Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 63 d

Vnútrostranícky súboj v SaS mal cez víkend dve podoby: Richard Sulík si dal najskôr v sobotu väčšinou svojich členov potvrdiť svoju pozíciu lídra, táto demonštrácia jednoty však vyšla následne navnivoč, keď čelní predstavitelia liberálov okolo Ľubomíra Galka a Jany Kiššovej odmietli uznať výsledok kongresu a ohlásili vznik platformy Demokraticé jadro SaS. 

V nedeľu sa hlavní aktéri tvárili, akoby sobota ani nebola, pretože kľúčové je poraziť súčasnú vládu: v tomto duchu vystupoval v RTVS Richard Sulík, ktorý na adresu platformistov nepovedal nič kritické, dokonca v póze veľkorysého víťaza v TA3 vyhlásil, že „demokratická platforma je super“. Ľubomír Galko v TV Markíza by pred členmi SaS vyzeral veľmi zle, keby pokračoval v rétorike zo soboty, aj on teda hovoril o jednotnej SaSke.

Lenže prišiel pondelok, poslanec Jozef Rajtár pokračuje na blogu Trendu útokom na autoritu Sulíka – SaS podľa neho „nemôže byť stranou jedného muža, strana východného a balkánskeho typu“, vraj „sa končí éra veľkých ,machov‘“, ďalej opakuje, že dobrou premiérkou by bola Jana Kiššová a že „nepotrebujeme na zasadaní vlády tlupu ,opičákov‘ dokazujúcich, kto je väčší!“ Rajtár ďalej píše, že zdravé strany potrebujú názorové platformy, problémom je, že táto platforma nemá vlastne iný obsah než „antiSulík“.

Politika má svoje zákonitosti. Keď svojho času zakladal Ivan Šimko v rámci SDKÚ platformu Slobodné fórum, bolo jasné, že ak nezíska väčšinu, bude musieť z Dzurindovej strany odísť. Rovnako keď skupina okolo Miškova a Krajcera založila v SaS Liberálnu dohodu, bolo od začiatku zjavné, že platforma sa časom pretransformuje do iného skupenstva mimo organizmu SaS.

Otázne je, čo sa teraz stane do volieb, lepšie povedané do uzatvárania kandidátky. Richard Sulík má na svojej strane pomerne jasnú väčšinu členov, lenže Galkovo krídlo má väčšinu v Republikovej rade (7 ku 6). Na tomto pomere síl v rade sobotňajší kongres nič nezmenil, čím Sulík nevyriešil svoj kľúčový stranícky problém. Volebná kandidátka SaS, o tú ide teraz totiž najviac, vzniká tak, že Sulík ako predseda prichádza s návrhom jej zloženia, a ten mu musí Republiková rada odobriť. Sulík teda nemôže platformistov potrestať tým, že by im dal nižšie miesta alebo by niektorých postavil mimo kandidátky, pretože inak by mu Galko a spol. kandidátku neschválili. Je možné, že Sulík kalkuluje s tým, že niekoho z platformistických členov Republikovej rady dostane v najbližších týždňoch na svoju stranu a nebude odkázaný na priveľké kompromisy pri skladaní popredných miest kandidátky. 

Ale ak sa tieto vnútorné mocenské pomery v SaSke nezmenia, Sulíkovi neostane nič iné, ako prenechať galkovcom lepšie pozície, než by mu bolo milé. Hneď po voľbách by ho tak čakal opäť rozdelený poslanecký klub zhruba pol na pol. Sulík teda v sobotu vyhral, ale rozkladné procesy nijako nezažehnal.   

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Na snímke predseda SaS Richard Sulík na tlačovej konferencii počas mimoriadneho kongresu strany Sloboda a Solidarita (SaS) vo Zvolene 7. septembra 2019. FOTO TASR – Ján Krošlák

Adam Takáč pred 64 d

Hoci to tak spočiatku nevyzeralo, finále tenisového grandslamového turnaja US Open prinieslo poriadnu drámu. Nakoniec ju ovládol 33-ročný Rafael Nadal, ktorý zdolal o desať rokov mladšieho Daniila Medvedeva v piatich setoch.

