Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 181 d

Český prezident Zeman cez víkend podporil Maroša Šefčoviča, ktorý ho navštívil v Lánoch, informovali o tom obidvaja cez sociálne siete. Je to porušenie dôležitého princípu, ktorý môže časom narušiť inak dobré česko-slovenské vzťahy. Prezident susedného štátu má čakať na výsledky volieb, nie podporovať jedného z kandidátov pred druhým kolom.

Česko-slovenské vzťahy fungujú dobre, aj keď sedia v Prahe a Bratislave odlišné vlády, Zeman si rozumel s Dzurindom, Fico s Topolánkom. Naopak, správanie premiérky Radičovej prekážalo premiérovi Nečasovi, keď nepatrične komentovala európsku politiku jeho vlády, hoci sa dohodli, že to robiť nebude (povedal mi to vtedy Nečas). Zeman so Šefčovičom teraz zašli ešte ďalej.

Tento princíp nedávno porušil podpredseda talianskej vlády Luigi Di Maio, keď podporil hnutie žltých viest vo Francúzsku, vyvolalo to ostrý protest francúzskeho prezidenta Macrona a stiahnutie francúzskeho veľvyslanca z Ríma.

Ak mnohým prekáža podpora zahraničných nadácií alebo donorov v domácej kampani (a právom), o to citlivejší by mali byť v prípade priameho zasahovania politikov cudzích štátov. Šefčovič Zemana navštíviť nemal, Zeman mal zachovať mlčanie a, ak už, tak neinformovať o stretnutí. Ideálne si na stretnutie mal počkať ešte pár týždňov, na prvú cestu novozvoleného prezidenta do Prahy.

Slovenskí politici by sa mali voči tomu ohradiť a sami podobné nešváry neopakovať.

Foto: M.Šefčovič/FB

Jaroslav Daniška pred 181 d

Špeciálny vyšetrovateľ Robert Mueller III. (na obr.) skončil vyšetrovanie, ktoré malo dve časti, skúmalo zasahovanie Ruska do amerických volieb a či im pritom nepomáhali americkí občania, najmä z kampane Donalda Trumpa. Po druhé, zaoberalo sa tým, či správanie sa prezidenta možno kvalikovať ako bránenie spravodlivosti. Záver: Trump ani nikto z ľudí jeho kampane s Rusmi nekonšpiroval alebo nekoordinoval činnosť, Donald Trump sa nedopustil žiadneo zločinu, aj keď závery správy – ako z nej cituje Barr – ho neočisťujú (exonerate him).

Muellerova správa bola zaslaná americkému ministrovi spravodlivosti Williamovi Barrovi, pod ktorého spadá aj prokuratúra, ten ju po preštudovaní poslal do obidvoch komôr Kongresu, záver, podľa ktorého Trump s Rusmi nespolupracoval, vyslovil minister Barr. Správe sa bude v najbližšom čase venovať Kongres. Jej závery už komentoval aj Trump, ktorý to považuje za svoje víťazstvo a očistenie mena, Muellerovo vyšetrovanie nazval nelegálnym pokusom, ktorý zlyhal a „vinníkom“ prisľúbil odvetu.

Možno teda predpokladať, že sa začne fáza dva, kde bude tentokrát útočiť Trump. To, čo sa stalo cez víkend, nepochybne ovplyvní budúcoročné prezidentské voľby a tiež liberálne médiá, ktoré s týmto naratívom dva roky tlačili na prezidenta Trumpa. Podozrenie, s ktorým konšpirovali dva roky, sa cez víkend rozsypalo.

Treba ale dodať, že vďaka vyšetrovaniu sa prišlo na iné menšie zločiny, ktorých páchatelia sú obvinení, niektorí už boli aj odsúdení. Jadro prípadu, často dokazované len politickými názormi, formálnym rozhovorom či účasťou niektorých Trumpových ľudí na podujatiach, kde sa vyskytovali alebo ktoré organizovali Rusi či ruská ambasáda, sa ale rozplynulo. Došlo na Trumpove slová, že to bolo naháňanie bosoriek.

