Krátke správy redakcie

Lukáš Obšitník pred 1490 d

Editori popredného amerického konzervatívneho média National Review dnes v prezidentských voľbách podporili Teda Cruza. Vyzdvihli jeho vášeň pre ochranu ústavy, náboženskej slobody, ochranu života od počatia, manželstva, slobodného trhu či dôraz v zahraničnej politike. Napísali, že „konzervativizmus by nemal byť iba bojovný, ale špeciálne v našej politickej kultúre by sa nemal báť byť kontroverzný. Príliš veľa republikánov sa stiahlo pred takýmto dôsledkom nášho presvedčenia. Cruz nie.“ Nepovažujú ho za dokonalého politika, ale ako „talentovaný a angažovaný“ konzervatívec je podľa nich najlepšou šancou oproti Donaldovi Trumpovi.

Editoriál prichádza pred dôležitými primárkami, ktoré sa budú konať v blízkych dňoch – dve v sobotu a šesť v utorok, okrem iného na Floride, v Ohiu či Illinois. Stav získaných delegátov je 459 (Trump), 360 (Cruz), 152 (Rubio) a 54 (Kasich). Ben Carson už z primárok odstúpil a dnes podporil Trumpa. Kasicha pred primárkami v jeho domovskom Ohiu podporil bývalý kalifornský guvernér Arnold Schwarzenegger. Manažérka v Hewlett-Packard Carly Fiorina, ktorá kandidovala ešte na začiatku týchto primárok, tento týždeň podporila Cruza.

Podpora National Review je trochu prekvapivá, hlavne keď establišment doteraz prefereroval Marca Rubia, pričom primárky na jeho domovskej Floride ešte len budú. Vyzerá to tak, že časť establišmentu sa zoči-voči Trumpovým úspechom už preklopila k nádejnejšiemu Cruzovi. Hoci s nechuťou, keďže Cruz je jeho dlhoročným kritikom.

Lukáš Obšitník pred 1490 d

Historik Pavel Žáček na portáli minulost.cz publikoval doteraz nezverejnené fotografie tela Jana Masaryka, bývalého československého ministra zahraničných vecí, a fotografie jeho bytu tesne po jeho smrti. Fotodokumentácia patrila na jar 1948 do vyšetrovacieho spisu, dnes je súčasťou spisu Generálnej prokuratúry ČSSR. Od Masarykovej smrti včera uplynulo 68 rokov, no dodnes sa presne nevyšetrilo, či išlo o samovraždu alebo o vraždu zhodením z okna.

O tomto prípade vyšla koncom minulého roka kniha Kauza Jan Masaryk (nový pohled). Autorka Václava Jandečková sa v nej po štúdiu aj niektorých málo spracovaných dokumentov bližšie zaoberá úlohou Jána Bydžovského, ktorý sa v 1950. rokoch priznal k účasti na vražde. Autorka ponúka tézu, že Masarykova smrť mohla byť dielom britských tajných služieb, do ktorých sa inflitrovali komunistickí agenti.

brat Filip pred 1490 d

„Slávu od ľudí neprijímam. Ale vás poznám, že nemáte v sebe Božiu lásku.“ Toto je citácia Ježišových slov z evanjelia podľa Jána, ktoré sme čítali včera pri sv. omšiach. A keďže musím stále myslieť na výsledky našich volieb, nedá mi, aby som sa aspoň krátkou poznámkou nezastavil pri naivite slovenského voliča.

 

Lebo kto z kandidátov má pred voľbami plné ústa Boha a Ježišovho evanjelia a nemyslí to popritom naozaj vážne, tak pácha ťažký hriech proti príkazu z Desatora: Nevezmeš meno Božie nadarmo!

 

Takáto úlisnosť, ktorá sa dala vidieť v predvolebnom správaní (ne)jednej strany, je podľa môjho názoru jednoducho svätokrádež.