Španiel získal už svoju devätnástu grandslamovú trofej, čím už zaostáva za Rogerom Federerom iba o jeden titul z najväčších tenisových turnajov. Súboj o rekord v počte grandslamov tak pravdepodobne bude v nasledujúcej sezóne ostro sledovanou záležitosťou.

Preteky v zbieraní veľkých trofejí umožňuje trojici Federer, Nadal, Djokovič aj mladá generácia tenistov, ktorá stále nedokáže prelomiť ich dominanciu a výraznejšie skomplikovať striedanie týchto troch velikánov pri získavaní grandslamových víťazstiev.

Kvalitný výkon 23-ročného ruského hráča Medvedeva, ktorému sa veľmi dobre darilo nielen na US Open, ale aj predošlých veľkých turnajoch (titul v Cincinnati, prehry vo finále vo Washingtone a Montreale), by mohol sľubovať, že práve on bude hlavným predstaviteľom novej tenisovej generácie, ktorá nahradí dlho dominujúcich hráčov. 

Už najbližšia sezóna môže ukázať, či je Medvedev len ďalšia mladá nádej, ktorá na chvíľu zažiarila, alebo bude skutočný pravidelný konkurent tých najlepších.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Ruský tenista Daniil Medvedev a Španiel Rafael Nadal po finále US Open. Foto – TASR/AP

Ján Duda pred 65 d

Evanjelium 23. nedele v cezročnom období (8. 9. 2019) obsahuje okrem iných aj toto zásadné posolstvo: ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom (Lk 14,25-33). Ale zrieknuť sa všetkého môže mať rozmanitú interpretáciu.

(1) Ak zoberieme ako východisko našej interpretácie nedeľné prvé čítanie (Múdr 9,14-18), „zrieknuť sa všetkého“ znamená zriekať sa toho, čo „zaťažuje dušu a čo utláča myseľ (pozemskými) starosťami“. Alebo to znamená „páčiť sa Bohu“. Nechceme sa páčiť nejakému presvedčeniu, ideálu, ale Bohu. To je úplne niečo iné, je to hlboko osobné.

(2) Ak za východisko interpretácie zoberieme slová Žalmistu, pripomenie nám to záver pozemského života: Pane, nauč nás rátať naše dni... Potom „opustiť všetko“ znamená postupne akceptovať svoje odchádzanie. Skutočne opustíme všetko.

(3) Ak za východisko interpretácie zoberieme nedeľné druhé čítanie (List apoštola Pavla kresťanovi Filemonovi 9,12-17), ukáže sa nezvyčajný výklad. Apoštol posiela otrokárovi Filemonovi otroka Onezima, ktorého stratil, lebo mu ušiel. A žiada ho, aby ho prijal ako svojho brata v Kristovi. Je to osobitný druh zrieknutia sa „otroka“, aby našiel brata. V tomto zmysle „opustiť“ znamená nielen opustiť, ale aj „prijať“ toho istého človeka. Apoštol kresťanským presvedčením a skutkami mení spoločenský systém. Aj to je interpretácia Kristových slov „opustiť všetko a môcť byť jeho učeníkom“. Ak kresťanstvo nemení spoločenský systém, treba sa pozrieť na to, ako svoje kresťanstvo žijeme.

Požehnaný Pánov deň prajem všetkým.

Ján Duda

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Ilustračné foto: www.vernuenftig-leben.de

Lukáš Obšitník pred 65 d

Christine Blaseyová Fordová, ktorá pred rokom obvinila sudcu Bretta Kavanaugha zo znásilnenia, chcela obrániť tzv. právo na potrat. Priznala to Fordovej právna zástupkyňa Debra Katzová v prednáške na University of Baltimore v apríli tohto roku. Na videozáznam z tejto prednášky upozornil Ryan Lovelace, reportér National Law Journal, vo svojej novej knihe Search and Destroy: Inside the Campaign against Brett Kavanaugh.

