Krátke správy redakcie

Lukáš Krivošík pred 232 d

Poslanci Európskeho parlamentu schválili bezo zmeny kontroverznú smernicu o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu. Za hlasovalo 348 poslancov, 274 bolo proti, 36 sa zdržali.

Zo Slovenska sedí v Európskom parlamente 13 europoslancov. O smernici hlasovali nasledujúcim spôsobom:

ZA: Ivan Štefanec, Eduard Kukan, Miroslav Mikolášik, József Nagy, Vladimír Maňka, Monika Smolková, Boris Zala, Pál Csáky.

PROTI: Richard Sulík, Jana Žitňanská, Branislav Škripek, Monika Beňová

ZDRŽALA SA: Anna Záborská

Skôr, než europoslanci pristúpili k hlasovaniu o návrhu smernice ako celku, sa hlasovalo o tom, či chce europarlament dohodu dosiahnutú s Radou otvoriť a hlasovať o sérii pozmeňujúcich návrhov (ktoré by pravdepodobne viedli k tomu, že z návrhu by boli vyhodené sporné články 11 a 13). Tento návrh neprešiel tesným rozdielom 312/317 poslancov.

Na ťahu sú teraz členské štáty EÚ. O reforme budú ešte začiatkom apríla rozhodovať ministri členských štátov v Rade EÚ.

O rizikách smernice, ktorá môže dramaticky ovplyvniť podobu internetu, sme písali TU. K výsledku hlasovania sa už vyjadrila spoločnosť Google, podľa ktorej smernica povedie k právnej neistote. Poslankyňa pirátov Julia Reda hovorí o "čiernom dni pre slobodu na internete". Ešte v sobotu sa proti smernici konali protesty verejnosti vo viacerých európskych mestách. 

Smernica je právny akt, ktorým sa stanovujú ciele, ktoré majú dosiahnuť členské štáty EÚ. Je však na jednotlivých krajinách, aby navrhli vlastné právne predpisy, ktorými sa tieto ciele dosiahnu.

Poslanci EP. Ilustračné FOTO TASR - Štefan Puškáš

Jaroslav Daniška pred 232 d

Zdá sa, že premiérka Mayová pri jednom z najbližších hlasovaní britského parlamentu o podmienkach odchodu Británie z EÚ napokon uspeje. Vypovedá o tom viacero signálov, jej kritikom vo vláde a strane sa nepodaril víkendový pokus o jej vynútenú rezignáciu, jeden z ministrov pre denník Times anonymne hovoril, že do 10 dní nebude premiérkou, na jej stranu sa však postavil minister Michael Gove, brexiter, ktorý je považovaný za favorita medzi jej možnými nástupcami.

Druhým signálom je séria testovacích hlasovaní v dolnej snemovni, ktoré signalizujú vznik opatrnej väčšiny 329 : 302 na strane kritikov brexitu. Parlament v pondelok prebral iniciatívu od vlády, čo môže znamenať zmenu kurzu. Môže, ale nemusí, v parlamente totiž stále existuje konzervatívna väčšina (s DUP), ktorá však v téme brexitu nepostupuje spoločne.

Tretím signálom je posun v názoroch konzervatívneho poslanca Jacoba Rees-Mogga (na obr.), jedného z lídrov medzi brexitermi, ktorý reagoval na vznik väčšiny v snemovni a dnes napísal, že aktuálna voľba vyzerá byť na brexit podľa Mayovej alebo žiadny brexit, z čoho mu vyplýva, že radšej horšia dohoda ako žiadny brexit, čiže Mayovej návrh asi podporí. Niečo podobné naznačuje aj Boris Johnson. 

Ak to tak dopadne, Mayová by uspela merkelovským spôsobom – bez vízie a odvážnejšieho vedenia by vysedela nie celkom výhodný kompromis. Treba si ale počkať, situácia sa mení každým dňom.

Najnovšie totiž poslanci svojej premiérke odkazujú, že jej dohodu podporia, ak im povie dátum, ku ktorému ona sama podá rezignáciu.

Foto: wikimedia

Adam Takáč pred 232 d

Najlepším učiteľom na svete sa stal 36-ročný františkán z Kene Peter Tabichi. Ocenenie od Global Teacher Prize dotované sumou milión dolárov získal v nedeľu spomedzi všetkých učiteľov sveta. Informovala o tom agentúra TASR.

