Krátke správy redakcie

Ján Duda pred 174 d

Podobenstvo o márnotratnom synovi (Lk 15,1-3.11-32) štvrtej pôstnej nedele (31.03.2019) je jedným z najkrajších statí Svätého písma. Len tri poznámky.

(1) Je dobré, ak syn prosí o dedičstvo (sv. Ambróz, s. 124). A zdôvodňuje to konštatovaním, že Boh dáva svoje dedičstvo synom, ktorí ho o Božie dedičstvo prosia. Kto prosí, dostane! Posolstvom tohto výkladu je v tom, že je potrebné prosiť Boha o dedičstvo, lebo neprosiť znamená, že ho nedostaneme. Iná vec je, ak dedičstvo premrháme.

(2) Je dobré ostať pri otcovi (Enzo Bianchi, prior z Bose, katolícky kňaz, známy autor kníh o duchovnom živote). Svoje tvrdenie postavil na tomto zdôvodnení: ak syn žiada o dedičstvo, akoby už svojho otca považoval za mŕtveho. Napriek tomuto poníženiu, otec mu dedičstvo dal. Len pri návrate to synovi jemne pripomenul, keď nariadil oslavu: „Lebo tento môj syn bol mŕtvy, ale ožil...“

(3) Prečo sa starší syn, ktorý ostal pri otcovi, správa tak čudne a odmieta sa tešiť z návratu brata? Zdá sa, že v jeho srdci sa ozval „pán“ (čítaj presvedčenie, že on je tu pánom). Tento nešťastný druh presvedčenia je naozaj nešťastím pre mnohých. On je „čosi“, je „niekto“, má „svoje postavenie“, a preto „vždy musí mať pravdu“... Toto je skutočné nešťastie človeka, lebo dokáže zatvrdiť jeho srdce a „zabiť“ v jeho srdci lásku a prajnosť. Syn, ktorý ostal pri otcovi, sa týmto vyfarbil a táto situácia odhalila, aký naozaj je.

Požehnaný pôstny slnečný víkend praje všetkým Ján Duda.

Pavol Rábara pred 175 d

Máme za sebou parlamentnú bitku súvisiacu s tzv. Istanbulským dohovorom. Hoci si netreba robiť veľké ilúzie o úmysle časti poslancov, ktorí hlasovali za stopnutie ratifikácie, výsledok hlasovania je jednoznačne dobrou správou. 

Postoj priniesol za posledné roky viacero textov, ktoré poukazovali na kontroverznosť dohovoru. Jedným, ak nie dokonca prvým z nich, bol rozhovor s Danielom Lipšicom z mája 2015. 

Lipšic mal totiž už v tom čase vypracovanú právnu analýzu dohovoru, čím celá debata dostala trochu nový rozmer. Ku kresťanským aktivistom sa teda pridal hlas uznávaného právnika a politika, ktorý sa nezvykol príliš vyhraňovať a mal vždy rešpekt aj u liberálnych médií.  

Daniel Lipšic sa dnes k téme Istanbulského dohovoru vrátil. Vo svojom dlhom statuse na facebooku, prioritne zameranom na voľby, sa o dohovore vyjadril takto: 

„Rovnako súhlasím, že tzv. Istanbulský dohovor predstavuje určité riziko. Ešte v roku 2012 som k nemu robil pre COMECE (Komisiu európskych biskupských konferencií) stručnú právnu analýzu. 

V tom čase ešte mnohí dnešní bojovníci proti ‚džendžeru‘ nemali ani len potuchy o tejto medzinárodnej zmluve. Trochu mi síce prekáža hystéria v diskusii k tejto téme, ale celkovo považujem za málo prezieravé ratifikovať akékoľvek medzinárodné zmluvy s vágnymi právnymi termínmi, ktorých ‚evolučný‘ výklad (z roka na rok) je zverený do rúk komisie medzinárodných expertov.“

Keď človek číta niektoré články o zastavení ratifikácie dohovoru, musí sa trochu pozastaviť. Napríklad titulok v Denníku N: „Poslanci zastavili ratifikáciu Istanbulského dohovoru, pridávame sa k Rusku a Azerbajdžanu.“ Tieto dve krajiny totiž zo štátov Rady Európy dohovor nepodpísali. 

