Dnes sú veľkou témou takzvané „fake news“, no pre mňa je už dlhodobejšou zábavkou sledovať iný žáner, ktorý by sme mohli nazvať ako „fake titulky“. 

Tieto fake titulky sú bežnou súčasťou práce bulváru, čitateľsky sú síce frustrujúce, ale pre profesne zdeformovaného novinára je občas vzrušujúce sledovať, aký kvantitatívny efekt dosiahnu kolegovia z bulváru pri vynaložení minimálnej námahy. Napríklad dnes figurovali na webe Plus Jeden Deň medzi najčítanejšími textami dve správy, na ktoré si hneď kliknete, lebo inak sa nedá. 

Titulok tej prvej správy znel: „Ťažké chvíle pre poslankyňu OĽaNO Remišovú: OBROVSKÝ strach o syna!“ Dikcia titulku sľubuje dychtivému čitateľovi horor, skúsenejší znalec bulváru tuší, že to asi až taká dráma nebude. Ale až keď sa začítate, ten výkon redaktora a titulkového editora vás priam fajnšmekersky uchváti. Masovo čítaný text vznikol len na základe krátkeho facebookoveho statusu poslankyne, v ktorom sa píše: „Dnes so synom v nemocnici. Všetko dobre dopadlo, veľké ďakujem za starostlivosť celému oddeleniu.“ 

Prirodzene, správa graduje: „(Poslankyňa) doposiaľ z pochopiteľných dôvodov nepriblížila, o čo konkrétne išlo, pevne však veríme, že bude jej ratolesť v najlepšom poriadku.“

Rovnako na webe Plusky trónila aj druhá správa s titulkom: „Nariadenie ministerstva rozbilo internet: Z toho, čo štát káže ľuďom, pôjdete do kolien!“

Dychtivý čitateľ sa teší, ako si zas vybije frustráciu na nefungujúcom štáte, skúsenejší znalec bulváru tuší, že Plus jednotka ho len tak do kolien nedostane, ale až potom sa začítate: najskôr zistíte, že nejde o nariadenie nášho, ale českého ministerstva životného prostredia (úvodné sklamanie predýchate, je to predsa len náš najbližší sused). Následne čítate, že nejde o nariadenie, ale o odporúčanie a celá vec sa má tak, že české ministerstvo radí obciam a vlastníkom pozemkov, aby kvôli zadržovaniu vlahy obmedzili počet kosení trávy.

Nezistíte, prečo toto nenariadenie rozbilo (český) internet a už vôbec nechápete, kto má ísť z toho do kolien. Ale ako fajnšmeker opäť obdivujete kolektívnu kreativitu redaktora a editora, ktorý zo suchej, rezortnej správičky z iného štátu vyrobí masový čitateľský trhák.      

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Ilustračné foto TASR/AP

„Myslím, že to budú najdôležitejšie voľby nášho života. Príďte voliť!“ hovorí v propagačnom videu rakúska speváčka (či spevák) Conchita Wurst, v ktorom vyzýva na účasť v najbližších eurovoľbách. Možno by to nebolo až také zvláštne, keby takéto video nevyrobila oficiálna facebooková stránka Európskeho parlamentu a nezverejnila ho v rámci svojej riadnej mobilizačnej kampane. Video už má viac ako 170-tisíc pozretí, administrátori stránky v búrlivej diskusii pod ním už museli upozorňovať na „spoločné európske hodnoty“...

Naprieč celou Európskou úniou dnes rastú obavy zo vzostupu deštruktívnych prúdov a v nadväznosti na to rôzni kritici už občas varujú aj pred rozpadom Únie. Ak by chceli v europarlamente priliať olej do ohňa, vhodnejší spôsob „mobilizačnej“ kampane by si asi nemohli vybrať.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čítateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Reprofoto: www.facebook.com (European Parliament)

Ľavicový taliansky týždenník L'Espresso píše o stave európskej ľavice pred eurovoľbami a po dlhom čase neponúka depresívne čítanie.

L'Espresso síce priznáva, že socialisti v porovnaní s rokom 2014 utrpia straty, no čitateľom pripomína, že to nie je historická nevyhnutnosť – ľavica pohorí v troch veľkých štátoch, v Nemecku, Francúzsku a Taliansku pre vlastné zlyhania, „dýchavyčný beh do stredu, v ktorom sa chceli zmieriť s trhmi, finančnými elitami, strednou triedou“.