Tabichi učí matematiku a fyziku v chudobnej dedine Pwani, ktorú trápi sucho, nedostatok potravín a deti sú zväčša siroty alebo majú iba jedného z rodičov. Každý mesiac dáva osemdesiat percent zo svojho platu na pomoc chudobným.

Keňan sa stal piatym víťazom ceny Global Teacher Prize, v tohtoročnej finálovej desiatke boli učitelia z Gruzínska, Brazílie, Holandska, Spojeného kráľovstva, Indie, USA, Argentíny, Austrálie, Japonska a Kene. 

Foto: globalteacherprize.org

Martin Hanus pred 233 d

Vladimír Palko v poslednom texte píše, že v prvom kole prezidentských volieb 40 percent voličov podporilo „podpredsedníčku progresívnej neomarxistickej strany“, respektíve, že ide o predstaviteľku „nepokryte neomarxistickej strany“.

To označenie ma zaujalo. Štefunkovi progresívci sú na Slovensku novým politickým prúdom, oni sami sa odmietajú definovať na klasickej pravicovo-ľavicovej škále, viacerí z nich sa považujú za ľavicových liberálov, iní skôr za centristických liberálov. Ale asi nikto z vedenia tejto strany by sa ani v intímnejšom kruhu neoznačil za neomarxistu. Je teda férové a poctivé označovať Progresívne Slovensko za neomarxistickú stranu?

Keď sa rozhliadneme navôkol, na Slovensku sa za vyhláseného neomarxistu považuje Ľuboš Blaha. A autentický neomarxistický magazín DAV DVA vníma súčasnú liberálnu agendu LGBTI ako exces konzumnej spoločnosti individualistov a pomáha si čriepkami z Marxa a Engelsa proti homosexuálom.

Kto si prečíta rozsiahlejší programový dokument PS, vyrušiť ho môže všeličo, len s tým neomarxizmom je to akési chabé. Progresívcom sa nepáči, že Slovensko zaostáva v indexe globálnej konkurencieschopnosti aj ekonomickej slobody, sú vlastne fanúšikmi globálneho, konkurenčného kapitalizmu, len chcú zmierňovať jeho neblahé dosahy investíciami do verejných služieb či vzdelania.

Jednou vetou, pri pohľade na spoločensko-ekonomickú víziu slovenských progresívcov sa Marx obracia v hrobe, kým Tony Blair alebo Emmanuel Macron by spokojne tlieskali.

Iste, progresívci otvorene píšu ako už pred desiatimi rokmi Sulíkova SaS, že sú za uzákonenie partnerstiev párov rovnakého pohlavia, o adopciách nepíšu (vieme však, čo si o nich myslí Čaputová a vieme si predstaviť, čo si v PS myslia i o rôznych genderových témach) – obvinenie z neomarxizmu mieri práve do tejto oblasti kultúry a morálky.

Lenže celá agenda homosexuálnych manželstiev, predtým legalizovaných potratov a pod. je už dávnejšie súčasťou liberálneho hnutia a na svet by sa predrala aj bez marxizmu, keďže čerpá z rôznych ideových zdrojov a spoločenských premien. Napokon, aj Fareed Zakaria, významný liberálny komentátor a rozhodne žiaden neomarxista, dnes zastáva názor, že spor o práva homosexuálov je vecou uznania základných ľudských práv, o čom by takto ešte pred 20 rokmi určite nepísal. 

Pre slovenských konzervatívcov je nástup progresivizmu politickou aj intelektuálnou výzvou, na ktorú však lacné nálepky nestačia.

FOTO TASR – Martin Baumann

Jaroslav Daniška pred 233 d

Český prezident Zeman cez víkend podporil Maroša Šefčoviča, ktorý ho navštívil v Lánoch, informovali o tom obidvaja cez sociálne siete. Je to porušenie dôležitého princípu, ktorý môže časom narušiť inak dobré česko-slovenské vzťahy. Prezident susedného štátu má čakať na výsledky volieb, nie podporovať jedného z kandidátov pred druhým kolom.

