Krátke správy redakcie

Lukáš Krivošík pred 157 d

Tak ako v prípade Vianoc, aj na veľkonočné sviatky sa popri duchovnom nabalil tiež konzumný rozmer. K Veľkej noci neodmysliteľne patria najmä čokoládové vajíčka, prípadne čokoládoví zajačikovia. Podľa zistení GfK Spotrebiteľského panelu kupuje cukrovinky s veľkonočnou tematikou 71 percent slovenských domácností. Často v akcii.

Ako sa píše v tlačovej správe, zaslanej médiám, na nákupy Slováci počas týchto sviatkov vynaložia približne o 10 percent viac peňazí, než míňajú inokedy. Avšak zahrnuté sú tam nielen sladkosti, ale aj iné potraviny vrátane klobás a mäsových výrobkov.

Veľká noc je tiež príležitosťou na doplnenie zásob alkoholu pre 8 z 10 slovenských domácností. Tak to aspoň vyplýva z vlaňajších údajov. Na tento účel pripadá v priemere 32 eur na domácnosť.  

Nakúpiť počas sviatkov sa bude dať len v sobotu. Obchody zostanú zatvorené na Veľký piatok, na Veľkonočnú nedeľu i na Veľkonočný pondelok.

Čokoládoví zajačikovia a čokoládové vajíčka. Ilustračné FOTO TASR – Pavel Neubauer

Martin Hanus pred 157 d

Sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment si prebral tohtoročnú cenu Judikát roka, ktorú udelili organizátori tohto ocenenia, týždenník Trend, sudcovské združenie „Za otvorenú justíciu“ a Nadácia Zastavme korupciu. 

Klimentov senát, v ktorom sedeli aj ďalší dvaja trestní sudcovia Peter Hatala a Peter Szabo, získal cenu za rozhodnutie v kauze nástenkového tendra, ktorým odsúdil dvoch bývalých ministrov Mariána Janušeka a Igora Štefanova. 

Pri tejto príležitosti urobila Zuzana Petková pre Trend rozhovor s Jurajom Klimentom, ten okrem iného hovorí, že problém súčasného Slovenska nie je v systéme, ale v ľuďoch na klúčových pozíciách: „Máme prepracovaný Trestný zákon a Trestný poriadok do absolútnych podrobností a eventualít. Jednotlivé ustanovenia okamžite reagujú na súčasné trendy a rozhodovaciu činnosť ESĽP a ďalšiu judikatúru. Ja však stále hovorím, že je to o personálnom obsadení. Musíte do kľúčových funkcií dosadiť správnych ľudí, ktorí majú niečo za sebou, majú kontinuitu nielen v pracovných postupoch a výsledkoch, ale aj osobnú integritu. To je celý problém, nielen v polícii, ale aj v rámci prokuratúry, súdov a nakoniec všeobecne, keďže pozorujeme skôr opačný trend dosadzovať do funkcií na jednej strane neschopných, ale na druhej strane všetkého schopných.“

K oceneniu Juraja Klimenta a jeho kolegov ešte krátka poznámka: O tomto trestnom senáte je všeobecne známe, že patrí k tomu najlepšiemu na Najvyššom súde a v našej justícii vôbec. Keby boli rozsudky a zdôvodnenia tohto senátu slovenským štandardom, žili by sme v trochu inej krajine. 

Na snímke Juraj Kliment, foto Andrej Lojan

Ján Duda pred 157 d

Posolstvo štvrtka (18. 4. 2019) je veľmi dôležité: Pán Ježiš ustanovil sviatosť kňazstva, ustanovil Eucharistiu a umyl učeníkom nohy ako príklad kňazskej služobnej úlohy.

(1) Každý kňaz má na Zelený štvrtok sviatok. Slovami „toto robte na moju pamiatku“ Pán ustanovil sviatosť kňazstva. Sviatostné kňazstvo zaväzuje na celý život, v ktorom je Ježiš úplným centrom nášho kňazského života a služby.

