v rodinách – chlap si nájde mladšiu a opustí svoju vernú manželku a deti. A nakoniec miesto toho, aby chlapsky priznal, že zlyhal, ohovorí po celej ulici vernú manželku.“

Igor Matovič to slovo síce priamo nevyslovil, ale je jasné, že Remišová je pre neho už len zradkyňou. Ale tak to už býva, keď sa niekto odhodlá odísť zo sekty.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

FOTO TASR – Martin Baumann

Martin Hanus pred 138 d

Agentúra Focus zverejnila pred prázdninami svoj posledný prieskum, je to súčasne prvý prieskum, v ktorom figuruje aj novo ohlásená Kiskova strana Za ľudí. Tú by na konci júna volilo 5,2 percenta voličov, Kiska najviac ukrojil koalícii PS/Spolu, ktorá sa už doťahovala na Smer, teraz má tesne pod 16 percentami. Ďalej padá SaS (7,1 percenta), OĽaNO sa ocitlo na hranici zvoliteľnosti (5,1 percent), porovnateľne zlé preferencie malo naposledy v roku 2014. 

Je štartovných päť percent pre Kisku málo alebo veľa? To závisí od uhla pohľadu: SaS, progresívci či Spolu začínali v prieskumoch Focusu medzi jedným a dvomi percentami. Lenže v prípade SaS a progresívcov išlo o úplných nováčikov, ktorí budovali stranu na zelenej lúke, kým Kiska odštartoval vo veľkom ako čerstvý exprezident, ktorý si dva mesiace ešte ako prezident robil teasingovú kampaň. 

Férovejšie je preto porovnávať Kiskov rozbeh s Lipšicovou Novou alebo s Procházkovou Sieťou. Lipšicova strana mala v decembri 2012, teda asi päť týždňov po registrácii strany, 3,7 percenta. Procházkova Sieť sa vyšvihla v máji 2014, iba dva týždne po ohlásení strany, na 13,3 percenta. No ani tieto čísla sa nedajú celkom mechanicky porovnávať s Kiskom. V prípade strany Za ľudí sa začal zber dát len dva dni po ohlásení vzniku a pri jej názve nebolo uvedené meno Andreja Kisku, zatiaľ čo pri stranách Nova a Sieť uvádzala agentúra aj meno lídra. Za ľudí by zrejme dosiahla v prvom prieskume o niečo viac, keby si ju všetci respondenti vedeli spojiť s Kiskom ako lídrom. Určite by to však nebol zďaleka taký nábeh ako pred piatimi rokmi v prípade Procházku.

Samozrejme, preukaznejšie čísla prídu v septembri, keď si aj kvôli bilbordovej kampani už mnohí zafixujú, že Za ľudí sa rovná Kiskova strana. V tejto chvíli sa ešte nedá odhadovať výtlak novej strany. Kiska má na osvetovú kampaň dostatok peňazí, bude pútať pozornosť médií (Lipšicova NOVA postupne upadala aj na tom, že sa nevedela mediálne presadiť), navyše chce v priebehu leta oznámiť príchod ďalších ľudí (Veronika Remišová sa pridala dnes), takže okolo neho bude viac ruchu než trebárs okolo PS/Spolu. 

Ale to, či bude kontinuálne rásť alebo sa zaradí len medzi stredne veľkých trpaslíkov, ktorý viacerým z opozície ukrojí po troške a niekoho aj stiahne pod päť percent, sa na konci júna ešte nedá odhadnúť.     

 

FOTO TASR – Dušan Hein

Eva Čobejová pred 139 d

Psychiater Peter Breier a Liga za duševné zdravie ponúkajú v bratislavskom Kine Film Europe filmy a diskusie pod názvom Duša a film. Tento týždeň premietli taliansky film Habemus Papam. Ide v ňom o to, že zvolený pápež neunesie novú situáciu a nedokáže sa ani objaviť v svätopeterskej lóži, aby po prvý raz požehnal veriacich. Je paralyzovaný úzkosťou, utečie, a napokon sa pri svojom prvom verejnom vystúpení funkcie vzdá. Postoj o filme písal už v čase jeho premiéry v roku 2011.

O tom, čo sa asi dialo v duši zvoleného pápeža, uvažovali teda po premietnutí filmu traja psychiatri spolu s bývalým arcibiskupom, dnes učiteľom Róbertom Bezákom. Ten pripomenul, že podobný prípad sa v dejinách Katolíckej cirkvi naozaj stal. Pietro Angelerio Morrone bol rehoľníkom a v roku 1294 ho zvolili za pápeža. Úrad prijal s plačom a bolesťou v srdci. Po piatich mesiacoch sa vzdal pontifikátu, pretože úrad nezvládal.

Ale vráťme sa k filmu Habemus Papam a diskusii slovenských psychiatrov o úzkostných stavoch. Dospeli k záveru, že hlavný hrdina sa necítil byť vodcovským typom a nemal takú vnútornú silu, aby uniesol ťarchu pápežstva. V danej chvíli sa to prejavilo úzkostnou poruchou a jej prejavmi, ako je útek či zlosť. Ani psychiatri či psychoanalytici mu nedokázali pomôcť (tí pôsobili vo filme ako veľmi komické postavy). Diskutujúci slovenskí psychiatri dospeli zhodne k názoru, že tento muž – bez ohľadu na lekársku pomoc či psychoterapiu – by funkciu naozaj nezvládol.

Publikum vyzeralo byť zaskočené, možno čakalo iné slová: že keby mal tento muž v kritickej situácii adekvátnu pomoc psychiatra, dobrú psychoterapiu a vhodné lieky – zvládol by to. Viera v to, že sa dnes všetko dá riešiť liekmi, je zrejme naozaj silná.

Psychiatri sa v diskusii celkom nezhodli na tom, či by vôbec v tomto prípade odporučili lieky. Psychiatrička Soňa Belanská by na krátke obdobie lieky na úzkosť odporučila, psychiatri Jozef Hašto a Peter Breier boli k liekom skeptickejší. Účinná v týchto stavoch je skôr psychoterapia, no tá by mala trvať najmenej rok, a nie je vždy ľahké nájsť psychoterapeuta, ktorý pacientovi vyhovuje. Niekedy to hľadanie a utváranie vzťahu s psychoterapeutom trvá dlhé obdobie.

Peter Breier mnohých asi zaskočil informáciou, že kedysi sa robil výskum užívania diazepamu (donedávna lieku, ktorý mala takmer každá žena v kabelke). Ten patrí medzi anxiolytiká, teda lieky potlačujúce úzkosť. A výskum zistil, že keď tento liek užili manažéri pred tým, ako mali urobiť dôležité rozhodnutie, často rozhodli veľmi zle a spôsobili tak obrovské škody.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: Flickr.com/Nina A.J.G.