Česko-slovenské vzťahy fungujú dobre, aj keď sedia v Prahe a Bratislave odlišné vlády, Zeman si rozumel s Dzurindom, Fico s Topolánkom. Naopak, správanie premiérky Radičovej prekážalo premiérovi Nečasovi, keď nepatrične komentovala európsku politiku jeho vlády, hoci sa dohodli, že to robiť nebude (povedal mi to vtedy Nečas). Zeman so Šefčovičom teraz zašli ešte ďalej.

Tento princíp nedávno porušil podpredseda talianskej vlády Luigi Di Maio, keď podporil hnutie žltých viest vo Francúzsku, vyvolalo to ostrý protest francúzskeho prezidenta Macrona a stiahnutie francúzskeho veľvyslanca z Ríma.

Ak mnohým prekáža podpora zahraničných nadácií alebo donorov v domácej kampani (a právom), o to citlivejší by mali byť v prípade priameho zasahovania politikov cudzích štátov. Šefčovič Zemana navštíviť nemal, Zeman mal zachovať mlčanie a, ak už, tak neinformovať o stretnutí. Ideálne si na stretnutie mal počkať ešte pár týždňov, na prvú cestu novozvoleného prezidenta do Prahy.

Slovenskí politici by sa mali voči tomu ohradiť a sami podobné nešváry neopakovať.

Foto: M.Šefčovič/FB

Jaroslav Daniška pred 233 d

Špeciálny vyšetrovateľ Robert Mueller III. (na obr.) skončil vyšetrovanie, ktoré malo dve časti, skúmalo zasahovanie Ruska do amerických volieb a či im pritom nepomáhali americkí občania, najmä z kampane Donalda Trumpa. Po druhé, zaoberalo sa tým, či správanie sa prezidenta možno kvalikovať ako bránenie spravodlivosti. Záver: Trump ani nikto z ľudí jeho kampane s Rusmi nekonšpiroval alebo nekoordinoval činnosť, Donald Trump sa nedopustil žiadneo zločinu, aj keď závery správy – ako z nej cituje Barr – ho neočisťujú (exonerate him).

Muellerova správa bola zaslaná americkému ministrovi spravodlivosti Williamovi Barrovi, pod ktorého spadá aj prokuratúra, ten ju po preštudovaní poslal do obidvoch komôr Kongresu, záver, podľa ktorého Trump s Rusmi nespolupracoval, vyslovil minister Barr. Správe sa bude v najbližšom čase venovať Kongres. Jej závery už komentoval aj Trump, ktorý to považuje za svoje víťazstvo a očistenie mena, Muellerovo vyšetrovanie nazval nelegálnym pokusom, ktorý zlyhal a „vinníkom“ prisľúbil odvetu.

Možno teda predpokladať, že sa začne fáza dva, kde bude tentokrát útočiť Trump. To, čo sa stalo cez víkend, nepochybne ovplyvní budúcoročné prezidentské voľby a tiež liberálne médiá, ktoré s týmto naratívom dva roky tlačili na prezidenta Trumpa. Podozrenie, s ktorým konšpirovali dva roky, sa cez víkend rozsypalo.

Treba ale dodať, že vďaka vyšetrovaniu sa prišlo na iné menšie zločiny, ktorých páchatelia sú obvinení, niektorí už boli aj odsúdení. Jadro prípadu, často dokazované len politickými názormi, formálnym rozhovorom či účasťou niektorých Trumpových ľudí na podujatiach, kde sa vyskytovali alebo ktoré organizovali Rusi či ruská ambasáda, sa ale rozplynulo. Došlo na Trumpove slová, že to bolo naháňanie bosoriek.

Ak si uvedomíte, aké mimoriadne vážne miesto mala táto kauza po celé dva uplynulé roky, ako neustále čelil Trump a jeho ľudia podozreniam a obvineniam, pochopíte, akú moc majú v Amerike liberálne médiá. „Bola to všetko lož,“ napísal Peter van Buren v American Conservative. „Chcete počuť krátku verziu ruskej kauzy? Žiadna neexistuje,“ dodal.