Ľavicový týždenník však vidí na horizonte záblesk nádeje – novým šampiónom je španielsky socialista Pedro Sanchéz, „čerstvý triumfátor“ španielskych parlamentných volieb, ktorého strana zrejme o dva týždne posilní pozície aj v europarlamente. Ako vysvetľuje L'Espresso, španielsky príbeh je iný, tamojší socialisti vyhrávajú preto, že sa stali jasnou a vyhranenou alternatívou voči pravici.

Týždenník ponúka aj ďalšie optimistické príklady pre súčasnú ľavicu: v Portugalsku sa darí Antoniovi Costovi, ktorý vládne v Lisabone už štyri roky, ešte pred rokmi chorá krajina má dnes nízky deficit aj nezamestnanosť, rastie HDP, Costa dokázal spojiť revíziu verejných výdavkov s budovaním štátu blahobytu.

Šampiónom novej ľavice je pre L'Espresso aj grécky premiér Alexis Tsipras, ktorý politicky prežil drakonické úsporné opatrenia, vyhol sa „slávnemu paradoxu, podľa ktorého sa operácia podarila, pacient je mŕtvy“, naopak, Atény žijú, dokonca predčasne splatia MMF 3,7 miliárd eur.

Ďalej je tu sever Európy, kde si udržali v posledných voľbách svoje pozície švédski aj fínski socialisti, ich výsledky síce nie sú žiadnym triumfom, ale zastavením neblahého trendu a „signálom nového prebudenia“.

L'Espresso našlo svetlo aj v strednej Európe, a to rovno na Slovensku – víťazstvo Zuzany Čaputovej, presvedčenej Európanky a advokátky, ktorá sa angažovala v oblasti životného prostredia. Taliansky týždenník dodáva, že Čaputovej triumf nevychádza z dualizmu ľavice a pravice, ale je prísľubom nádeje v regióne, v ktorom dominujú „xenofóbne strany“ (Orbán, Kaczynski).

Analýza týždenníka L'Espresso je však príliš schematická, takže sa miestami zráža s realitou: sociálni demokrati v Nemecku, Francúzsku a Taliansku sa pripravili o masy voličov, lebo vykročili príliš do stredu, problémom je, že svoje pôvodné radikálne ľavicové ideály zradil aj Tsipras. Napokon, do stredu vykročil aj portugalský socialista Costa, ktorý v uplynulých rokoch prijímal tvrdé opatrenia a popritom vlastnou politickou šikovnosťou krotil radikálnu ľavicu, o ktorú sa opiera v parlamente.

Dôvody úspechov a pádov jednotlivých strán (pozri dlhodobo superúspešný Smer) sú často príliš špecifické, než aby sa dali natesnať do jednej celoeurópskej mustry.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čítateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Na snímke španielski socialisti Pedra Sanchéza, ktorí zvíťazili v predčasných parlamentných voľbách, foto TASR/AP

Štvrtá veľkonočná nedeľa je nedeľou Krista – dobrého Pastiera. Ako evanjelium čítame krátky úryvok, kde Ježiš povedal: „Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou“ (Jn 10,27-30). Tieto slová považujme za kľúč k tomu, čo znamená byť dobrým duchovným pastierom podľa vzoru Krista.

(1) „Počúvajú môj hlas“! Ak majú veriaci radi počúvať hlas svojich duchovných pastierov, je potrebné, aby vedeli, že v hlase duchovného pastiera počujú Kristov hlas. Že to nie je hlas pána ani hlas duchovného diktátora či hlas rituálnej drezúry. Kristov hlas je hlasom schopným poslúžiť, pochopiť, mať rád. Vtedy veriaci spoznajú v hlase duchovného pastiera Kristov milujúci hlas, ktorý budú radi počúvať.

S manželkou a synom sme si dnes spravili rodinný výlet k rodnému domu M. R. Štefánika v Košariskách a k jeho mohyle na Bradle. Chceme, aby syn odmalička spoznával svoju vlasť, učil sa ju milovať, a navyše ani ja som predtým na Bradle nebol (školské výlety na toto miesto ma nejako obišli).

Mysleli sme si, že týždeň po oficialitách, spojených so stým výročím Štefánikovej smrti, bude na Bradle pusto. No boli sme svedkami pôsobivej jazdy možno až stoviek motorkárov zo Slovenska i Česka, ktorí prišli k mohyle vzdať hold mŕtvemu generálovi. Niektorí niesli vence.

Išlo v poradí už o 11. ročník motojazdy s názvom „Štefánikova jazda 2019“. Organizoval ju Motoclub Free Spirit spoločne s mestom Brezová pod Bradlom.

