Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 179 d

Udalosťou týždňa bude návšteva čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga (na obr.) v Ríme, očakáva sa podpísanie memoranda, ktorým sa Taliansko pripojí ku globálnej infraštruktúre komunistickej Číny, tzv. novej hodvábnej cesty. Taliansko bude prvá krajina G7, ktorá urobí takýto krok. New York Times priniesol text o talianskom prístave Terst, ktorý sa má stať súčasťou tejto čínskej globálnej siete, je to pútavé čítanie.

Text opisuje mesto a krajinu hladnú po investíciách, čakajúce na stovky miliónov eur z Číny, s ktorými si spája sen o oživení. Novinár Timesov s úžasom zisťuje, ako Číňania už v Terste sú, koľko je tam čínskych turistov, v prístave kotví novopostavená veľká loď pre ich potreby, podpredseda talianskej vlády Luigi Di Maio má za sebou niekoľko návštev Číny v posledných týždňoch. Taliani odmietajú kritiku Ameriky a opatrné vyčkávanie Nemecka a Francúzska týkajúce sa Číny, tvrdia, že nič nebezpečné nehrozí. Taliansko napríklad prijalo zákon, ktorým chcú znemožniť, aby si Číňania kúpili Terst tak, ako absolútne ovládli grécky prístav Piraeus.Taliansko je tiež kritické v kauze Huawei, kde drží stranu Trumpa.

Zaujímavé je, ako sa Američania snažili zmeniť postoj Ríma k Pekingu, Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť Bolton Taliansku hrozil, bývalý poradca Bannon sa snažil talianskych politikov obmäkčiť, najmä Salviniho Ligu, upozorňujúc pritom na príklad, že obchod bude pre Čínu rovnakým nástrojom kolonizácie, ako to bolo v prípade Anglicka v minulosti.

Niečoho podobného sa obáva aj Gulio Camber, označený novinami za veterána a skutočného politického bosa v pozadí politiky v Terste. Hru, ktorú podľa neho chystajú rímski politici, prirovnáva k šachovej partii medzi majstrami sveta a šachovými štamgastami z kaviarne Degli Specchi, v centre Terstu, o výsledku je rozhodnuté. 

Celá vec sa týka aj nás, Terst nám je bližší, ako sa zdá. Kedysi to bol náš (čítaj rakúsky, resp. rakúsko-uhorský) prístav, je to mesto Claudia Magrisa, najlepšej talianskej kávy, spojenie stredoeurópskeho a talianskeho živlu, prepojené so Slovinskom, len niečo vyše štyroch hodín od Bratislavy.

Reportáž New York Times si možno prečítať tu.

Foto: wikimedia

Pavol Rábara pred 179 d

Ako volil farár Marián Kuffa? Odporúčal svojim klientom v Žakovciach, aby volili sudcu Harabina? Tieto otázky išla zisťovať primo do obce v Kežmarskom okrese televízia Markíza. 

Štefan Harabin v Žakovciach jasne dominoval, keď mu dalo hlas 47,5 percenta miestnych voličov. Druhá Zuzana Čaputová mala podporu len 16,3 percenta.  

Markíza v reportáži najprv ukázala, že farár Kuffa a kandidát Harabin majú niektoré spoločné témy (ako džender), aby sa neskôr v uliciach Žakoviec spýtala staršej panej, či ho volila. Tá vehementne odmietla, vraj to pán farár na omši nikdy nehovoril. 

Mladý muž z Kuffovho zariadenia sa už priznal. Prečo ste ho volili? No, ja neviem. Museli ste mať dôvod... Lebo ja teraz bývam na fare... Pán farár vám to povedal? On nám len povedal, lebo mali sme voliť Mikloša Františka, ale povedal, že máme Harabina voliť. 

„Volím toho, kto je za život,“ povedal do kamery samotný farár Kuffa. Na otázku reportéra, či svojim klientom odporúčal voliť Harabina, Kuffa odpovedal nepriamo, že všetkým odporúčal, aby nevolili liberálov. A ako sa zachová v druhom kole? „Rozhodne nebudem voliť pani Čaputovú,“ povedal s prstom namiereným do kamery.

Foto: TV Markíza

Adam Takáč pred 180 d

Súd v Česku zamietol žalobu kardinála Dominika Duku na brnenské divadlo, ktorú podal kvôli kontroverznej hre Naše násilí a vaše násilí. Informuje o tom Česká televízia. Inscenáciu chorvátskeho režiséra Olivera Frljiča uviedlo Národné divadlo Brno v máji minulého roka v rámci medzinárodného festivalu. Protestné hlasy voči nej sa ozývali už niekoľko týždňov predtým. Počas predstavenia vtrhli na pódium aktivisti a snažili sa zabrániť hercom, aby pokračovali v hraní.