Ak si uvedomíte, aké mimoriadne vážne miesto mala táto kauza po celé dva uplynulé roky, ako neustále čelil Trump a jeho ľudia podozreniam a obvineniam, pochopíte, akú moc majú v Amerike liberálne médiá. „Bola to všetko lož,“ napísal Peter van Buren v American Conservative. „Chcete počuť krátku verziu ruskej kauzy? Žiadna neexistuje,“ dodal.

Edward Luce to vo Financial Times komentoval prirovnaním, že „demokrati sú ako dieťa, ktoré zistilo, že Santa Claus neexistuje. Na Muellerovu správu sa čakalo ako na zázračnú guľku, ktorá vyrieši problém Trump, išli do toho s nenormálnou vierou.“

Foto: wikimedia

Martin Hanus pred 182 d

SNS ešte nikdy tak ako v tieto dni nerozvirovala dohady o predčasných voľbách, poslúžila jej na to aj úplne umelá zámienka týkajúca sa modernizácie vojenských letísk na Sliači a pri Malackách. Faktom je, že Andrej Danko hovorí o predčasných voľbách v zákulisí už od jesene minulého roka, s touto témou sa zveruje v Moste, Smere aj v Prezidentskom paláci. Nikto síce presne nevie, do akej miery to myslí vážne (keďže nemenej vážne hovoril aj o svojej prezidentskej kandidatúre, ktorú si vo finiši rozmyslel) a či to všetko nerobí len preto, aby zvyšoval v koalícii svoj vydieračský potenciál.

V každom prípade však Danko istý čas naznačoval svojim partnerom, že predčasné voľby by bolo najlepšie spojiť s eurovoľbami koncom mája, len treba nájsť vhodnú tému, ako to pred verejnosťou zdôvodniť. Májový termín medzitým padol, najnovšie lákajú Danka predčasné voľby niekedy koncom leta či začiatkom jesene. No ani teraz nie je celkom jasné, čo tým vlastne sleduje. Sám Danko vie, že Robert Fico je príliš skúseným politikom na to, aby SNS nechal z koalície odísť s imidžom, že národniari boli tí, ktorí do posledného dychu hájili suverenitu a zabránili prítomnosti amerických vojsk. 

Ono je to celé taká politika po dankovsky - líder SNS vníma, ako Smer padá, má depresie, že on z toho nijako neprofituje, a tak sa chytá každej témy, z ktorej sa dá emocionálne niečo vydolovať. 

Len to akosi nefunguje. Dankovi sa najmä v internetovom svete stalo to najhoršie, čo sa môže stať politickému lídrovi (je už len na posmech), navyše prezidentské voľby ukázali, že Marian Kotleba dobýja aj esenesácke bašty. A ak do straníckej politiky navzdory doterajším rečiam vstúpi aj Štefan Harabin, Danko si nebude napokon želať nič viac než to, aby budúce voľby boli čo najneskôr, ako sa len dá.  

 

 

Predseda NR SR Andrej Danko počas 42. schôdze Národnej rady SR 18. februára 2019 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian

Ján Duda pred 183 d

Po téme pokúšania (1. pôstna nedeľa) a premenení Pána (2. pôstna nedeľa) nastupuje na 3. pôstnu nedeľu (24. 3. 2019) téma nástojčivosti obrátenia (Lk 13,1-9). 

(1) Nástojčivosť/urgencia/nevyhnutnosť obrátenia. Túto nástojčivosť Ježiš spája s vyhrážkami: ak nebudete konať pokánie, zahyniete! Tieto vyhrážky Ježiš vyslovuje pri svojom komentári k udalosti preliatia krvi Galilejčanov vykonaného na pokyn Piláta, ako aj pri komentári nešťastného pádu veže v Siloe. Nástojčivosť obrátenia je dramaticky vyjadrená aj pri podobenstve „živého“ dreva (figovníka), ktorý nedával ovocie: „načo ešte využíva zem?!“ Ako keby povedal: načo ešte vôbec chodí po tejto zemi človek, ktorý nekoná dobro!? Toto je vyjadrenie priam dramatickej nástojčivosti po tom, aby človek konal dobro!

