Krátke správy redakcie

Pavol Rábara pred 15 d

Charitatívny hokejový turnaj kňazov a zasvätených, ktorý sa konal uplynulú sobotu v Detve, priniesol jedno nevšedné oživenie. V tíme rehoľníkov nastúpili aj tri hokejistky – rehoľné sestry. 

Najmladšou hráčkou bola sestra Mária Herichová. Ako uvádza portál Zasvätený život, už ako 17-ročná hrala za slovenskú ženskú reprezentáciu na majstrovstvách sveta, v roku 2010 bola tiež na olympijských hrách vo Vancouvri. V reprezentácii hrala naposledy na MS v Nórsku v roku 2016.

Sestra Mária je dnes v noviciáte sestier terciárok kapucínok Svätej rodiny v španielskej Seville. 

Ďalšou sestrou na ľade bola saleziánka Andrea Badíková, ktorá v minulosti nastupovala za HK Dubnica nad Váhom a tiež za slovenskú reprezentáciu. „Hoci už nemám 20 a bolo to cítiť aj na ľade, predsa som si to užila. Mala som radosť, že sme ako rehoľníci vytvorili jeden tím a dokonca historicky prvýkrát pozvali aj nás, ženy,“ cituje saleziánku Andreu portál Zasvätený život. 

Habit za hokejový výstroj vymenila aj jej spolusestra Daniela Oremová, ktorá pôsobila tri a pol roka v klube HC 05 Banská Bystrica. 

Charitatívny hokejový turnaj kňazov a zasvätených sa koná už piaty rok. Okrem rehoľníkov a rehoľníčok v dresoch s logom Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku nastúpili do hry aj diecézni kňazi z Banskej Bystrice, z Košíc a zo Spiša.

Na ľade bola okrem troch rehoľníčok aj ďalšia žena – Michaela Stehlíková, hokejová rozhodkyňa zo Zimných olympijských hier v Soči 2014.

Viac o turnaji aj s fotogalériou nájdete v citovanej reportáži

Na snímke sestra Daniela Oremová. Foto: Zasvätený život/Františka Čačková

Martin Hanus pred 17 d

Minulý týždeň kvôli predvolebnej kampani zapadla jedna správa, ktorú možno považovať za symbolickú bodku dvaapolročného pôsobenia vedkyne M. Lubyovej na poste ministerky školstva. Po tom, čo boli zverejnené výsledky celoslovenského testovania žiakov 5. ročníka základných škôl, Lubyovej rezort s fanfárami oznámil, že sa naši piataci „výrazne zlepšili“. Lebo kým v matematike a slovenčine vlani spravili testy v priemere na 59,3, respektíve 58,4 percenta, teraz poskočili na 63,4, respektíve 64,8 percenta. Ministerstvo sa pochválilo, že k tomu „prispeli mnohé kroky rezortu školstva“, napríklad „inovovanie štátnych vzdelávacích programov, podpora funkčnej gramotnosti v oblasti prírodovedných predmetov“ a tak ďalej, a tak ďalej.

Samozrejme, matematicky aj čitateľsky gramotnému pozorovateľovi najskôr napadne, či je možné, že by školy, kde panuje istá zotrvačnosť aj pri zavádzaní oveľa väčších inovácií, než aké údajne spustila Lubyová, medziročne až o toľko zlepšili prípravu piatakov. Preto neprekvapí, že celá Lubyovej správa o tom, že „piataci sa v celoslovenskom testovaní výrazne zlepšili“, je len školský hoax.

Vo svete sa totiž používajú dva druhy testov, jedny sú takzvané kriteriálne, kde sa overuje, ako žiaci zvládli požadovaný vzdelávací obsah a zručnosti, a potom sú takzvané rozlišovacie testy, ktoré ani tak nepreverujú, ako si žiaci osvojili poznatky, ich cieľom je porovnávať žiakov medzi sebou. Testy sú teda kalibrované tak, aby vedeli žiakov optimálne rozlíšiť, preto sa tam zaraďujú jednoduché aj veľmi náročné úlohy, aby sa dali roztriediť do niekoľkých kvalitatívnych skupín.