(2) Na Zelený štvrtok si pripomíname ustanovenie Eucharistie. Kto vie dostatočne oceniť Krista prítomného medzi nami ako Eucharistiu? Je zdrojom nášho posväcovania a prameňom duchovného rastu k zrelosti viery. Zamilujme si eucharistickú spiritualitu, eucharistickú nábožnosť. 

(3) Ježiš sa ponížil a umyl učeníkom nohy. Toto je ten najsprávnejší modus agendi duchovných pastierov: nie rozkazovať a panovať, ale byť služobníkom a sluhom. Inak aj naše liturgické gestá sú pokrytecké. Prosím všetkých veriacich, aby nám vždy láskavým slovom pripomenuli, kedy nie sme služobníkmi, ale pánmi a že je to v rozpore s príkladom Krista! Ak nám to nepripomeniete, sami prispievate k pokrytectvu kňazov. Preto prosím, pripomínajte nám to. Veľmi to potrebujeme, lebo chceme byť kňazmi podľa vzoru Pána Ježiša Krista. 

Prosím láskavo veriacich o modlitby za dobrých a svätých kňazov. Nech nás Pán opäť posilní svojím Duchom Svätým a obnoví našu prvotnú horlivosť pre spásu nesmrteľných duší.

Krásne prežitie Zeleného štvrtku prajem všetkým.

Ján Duda

 

Foto: Maľba z katedrály v Siene zo 14. storočia

Adam Takáč pred 158 d

Nový francúzsky hrdina. Takýto prívlastok si vyslúžil od svetových médií katolícky kňaz Jean-Marc Fournier, ktorý v pondelok vbehol do horiacej katedrály Notre-Dame a zachránil viacero cenných artefaktov. 

Päťdesiatštyriročný kaplán parížskeho hasičského zboru s ďalšími dobrovoľníkmi vytvoril živú reťaz a pomáhal hasičom počas hasenia požiaru. Trval na tom, že musí vojsť do katedrály. Z jej útrob okrem iného vyniesol tŕňovú korunu, ktorú mal mať na hlave Ježiš Kristus pri ukrižovaní. Práve tá bola najvzácnejším zo stoviek artefaktov, ktoré sa v Notre-Dame nachádzali. 

Kňaz Fournier sa ako prvé po vstupe do katedrály vybral k svätostánku a sviatostiam, aby sa uistil, či sú v poriadku. 

„Nemal vôbec strach, je to hrdina,“ povedal o ňom jeden z členov dobrovoľníckeho tímu.

Francúzska verejnosť už meno odvážneho kňaza mohla poznať z roku 2015, keď pomáhal obetiam teroristického útoku počas koncertu v Bataclane. 

 Fournier, ktorý je vojnovým veteránom, prežil v minulosti aj islamistický útok v Afganistane. 

Foto: Twitter

 

Jozef Majchrák pred 158 d

Román Victora Huga Chrám Matky Božej v Paríži je po požiari katedrály Notre-Dame na čele rebríčka najpredávanejších kníh vo francúzskej verzii Amazonu. Vysoký záujem o túto knihu potvrdzujú aj ďalší predajcovia kníh.

Ešte zaujímavejšia je však iniciatíva niektorých francúzskych kníhkupcov, ktorí svojich kolegov vyzvali, aby získ z predaja tohto románu venovali na opravu katedrály. „Literatúra môže pomôcť zachrániť Notre-Dame,“ citujú Lidové noviny Amandine Ardouinovú, ktorá vlastní kníhkupectvo v meste Senlis. 

Foto: Wikimedia.org

Vladimír Palko pred 159 d

Na začiatku Veľkého týždňa Naša Pani z Paríža horí a veža padá. Niet svetového média, ktoré by neukazovalo túto tragédiu. Tri veci mi napadajú:

Po prvé, žiaľ, keď končí niečo nevýslovne krásne. Victor Hugo končí svoj veľký román „Chrám Matky Božej v Paríži“ záverečnou drámou, keď Quasimodo z chrámovej strechy (ktorá po dnešku už neexistuje) sleduje smrť Claude Frolla pri páde zo strechy aj popravu Esmeraldy so slovami: „Ach, všetko, čo som miloval.“

Po druhé, požiar je symbolom zániku starej kresťanskej kultúry Európy. Áno, katedrála je nádherná, ale Francúzsko i Európa už dávnejšie stratili viac ako túto pýchu gotiky. Kto stráca ducha, stráca aj kultúrne plody tohto ducha. Strata katedrály umožňuje pochopiť i tú väčšiu stratu. Znamenie.