(2) Sú však autori, ktorí vyššie spomenutú nástojčivosť obrátenia (= konania dobra) vykladajú azda trochu zmierlivejšie. Opierajú sa o tajomnú postavu pracovníka vinice, ktorý presvedčí majiteľa, aby dal človeku, v ktorom absentuje konanie dobra, ešte jednu šancu. V postave pracovníka vinice vidia Krista (napr. Bubák, 66). Ale nepopierajú, že konečné zúčtovanie pred Bohom raz predsa nastane!

(3) Osobne mi je azda najmilší výklad, ktorý by som nazval až duchovno-mystický a je postavený na skúsenosti Mojžišovho stretnutia s Bohom v horiacom kríku (Gn 3,1-15). Tento výklad ide tým smerom, že o Bohu sa nedá nič povedať bez jeho prítomnosti, čiže dá sa s ním hovoriť iba  modlitbou (= úkonom klaňania sa mu) (Cantalamessa, 81). Po tomto volá aj Ježiš v evanjeliu: žiada obrátenie človeka k Bohu; žiada, aby človek uveril a klaňal sa Bohu! Takéto klaňanie sa mení aj človeka. Vyjadrujú to tieto dve tvrdenia. Jeden tvrdí: „zanechal by som nerestí, keby som mal vieru“ a druhý mu odpovedá: „vieru by si mal, keby si zanechal neresti“ (Pascal).

Požehnanú pôstnu nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

 

Ilustračné foto: fpccwakefield.org

Štefan Danišovský pred 183 d

Tri rôzne belgické štúdie publikovali rovnaké ohromujúce čísla: len 35 % Belgičanov je proti tomu, aby bola životne dôležitá starostlivosť odmietnutá vo veku nad 85 rokov z dôvodu „udržania vyrovnaného hospodárenia poisťovne“. A 40 % ich vážne uvažuje, aby sa šetrenie dosiahlo „už nepredpisovaním drahého liečenia, ktoré predlžuje život ľudí starších ako 85 rokov”.

Štúdie boli vypracované vo Federálnom expertnom centre pre zdravotnú starostlivosť (KCE), v Nadácii Kráľa Baudoina a v Národnom poisťovacom inštitúte pre chorých a invalidov (INAMI).

„Tieto percentá v prospech vylúčenia sú šokujúce,“ hovorí profesor Elchardus, ktorý viedol prieskum pre INAMI. Priamym dôsledkom by bolo tzv. dvojrýchlostné zdravotníctvo, kde si bohatí platia svoje vlastné liečenie a chudobní, závislí od preplácania poisťovňou, sú odsúdení na zastavenie svojej starostlivosti.

Napríklad „ak 69 % Belgičanov považuje za oprávnené vydať 50-tisíc eur na životne dôležité liečenie, je ich za túto možnosť už len 28 %, ak ide o pacienta nad 85 rokov“. V prípade kardiologického aparátu sú obe skupiny v rovnováhe (40 % – 50 %). A „ak je osoba v kóme a liečenie má predĺžiť život len o jeden rok, traja Belgičania z desiatich s ním súhlasia (okrem tých, čo majú viac ako 85 rokov)“, pričom polovica si myslí, že „by nemalo byť nikdy možné bez ohľadu na vek“.

Po kontaktovaní denníkom La Libre sa Centrum KCE bránilo, že ich pozícia „je v protiklade k akýmkoľvek úvahám o zrušení preplácania starostlivosti o staré osoby alebo akúkoľvek inú kategóriu populácie“ a Nadácia Kráľa Baudoina sa vyjadrila, že „žiadne úvahy o možnom pozastavení istých operácií alebo istej starostlivosti nie sú aktuálne vedené v KCE, v Nadácii a ani v INAMI“. Prieskumy, ktoré v utorok zverejnil denník Le Soir, majú pochádzať z roku 2013.