Z toho vyplýva, že je úplným nezmyslom porovnávať minuloročných 59 percent s tohtoročnými 64 percentami. Napokon to ukazuje aj krátky pohľad do minulosti, v roku 2017 bola priemerná úspešnosť z matematiky 64,7 percenta – ak by sme interpretáciu ministerstva brali vážne, znamenalo by to, že pred dvomi rokmi sme mali výborných piatakov, potom prišiel prepad, aby sme sa následne, údajne vďaka akýmsi Lubyovej inováciám, vrátili späť na úroveň roku 2017.

Pravdou je však to, že pri rozlišovacích testoch sa vôbec nedajú porovnávať výsledky testov naprieč rokmi, vieme porovnať len žiakov v rámci toho istého ročníka. Testy, na základe ktorých by sme vedeli porovnávať vzdelávacie výsledky v čase, zatiaľ na Slovensku nevieme robiť. Z toho dôvodu Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) aj s pomocou zahraničných odborníkov z Nemecka a Estónska vyvíja v týchto rokoch príslušnú metodiku pre takzvané kriteriálne testy.

Lubyovej rezort sa pýši Potemkinovou dedinou a zamlčuje podstatu: aj tohtoročné rozlišovacie piatacke testy vypovedajú najmä o tom, že na Slovensku v porovnaní s mnohými štátmi EÚ vzdelávacie výsledky až príliš závisia od toho, či je dieťa zo štandardného alebo zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ministerka tomu zrejme dobre rozumie, ale ako Dankova nominantka podlieha výkonnostným štandardom SNS, ktoré už možno v tomto rezorte porovnávať naprieč desaťročiami (Paška, Slavkovská, Mikolaj, Plavčan, Lubyová).   

FOTO TASR – Martin Baumann

Pavol Rábara pred 17 d

Na nedeľnom odovzdávaní ocenenia Krištáľové krídlo prišlo aj na pivo. Niežeby ho na galavečeri priamo čapovali, no medzi laureátmi sa ocitli aj páni Branislav Cvik a Ľubomír Vančo. 

Dvojica podnikateľov získala ocenenie v kategórii hospodárstvo, Cvik a Vančo sú majitelia pivovaru Urpiner. 

S Ľubomírom Vančom sme priniesli v lete 2017 veľký rozhovor o tom, ako prevzali banskobystrický pivovar s nedobrou povesťou, o správaní malých pivovarov i veľkých hráčov, ako aj o pivnej revolúcii, ktorá zasiahla Slovensko. 

Príbeh Vanča a Cvika je z podnikateľského hľadiska ozaj hodný ocenenia. Jednak tým, že oživili značku s pošramoteným menom a ich produkt, ktorý si kúpite aj v supermarkete, získava ocenenia na zahraničných súťažiach. Po ďalšie, Ľubomír Vančo nerieši len svoj vlastný biznis s Urpinerom, ale založil Asociáciu malých nezávislých pivovarov Slovenska, ktorá podporuje rozvoj malých pivovarov. Dnes je ich u nás okolo 70. 

V spomínanom rozhovore dokázal zároveň pokarhať správanie niektorých malých pivovarníkov a tiež vyzvať k väčšej lojalite k domácim výrobkom. Na ilustráciu pridávame jednu citáciu:

„Všetko by bolo jednoduchšie, keby sme mali náturu ako Česi, ktorí sú lokálpatrioti k svojmu regionálnemu produktu. Mal by som istotu, že keď mi vznikne trebárs tu v Trenčíne (rozhovor sme robili v Trenčíne, pozn.) nový pivovar, tak krčmári v okolí desiatok kilometrov ho budú čapovať, lebo je naše pivo, lokálne. Tam je to bežné. Bol som nedávno v Českom Krumlove a každá krčma, hoci bola zazmluvnená s veľkým pivovarom, mala na pípe aj miestne pivo z Krumlova.“

Na snímke Ľubomír Vančo (vľavo) a Branislav Cvik. Foto: Andrej Lojan. 

