Krátke správy redakcie

Lukáš Krivošík pred 180 d

Známy kanadský profesor psychológie Jordan Peterson v pondelok oznámil, že na jeseň strávi dva mesiace ako hosťujúci profesor na teologickej fakulte Univerzity v Cambridge, v Spojenom kráľovstve. Malo ísť o „príležitosť rozprávať sa s odborníkmi na náboženstvo všetkého druhu a tiež s tamojšími študentmi“.

No v stredu britský denník The Guardian priniesol správu, že Univerzita v Cambridge odvolala pozvanie pre Petersona. Dôvod? Vlna pobúrenia od vyučujúcich i časti študentov.

Kanadský profesor, známy svojím odporom voči politickej korektnosti a ľavicovo-progresívnej politike identity, je vraj „málo inkluzívny“.

Slovami hovorcu univerzity: „Cambridge je inkluzívnym prostredím a očakávame od celého nášho personálu, že sa bude držať našich princípov. Nie je tu miesto pre niekoho, kto to nedokáže.“

Peterson je jeden z celosvetovo najznámejších verejných intelektuálov súčasnosti. Jeho kniha 12 pravidiel pre život si čitateľov našla aj na Slovensku.

Britské noviny zároveň priniesli stanovisko zväzu cambridgských študentov: „Odľahlo nám, keď sme sa dozvedeli, že žiadosť Jordana Petersona o hosťujúce profesorstvo bola zamietnutá. (...) Jeho práca a názory nie sú reprezentatívne, pokiaľ ide o študentstvo a tak ani nevidíme jeho návštevu ako hodnotný prínos pre univerzitu...“

Jordan Peterson na podujatí v texaskom Dallase, 15. jún 2018. FOTO – Wikimedia Commons/Gage Skidmore

Jaroslav Daniška pred 181 d

Volajú sa Joe Biden a Bernie Sanders, dvaja topkandidáti demokratov v nadchádzajúcich primárkach na nomináciu strany na prezidentský úrad 2020. Obidvaja sú považovaní za silných kandidátov, Joe bol viceprezident, pôsobí prezidentsky a Bernie aj za autentického socialistického ľavičiara, ktorému minule len tesne „zobrala“ nomináciu Hillary a podľa jeho sympatizantov si nomináciu proste zaslúži.

Lenže Biden (na obr.) bude mať budúci rok 78, Sanders dokonca 79 rokov. (Mimochodom, momentálne najvyššie postavená demokratka vo Washingtone Nancy Pelosiová bude mať 79 budúci týždeň.) Vek bude téma, napokon aj kvôli Trumpovi (v čase volieb bude mať 74). Zdá sa, že Washington sa v niečom nebezpečne podobá na Vatikán, aj keď volebný systém je dosť iný.

David von Drehle si vo svojom texte vo Washington Post všíma ešte jednu vec. Joe a Bernie nezapadajú do šablón dnešných demokratov, nielen imidžom, ale minulosťou a postojmi z minulosti: tu trochou sexizmu, tu trochou rasizmu, predstavte si, že Biden hovoril pozitívne o republikánskom senátorovi Stromovi Thurmondovi, nesúhlasil s desegračnou politikou školských autobusov v 70. rokoch, nebol dostatočne tvrdý počas schvaľovania konzervatívneho sudcu Clarenca Thomasa pred skoro 30 rokmi a podobne. Sanders zase často hlasoval nezávisle na strane.

Že je to všetko trápne inkvizičné? Tak ďaleko zašli americkí demokrati. Zároveň ale platí, že Biden aj Sanders sú zvoliteľnejší ako mladšie militantne liberálne ročníky, tak uvidíme.

Foto: wikimedia, Joe Biden

Lukáš Krivošík pred 182 d

Len necelá tretina firiem na Slovensku inovuje. Či už ide o prinášanie nových prototypov, patentov, alebo zlepšovanie výrobných postupov, len päť krajín je na tom ešte horšie ako my. Priemeru v EÚ zodpovedá viac ako polovičný podiel inovatívnych firiem.

Upozornila na to analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková, odvolávajúc sa na údaje Eurostatu. Celú jej tlačovú správu s prehľadnou tabuľkou podielov inovatívnych firiem na ekonomikách jednotlivých členských štátov EÚ nájdete TU.

Kým na Slovensku patrí k inovatívnym len 31 percent firiem, v susednej Českej republike je ich 46 percent. Najväčší podiel inovatívnych firiem má v EÚ Belgicko (68 %), prekvapujúco Portugalsko (67 %), Fínsko (65 %), Luxembursko (64 %), Nemecko (64 %) a taktiež susedné Rakúsko (62 %)...