Ilustračné foto: pxhere.com

Lukáš Obšitník pred 184 d

Včera bol Svetový deň Downovho syndrómu. Maroš Šefčovič na svojom účte na facebooku uverejnil fotografiu so svojím krstňaťom, ktoré má vrodené toto ochorenie, s odkazom: „Snažme sa nielen dnes byť ústretovejší voči rodinám, kde majú doma takéto Slniečka. A myslime na nich.“ Do kampane na podporu ľudí trpiacich Downovým syndrómom sa zapojil už v minulosti. Kampaň má podobu aj milej tzv. „ponožkovej výzvy“, ktorú už pred rokmi iniciovala nadácia Jérôma Lejeunea, významného francúzskeho pediatra a objaviteľa genetickej príčiny Downovho syndrómu, ktorý pre svoj prolife postoj prišiel o svoju Nobelovu cenu a vylúčili ho spomedzi medicínskej elity.

Je to pekné a hodnotné Šefčovičovo gesto a prispieva ku skultivovaniu predvolebnej diskusie.

Foto: www.facebook.com/MarosSefcovic

Jaroslav Daniška pred 185 d

Hudobný svet si dnes pripomína 334. výročie narodenia Johanna Sebastiana Bacha, v skutočnosti sa Bach narodil 31. marca, to ak berieme do úvahy zmeny kalendára, inak je dátum nominálne správne dnešný, ale to nie je až také podstatné.

K Bachovmu výročiu sa dnes po celom svete a aj v Bratislave konalo niekoľko nápaditých spomienkových akcií (celý zoznam si možno pozrieť tu), keď som ráno nastúpil do električky č. 1 smer Petržalka, hralo tam sláčikové kvarteto, deň sa zmenil, bola to nádhera a viacerí cestujúci to nahlas ocenili.

Bach, to je pojem, pilier klasickej hudby, krásu a silu jeho organovej hudby som objavil ešte v detstve, keď po skončení nedeľnej svätej omše púchovský organista pravidelne hrával slávnu Bachovu tokátu a fugu g-mol, dodnes cítim to chvenie, tu je dostupná nahrávka z YouTube. Neskôr ho nahradil čelista Jozef Lupták. Ak si chcete Bacha pripomenúť, vyšlo o ňom viacero pútavých textov, ale lepšie si je vypočuť nejakú nahrávku. Ak preferujete čelo, kliknite sem.

Viac o celej akcii Bach in the Subways.

Foto: J. Daniška

Lukáš Krivošík pred 185 d

Známy kanadský profesor psychológie Jordan Peterson v pondelok oznámil, že na jeseň strávi dva mesiace ako hosťujúci profesor na teologickej fakulte Univerzity v Cambridge, v Spojenom kráľovstve. Malo ísť o „príležitosť rozprávať sa s odborníkmi na náboženstvo všetkého druhu a tiež s tamojšími študentmi“.

No v stredu britský denník The Guardian priniesol správu, že Univerzita v Cambridge odvolala pozvanie pre Petersona. Dôvod? Vlna pobúrenia od vyučujúcich i časti študentov.

Kanadský profesor, známy svojím odporom voči politickej korektnosti a ľavicovo-progresívnej politike identity, je vraj „málo inkluzívny“.

Slovami hovorcu univerzity: „Cambridge je inkluzívnym prostredím a očakávame od celého nášho personálu, že sa bude držať našich princípov. Nie je tu miesto pre niekoho, kto to nedokáže.“

Peterson je jeden z celosvetovo najznámejších verejných intelektuálov súčasnosti. Jeho kniha 12 pravidiel pre život si čitateľov našla aj na Slovensku.

Britské noviny zároveň priniesli stanovisko zväzu cambridgských študentov: „Odľahlo nám, keď sme sa dozvedeli, že žiadosť Jordana Petersona o hosťujúce profesorstvo bola zamietnutá. (...) Jeho práca a názory nie sú reprezentatívne, pokiaľ ide o študentstvo a tak ani nevidíme jeho návštevu ako hodnotný prínos pre univerzitu...“

Jordan Peterson na podujatí v texaskom Dallase, 15. jún 2018. FOTO – Wikimedia Commons/Gage Skidmore

Jaroslav Daniška pred 186 d

Volajú sa Joe Biden a Bernie Sanders, dvaja topkandidáti demokratov v nadchádzajúcich primárkach na nomináciu strany na prezidentský úrad 2020. Obidvaja sú považovaní za silných kandidátov, Joe bol viceprezident, pôsobí prezidentsky a Bernie aj za autentického socialistického ľavičiara, ktorému minule len tesne „zobrala“ nomináciu Hillary a podľa jeho sympatizantov si nomináciu proste zaslúži.