Edward Luce to vo Financial Times komentoval prirovnaním, že „demokrati sú ako dieťa, ktoré zistilo, že Santa Claus neexistuje. Na Muellerovu správu sa čakalo ako na zázračnú guľku, ktorá vyrieši problém Trump, išli do toho s nenormálnou vierou.“

Foto: wikimedia

Martin Hanus pred 234 d

SNS ešte nikdy tak ako v tieto dni nerozvirovala dohady o predčasných voľbách, poslúžila jej na to aj úplne umelá zámienka týkajúca sa modernizácie vojenských letísk na Sliači a pri Malackách. Faktom je, že Andrej Danko hovorí o predčasných voľbách v zákulisí už od jesene minulého roka, s touto témou sa zveruje v Moste, Smere aj v Prezidentskom paláci. Nikto síce presne nevie, do akej miery to myslí vážne (keďže nemenej vážne hovoril aj o svojej prezidentskej kandidatúre, ktorú si vo finiši rozmyslel) a či to všetko nerobí len preto, aby zvyšoval v koalícii svoj vydieračský potenciál.

V každom prípade však Danko istý čas naznačoval svojim partnerom, že predčasné voľby by bolo najlepšie spojiť s eurovoľbami koncom mája, len treba nájsť vhodnú tému, ako to pred verejnosťou zdôvodniť. Májový termín medzitým padol, najnovšie lákajú Danka predčasné voľby niekedy koncom leta či začiatkom jesene. No ani teraz nie je celkom jasné, čo tým vlastne sleduje. Sám Danko vie, že Robert Fico je príliš skúseným politikom na to, aby SNS nechal z koalície odísť s imidžom, že národniari boli tí, ktorí do posledného dychu hájili suverenitu a zabránili prítomnosti amerických vojsk. 

Ono je to celé taká politika po dankovsky - líder SNS vníma, ako Smer padá, má depresie, že on z toho nijako neprofituje, a tak sa chytá každej témy, z ktorej sa dá emocionálne niečo vydolovať. 

Len to akosi nefunguje. Dankovi sa najmä v internetovom svete stalo to najhoršie, čo sa môže stať politickému lídrovi (je už len na posmech), navyše prezidentské voľby ukázali, že Marian Kotleba dobýja aj esenesácke bašty. A ak do straníckej politiky navzdory doterajším rečiam vstúpi aj Štefan Harabin, Danko si nebude napokon želať nič viac než to, aby budúce voľby boli čo najneskôr, ako sa len dá.  

 

 

Predseda NR SR Andrej Danko počas 42. schôdze Národnej rady SR 18. februára 2019 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian

Ján Duda pred 235 d

Po téme pokúšania (1. pôstna nedeľa) a premenení Pána (2. pôstna nedeľa) nastupuje na 3. pôstnu nedeľu (24. 3. 2019) téma nástojčivosti obrátenia (Lk 13,1-9). 

(1) Nástojčivosť/urgencia/nevyhnutnosť obrátenia. Túto nástojčivosť Ježiš spája s vyhrážkami: ak nebudete konať pokánie, zahyniete! Tieto vyhrážky Ježiš vyslovuje pri svojom komentári k udalosti preliatia krvi Galilejčanov vykonaného na pokyn Piláta, ako aj pri komentári nešťastného pádu veže v Siloe. Nástojčivosť obrátenia je dramaticky vyjadrená aj pri podobenstve „živého“ dreva (figovníka), ktorý nedával ovocie: „načo ešte využíva zem?!“ Ako keby povedal: načo ešte vôbec chodí po tejto zemi človek, ktorý nekoná dobro!? Toto je vyjadrenie priam dramatickej nástojčivosti po tom, aby človek konal dobro!

(2) Sú však autori, ktorí vyššie spomenutú nástojčivosť obrátenia (= konania dobra) vykladajú azda trochu zmierlivejšie. Opierajú sa o tajomnú postavu pracovníka vinice, ktorý presvedčí majiteľa, aby dal človeku, v ktorom absentuje konanie dobra, ešte jednu šancu. V postave pracovníka vinice vidia Krista (napr. Bubák, 66). Ale nepopierajú, že konečné zúčtovanie pred Bohom raz predsa nastane!