Hlavným dôvodom bola scéna, v ktorej postava Ježiša znásilňuje moslimku a kde si žena vyťahuje z prirodzenia českú štátnu vlajku. Dielo malo podľa tvorcov narážať na problematiku Európy, tému migračnej krízy, ignorancie a strachu.

O pár dní po predstavení rezignoval z funkcie dlhoročný člen Umeleckej rady Divadelnej fakulty Janáčkovej akadémie múzických umení Petr Osolsobě ako prejav nesúhlasu s mlčaním a nečinnosťou rady voči kontroverznej inscenácii.

Kardinál Duka podal na divadlo žalobu a žiadal ospravedlnenie za zásah do jeho vyznania. Pripojil sa k nemu jeho právnik Ronald Nemec, ktorý uviedol, že sloboda slova nie je neobmedzená. 

Podľa sudcu však o zásah do práv nešlo. „Cítili sa urazení, pretože reprezentant ich cirkvi, či už to bol Ján Pavol II., alebo Ježiš Kristus, bol zobrazený, povedzme, pre nich dehonestujúco, ale na ich právach sa to neprejavilo. Oni nie sú nijako obmedzovaní v ďalšej činnosti praktizovania svojej viery,“ vyhlásil sudca Ondřej Sekvard s tým, že keby bol v predstavení zobrazený Duka alebo Nemec, mohli by sa domáhať ospravedlnenia.

Rozsudok súdu nie je právpoplatný, žalobcovia sa chcú podľa ČT odvolať. 

Podľa právnika Ronalda Nemca inscenácia prekročila hranice. „Je napríklad zákaz spochybňovania holokaustu, nie je možné mať divadelnú hru úplne o čomkoľvek. Vždy existujú hranice, za ktoré nemožno prejsť.“

Názory na predstavenie sa vlani líšili aj v katolíckom prostredí. Ku kritikom hry sa pridal pražský pomocný biskup Václav Malý, naopak, obhajoval ju kňaz Tomáš Halík.

Foto: Český kardinál Dominik Duka. (TASR/Henrich Mišovič)

Jozef Majchrák pred 180 d

Agentúra Focus zverejnila aj dáta, koho v prvom kole prezidentských volieb volili sympatizanti politických strán. Tu je niekoľko zaujímavých údajov z výskumu, ktorý agentúra uskutočnila pre TV Markíza.

Zuzana Čaputová dokázala bodovať aj medzi sympatizantmi SNS, 25 percent z nich jej dalo svoj hlas, 29 percent volilo Maroša Šefčoviča a 24 percent Štefana Harabina. 

Naopak, sympatizanti Smeru hlasovali pomerne disciplinovane. Až 71 percent hlasov tu získal Maroš Šefčovič. Z ostatných kandidátov túto skupinu dokázal osloviť iba Štefan Harabin (19 percent). Zuzana Čaputová či Marian Kotleba tu de facto neexistovali. 

Medzi sympatizantmi Sme rodina Zuzana Čaputová porazila Milana Krajniaka. Čaputová získala 33 percent ich hlasov, Krajniak 23 percent.

Polovicu hlasov sympatizantov KDH, ktoré nemalo vlastného kandidáta, získal František Mikloško. Druhá bola Zuzana Čaputová (23 percent), tretí Maroš Šefčovič (11 percent). Štefan Harabin ani Marian Kotleba medzi voličmi KDH výraznejšie  nebodovali. 

Ján Duda pred 182 d

Evanjelium 2. pôstnej nedele (17. 3. 2019) je o tom, ako sa Ježiš premenil na hore a videli to Peter, Jakub a Ján (Lk 9,28-36). A čo vlastne videli?

(1) „Zahalil ich oblak, z ktorého počuli hlas.“ „Vzhľad Ježišovej tváre sa zmenil a jeho odev zažiaril belobou.“ Aj tak, čo apoštoli vlastne videli? 

(2) Tajomný božský mrak? Ak si pomôžeme knihou Exodus (kapitoly 20-24), Boh sprevádzal Izraelitov pri putovaní z Egypta ako oblak; Mojžiš vystúpil na horu Sinaj, ktorú zahalil oblak, akýsi božský mrak; na hore Premenenia horu taktiež zahalil mrak. V žalme 18,12 sa píše, že „oblak a mrákota sú vôkol Boha“. M. Novák napísal knihu s názvom „Boha nikto nevidí!“. Dionysius Aeropagita napísal, že ani Mojžiš Boha nevidel, videl iba miesto, kde (Boh) stál. Sv. Maxim k tomu dodal, že „potom ako Mojžiš uvidel miesto, kde Boh stál, bol okamžite odpútaný od všetkého viditeľného, zmyslového a špekulatívneho“. Boh je nad každým poznaním (O mystickej teológii, s. 19).