Minulý mesiac som na tomto mieste písal o tom, že na výšku platov v krajine nevplýva len dopyt po pracovnej sile či produktivita vo fabrike jediného zamestnávateľa zo zahraničia. Slovensko má problém, že len menšina firiem patrí k technologickej špičke, kým väčšina v produktivite zaostáva.

Aj keď inovatívnosť sa netýka len zvyšovania produktivity, súvis medzi nízkymi platmi na Slovensku a nízkym podielom inovatívnych a súčasne málo produktívnych firiem tu zrejme bude. O súvislosti výšky platov s vybavenosťou ekonomiky kapitálovými statkami (stroje, nástroje... vlastne veci, ktoré slúžia na výrobu vecí) nedávno veľmi názorne písal TU ekonóm Martin Vlachynský.

Cesta k vyšším platom vedie cez zvyšovanie produktivity v približne dvoch tretinách slovenských firiem, ktoré v tomto zaostávajú. K čomu treba pridať podporu kultúry systematického inovovania, tak pokiaľ ide o manažment, výrobu, ako aj predaj.

Výstava technických inovácií TECH INNO DAY na Fakulte informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave 7. apríla 2016. Ilustračné FOTO TASR – Andrej Galica

Jaroslav Daniška pred 182 d

Tomio Okamura, český populista, sa chystal napodobniť nášho Igora Matoviča – chcel v eurovoľbách kandidovať z posledného miesta a v prípade zvolenia sa mandátu vzdať, aby neprišiel o mandát v domácom parlamente.

Objavil sa však problém: české ministerstvo vnútra spochybnilo takúto možnosť, vidí možný konflikt so zákonom. Okamura preto kandidovať vôbec nebude: „Vzhledem k tomu, že výklad odkazuje na případné soudní rozhodnutí v této věci a po dobu jednání soudu na možnost neobsazení mandátu, přijalo předsednictvo hnutí rozhodnutí nahradit předsedu hnutí Tomia Okamuru na posledním místě kandidátní listiny jiným kandidátem,“ píše sa vo vyhlásení jeho strany.

Východisková situácia medzi Okamurom a Matovičom sa nelíšila v ničom, otázka je, v čom sa líšia naše zákony, či by pre zmenu Matovič nemal napodobniť Okamuru. Časť politickej konkurencie by o výklad pravidiel mohla mať záujem, veď keby išlo o niekoho iného, trnavský politik by nezaváhal.

Foto: wikimedia

Jaroslav Daniška pred 182 d

Udalosťou týždňa bude návšteva čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga (na obr.) v Ríme, očakáva sa podpísanie memoranda, ktorým sa Taliansko pripojí ku globálnej infraštruktúre komunistickej Číny, tzv. novej hodvábnej cesty. Taliansko bude prvá krajina G7, ktorá urobí takýto krok. New York Times priniesol text o talianskom prístave Terst, ktorý sa má stať súčasťou tejto čínskej globálnej siete, je to pútavé čítanie.

Text opisuje mesto a krajinu hladnú po investíciách, čakajúce na stovky miliónov eur z Číny, s ktorými si spája sen o oživení. Novinár Timesov s úžasom zisťuje, ako Číňania už v Terste sú, koľko je tam čínskych turistov, v prístave kotví novopostavená veľká loď pre ich potreby, podpredseda talianskej vlády Luigi Di Maio má za sebou niekoľko návštev Číny v posledných týždňoch. Taliani odmietajú kritiku Ameriky a opatrné vyčkávanie Nemecka a Francúzska týkajúce sa Číny, tvrdia, že nič nebezpečné nehrozí. Taliansko napríklad prijalo zákon, ktorým chcú znemožniť, aby si Číňania kúpili Terst tak, ako absolútne ovládli grécky prístav Piraeus.Taliansko je tiež kritické v kauze Huawei, kde drží stranu Trumpa.

Zaujímavé je, ako sa Američania snažili zmeniť postoj Ríma k Pekingu, Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť Bolton Taliansku hrozil, bývalý poradca Bannon sa snažil talianskych politikov obmäkčiť, najmä Salviniho Ligu, upozorňujúc pritom na príklad, že obchod bude pre Čínu rovnakým nástrojom kolonizácie, ako to bolo v prípade Anglicka v minulosti.

Niečoho podobného sa obáva aj Gulio Camber, označený novinami za veterána a skutočného politického bosa v pozadí politiky v Terste. Hru, ktorú podľa neho chystajú rímski politici, prirovnáva k šachovej partii medzi majstrami sveta a šachovými štamgastami z kaviarne Degli Specchi, v centre Terstu, o výsledku je rozhodnuté. 

Celá vec sa týka aj nás, Terst nám je bližší, ako sa zdá. Kedysi to bol náš (čítaj rakúsky, resp. rakúsko-uhorský) prístav, je to mesto Claudia Magrisa, najlepšej talianskej kávy, spojenie stredoeurópskeho a talianskeho živlu, prepojené so Slovinskom, len niečo vyše štyroch hodín od Bratislavy.