Po tretie, a napriek tomuto všetkému, a či práve preto, si budeme môcť bez vlastnej zásluhy v nedeľu povedať: Christus resurrexit. Christus vincit. Christus regnat. Christus imperat.

Foto: TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 159 d

Fascinovala celé storočia, dojímala a inšpirovala aj našich maliarov, Galandu, Fullu (jeho grafika z roku 1938 na obr.), Reichentála, Weinera-Kráľa, Chmela, naposledy som o jej úžasnej nádhere počul rozprávať Mira Cipára.

Notre Dame v Paríži, to je dokonalá symbióza náboženstva a umenia, večná inšpirácia pre literatúru, hudbu, ďalšie umenia, vďaka Hugovi veľmi francúzska a súčasne absolútne katolícky univerzálna, stelesnenie toho, ako sa gotika dotkla večnosti.

Je to strašná noc.

Jaroslav Daniška pred 160 d

Rogerovi Scrutonovi sa na našej stránke ešte budeme venovať, materiál pripravuje kolega Krivošík, teraz len jedna drobnosť – ukážka vytrvalosti a poctivosti Douglasa Murraya (na obr.), britského publicistu a autora, jeho kniha Podivná smrt Evropy vyšla aj v českom preklade.

Murray už niekoľko dní každé ráno na svojom twitteri začína poznámkou, ktorú priamo adresuje Georgeovi Eatonovi, novinárovi z ľavicového New Statesman, ktorý zverejnil likvidačný rozhovor s Rogerom Scrutonom (viac tu), Murray ho vyzýva, aby zverejnil celú nahrávku rozhovoru so Scrutonom, ktorá by podľa očakávaní ilustrovala mieru účelovosti ľavicového novinára. Murrayove tweety majú širokú podporu, vyše tisíca jeho čitateľov ich pravidelne lajkuje.

Well done, Mr. Murray.

Ak to má mať zmysel, tlak musí vydržať a prípadne silnieť. Ak sa chcete pridať, tu je jeho konto na twitteri.

Lukáš Krivošík pred 161 d

Na ČT 2 budú dnes večer o 21:35 vysielať film Tichá bolest. Dráma slovenského režiséra Martina Hollého ml. z roku 1990 s Rudolfom Hrušínským v jednej z hlavných úloh bola nakrútená na základe životných peripetií českého scenáristu Jiřího Křižana a na stránke Česko-Slovenskej filmovej databázy má veľmi vysoké hodnotenie: 85 %.

Prečo chcem na tento film upozorniť? Videli ste skvelé snímky Signum Laudis, Stíny horkého léta alebo možno jeden z najlepších českých ponovembrových filmov: Je třeba zabít Sekala? Scenáre k nim písal práve Jiří Křižan. Má za sebou nielen fascinujúci tvorivý, ale aj osobný príbeh.   

Narodil sa vo Valašskom Meziříčí v roku 1941. Jeho otcovi, miestnemu statkárovi a lesníkovi, najskôr komunisti zobrali majetok a neskôr ho popravili. Jiří mal vtedy desať rokov. Chlapca následne vychovával jeho protestantský dedko. V roku 1957 bol Jiří Křižan krátko pred maturitou vylúčený z gymnázia kvôli oslavnej óde na smrť komunistického prezidenta Antonína Zápotockého s názvom Odlet ušatého torpéda do hlubin pekelných.