(3) Osobne mi je azda najmilší výklad, ktorý by som nazval až duchovno-mystický a je postavený na skúsenosti Mojžišovho stretnutia s Bohom v horiacom kríku (Gn 3,1-15). Tento výklad ide tým smerom, že o Bohu sa nedá nič povedať bez jeho prítomnosti, čiže dá sa s ním hovoriť iba  modlitbou (= úkonom klaňania sa mu) (Cantalamessa, 81). Po tomto volá aj Ježiš v evanjeliu: žiada obrátenie človeka k Bohu; žiada, aby človek uveril a klaňal sa Bohu! Takéto klaňanie sa mení aj človeka. Vyjadrujú to tieto dve tvrdenia. Jeden tvrdí: „zanechal by som nerestí, keby som mal vieru“ a druhý mu odpovedá: „vieru by si mal, keby si zanechal neresti“ (Pascal).

Požehnanú pôstnu nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

 

Ilustračné foto: fpccwakefield.org

Štefan Danišovský pred 235 d

Tri rôzne belgické štúdie publikovali rovnaké ohromujúce čísla: len 35 % Belgičanov je proti tomu, aby bola životne dôležitá starostlivosť odmietnutá vo veku nad 85 rokov z dôvodu „udržania vyrovnaného hospodárenia poisťovne“. A 40 % ich vážne uvažuje, aby sa šetrenie dosiahlo „už nepredpisovaním drahého liečenia, ktoré predlžuje život ľudí starších ako 85 rokov”.

Štúdie boli vypracované vo Federálnom expertnom centre pre zdravotnú starostlivosť (KCE), v Nadácii Kráľa Baudoina a v Národnom poisťovacom inštitúte pre chorých a invalidov (INAMI).

„Tieto percentá v prospech vylúčenia sú šokujúce,“ hovorí profesor Elchardus, ktorý viedol prieskum pre INAMI. Priamym dôsledkom by bolo tzv. dvojrýchlostné zdravotníctvo, kde si bohatí platia svoje vlastné liečenie a chudobní, závislí od preplácania poisťovňou, sú odsúdení na zastavenie svojej starostlivosti.

Napríklad „ak 69 % Belgičanov považuje za oprávnené vydať 50-tisíc eur na životne dôležité liečenie, je ich za túto možnosť už len 28 %, ak ide o pacienta nad 85 rokov“. V prípade kardiologického aparátu sú obe skupiny v rovnováhe (40 % – 50 %). A „ak je osoba v kóme a liečenie má predĺžiť život len o jeden rok, traja Belgičania z desiatich s ním súhlasia (okrem tých, čo majú viac ako 85 rokov)“, pričom polovica si myslí, že „by nemalo byť nikdy možné bez ohľadu na vek“.

Po kontaktovaní denníkom La Libre sa Centrum KCE bránilo, že ich pozícia „je v protiklade k akýmkoľvek úvahám o zrušení preplácania starostlivosti o staré osoby alebo akúkoľvek inú kategóriu populácie“ a Nadácia Kráľa Baudoina sa vyjadrila, že „žiadne úvahy o možnom pozastavení istých operácií alebo istej starostlivosti nie sú aktuálne vedené v KCE, v Nadácii a ani v INAMI“. Prieskumy, ktoré v utorok zverejnil denník Le Soir, majú pochádzať z roku 2013.

Ilustračné foto: pxhere.com

Lukáš Obšitník pred 236 d

Včera bol Svetový deň Downovho syndrómu. Maroš Šefčovič na svojom účte na facebooku uverejnil fotografiu so svojím krstňaťom, ktoré má vrodené toto ochorenie, s odkazom: „Snažme sa nielen dnes byť ústretovejší voči rodinám, kde majú doma takéto Slniečka. A myslime na nich.“ Do kampane na podporu ľudí trpiacich Downovým syndrómom sa zapojil už v minulosti. Kampaň má podobu aj milej tzv. „ponožkovej výzvy“, ktorú už pred rokmi iniciovala nadácia Jérôma Lejeunea, významného francúzskeho pediatra a objaviteľa genetickej príčiny Downovho syndrómu, ktorý pre svoj prolife postoj prišiel o svoju Nobelovu cenu a vylúčili ho spomedzi medicínskej elity.

Je to pekné a hodnotné Šefčovičovo gesto a prispieva ku skultivovaniu predvolebnej diskusie.

Foto: www.facebook.com/MarosSefcovic