Zaujímavosťou je, že súčasťou podujatia bolo tiež požehnanie motorkárov evanjelickým farárom vo Vrbovciach.

Videli sme len časť tejto akcie v podobe príchodu motoriek k mohyle, no urobila na nás veľký dojem. Myslím, že by sa páčila aj generálovi.

Mohyla Milana Rastislava Štefánika, Bradlo. FOTO – TASR/Róbert Fritz

Už 14 rokov organizuje Katolícka cirkev každoročné podujatie o exorcizme. Tento ročník prebieha od pondelka do zajtra v Ríme pod názvom: „Kurz o exorcizme a modlitba oslobodenia“. Po prvýkrát sa na ňom okrem katolíkov zúčastnia aj zástupcovia iných kresťanských denominácií za účelom výmeny skúseností pri postupe proti démonickým duchovným silám.

Informoval o tom americký portál Christian Post s odvolaním sa na britský denník Telegraph. Na podujatí by sa mali popri katolíkoch zúčastniť aj zástupcovia anglikánov, luteránov, ortodoxných či letničných cirkví.   

„Katolícky obrad je veľmi štruktúrovaný, kým niektoré iné cirkvi sú viac tvorivé, nepoužívajú presný formát,“ poznamenal jeden z organizátorov, katolícky duchovný Pedro Barrajón. Okrem perspektív rôznych kresťanských denominácií sa na podujatí má diskutovať aj o medicínskych, psychologických či sociologických aspektoch.  

Kresťanské cirkvi chcú spoluprácou v oblasti exorcizmu reagovať na nárast záujmu o satanizmus, často medzi mladými ľuďmi.

Bazilika sv. Petra v Ríme. Ilustračné FOTO – TASR/AP

Posilňovanie ĽSNS, ktorá v poslednom prieskume vyskočila na druhé miesto s takmer 14 percentami, spustilo kolotoč dramatických reakcií aj úvah, čo to pre krajinu znamená. Je fajn, že sa debata nezúžila na hysterické výlevy, kolega z Denníka N Konštantín Čikovský vo včerajšom Newsfiltri dokonca optimisticky píše, že v skutočnosti „opozícia Fica, Danka a Kotlebu silnie, nie slabne“.

Pod touto opozíciou voči Smeru-SNS-ĽSNS myslí Čikovský proeurópsky blok strán PS/Spolu, SaS, KDH vrátane koaličného Mosta-Híd. Náskok tohto bloku totiž oproti minulému roku narástol, aktuálne má oproti trojici Fico-Danko-Kotleba náskok siedmich percent.

Čikovský si myslí, že ak pomery medzi týmito dvomi tábormi výrazne nezmení ani Kiskova nová strana, „o povahe slovenskej demokracie po roku 2020 rozhodnú percentá popularity Borisa Kollára a to, či sa Béla Bugár dostane do parlamentu“.

Problém tejto úvahy je, že neráta s možnými efektmi, ktoré vyvolá nástup Kiskovej strany. Samozrejme, podľa optimistického scenára by to mohlo vyzerať tak, že Kiska síce zoberie každému trochu, k tomu osloví časť nerozhodnutých voličov či nevoličov, takže blok proti Smeru, SNS a Kotlebovi bude síce rozdrobený, ale schopný prevziať po roku 2020 moc (s Kollárom či bez Kollára).

Je pravdou, že nárast PS/Spolu nešiel zďaleka len na úkor ostatných strán opozície, pri Kiskovi to však už nemusí takto fungovať. Na základe prieskumov, ktoré merali potenciál Kiskovej strany a najmä jej prieniky do voličských táborov jednotlivých strán, si možno predstaviť aj nasledujúci scenár – Kiska neuberie žiadne hlasy Smeru, SNS, ĽSNS ani Kollárovi, získa len málo nerozhodnutých, zato bude úspešne loviť vo vodách PS/Spolu, SaS, OĽaNO, Mosta aj KDH. Je vcelku reálne, že Kiska tak potopí Bugára pod päťpercentnú hladinu, lenže tejto hrozbe čelí akútne aj Hlinovo KDH. 

Podľa prieskumov je Kiska medzi voličmi kresťanských demokratov populárnejší než Hlina, a keďže nová centristická strana má mať aj svoje kresťanské tváre (najčastejšie sa skloňuje meno Veroniky Remišovej), pre KDH je Kiska nebezpečnejší než projekt Kresťanskej únie.

Nehovoriac o tom, že z novej strany je veľmi nervózny Igor Matovič, lebo aj on na základe prieskumov vie, koľko hlasov mu môže odčerpať prezidentská strana, najmä ak mu z OĽaNO odíde Remišová plus ďalší. 