„Som presvedčená, že Christinino svedectvo prinieslo viac dobra, než bola škoda, ktorú republikánski mizogýni spôsobili zvolením Kavanaugha. Za svojím menom už navždy bude mať hviezdičku. Keď vezme skalpel na zarezanie Roe vs. Wade, budeme vedieť, kým je, budeme poznať jeho charakter a čo ho motivuje. Je dôležité, že to vieme, a to bolo súčasťou toho, čo Christine motivovalo,“ povedala v prednáške Katzová.

Lovelace upozorňuje, že Katzová tým priznala politickú motiváciu celého svedectva a že Fordová nebola nestrannou účastníčkou sporu, ako ju spolu s právnym tímom prezentovali počas vypočúvania pred americkým Senátom. „Ak by sme v septembri vedeli to, čo vieme dnes, počas vypočúvania by sa vynorilo na túto tému množstvo otázok,“ povedal Lovelace pre Daily Caller.

Justičný výbor pri americkom Senáte po Kavanaughovom schválení zverejnil 400-stranovú správu z vyšetrovania, ktoré všetky obvinenia proti Kavanaughovi odmietlo ako nepreukázateľné. „Zo separátnych a rozsiahlych vyšetrovaní výboru a FBI vyplýva, že pre akékoľvek tvrdenia o sexuálnom útoku zo strany sudcu Kavanaugha neexistujú žiadne dôkazy,“ uviedla správa.

Bretta Kavanaugha schválil americký Senát za sudcu Najvyššieho súdu 6. októbra minulého roku. Schváleniu predchádzalo búrlivé vypočúvanie zo strany demokratov, ktorí sa tvrdou antikampaňou snažili zabrániť jeho vymenovaniu. Po Neillovi Gorsuchovi sa Kavanaugh stal už druhým sudcom Najvyššieho súdu, ktorého nominoval Donald Trump, vďaka čomu sa zvrátenie rozhodnutia Roe vs. Wade stalo pravdepodobnejším. Viac o tejto téme si môžete prečítať tu.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: Christine Blaseyová Fordová počas vypočutia pred Justičným výborom amerického Senátu vo Washingtone 27. septembra 2018. Zdroj: TASR/AP

Lukáš Krivošík pred 67 d

Vo veku 95 rokov zomrel Robert Mugabe, bývalý prezident Zimbabwe, ktorý fakticky vládol svojej krajine od roku 1980 do prevratu v roku 2017. K jeho vláde patrila okrem iného katastrofálna hyperinflácia, ktorá na vrchole v novembri 2008 dosiahla úroveň 79 miliónov percent. Nepomohli ani úradné ustanovenia, ktoré obchodníkom zakazovali zvyšovať ceny. Hyperinfláciu totiž poháňalo tlačenie peňazí vládou, aby mala na svoje výdavky.

Ekonomický rozklad meny v roku 2009 vyústil do používania mien okolitých štátov či amerického dolára. O opätovné zavedenie vlastnej meny sa Zimbabwe pokúsilo tento rok.

Je príznačné, že Robert Mugabe, ktorého ideológia mala byť okrem iného inšpirovaná aj Mao Ce-tungom, si v poslednom čase chodil liečiť svoje zdravotné problémy do Singapuru. Teda do štátu, ktorý po získaní nezávislosti robil veľmi odlišnú ekonomickú politiku ako Mugabe u seba doma. V Singapure tiež zomrel.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Bývalý prezident Zimbabwe Robert Mugabe. FOTO – TASR/AP

Martin Hanus pred 67 d

Robert Fico dnes na svojom facebooku zverejnil video, v ktorom sa celou štátnickou váhou postavil za odsúdeného poslanca ĽSNS Milana Mazureka. Líder Smeru sa pýta, či sa máme po rozsudku Najvyššieho súdu „báť povedať, že časť Rómov zneužíva sociálny systém“, ďalej háji Mazureka tým, že čerstvý exposlanec povedal len to, „čo si myslí takmer celý národ a ak popravíte niekoho za pravdu, urobíte z neho národného hrdinu“, hovorí, že po takomto rozsudku budú preferencie Kotlebu len utešene rásť alebo že to už môže polícia rovno vojsť do akejkoľvek krčmy a „všetkých hostí vrátane ležiacich psov pozatvárať“.