Ján Duda pred 18 d

V nedeľu (9. 2. 2020) je piata nedeľa v cezročnom období. Obsahom evanjelia sú Ježišove vyhlásenia: „Vy ste soľ zeme“ a „svetlom sveta“, „mesto postavené na návrší“ (Mt 5,13-16).

(1) Kresťanstvo sa nedá vtesnať do vyhlásení. Ale ako už zo samotného slova vyplýva, ide o niečo dôležité, o niečo povedané zvýšeným hlasom. Preto takto povedaná krátka „fráza“ (= vyhlásenie) je sťaby výbušným „atómom“, ktorý má v sebe schopnosť spôsobiť „jadrový výbuch“ v premene ľudského života. Apoštol Pavol píše, že „evanjelium je Božou silou, ktorá má moc spasiť všetkých, čo v neho uverili“ (Rim 1,16). Preto krátke frázovité vyhlásenia sú formou (= kerygmou alebo evanjeliom) toho, čo je „jadrom“ (obsahom) kresťanského ohlasovania. 

(2) Poznáme štyri evanjeliá a všetky sú „podľa niekoho“ (podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána). Ale aj apoštol Pavol píše Timotejovi, kde sa vyjadruje „podľa môjho evanjelia“ (2Tim 2,8). Teda aj Pavol má nejaké evanjelium? Áno, aj Pavol má krátke vyhlásenia, ktoré sú „jadrom“ jeho ohlasovania. Napr.: „Ak svojimi ústami vyznávaš, že Kristus je Pán, a v srdci veríš, že ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený“ (Rim 10,9). Áno, každý kresťan má mať „svoje vlastné evanjelium“, ktoré ho oslovuje a je blízke našej duši. No zároveň to musí byť Ježišovo evanjelium, nie iba naše! Jeho evanjelium, ktoré sme prijali za svoje!

(3) Dnes treba prijať za svoje tri vyhlásenia: vy ste soľ zeme, vy ste svetlom sveta, mestom na návrší. Soľ dáva chuť a chráni pred skazenosťou. Svetlo poskytuje orientáciu. Mesto na návrší vidno zďaleka. Boh dáva zmysel ľudskému životu. To je tá „soľ“, že žiť chutí. To je to svetlo, lebo ukazuje životu smerovanie. A je to mesto na návrší, aby ho videli všetci a zďaleka. 

Drahí priatelia, nebojme sa tvoriť vlastné evanjelium, vlastné krátke vyhlásenia a zapíšme si to hlboko v sebe. Ale úzkostlivo dbajme, aby bolo v súlade s evanjeliom Ježiša Krista.

Požehnanú nedeľu prajem všetkým.

 

Foto: galeriadielo.sk

Martin Hanus pred 19 d

Tri týždne pred voľbami zverejnila agentúra AKO svoj čerstvý prieskum, ktorý zachytáva preferencie voličov z posledných dní. Prieskum potvrdil, že na najsilnejšej vlne sa práve vezie Igor Matovič, jeho OĽaNO je v tejto chvíli lídrom opozície s 13,5 percentami, v porovnaní s januárovým prieskumom AKO tak Matovič a spol. poskočil až o zhruba päť (!) percentuálnych bodov. Zdá sa, že OĽaNO rastie aj na úkor PS/Spolu (pokles z 10,2 na 8,7 percenta), Sme rodina (z 7,9 na 6,4), SaS (zo 6,7 na 5,8). Kotlebovci si podľa AKO polepšili len mierne (z 11 na 11,8 percenta).

Samozrejme, všetky tieto čísla treba brať s rezervou, keďže sú len momentálnou snímkou nálad. Mnohé státisíce voličov stále nie sú pevne rozhodnuté, komu dajú 29. februára hlas. Len pripomeňme, že o takomto čase pred štyrmi rokmi bola jasným lídrom opozície Sieť, ktorú chcelo podľa februárového Focusu voliť 14 percent voličov. No Procházkova strana predviedla taký mdlý záver kampane, že masy voličov sa v posledných dvoch týždňoch presunuli k Sulíkovi a Matovičovi a Sieť sa roztrhla.