 

Obávam sa, že poučením zo soboty môže byť aj to, že potrebujeme viac obozretnosti pred hlasnými, sladkými a klamlivými sľubmi, ktoré pomýlili mnohých z nás, kňazov nevynímajúc... Azda sa oplatí vrátiť k starej ľudovej modlitbe: „Dobrý Bože, aby si nás až do smrti pri zdravom rozume zachovať ráčil...“

Martin Hanus pred 1491 d

S Andrejom Bánom som diskutoval v štúdiu .týždňa o povolebnej situácii, Sulíkovi, Kotlebovi, najmä sme spolu polemizovali, až keď prišla reč na úlohu Angely Merkelovej v utečeneckej kríze. Mimo kamier sme tiež fantazírovali, ako by mohla vyzerať nová slovenská vláda a kto každý by sa mohol stať ministrom – ak by teda naozaj vznikla divotvorná pravicová vláda okolo Richarda Sulíka, s Andrejom by sme mali pár tipov...

Fero Múčka pred 1491 d

Čo by mal robiť prezident? Kolega Jaroslav Daniška si myslí, že prezident zlyhal, pretože na politikov nevyvinul „dostatočný spoločenský a mocenský tlak“.

Deň po odovzdaní poverenia je to však predčasné hodnotenie. Je dôležité, aby prezident postupoval úplne vypočítateľne, tak ako predpokladá duch ústavy. Robert Fico sa má pokúsiť zostaviť vládu, strany sa majú na vlastnú zodpovednosť rozhodnúť, s kým chcú vládnuť. Ak neuspeje, na rade je druhý v poradí. Pokus o „mocenský nátlak“ v prvý deň po odovzdaní poverenia by do spoločnosti vyslal signál, že prezident vnáša vlastné preferencie do skladania vlády. A to je v rozpore s prezidentským úradom. Do spoločnosti by to, naopak, vnieslo ďalšiu nedôveru.

Prezidentov čas príde, ak sa preukáže, že parlamentné strany si samotné nepomôžu, a potom je technicky možných scenárov viacero. Od poverenia nových vyjednávačov po predčasné voľby. Vtedy bude pocit, že prezident je nestranný a nepanikári, obzvlášť potrebný.

Jozef Majchrák pred 1491 d

Zrazu sa v médiách začalo objavovať množstvo informácií o minulosti Borisa Kollára. Až sa človek nemôže ubrániť otázke, kde boli všetci tí investigatívci pred voľbami. Nemali voliči vedieť aj o tomto, a nielen všetky detaily o podnikaní doktora Kostku?

Foto: TASR/Andrej Galica

Martin Hanus pred 1492 d

Predvolebný kolaps Siete pokračuje povolebnou sebadeštrukciou. Radoslav Procházka v reakcii na odstúpenie Miroslava Beblavého z funkcie podpredsedu strany reagoval takto: „Sieť nie je kŕdeľ vrabcov, ktorý sa rozpŕchne pri prvom výstrele. Naopak, všetky svoje vnútorné témy si vyriešime v súlade s našimi pravidlami a procesmi. Tí, ktorí túžili po rýchlom úspechu a úžitku, sú sklamaní, ale jadrom Siete sú a zostanú ľudia, ktorí z nej urobia dlhý a dobrý príbeh.“

 

V tejto chvíli je to však skôr smutný príbeh. Možno je aj pravda, že Radoslav Procházka rokoval s Robertom Kaliňákom, a nie s Robertom Ficom, ako teraz sám tvrdí. Problémom však je, že jeho včerajšej verzii (keď nie príliš presvedčivo tvrdil, že s Ficom nebol a potom zahováral, že táto téma je irelevantná) a jeho dnešnej verzii o Kaliňákovi sa médiá vysmievajú a mnohí vlastní voliči asi neuveria. Ešte to nemusí byť Procházkov definitívny pád – dôkazom je terajší skokan volieb Sulík, ktorý si za tých pár rokov tiež všeličo preskákal a neraz mieril ku dnu – ale keď sa z politika stáva terč posmechu a podozrievania, akosi chýba priestor pre rozlet.

Jozef Majchrák pred 1492 d

Iveta Radičová sa pre Denník N vyslovila za predčasné voľby. Problémom pre vládnutie je podľa nej nielen Smer, ale aj SNS. Bývalý šéf jej poradcov Marián Balázs už predtým na facebooku vyzval „biele vrany“ na kandidátke OĽaNO, aby sa nepošpinili spoluprácou so SNS.