Lenže Biden (na obr.) bude mať budúci rok 78, Sanders dokonca 79 rokov. (Mimochodom, momentálne najvyššie postavená demokratka vo Washingtone Nancy Pelosiová bude mať 79 budúci týždeň.) Vek bude téma, napokon aj kvôli Trumpovi (v čase volieb bude mať 74). Zdá sa, že Washington sa v niečom nebezpečne podobá na Vatikán, aj keď volebný systém je dosť iný.

David von Drehle si vo svojom texte vo Washington Post všíma ešte jednu vec. Joe a Bernie nezapadajú do šablón dnešných demokratov, nielen imidžom, ale minulosťou a postojmi z minulosti: tu trochou sexizmu, tu trochou rasizmu, predstavte si, že Biden hovoril pozitívne o republikánskom senátorovi Stromovi Thurmondovi, nesúhlasil s desegračnou politikou školských autobusov v 70. rokoch, nebol dostatočne tvrdý počas schvaľovania konzervatívneho sudcu Clarenca Thomasa pred skoro 30 rokmi a podobne. Sanders zase často hlasoval nezávisle na strane.

Že je to všetko trápne inkvizičné? Tak ďaleko zašli americkí demokrati. Zároveň ale platí, že Biden aj Sanders sú zvoliteľnejší ako mladšie militantne liberálne ročníky, tak uvidíme.

Foto: wikimedia, Joe Biden

Lukáš Krivošík pred 186 d

Len necelá tretina firiem na Slovensku inovuje. Či už ide o prinášanie nových prototypov, patentov, alebo zlepšovanie výrobných postupov, len päť krajín je na tom ešte horšie ako my. Priemeru v EÚ zodpovedá viac ako polovičný podiel inovatívnych firiem.

Upozornila na to analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková, odvolávajúc sa na údaje Eurostatu. Celú jej tlačovú správu s prehľadnou tabuľkou podielov inovatívnych firiem na ekonomikách jednotlivých členských štátov EÚ nájdete TU.

Kým na Slovensku patrí k inovatívnym len 31 percent firiem, v susednej Českej republike je ich 46 percent. Najväčší podiel inovatívnych firiem má v EÚ Belgicko (68 %), prekvapujúco Portugalsko (67 %), Fínsko (65 %), Luxembursko (64 %), Nemecko (64 %) a taktiež susedné Rakúsko (62 %)...

Minulý mesiac som na tomto mieste písal o tom, že na výšku platov v krajine nevplýva len dopyt po pracovnej sile či produktivita vo fabrike jediného zamestnávateľa zo zahraničia. Slovensko má problém, že len menšina firiem patrí k technologickej špičke, kým väčšina v produktivite zaostáva.

Aj keď inovatívnosť sa netýka len zvyšovania produktivity, súvis medzi nízkymi platmi na Slovensku a nízkym podielom inovatívnych a súčasne málo produktívnych firiem tu zrejme bude. O súvislosti výšky platov s vybavenosťou ekonomiky kapitálovými statkami (stroje, nástroje... vlastne veci, ktoré slúžia na výrobu vecí) nedávno veľmi názorne písal TU ekonóm Martin Vlachynský.

Cesta k vyšším platom vedie cez zvyšovanie produktivity v približne dvoch tretinách slovenských firiem, ktoré v tomto zaostávajú. K čomu treba pridať podporu kultúry systematického inovovania, tak pokiaľ ide o manažment, výrobu, ako aj predaj.

Výstava technických inovácií TECH INNO DAY na Fakulte informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave 7. apríla 2016. Ilustračné FOTO TASR – Andrej Galica