Ak preferencie ĽSNS naozaj porastú, tak po dnešku bude možné povedať, že k tomu prispel nielen rozsudok Najvyššieho súdu, ale aj plne oslobudzujúce slová trojnásobného premiéra, ktorý Mazurekov rasizmus povolal späť do politického salóna.

Fico dobre vie, že Mazurek nebol odsúdený za reči v krčme, ale za verejné vystúpenie v rádiu Frontinus, takisto vníma, že nehovoril len akési banality o tom, že časť Rómov zneužíva sociálny systém, ale o „cigánskych asociáloch“ z cigánskych osád, ktorí „nikdy pre náš národ, pre náš štátny rozpočet, pre našu kultúru neurobili nič“ a v súvislosti s rómskymi deťmi v osobitných školách vravel o „zoologickej záhrade“. 

Samozrejme, hoci Mazurekove reči boli rasistické, je úplne legitímne sporiť sa, či takéto prejavy má postihovať trestný zákon, ako je to na Slovensku. To je napokon predmetom odvekých polemík o miere slobody prejavu, aj to je dôvod, prečo mal napríklad autor týchto riadkov z verdiktu NS zmiešané pocity.

Fico si však s dôsledkami svojich slov nerobí ťažkú hlavu, jediným účelom jeho facebookového videa je surfovať po pudoch, nadbiehať krčme aj ĽSNS a otvárať si nové, dosiaľ netušené povolebné možnosti.

Robert Fico sa takto oblúkom vracia do svojich lídrovských začiatkov: krátko po tom, čo pred 20 rokmi vznikol Smer, vtedy mladý, zhruba 36-, 37-ročný politik s premiérskymi ambíciami na mítingoch rád rečnil o rómskej otázke, jeho hitom bol farmársky zákon, ktorý by pomáhal zakročiť proti zlodejom zemiakov a podobne. Jeho premiérsky sen mu vyšiel s istým oneskorením, od roku 2006 vládol krajine s poldruharočnou prestávkou až do minulého roka. 

Okrem bezpečnostných opatrení, ktoré spadajú do agendy represívnych zložiek, však jeho Smer za celé tie roky neprišiel so žiadnym väčším plánom, ako riešiť problémy s Rómami, prehlbujúce sa starosti a napätia tak ležali na bedrách samospráv, cirkvi či mimovládok. Roberta Fica to však nezaujímalo, lebo vie, že takýto plán by bol nákladný, jeho uskutočňovanie by zaberalo dlhé roky až desaťročia, neprinášalo by žiadne politické body, ale skôr kyslé tváre nemalej masy voličov, pre ktorých riešenie tohto problému nemá presahovať slotovsko-kotlebovský rámec „dlhý bič, krátky dvor“.  

Marian Kotleba svojho času – až kým sa nezačal báť zákonov – rád hovorieval o „cigánskych parazitoch“. Ale aby sme sa dostali k jadru slovenského problému, treba ho premenovať: sú ním politici, ktorí už desaťročia parazitujú na rómskom probléme, pričom sa na začiatku aj ku koncu svojej politickej kariéry správajú a hovoria rovnako ako Robert Fico.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Predseda Smeru Robert Fico kráča k volebnej urne počas parlamentných volieb, 20. september 2002. Foto: TASR – Ivan Majerský 

Martin Hanus pred 67 d

Prvý letný prieskum agentúry AKO prináša po dlhom čase povzbudivé signály pre stranu Andreja Kisku. Podľa prieskumu, ktorý robila agentúra pre Hospodárske noviny, by dnes Za ľudí (zber dát sa konal na konci augusta) volilo takmer 9 percent voličov, doterajšie tri prieskumy Focusu vrátane posledného z polovice augusta namerali Kiskovej strane len okolo piatich percent. Inak sú výsledky AKO podobné ako v poslednom Focuse, Smer leží okolo 20 percent, koalícia PS/Spolu má zhruba 15, ĽSNS okolo 11 percent. AKO prináša o niečo lepšie správy pre SaS aj OĽaNO, ktoré napriek preferenčnému vzostupu Kiskovcov sa držia pri deviatich, respektíve siedmich percentách. Naopak, horšie je to s KDH, ktoré kleslo na 6,3 percenta.  