Reportáž New York Times si možno prečítať tu.

Foto: wikimedia

Pavol Rábara pred 182 d

Ako volil farár Marián Kuffa? Odporúčal svojim klientom v Žakovciach, aby volili sudcu Harabina? Tieto otázky išla zisťovať primo do obce v Kežmarskom okrese televízia Markíza. 

Štefan Harabin v Žakovciach jasne dominoval, keď mu dalo hlas 47,5 percenta miestnych voličov. Druhá Zuzana Čaputová mala podporu len 16,3 percenta.  

Markíza v reportáži najprv ukázala, že farár Kuffa a kandidát Harabin majú niektoré spoločné témy (ako džender), aby sa neskôr v uliciach Žakoviec spýtala staršej panej, či ho volila. Tá vehementne odmietla, vraj to pán farár na omši nikdy nehovoril. 

Mladý muž z Kuffovho zariadenia sa už priznal. Prečo ste ho volili? No, ja neviem. Museli ste mať dôvod... Lebo ja teraz bývam na fare... Pán farár vám to povedal? On nám len povedal, lebo mali sme voliť Mikloša Františka, ale povedal, že máme Harabina voliť. 

„Volím toho, kto je za život,“ povedal do kamery samotný farár Kuffa. Na otázku reportéra, či svojim klientom odporúčal voliť Harabina, Kuffa odpovedal nepriamo, že všetkým odporúčal, aby nevolili liberálov. A ako sa zachová v druhom kole? „Rozhodne nebudem voliť pani Čaputovú,“ povedal s prstom namiereným do kamery.

Foto: TV Markíza

Adam Takáč pred 183 d

Súd v Česku zamietol žalobu kardinála Dominika Duku na brnenské divadlo, ktorú podal kvôli kontroverznej hre Naše násilí a vaše násilí. Informuje o tom Česká televízia. Inscenáciu chorvátskeho režiséra Olivera Frljiča uviedlo Národné divadlo Brno v máji minulého roka v rámci medzinárodného festivalu. Protestné hlasy voči nej sa ozývali už niekoľko týždňov predtým. Počas predstavenia vtrhli na pódium aktivisti a snažili sa zabrániť hercom, aby pokračovali v hraní.

Hlavným dôvodom bola scéna, v ktorej postava Ježiša znásilňuje moslimku a kde si žena vyťahuje z prirodzenia českú štátnu vlajku. Dielo malo podľa tvorcov narážať na problematiku Európy, tému migračnej krízy, ignorancie a strachu.

O pár dní po predstavení rezignoval z funkcie dlhoročný člen Umeleckej rady Divadelnej fakulty Janáčkovej akadémie múzických umení Petr Osolsobě ako prejav nesúhlasu s mlčaním a nečinnosťou rady voči kontroverznej inscenácii.

Kardinál Duka podal na divadlo žalobu a žiadal ospravedlnenie za zásah do jeho vyznania. Pripojil sa k nemu jeho právnik Ronald Nemec, ktorý uviedol, že sloboda slova nie je neobmedzená. 

Podľa sudcu však o zásah do práv nešlo. „Cítili sa urazení, pretože reprezentant ich cirkvi, či už to bol Ján Pavol II., alebo Ježiš Kristus, bol zobrazený, povedzme, pre nich dehonestujúco, ale na ich právach sa to neprejavilo. Oni nie sú nijako obmedzovaní v ďalšej činnosti praktizovania svojej viery,“ vyhlásil sudca Ondřej Sekvard s tým, že keby bol v predstavení zobrazený Duka alebo Nemec, mohli by sa domáhať ospravedlnenia.

Rozsudok súdu nie je právpoplatný, žalobcovia sa chcú podľa ČT odvolať. 

Podľa právnika Ronalda Nemca inscenácia prekročila hranice. „Je napríklad zákaz spochybňovania holokaustu, nie je možné mať divadelnú hru úplne o čomkoľvek. Vždy existujú hranice, za ktoré nemožno prejsť.“

Názory na predstavenie sa vlani líšili aj v katolíckom prostredí. Ku kritikom hry sa pridal pražský pomocný biskup Václav Malý, naopak, obhajoval ju kňaz Tomáš Halík.

Foto: Český kardinál Dominik Duka. (TASR/Henrich Mišovič)

Jozef Majchrák pred 183 d

Agentúra Focus zverejnila aj dáta, koho v prvom kole prezidentských volieb volili sympatizanti politických strán. Tu je niekoľko zaujímavých údajov z výskumu, ktorý agentúra uskutočnila pre TV Markíza.

Zuzana Čaputová dokázala bodovať aj medzi sympatizantmi SNS, 25 percent z nich jej dalo svoj hlas, 29 percent volilo Maroša Šefčoviča a 24 percent Štefana Harabina. 