Tipoval by som, že Matovičovi takéto vyfučanie nehrozí, na rozdiel od Siete bude viesť do poslednej chvíle ostrú kampaň, aj v záverečných televíznych diskusiách má šancu skôr dominovať (spomeňme si na jeho výkon proti Ficovi pred štyrmi rokmi). Ale ani OĽaNO nemá zďaleka isté, či sa nestálosť voličov v deň volieb neobráti proti nemu – napríklad ak v masách voličov preváži emócia, že kvôli hroziacemu povolebnému chaosu treba uprednostniť štandardnejších a nudnejších politikov než Matovič.

Dosiaľ nepoznaný pohľad sa ponúka na súčasný Smer. Líder Spolu Miroslav Beblavý v najnovšom rozhovore pre Postoj (zverejníme ho budúci týždeň) hovorí o Ficovej strane ako o „mŕtvej veľrybe“, čo je celkom trefný prímer. Keď dnes Smer predstavil v Múzeu SNP svoj záver kampane, len ilustroval úplnú bezradnosť a bezzubosť strany, ktorá okrem medzičasom ošúchaného marketingu okolo osoby premiéra a pár infantilných spotov proti opozičným lídrom nevie ničím zaujať.

Peter Pellegrini ani dnes neprekvapil novou témou, emóciou či posolstvom, vravel, že chce krajinu ochrániť pred koronavírom a pred migrantmi. Ale koho to akurát teraz chytá za srdce, keď zatiaľ nemáme ani jeden prípad nakazeného Slováka a blízkovýchodní migranti sa Slovensku oblúkom vyhýbali ešte aj v onom utečeneckom roku 2015, keď ich prúdili státisíce Európou?

FOTO TASR – Michal Svítok

Imrich Gazda pred 20 d

Na modlitbe ruženca za zrušenie Istanbulského dohovoru, ktorú v utorok pred prezidentským palácom organizuje Slovenský dohovor za rodinu, sa kňaz Marián Kuffa napokon nezúčastní.

„Spišský diecézny biskup Mons. Štefan Sečka sa stretol s otcom Mariánom Kuffom a spolu hovorili o chystanom podujatí. Kvôli novým okolnostiam, najmä pokusom o politizáciu podujatia, sa otec Kuffa rozhodol svoju účasť odrieknuť,“ povedal pre Postoj hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara.

Jeden z hlavných predstaviteľov Slovenského dohovoru za rodinu (SDZR), Erik Zbiňovský, kandiduje vo voľbách na kandidačnej listine SNS. K účasti na podujatí pred prezidentským palácom opätovne vyzýval aj Marian Kotleba.

„Modlitba ruženca v akcii Zastavme zlo z Istanbulu sa koná v osobitne vypätom čase, preto vás prosíme rešpektovať nižšie uvedené pravidlá: na modlitbové stretnutie je zakázané priniesť vlastné transparenty alebo iné vizuálne či grafické prvky,“ uviedol na stránke SDZR Zbiňovský.

Predseda parlamentu a SNS tento týždeň vyzval prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby kvôli Istanbulskému dohovoru zvolala stretnutie troch najvyšších ústavných činiteľov.

Prezidentka vyhlásila, že vníma hlas ľudí, ktorí nesúhlasia s Istanbulským dohovorom. „Opakujem, že budem rešpektovať rozhodnutie parlamentu, keď rozhodne o súhlase alebo nesúhlase s ratifikáciou Istanbulského dohovoru v súlade s ústavou, ktorou sme všetci viazaní. Doteraz sa to nielen podľa mňa, ale ani podľa viacerých ústavných právnikov nestalo,“ dodala Čaputová.