Ak teda Kiskova strana ponorí Most aj KDH – čo vôbec nie je uletená prognóza – a v pásme ohrozenia sa ocitne aj Matovič, akú silu bude mať takzvaný proeurópsky, demokratický tábor?

Samozrejme, do leta budeme tápať v hmle, ale pri silnej ĽSNS a hroziacom vstupe Harabina do straníckej politiky môže byť všetko o dosť komplikovanejšie, než si dnes vieme či chceme predstaviť.

 FOTO TASR – Michal Svítok 

Vladimír Palko, autor blízko spojený s Postojom, práve zažíva veľký záujem v Poľsku. Tento týždeň vyšla v poľštine jeho kniha Levy prichádzajú v poľskom preklade s názvom Lwy Nadchodzą.

Je to už štvrtý preklad tejto knihy do iného jazyka, pôvodne vyšla v slovenčine ešte v roku 2012, o dva roky neskôr vyšla prvýkrát v nemčine, nemecký vydavateľ Fe-medien postupne knihu vydal až v štyroch vydaniach, nasledoval český a taliansky preklad v roku 2016 a teraz poľská edícia.

Vlado Palko knihu postupne dopĺňal, najmä s ohľadom na krajinu, kde kniha vychádzala, a tiež vývoj, ktorý priniesla doba. Téme, ktorú otvoril, praje doba, o čom svedčí aj záujem v Poľsku, autor za dva dni poskytol asi desať rozhovorov, z toho niekoľko pre poľské televízie vrátane verejnoprávnej televízie. Najlepšiu reklamu urobil knihe emeritný pápež Benedikt XVI., ktorý knihu ocenil a autorovi napísal súkromný list.

Pre čitateľov Postoja ešte jedna dobrá správa: doplnenú a aktualizovanú knihu Levy prichádzajú vydá na jeseň tohto roku aj Postoj, možno očakávať celú novú kapitolu venovanú téme genderu a tiež analýzu vývoja v domácej politike.

Reprofoto: Tygodnik Solidarność/screenshot

Dnes večer o 20:35 vysiela televízia Joj vojnový film Hacksaw Ridge: Zrodenie hrdinu. Snímka z roku 2016, ktorú režíroval Mel Gibson (Umučenie Krista, Apocalypto), je inšpirovaná skutočným príbehom Desmonda Dossa. Išlo o amerického vojaka, ktorý ako prísne veriaci adventista tvrdohlavo odmietal nosiť zbraň a zabíjať, kvôli čomu bol počas výcviku vystavený šikanovaniu. No počas bojov na Okinawe zachránil životy desiatok svojich spolubojovníkov.

Tento film ukazuje silu a dôležitosť výhrady vo svedomí. A že vytvoriť pre ňu priestor nemusí byť krajine na škodu ani v čase vojnového konfliktu. O niečom svedčí aj 83-percentné hodnotenie snímky na stránke Česko-slovenskej filmovej databázy.

Dnes je výročie konca druhej svetovej vojny. Televízie budú vysielať viacero filmov s vojnovou tematikou. No tento Gibsonov nesie ešte navyše hlboko povznášajúce duchovné posolstvo.

Na snímke uprostred americký herec, režisér a producent Mel Gibson spovedá Desmonda Dossa mladšieho, syna vojnového hrdinu Desmonda T. Dossa, pred premiérou vojnového filmu HacksawRidge (Zrodenie hrdinu) v americkom New Orleanse v noci na 27. októbra 2016. FOTO TASR/AP

Pakistanská kresťanka Asia Bibi, ktorá čelila vo svojej krajine trestu smrti, je na slobode. Opustila Pakistan a prišla do Kanady, kde sa stretla so svojou rodinou, ktorá tam už začiatkom roka získala azyl. 

„Je to veľký deň,“ vyhlásil právnik Saiful Malook pre britský The Guardian. „Spravodlivosť zvíťazila.“

Prípad pakistanskej kresťanky a matky piatich detí bol v posledných rokoch ostro sledovaný. Asia Bibi strávila osem rokov vo väzení za údajnú urážku proroka Mohameda, za čo jej podľa pakistanského práva hrozil trest smrti za bohorúhačstvo.

Súdny proces niekoľkokrát prekladali, v krajine vypukli protesty proti jej oslobodeniu. Koncom minulého roka ju Najvyšší súd v Pakistane oslobodil, verdikt bol však napadnutý a v januári súd zamietol odvolanie proti jej oslobodeniu.