Naopak, sympatizanti Smeru hlasovali pomerne disciplinovane. Až 71 percent hlasov tu získal Maroš Šefčovič. Z ostatných kandidátov túto skupinu dokázal osloviť iba Štefan Harabin (19 percent). Zuzana Čaputová či Marian Kotleba tu de facto neexistovali. 

Medzi sympatizantmi Sme rodina Zuzana Čaputová porazila Milana Krajniaka. Čaputová získala 33 percent ich hlasov, Krajniak 23 percent.

Polovicu hlasov sympatizantov KDH, ktoré nemalo vlastného kandidáta, získal František Mikloško. Druhá bola Zuzana Čaputová (23 percent), tretí Maroš Šefčovič (11 percent). Štefan Harabin ani Marian Kotleba medzi voličmi KDH výraznejšie  nebodovali. 

Ján Duda pred 185 d

Evanjelium 2. pôstnej nedele (17. 3. 2019) je o tom, ako sa Ježiš premenil na hore a videli to Peter, Jakub a Ján (Lk 9,28-36). A čo vlastne videli?

(1) „Zahalil ich oblak, z ktorého počuli hlas.“ „Vzhľad Ježišovej tváre sa zmenil a jeho odev zažiaril belobou.“ Aj tak, čo apoštoli vlastne videli? 

(2) Tajomný božský mrak? Ak si pomôžeme knihou Exodus (kapitoly 20-24), Boh sprevádzal Izraelitov pri putovaní z Egypta ako oblak; Mojžiš vystúpil na horu Sinaj, ktorú zahalil oblak, akýsi božský mrak; na hore Premenenia horu taktiež zahalil mrak. V žalme 18,12 sa píše, že „oblak a mrákota sú vôkol Boha“. M. Novák napísal knihu s názvom „Boha nikto nevidí!“. Dionysius Aeropagita napísal, že ani Mojžiš Boha nevidel, videl iba miesto, kde (Boh) stál. Sv. Maxim k tomu dodal, že „potom ako Mojžiš uvidel miesto, kde Boh stál, bol okamžite odpútaný od všetkého viditeľného, zmyslového a špekulatívneho“. Boh je nad každým poznaním (O mystickej teológii, s. 19).

(3) Videli „Božiu slávu“? Ak si pomôžeme „videním“ kameňovaného diakona Štefana (Sk 7,55), ktorý vykríkol: „Vidím otvorené nebo, resp. Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha.“ Akými očami toto mohol vidieť? Telesnými alebo duchovnými?

(4) Pri Premenení apoštoli videli „jeho (Božiu) slávu“, „ocitli sa v Božom mraku/oblaku“ a Ježiš „zažiaril“ ako svetlo. Vyjadrenia o Bohu vedú ľudský rozum kdesi do tajomna, do neznáma, do božskej prítomnosti, ktorú nazývame nebom (O mystickej teológii, 20). Na druhej strane, apoštol Pavol nám pripomína, že „naša vlasť je v nebesiach“ (Flp 4,1).

Zhrnutie: nebo sa začína na zemi naším očisťovaním/askézou. Tak, ako to robil Mojžiš skôr, než vystúpil na horu a vstúpil do Božieho oblaku. Začína sa námahou výstupu na horu Premenenia. Začína sa modlitbou, ako na to poukazuje Ježiš na hore.

Požehnanú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

 

Foto: robertharding.com

Lukáš Krivošík pred 185 d

Američania majú k dispozícii viac obytného priestoru ako Európania. Kým na jedného obyvateľa USA pripadá v priemere 2,4 obytnej miestnosti (bez kuchyne, kúpeľne, WC, špajze, chodby, či garáže) a v tomto ukazovateli sú druhí v OECD po Kanaďanoch, takmer na opačnom konci rebríčka je Slovensko, kde pripadá v priemere 1,1 miestnosti na osobu.

Vyplýva to z jedného z grafov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, na ktorý upozornil článok, uverejnený na webe amerického Mises Institute. Môžete si ho v angličtine prečítať TU.

Článok si všíma veľkosť obydlia ako občas prehliadaný prvok životnej úrovne. A okrem iného cituje nemeckého ekonóma Hansa Wernera-Sinna, podľa ktorého priemerné americké obydlie je o 50 až 75 percent väčšie ako európske.

Ak sa vychádza len z priemerného počtu izieb na jednotlivca, po Kanaďanoch a Američanoch nasledujú obyvatelia Nového Zélandu, Austrálie a prekvapujúco, relatívne husto zaľudneného Belgicka.

Naopak, za Slovenskom sa v rámci OECD umiestnilo len Poľsko, Turecko a Mexiko.

Výstavba rodinných domov pri Bratislave. Ilustračné FOTO TASR – Štefan Puškáš