Foto – Postoj

Martin Hanus pred 21 d

Kým progresívci či Alojz Hlina si zodierajú nohy v teréne, Igor Matovič chrlí nápady, Andrej Kiska absolvuje vyše desať veľkých straníckych mítingov, vystopovať premiéra Petra Pellegriniho v straníckej kampani je nemožné. Hoci sa Smer prepadáva čoraz hlbšie pod 20 percent, Pellegrini si plní najmä premiérske úlohy, občas zájde na folklórny festival a hoci je kampaň postavená na jeho bilbordovom aj facebookovom vizuále, akoby mal pocit, že už tým pre stranu vykonal svoje osobné maximum a nech už nič viac od neho nečakajú, aj tak je za ním na kandidátke plno ľudí, ktorí si o ňom nič zvlášť dobré nemyslia, Robert Fico, Erik Tomáš či Ľuboš Blaha.

A tak je doterajším vrcholom Pellegriniho kampane najnovší štvorstranový rozhovor pre týždenník Slovenka (predajnosť okolo 28-tisíc kusov), v ktorom premiér pózuje pred ženským publikom.

Pred čitateľkami sa postupne vynára obraz dokonalého sympaťáka, ktorý je do koča aj do voza, tvrdého pracanta, ktorý nemá rád odfláknutú robotu, vtedy „si trošku pokričí“, ale rýchlo sa vráti späť do normálu, „ľudia, ktorí ma poznajú, by vám asi povedali, ten Peter má úsmev na tvári aj v ťažkých chvíľach“. Veľkou témou rozhovoru je jeho spontánnosť („spontánnosť je mojou veľkou devízou, to je moje životné nastavenie“), už od začiatku uveličené redaktorky mu lichotia („vy ste si ľudí, podľa vás, čím získali?“), no nedajú sa len tak odbiť, preto sa premiéra ďalej pýtajú, či jeho spontánnosť a optimistické vyžarovanie „pramení z vášho genofondu, výchovy alebo zo životných situácií, ktorými ste prešli?“. Premiéra tak zbavujú ostychu načrieť hlbšie do svojej osobnosti, púšťa sa do opisu genofondu svojich slovenských aj talianskych predkov, ktorí vedeli tvrdo pracovať aj sa zabávať. Potom príde reč na nedávne stretnutie s pápežom Františkom, „navždy mi ostane v srdci,“ namiesto vyhradených pätnástich minút sa vraj spolu rozprávali štyridsať minút, „až to vzbudilo rozruch, čo sa deje, že pápež je ešte stále so slovenským premiérom, o čom asi tak diskutujú?“ 

Obdiv redaktoriek rastie každou odpoveďou, otázky sa tak menia na zasnené oznamovacie vety („Máte dve vysoké školy, to je dobrý základ.“), premiér vysvetľuje, čo robí preto, aby na rozdiel od iných politikov neuviazol v bratislavskej bubline, „chodím v Banskej Bystrici na poštu zaplatiť si inkaso, šeky, vybaviť všetko, čo sa ma týka, na to nevyužívam nejaké výsostné postavenie. Nepošlem asistentku, aby to za mňa vybavila“. Aj vy cítite tú človečinu?

Len je otázne, či akurát genofond zastaví pád strany, za ktorú zhodou okolností kandiduje ako volebný líder. 

Lukáš Krivošík pred 21 d

Jeden z posledných pamätníkov „zlatej éry“ Hollywoodu, herec Kirk Douglas, zomrel v stredu v neuveriteľnom veku 103 rokov. Otec ďalšieho známeho herca Michaela Douglasa bol predovšetkým známy kvôli titulnej úlohe v historickom veľkofilme Spartakus z roku 1960.

Okolo toho filmu bolo veľa politiky. Niečo o tom napísal Vladimír Palko pred štyrmi rokmi TU.

Prirodzene, Kirk Douglas hral počas svojho dlhého života v desiatkach filmov. Ja by som rád spomenul dva iné filmy s ním, ktoré si vždy rád pozriem.

Jedným z nich je pôsobivý protivojnový film Stanleyho Kubricka Cesty slávy (Paths of Glory) z roku 1957. Douglas v ňom hrá dôstojníka francúzskej armády počas prvej svetovej vojny, ktorý je nútený sledovať, ako velenie ľahkovážne obetuje jeho mužov v nezmyselných a beznádejných útokoch.