(3) Videli „Božiu slávu“? Ak si pomôžeme „videním“ kameňovaného diakona Štefana (Sk 7,55), ktorý vykríkol: „Vidím otvorené nebo, resp. Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha.“ Akými očami toto mohol vidieť? Telesnými alebo duchovnými?

(4) Pri Premenení apoštoli videli „jeho (Božiu) slávu“, „ocitli sa v Božom mraku/oblaku“ a Ježiš „zažiaril“ ako svetlo. Vyjadrenia o Bohu vedú ľudský rozum kdesi do tajomna, do neznáma, do božskej prítomnosti, ktorú nazývame nebom (O mystickej teológii, 20). Na druhej strane, apoštol Pavol nám pripomína, že „naša vlasť je v nebesiach“ (Flp 4,1).

Zhrnutie: nebo sa začína na zemi naším očisťovaním/askézou. Tak, ako to robil Mojžiš skôr, než vystúpil na horu a vstúpil do Božieho oblaku. Začína sa námahou výstupu na horu Premenenia. Začína sa modlitbou, ako na to poukazuje Ježiš na hore.

Požehnanú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

 

Foto: robertharding.com

Lukáš Krivošík pred 182 d

Američania majú k dispozícii viac obytného priestoru ako Európania. Kým na jedného obyvateľa USA pripadá v priemere 2,4 obytnej miestnosti (bez kuchyne, kúpeľne, WC, špajze, chodby, či garáže) a v tomto ukazovateli sú druhí v OECD po Kanaďanoch, takmer na opačnom konci rebríčka je Slovensko, kde pripadá v priemere 1,1 miestnosti na osobu.

Vyplýva to z jedného z grafov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, na ktorý upozornil článok, uverejnený na webe amerického Mises Institute. Môžete si ho v angličtine prečítať TU.

Článok si všíma veľkosť obydlia ako občas prehliadaný prvok životnej úrovne. A okrem iného cituje nemeckého ekonóma Hansa Wernera-Sinna, podľa ktorého priemerné americké obydlie je o 50 až 75 percent väčšie ako európske.

Ak sa vychádza len z priemerného počtu izieb na jednotlivca, po Kanaďanoch a Američanoch nasledujú obyvatelia Nového Zélandu, Austrálie a prekvapujúco, relatívne husto zaľudneného Belgicka.

Naopak, za Slovenskom sa v rámci OECD umiestnilo len Poľsko, Turecko a Mexiko.

Výstavba rodinných domov pri Bratislave. Ilustračné FOTO TASR – Štefan Puškáš

Pavol Rábara pred 183 d

Súčasťou duchovnej podstaty pôstu je okem samotnej askézy aj modlitba a almužna. Možností, ako sa podujať k väčšej štedrosti, je mnoho. Niekto prispeje obľúbenému predajcovi Nota Bene o pár eur navyše, iný sa rozhodne venovať miesto peňazí pozornosť a čas ľuďom na okraji spoločnosti. 

V súvislosti s almužou sú tu aj rozličné možnosti, ktoré ponúkajú (nielen) kresťanské charitné združenia. Jednou z nich je aj známy pôstny projekt Tehlička. Tento rok prišiel jeho organizáor, združenie SAVIO, s témou pomoci ľuďom v indickom štáte Kérala, ktorý postihli v auguste 2018 ničivé povodne.  

Organizátori zbierky informujú, že najväčšie ničivé povodne v oblasti za posledných sto rokov pripravili tisíce ľudí o strechu nad hlavou. Záplavy si vyžiadali takmer 500 obetí na životoch a mnohých nezvestných. V humanitárnych táboroch je stále 24-tisíc ľudí, voda zničila 20-tisíc domov, došlo aj k zosuvom pôdy a mnohé polia a veľké poľnohospodárske plochy zostali úplne zdevastované. Zahynulo tiež osemtisíc kusov dobytka.

Cieľom zbierky je opraviť povodňou zasiahnuté domy či nanovo postaviť tie úplne zničené a zároveň zabezpečiť spôsob živobytia pre najviac zasiahnuté chudobné rodiny. 

Občianske združenie SAVIO spolupracuje s miestnymi saleziánmi, ktorí v Kérale pôsobia od začiatku 20. storočia. Viac informácií o zbierke nájdete na stránke združenia SAVIO. 