Trochu mi to celé nejde do hlavy. Žeby nás Daniel Lipšic svojím odborným názorom posielal tiež k Putinovi? 

FOTO TASR - Martin Baumann

Lukáš Krivošík pred 176 d

Poslanci NR SR ústavnou väčšinou schválili zastropovanie dôchodkov na 64 rokov. Odborníci už dlhšie upozorňujú, že pri znižujúcej sa základni prispievateľov do dôchodkového systému v kombinácii s predlžujúcim sa vekom dožitia za pár rokov zastropovanie vytvorí problémy v penzijnom systéme. 

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozornila na svojom facebooku na malú kuriozitu. V doložke vplyvov samotní predkladatelia (E. Tomáš, V. Faič, R. Fico, L. Kamenický, R. Madej, J. Podmanický a J. Vaľová) priznávajú: „dôchodcovia budú síce poberať dôchodok dlhšie, ale v nižšej výške“.

Nuž, v ekonomike, ako aj v politike platí princíp „niečo za niečo“. Následky tohto ústavného zákona sa môžu prejaviť až o mnoho rokov. V každom prípade, nikto nemôže tvrdiť, že nebol varovaný. A to dokonca samotnými predkladateľmi.

Ilustračné FOTO TASR – Martin Baumann

Lukáš Krivošík pred 178 d

Poslanci Európskeho parlamentu schválili bezo zmeny kontroverznú smernicu o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu. Za hlasovalo 348 poslancov, 274 bolo proti, 36 sa zdržali.

Zo Slovenska sedí v Európskom parlamente 13 europoslancov. O smernici hlasovali nasledujúcim spôsobom:

ZA: Ivan Štefanec, Eduard Kukan, Miroslav Mikolášik, József Nagy, Vladimír Maňka, Monika Smolková, Boris Zala, Pál Csáky.

PROTI: Richard Sulík, Jana Žitňanská, Branislav Škripek, Monika Beňová

ZDRŽALA SA: Anna Záborská

Skôr, než europoslanci pristúpili k hlasovaniu o návrhu smernice ako celku, sa hlasovalo o tom, či chce europarlament dohodu dosiahnutú s Radou otvoriť a hlasovať o sérii pozmeňujúcich návrhov (ktoré by pravdepodobne viedli k tomu, že z návrhu by boli vyhodené sporné články 11 a 13). Tento návrh neprešiel tesným rozdielom 312/317 poslancov.

Na ťahu sú teraz členské štáty EÚ. O reforme budú ešte začiatkom apríla rozhodovať ministri členských štátov v Rade EÚ.

O rizikách smernice, ktorá môže dramaticky ovplyvniť podobu internetu, sme písali TU. K výsledku hlasovania sa už vyjadrila spoločnosť Google, podľa ktorej smernica povedie k právnej neistote. Poslankyňa pirátov Julia Reda hovorí o "čiernom dni pre slobodu na internete". Ešte v sobotu sa proti smernici konali protesty verejnosti vo viacerých európskych mestách. 

Smernica je právny akt, ktorým sa stanovujú ciele, ktoré majú dosiahnuť členské štáty EÚ. Je však na jednotlivých krajinách, aby navrhli vlastné právne predpisy, ktorými sa tieto ciele dosiahnu.

Poslanci EP. Ilustračné FOTO TASR - Štefan Puškáš

Jaroslav Daniška pred 178 d

Zdá sa, že premiérka Mayová pri jednom z najbližších hlasovaní britského parlamentu o podmienkach odchodu Británie z EÚ napokon uspeje. Vypovedá o tom viacero signálov, jej kritikom vo vláde a strane sa nepodaril víkendový pokus o jej vynútenú rezignáciu, jeden z ministrov pre denník Times anonymne hovoril, že do 10 dní nebude premiérkou, na jej stranu sa však postavil minister Michael Gove, brexiter, ktorý je považovaný za favorita medzi jej možnými nástupcami.