Samozrejme, treba si počkať na ďalšie merania a trendy. V tejto chvíli je predčasné tvrdiť, či v prípade Hlinovho hnutia ide skôr o štatistickú odchýlku alebo o mierny pokles, ktorý súvisí s rastom Kiskovej strany alebo napríklad s nadviazaním tesnejšieho spojenectva s PS/Spolu. V každom prípade je však pre KDH nová Kiskova strana najnebezpečnejším súperom v boji o hlasy voličov. Kiska požíval ako prezident u voličov KDH značnú dôveru, navyše, od vzniku strany sa pozicionuje ako umiernený konzervatívec a do svojej strany prilákal Veroniku Remišovú či Janu Žitňanskú, teda političky, ktoré majú v radoch kádeháckych voličov pozitívnu rezonanciu. Pre Alojza Hlinu by bolo preto najlepšie, keby Kiska príliš nestúpal a keby ho skôr okolnosti vracali do pomerne nedávnych úvah o volebnej trojkoalícii s liberálnym tandemom PS/Spolu.

 Z prieskumu AKO vyplýva, že dnes je tu okolo 47 percent voličov, ktorí sú ochotní voliť niekoho z veľkého opozičného bloku (PS/Spolu, SaS, Za ľudí, OĽaNO, KDH). Ale ako sa tieto pomery medzi jednotlivými stranami napokon premiešajú, sa začiatkom septembra dá len veštiť.

PS: Niektorí čitatelia sa pozastavili nad tým, prečo sme v tejto súvislosti nespomenuli aj včera zverejnený prieskum agentúry MVK, kde napríklad KDH dopadlo podstatne lepšie. Dôvod je prozaický: táto agentúra už dlhodobo nepožíva práve najlepšiu povesť, nie je členom Slovenskej asociácie výskumných agentúr, to okrem iného znamená, že metodologickú hodnovernosť jej údajov nevie odborná komunita v prípade potreby skontrolovať. 

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

 Zdroj foto: Facebook Andreja Kisku

Lukáš Obšitník pred 67 d

Boris Johnson hrá o všetko, je to však lepšie ako neustály chaos a cesta k nevyhnutnej prehre, po ktorej tri roky šla Theresa Mayová, napísal James Forsyth, komentátor britského konzervatívneho týždenníka The Spectator.

Johnson v uplynulých dňoch prehral dve veľké hlasovania britskej Dolnej snemovne. Poslanci schválili návrh zákona, ktorý neumožňuje brexit bez dohody, resp. poveruje premiéra, aby v EÚ vyrokoval odklad brexitu z 31. októbra na neskorší termín. Súčasne Johnsonovi neschválili vypísanie predčasných volieb na 15. október. De facto tým jeho vláda v rekordnom čase stratila väčšinu.

Zákon o zákaze brexitu bez dohody ešte musí schváliť Snemovňa lordov. Ak prejde aj tam, Johnson sa podľa doterajších vyjadrení opäť pokúsi presadiť predčasné voľby na polovicu októbra. Pôjde o ďalšie kľúčové hlasovanie a keďže aj líder labouristov Jeremy Corbyn doteraz vyjadroval vôľu po predčasných voľbách, úspech tohto hlasovania nie je úplne nereálny.

Dôvod, prečo chce Johnson takýto termín volieb, je jednoduchý. Do 19. októbra je totiž nutné uzavrieť dohodu o brexite – ak k nej nedôjde, Británia k 31. októbru vystupuje z EÚ automaticky. Do 19. októbra by bolo nutné aj vyjednať prípadný ďalší odklad brexitu.

Johnson sa, pochopiteľne, nechce stať bábkou rozhádaného parlamentu, preto ho chce preobsadiť pred tým, než uplynú kľúčové termíny a než by – rešpektujúc zákon – musel vyjednávať niečo, čo je podľa neho v neprospech krajiny a kvôli čomu ho do funkcie premiéra nezvolili. Navyše už aj z krajín EÚ zaznievajú hlasy proti ďalšiemu odkladu brexitu.