Nuž, keď pošleme do politickej izolácie strany, ktoré získali skoro polovicu voličov, tak sa akákoľvek vláda bude zostavovať len veľmi ťažko. A nič na tom nezmenia ani predčasné voľby.

Foto: TASR/ Štefan Puškáš

Jaroslav Daniška pred 1492 d

Muselo to prísť: Po prvých obvineniach, že za vstup Kotlebu do parlamentu môže najmä Robert Fico a jeho protiimigračná rétorika, začína prichádzať aj kritika cirkvi, keďže Kotlebu údajne volili kresťania a do politiky sa vracajú pohrobkovia ľudákov. O tejto väzbe písal Miroslav Kocúr v denníku Sme a dá sa očakávať, že podobných a čoraz odvážnejších vyhlásení a textov bude pribúdať.

 

Lenže je to naozaj tak? Je Kotleba reinkarnáciou Jozefa Tisa, síce bez kolárika, ale s podobným zázemím?

 

Myslím si, že je to nezmysel. Jednak pre chybné chápanie Tisa, ale aj Kotlebu. O Tisovi sa tu rozpisovať nechcem a keďže kolega Hanus pripravuje o voličoch Kotlebovej strany samostatný text, obmedzím sa len na tri krátke poznámky.

 

Po prvé, myslím si, že Kotlebov fenomén je komplikovannejší, než tvrdia ľudia, ktorí udávajú jeden-dva dôvody, ktoré ho dostali do parlamentu. Ficovu protiimigračnú rétoriku považujem skôr za nepodstatnú, ak zohrala nejakú rolu, tak skôr opačnú a Kotleba je vďaka nej slabší, než mohol byť. Myslím si ale, že Kotlebovi pomohol Fico viac tým, ako reagoval na štrajk sestričiek, ako ignoroval podozrenia z korupcie vo svojej strane, ako sa správal k finančným skupinám a podobne. Za Kotlebom teda vidím skôr širšiu spoločenskú atmosféru než jeden dôvod.

 

Po druhé, je síce fakt, že po krajine sa našlo niekoľko jednotlivcov medzi kňazmi, ktorí Kotlebu podporili, ale otázka znie: Mali aj vplyv? Volili ľudia, ktorí chodia do kostola, Kotlebovu stranu? Nie sú to náhodou trochu exotickí a excentrickí kňazi, ktorých politický názor – prepytujem – mal na veriacich asi taký vplyv ako pokus mladých seminaristov, ktorí sa pred pár rokmi pokúsili exkomunikovať arcibiskupa Zvolenského z cirkvi?

 

Samozrejme, istý problém tu je: Kotleba mal cca 10-percentnú podporu na Spiši či Orave, kde je pomerne vysoká religiozita. Lenže Kotlebu volili najmä mladí ľudia a prvovoliči a ja si nie som istý, či sú títo ľudia na Orave a Spiši rovnako nábožní ako ich rodičia alebo starí rodičia. Skôr o tom pochybujem a myslím si, že aj tu sa opakuje starý Chestertonov postreh: Problém je skôr v tom, že ak ľudia v Boha neveria, tak uveria hocičomu.

Foto: TASR/Jozef Teslík

 

 

Lukáš Obšitník pred 1493 d

V nedeľu vo veku 94 rokov zomrela bývalá prvá dáma USA Nancy Reaganová. Počas prezidentovania svojho manžela Ronalda Reagana presadila rekonštrukciu Bieleho domu zo súkromných zbierok, venovala sa kampani proti drogám („Just Say No“), zasadila sa aj za mierové rokovania medzi USA a Sovietskym zväzom a v neskorších rokoch sa venovala boju proti Alzheimerovej chorobe, na ktorú trpel jej manžel. Kondolenciu k jej úmrtiu zaslal aj bývalý prezident ZSSR Michail S. Gorbačov. Pripomenul, že so svojou manželkou Raisou radi spomínali na stretnutia s Reaganovcami v San Franciscu a na ich ranči pri Los Angeles. K skončeniu studenej vojny mohlo dôjsť podľa neho aj preto, lebo sa vytvoril osobný vzťah predzi hlavami USA a ZSSR, k čomu prispela práve Nancy.