Druhým signálom je séria testovacích hlasovaní v dolnej snemovni, ktoré signalizujú vznik opatrnej väčšiny 329 : 302 na strane kritikov brexitu. Parlament v pondelok prebral iniciatívu od vlády, čo môže znamenať zmenu kurzu. Môže, ale nemusí, v parlamente totiž stále existuje konzervatívna väčšina (s DUP), ktorá však v téme brexitu nepostupuje spoločne.

Tretím signálom je posun v názoroch konzervatívneho poslanca Jacoba Rees-Mogga (na obr.), jedného z lídrov medzi brexitermi, ktorý reagoval na vznik väčšiny v snemovni a dnes napísal, že aktuálna voľba vyzerá byť na brexit podľa Mayovej alebo žiadny brexit, z čoho mu vyplýva, že radšej horšia dohoda ako žiadny brexit, čiže Mayovej návrh asi podporí. Niečo podobné naznačuje aj Boris Johnson. 

Ak to tak dopadne, Mayová by uspela merkelovským spôsobom – bez vízie a odvážnejšieho vedenia by vysedela nie celkom výhodný kompromis. Treba si ale počkať, situácia sa mení každým dňom.

Najnovšie totiž poslanci svojej premiérke odkazujú, že jej dohodu podporia, ak im povie dátum, ku ktorému ona sama podá rezignáciu.

Foto: wikimedia

Adam Takáč pred 178 d

Najlepším učiteľom na svete sa stal 36-ročný františkán z Kene Peter Tabichi. Ocenenie od Global Teacher Prize dotované sumou milión dolárov získal v nedeľu spomedzi všetkých učiteľov sveta. Informovala o tom agentúra TASR.

Tabichi učí matematiku a fyziku v chudobnej dedine Pwani, ktorú trápi sucho, nedostatok potravín a deti sú zväčša siroty alebo majú iba jedného z rodičov. Každý mesiac dáva osemdesiat percent zo svojho platu na pomoc chudobným.

Keňan sa stal piatym víťazom ceny Global Teacher Prize, v tohtoročnej finálovej desiatke boli učitelia z Gruzínska, Brazílie, Holandska, Spojeného kráľovstva, Indie, USA, Argentíny, Austrálie, Japonska a Kene. 

Foto: globalteacherprize.org

Martin Hanus pred 179 d

Vladimír Palko v poslednom texte píše, že v prvom kole prezidentských volieb 40 percent voličov podporilo „podpredsedníčku progresívnej neomarxistickej strany“, respektíve, že ide o predstaviteľku „nepokryte neomarxistickej strany“.

To označenie ma zaujalo. Štefunkovi progresívci sú na Slovensku novým politickým prúdom, oni sami sa odmietajú definovať na klasickej pravicovo-ľavicovej škále, viacerí z nich sa považujú za ľavicových liberálov, iní skôr za centristických liberálov. Ale asi nikto z vedenia tejto strany by sa ani v intímnejšom kruhu neoznačil za neomarxistu. Je teda férové a poctivé označovať Progresívne Slovensko za neomarxistickú stranu?

Keď sa rozhliadneme navôkol, na Slovensku sa za vyhláseného neomarxistu považuje Ľuboš Blaha. A autentický neomarxistický magazín DAV DVA vníma súčasnú liberálnu agendu LGBTI ako exces konzumnej spoločnosti individualistov a pomáha si čriepkami z Marxa a Engelsa proti homosexuálom.

Kto si prečíta rozsiahlejší programový dokument PS, vyrušiť ho môže všeličo, len s tým neomarxizmom je to akési chabé. Progresívcom sa nepáči, že Slovensko zaostáva v indexe globálnej konkurencieschopnosti aj ekonomickej slobody, sú vlastne fanúšikmi globálneho, konkurenčného kapitalizmu, len chcú zmierňovať jeho neblahé dosahy investíciami do verejných služieb či vzdelania.