Voľby, samozrejme, Johnson nemusí vyhrať a v dnešnej emocionálne vypätej atmosfére je ich výsledok veľkým otáznikom. Ak by ich však vyhral a získal novú väčšinu oddaných toryovských poslancov (niekoľko posledných prieskumov tomu nasvedčuje, pred labouristami majú konzervatívci pribl. 10-percentný náskok), zákon o zákaze brexitu bez dohody by mohol nový parlament zvrátiť, resp. by sa mohol urýchlene pokúsiť o dohodu, pri ktorej by mal oveľa vyššiu pravdepodobnosť, že bude v parlamente schválená.

Ak mu predčasné voľby v tomto termíne neumožnia, je pravdepodobné, že sa funkcie radšej vzdá, ako by mal presadzovať dohodu nanútenú zo strany parlamentu alebo EÚ, teda to, čo sa tri roky neúspešne snažila robiť Mayová. V tom prípade padne zodpovednosť za ďalšie kroky už zrejme na Corbyna.

Johnsonova pozícia vo voľbách je dobrá hlavne preto, lebo sa mu darí zjednocovať početných zástancov brexitu, ktorí v uplynulom roku zbehli k Farageovej Brexit party. Johnson ako líder tohto prostredia priamo z čias referenda je omnoho presvedčivejší než Mayová, ktorá hlasovala za zotrvanie v EÚ.

Na druhej strane, v tábore zástancov zotrvania v EÚ je omnoho väčšia rozdrobenosť a ani Corbyn ako predseda labouristov vôbec nie je takou autoritou pre liberálnych demokratov, zelených či nacionalistov, ako je Johnson v tábore brexitu.

Johnsonov tlak na predčasné voľby pritom nemá iba takéto „mocenské“ dôvody. Dá sa vysvetliť aj cez základné rozdelenie úloh v demokracii. Ako píše spomínaný Forsyth, „ak vláda nemá dôveru Snemovne v najväčšej otázke tohto obdobia, korektnou odpoveďou sú voľby, nie legislatívny orgán snažiaci sa prevziať funkcie výkonnej moci“.

Ak Johnson stratil dôveru orgánu, ktorému sa zodpovedá – čo sa de facto stalo –, potom sú čo najskoršie voľby jednoducho najčistejším demokratickým riešením.

A tiež je pravdou, že hoci Johnsonovi dve vážne veci nevyšli, jeho prístup je osviežením trojročného tápania a chaosu. V nadväznosti na to, že chce konečne presadiť výsledky platného referenda, stále platí komentár kolegu Jaroslava Danišku: „To, čomu sa práve postavil do čela, nie je žiadne ohrozenie britskej demokracie, je to jej potvrdenie.“

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: Jeremy Corbyn a Boris Johnson (TASR/AP)

Imrich Gazda pred 67 d

Kardinál Jozef Tomko sa stal tretím najstarším členom kardinálskeho zboru po tom, čo v uplynulých dňoch zomreli dvaja najstarší kardináli.

V utorok vo veku 100 rokov zomrel kolumbijský kardinál José de Jesús Pimiento Rodríguez, emeritný arcibiskup arcidiecézy Manizales a priamy účastník Druhého vatikánskeho koncilu. Za biskupa ho v roku 1955 vymenoval pápež Pius XII., kardinálsku hodnosť mu udelil pápež František v roku 2015. 

Omnoho známejšou osobnosťou bol francúzsky kardinál Roger Etchegeray, ktorý zomrel v stredu vo veku nedožitých 97 rokov. Pavol VI. ho v roku 1969 vymenoval za pomocného parížskeho biskupa, ale už zakrátko sa stal arcibiskupom Marseille. V roku 1979 ho pápež Ján Pavol II. menoval za kardinála.

V rokoch 1984 – 1998 bol Etchegeray predsedom pápežských rád Cor Unum a pre spravodlivosť a pokoj a v rokoch 2005 – 2017 zastával pozíciu vicedekana kardinálskeho zboru.