Následne sa živil ako baník, prípadne v iných robotníckych povolaniach. Časom sa mu však podarilo dostať sa ako scenáristovi k filmovej tvorbe. V roku 1980 si Křižan opäť zavaril, keď odmietol prevziať Štátnu cenu Klementa Gottwalda za film Signum Laudis (ktorý tiež režíroval Martin Hollý) s odôvodnením, že neprijme vyznamenanie, pomenované po mužovi, ktorý podpísal rozsudok smrti nad jeho otcom.

V roku 1989 bol spolutvorcom petície Několik vět. Po revolúcii si Václav Havel zobral Křižana na Hrad ako poradcu pre bezpečnostné otázky, kde pôsobil do roku 1992. Prezývali ho „najtvrdší z prezidentových mužov“. Vie sa, že na viaceré otázky mali odlišné názory, no Křižan ani neskôr Havla neohováral.

Posledné roky života sa staral o reštituovaný rodinný les. Zomrel v roku 2010. Posledný zrealizovaný scenár, ktorý napísal, bol k slovenskému filmu Pokoj v duši z roku 2009.

Jiří Křižan bol langošovský typ človeka s veľmi dobre vyvinutou morálnou intuíciou. Od Jána Langoša dokonca dostal v roku 1992 kolt. To sa ku Křižanovi hodilo. Je třeba zabít SekalaStíny horkého léta sa síce odohrávajú v strednej Európe, no je v nich čosi westernové.

Jeho najznámejšie filmy sú morálnymi drámami o chlapoch, ktorí sa ocitli uprostred dilemy medzi dobrom a zlom, odvahou a konformitou. Rozhodne stoja za pozretie.

Viac o filme Tichá bolest TU.

Scenárista a v tom čase poradca prezidenta Jiří Křižan v druhom rade medzi Rudolfom Schusterom a Václavom Havlom počas slávnostného aktu kladenia kvetov k Pamätníku československej štátnosti v Bratislave 12. januára 1990. FOTO: TASR – Drahotín Šulla

Ján Duda pred 162 d

Nedeľa 14. 4. 2019 je Kvetnou nedeľou, čiže Nedeľou utrpenia Pána. Prvé evanjelium (Lk 19,28-40) je o vstupe Pána Ježiša do Jeruzalema. Druhé evanjelium (Lk 22,14-23,56) je rozprávaním o umučení a smrti Pána Ježiša. Zároveň touto nedeľou vstupujeme do Veľkého alebo Svätého týždňa.

(1) Ježišov vstup do Jeruzalema i jeho odchod z Jeruzalema tvorí určitý uzavretý rámec. Na jeho začiatku je vstup do mesta na osliatku, čo niektorí vykladajú ako Ježišovu kráľovskú intronizáciu, lebo sa podobá intronizácii kráľa Šalamúna nariadenú kráľom Dávidom (Benedikt XVI., II.,15). Na jeho konci je Ježišovo zmŕtvychvstanie. Ježiš je kráľom a víťazom na začiatku i na konci. Pre nás kresťanov je to zásadný a určujúci poznatok.

(2) Vnútro spomenutého rámca však tvorí veľká tma. Prior z Bosé ju nazýva „časom pokušiteľa“, ktorý sa k Ježišovi vrátil (prvá pôstna nedeľa sa vždy začína udalosťou pokúšania Ježiša a potom satan od neho načas odišiel). Ježiš bojuje, zápasí, prežíva strach, úzkosť, posmievanie, týranie a smrť. Zdá sa, že zlo má neobmedzenú moc, ktorá nikdy nepominie. Akoby noc smrti navždy doľahla na zem. V tejto tme sa rodí naše vykúpenie, naša záchrana. Naplno sa ukáže na veľkonočné ráno. Od nás sa žiada obstáť, odolať, nepodľahnúť. Tak ako Ježiš.

Drahí priatelia, odporúčam, aby ste vo Veľkom týždni čítali duchovnú literatúru o utrpení Pána. Napríklad: Ježiš Nazaretský II., od vstupu do Jeruzalema po zmŕtvychvstanie, od Benedikta XVI.

Všetkým prajem, aby ste v liturgii Veľkého týždňa, znova našli správne smerovanie svojho života.

Ján Duda

 

Foto: farnostplavnica.webnode.sk