Foto: Záchrana ľudí zo zaplavených dedín, zdroj: SAVIO – Breads Bangalore, India

 

Jaroslav Daniška pred 184 d

Po ďalších neúspešných hlasovaniach v britskej snemovni sa živo diskutuje, čo ďalej. Donald Tusk (čo predpokladá konzultáciu s Merkelovou) navrhuje veľkorysosť a dlhodobejší odklad odchodu Británie z EÚ, s odkladom súhlasí aj írsky premiér, ktorý hovorí o konci roku 2020, Briti by ale podľa neho aj predsedu Komisie Junckera mali v máji usporiadať voľby do Europarlamentu. Z Londýna zase počuť žiadosť o čiastočný odklad z konca marca na koniec júna tohto roku. Najtvrdšie sa momentálne správa francúzsky prezident Macron. Britská snemovňa má ďalšie hlasovanie absolvovať budúci týždeň, vo štvrtok o týždeň bude o téme rokovať aj Európska rada.

Problém je najmä vnútropolitický, keďže premiérka Mayová s ním zjavne nevie pohnúť a keďže jej kritici v strane ju nemôžu najbližší rok zosadiť, otázka je, kedy príde s rezignáciou sama. Bez obnovenia jednoty v konzervatívnej strane sa riešenie, zdá sa, nečrtá.

Foto: TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 184 d

Patrí sa zaznamenať, že v Poľsku sa udialo pár politických zmien, ktoré budú mať dôsledky. Pred májovými eurovoľbami vznikla Európska koalícia, ide o koalíciu 5 strán od stredu doľava (Občianska platforma, SLD, PSL, Nowoczesna, Zelení), ide o pomerne prelomový krok, keďže súčasťou koalície je strana, ktorá je jedným z dedičov Solidarity a Únie slobody – liberálna Občianska platforma, spolu s dedičom poľskej komunistickej strany, dnešné SLD.

Proti Európskej koalícii stojí blok vedený PiS s niekoľkými ministranami s názvom Zjednotená pravica, treťou silou je nové hnutie Jar, ktoré vedie Robert Biedroň, nasleduje ho Kukizova strana, ktorá drží skôr stranu Kaczynského.

V poslednom prieskume pre denník Rzeczpospolita vedie stále PiS (Zjednotená pravica) so 40 percentami, tesne nasledovaný Európskou koalíciou s 38 percentami, Biedroňovo hnutie je tretie so 7 percentami, Kukiz má 5 percent. Voliči sú teda rozdelení presne pol na pol. PiS stále vedie, ako píšu noviny, ale už nedominuje.

Biedroň ťaží zo zjednotenia širokého frontu od stredu doľava, ponúka totiž oveľa väčšiu dávku sociálno-ekonomického populizmu v kombinácii s témami progresívnej ľavice, sám vystupuje veľmi slušne a úctivo, čím sa tiež líši od ostro polarizovanej scény, jeho momentum ale trochu upadá (napriek podpore libmédií), potreboval by personálne posilniť, na čo potrebuje úspech v eurovoľbách, inak mu hrozí ďalší pokles. Kukiz bojuje o prežitie. Dva hlavné bloky sú zárukou ďalšej zostrenej polarizácie poľskej politiky. Riadne parlamentné voľby budú v Poľsku na jeseň tohto roku.

Foto: Nicolas Raymond/flickr.com

Jaroslav Daniška pred 184 d

Včera bola na RTVS odvysielaná ďalšia časť z dokumentov a diskusíí k desiatke najväčších Slovákov, témou bol Andrej Hlinka a jeho advokátom Ján Čarnogurský, o téme v druhej časti diskutovali prof. Holec a dr. Hanula z SAV.

Išlo o doteraz najlepšiu reláciu zo série, každé doterajšie spracovanie Hlinku páchlo naftalínom, resp. adoráciou alebo presilenou dekonštrukciou, podľa príslušnosti k tej-ktorej strane.

Čarnogurský, naopak, uchopil Hlinku politicky sebavedomo, suverénne ho oddelil od jeho neskoršej tisovskej a komunistickej mytológie. Viaceré body mierili presne, napr. keď poukázal na Hlinkovu podporu mobilizácie a vojenskú obranu čs. republiky pred Hitlerom, resp. zásadný rozdiel medzi Hlinkovým pohrebom v roku 1938, kde sa nehajlovalo, neboli prítomné žiadne fašistické a fašizoidné symboly, pohreb bol kresťanský a politicky národné spoločenstvo zjednocoval, a podobou spomienky pri prvom výročí pohrebu v roku 1939, kde to už bolo celé inak.

Zaujímavé veci zazneli aj v následnej diskusii, nielen niektoré dôležié korekcie (korupcia, Hlinkov nízky rozhľad, inde zase rozvinuté schopnosti), ale aj Hlinkovo uvažovanie o samovražde, na zmienku v korešpondencii upozornil prof. Holec.

Bola to dobrá relácia, po prvýkrát som mal pocit, že Hlinka bol vo verejnoprávnom priestore uchopený správnym spôsobom. Reláciu si možno pozrieť v archíve RTVS.

Foto: RTVS.sk