Druhým je sci-fi snímka Tajomná žiara nad Pacifikom (The Final Countdown) z roku 1980. Douglas tu hrá kapitána americkej lietadlovej lode Nimitz, ktorú náhodná fyzikálna anomália prenesie v čase do roku 1941, pred japonský útok na Pearl Harbor. Douglasova postava tu rieši dilemu, či zasiahnuť do histórie alebo nie...

Zaujímavosťou je, že aj keď politicky bol registrovaný demokrat a staromódny ľavičiar, ktorý snímkou Spartakus chcel bojovať proti diskriminácii komunistických tvorcov v Hollywoode počas McCarthyho éry, Douglas sa poznal a kamarátil aj s Reaganovcami, hoci ich rozdeľovala politika. V roku 2016, keď zomrela Nancy Reaganová, napísal o nej priateľský nekrológ.

V roku 2012 tiež varoval pred politickou polarizáciou v Spojených štátoch: „Existuje príliš veľa republikánov, príliš veľa demokratov a príliš málo Američanov.“

Herec Kirk Douglas na snímke z 9. augusta 1962. FOTO  TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 22 d

V Kanade dnes vychádza autobiografia Asie Bibi, našim čitateľom dobre známej pakistanskej kresťanky, dnes žijúcej v Kanade. Jej príbeh sme pozorne sledovali, k jej oslobodeniu pomohol aj Ján Figeľ, po dnešku sa bude možné o jej dráme dozvedieť viac.

A to v knihe Konečne slobodná! (Enfin libre!), ktorá práve vychádza vo francúzskom origináli, ak sa medzi našimi čitateľmi nájde nadšenec čítajúci vo francúzštine, poteší nás rýchla recenzia. Tí z nás, ktorí sú odkázaní na anglické zdroje, si zatiaľ musia vystačiť s malým promom, ktoré vyšlo v Guardiane. Asia Bibi pred uvedením knihy povedala: „Poznáte môj príbeh z médií, možno ste sa pokúsili predstaviť si samých seba na mojom mieste, aby ste pochopili to utrpenie, ale aj tak je to stále vzdialené od mojho života vo väzení, od pochopenia toho, čo som prežívala zo dňa na deň, alebo môjho nového života.“ O tom všetkom je jej nová kniha.

Ako však vidieť na fotke, Asia Bibi sa usmieva. Konečne.

Foto: screenshot Guardian

Jozef Majchrák pred 22 d

Český týždenník Respekt uverejnil reportáž známeho francúzskeho filozofa Bernarda-Henriho Lévyho o násilí voči kresťanom v Nigérii.

Lévy krajinu navštívil a hovoril s mnohými svedkami masakier. Na základe ich svedectiev opisuje systematické vyvražďovanie zväčša kresťanských roľníkov zo strany nomádskeho pastierskeho kmeňa Fulbov.

Toto násilie je kombináciou náboženských príčin, ako je šírenie islamizmu rozdúchavaného Boko Haram a boja o pastviny. Ide o jeden z najkrvavejších konfliktov posledných rokov, o ktorom sa však veľmi nehovorí. Islamizmus, prudký rast obyvateľstva a klimatické zmeny, ktoré spôsobujú úbytok plôch vhodných na pasenie dobytka, roztáčajú brutálnu špirálu násilia, ktorú nigérijská vláda nie je schopná zastaviť.

„Počkáme ako obvykle, až bude katastrofa zavŕšená, aby sme sa mohli rozhorčovať a dojímať? Budeme sa nečinne prizerať, ako islamizmus zoskupený v Ázii, bojujúci v Európe, porazený v Sýrii a Iraku, otvára nový front v tejto veľkej africkej krajine, kde spolu od nepamäti žili synovia Abrahámovi?“ pýta sa Lévy v texte, ktorý vyšiel vo Francúzsku a v USA.

Foto: TASR/AP – Obeťe útoku islamistov na tri kresťanské dediny v nigérijskom štáte Plateau