„Neraz bol de facto ambasádorom Jána Pavla II. v delikátnych diplomatických misiách,“ napísala o zosnulom kardinálovi Catholic News Agency. V roku 2003 ho pápež napríklad poveril úlohou pokúsiť sa zabrániť invázii USA do Iraku.

Najstarším členom kardinálskeho kolégia je tak v súčasnosti 96-ročný francúzsky kardinál Albert Vanhoye. Druhým najstarším je poľský kardinál Henryk Roman Gulbinowicz, ktorý v októbri oslávi 96. narodeniny. Tretím najstarším kardinálom je spomenutý 95-ročný Jozef Tomko.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto TASR/Milan Kapusta – Kardinál Jozef Tomko (vľavo) počas minuloročného blahorečenia Anny Kolesárovej v Košiciach.

Adam Takáč pred 68 d

Miroslav Šatan na stredajšej tlačovke ohlásil, že Kanaďan Craig Ramsay zostáva naďalej v pozícii hlavného trénera slovenskej reprezentácie. Pre náš hokej je to výborná správa.

Šatan priviedol bývalého trénera viacerých klubov NHL v lete 2017 s víziou, že moderný štýl súčasného hokeja zapracuje do hry našej reprezentácie. Hlavným testom, či Šatanov ťah vyšiel, mali byť tohtoročné domáce majstrovstvá sveta. Napriek tomu, že Slováci cieľ v podobe postupu do štvrťfinále nesplnili, svojou hrou pozitívne prekvapili hokejovú verejnosť.

„Hráme najbližšie k moderným hokejovým trendom za posledných desať rokov, možno aj viac,“ hodnotil pre Postoj počas majstrovstiev hokejový komentátor Pavol Gašpar, ktorý po turnaji dúfal, že Ramsay ostane pri slovenskej reprezentácii minimálne v pozícii konzultanta, pretože systém, ktorý nastavil, treba zachovať.

68-ročný Kanaďan napokon bude viesť našich hokejistov ako tréner aj na budúcoročných majstrovstvách sveta aj v augustovej olympijskej kvalifikácii.

Pokračovanie Ramsayho angažmánu pozitívne okomentoval na facebooku aj bývalý hráč a hokejový expert Boris Valábik: „Ja nie som zástanca Craiga Ramsayho. Ja som zástanca rozumných rozhodnutí, rozhodnutí, ktoré pomôžu slovenskému hokeju. Preto som rád, že Craig Ramsay sa rozhodol pokračovať na lavičke našej reprezentácie. Nemám na to iný dôvod, darmo by ho ľudia hľadali. Ak by som bol človek s priveľkým egom a pocitom krivdy, Craiga Ramsayho by som nenávidel. Poslal ma na farmu z kempu Atlanty, len čo sa stal hlavným trénerom. Prečo? Lebo vedel, čo od svojich hráčov chce, a aj to, že hokej sa hýbe dopredu. To bol rok 2011! Vedel, že budúcnosť sú agilní, rýchlonohí, dobre korčuľujúci hráči. Bol som takým hráčom ja? Ťažko. Bolo by ťažké aj snažiť sa vysvetliť, aký veľký rozdiel je v trénovaní v NHL a u nás. To treba zažiť. Ten zmysel pre detail, profesionalizmus, hokejové IQ. Aj keď viacero mladých trénerov u nás robí veľké kroky v napredovaní, určite sa im zíde mentor v osobe takého skúseného profíka, akým je Craig. Pre slovenský hokej je toto veľmi dobrá správa. Nielen pre rok 2019, ale aj do budúcna,“ napísal Valábik.

Ramsay si za svoju doterajšiu prácu zaslúži rešpekt, pretože dokázal priniesť do reprezentácie zmeny, na ktoré sa dlho čakalo. Treba dúfať, že čas, ktorý ešte na Slovensku strávi, využije náš hokej na inšpiráciu a nastavenie procesov, ktoré budú fungovať aj po jeho odchode.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: Craig Ramsay (TASR/František Iván)