Jednou vetou, pri pohľade na spoločensko-ekonomickú víziu slovenských progresívcov sa Marx obracia v hrobe, kým Tony Blair alebo Emmanuel Macron by spokojne tlieskali.

Iste, progresívci otvorene píšu ako už pred desiatimi rokmi Sulíkova SaS, že sú za uzákonenie partnerstiev párov rovnakého pohlavia, o adopciách nepíšu (vieme však, čo si o nich myslí Čaputová a vieme si predstaviť, čo si v PS myslia i o rôznych genderových témach) – obvinenie z neomarxizmu mieri práve do tejto oblasti kultúry a morálky.

Lenže celá agenda homosexuálnych manželstiev, predtým legalizovaných potratov a pod. je už dávnejšie súčasťou liberálneho hnutia a na svet by sa predrala aj bez marxizmu, keďže čerpá z rôznych ideových zdrojov a spoločenských premien. Napokon, aj Fareed Zakaria, významný liberálny komentátor a rozhodne žiaden neomarxista, dnes zastáva názor, že spor o práva homosexuálov je vecou uznania základných ľudských práv, o čom by takto ešte pred 20 rokmi určite nepísal. 

Pre slovenských konzervatívcov je nástup progresivizmu politickou aj intelektuálnou výzvou, na ktorú však lacné nálepky nestačia.

FOTO TASR – Martin Baumann

Jaroslav Daniška pred 179 d

Český prezident Zeman cez víkend podporil Maroša Šefčoviča, ktorý ho navštívil v Lánoch, informovali o tom obidvaja cez sociálne siete. Je to porušenie dôležitého princípu, ktorý môže časom narušiť inak dobré česko-slovenské vzťahy. Prezident susedného štátu má čakať na výsledky volieb, nie podporovať jedného z kandidátov pred druhým kolom.

Česko-slovenské vzťahy fungujú dobre, aj keď sedia v Prahe a Bratislave odlišné vlády, Zeman si rozumel s Dzurindom, Fico s Topolánkom. Naopak, správanie premiérky Radičovej prekážalo premiérovi Nečasovi, keď nepatrične komentovala európsku politiku jeho vlády, hoci sa dohodli, že to robiť nebude (povedal mi to vtedy Nečas). Zeman so Šefčovičom teraz zašli ešte ďalej.

Tento princíp nedávno porušil podpredseda talianskej vlády Luigi Di Maio, keď podporil hnutie žltých viest vo Francúzsku, vyvolalo to ostrý protest francúzskeho prezidenta Macrona a stiahnutie francúzskeho veľvyslanca z Ríma.

Ak mnohým prekáža podpora zahraničných nadácií alebo donorov v domácej kampani (a právom), o to citlivejší by mali byť v prípade priameho zasahovania politikov cudzích štátov. Šefčovič Zemana navštíviť nemal, Zeman mal zachovať mlčanie a, ak už, tak neinformovať o stretnutí. Ideálne si na stretnutie mal počkať ešte pár týždňov, na prvú cestu novozvoleného prezidenta do Prahy.

Slovenskí politici by sa mali voči tomu ohradiť a sami podobné nešváry neopakovať.

Foto: M.Šefčovič/FB

Jaroslav Daniška pred 179 d

Špeciálny vyšetrovateľ Robert Mueller III. (na obr.) skončil vyšetrovanie, ktoré malo dve časti, skúmalo zasahovanie Ruska do amerických volieb a či im pritom nepomáhali americkí občania, najmä z kampane Donalda Trumpa. Po druhé, zaoberalo sa tým, či správanie sa prezidenta možno kvalikovať ako bránenie spravodlivosti. Záver: Trump ani nikto z ľudí jeho kampane s Rusmi nekonšpiroval alebo nekoordinoval činnosť, Donald Trump sa nedopustil žiadneo zločinu, aj keď závery správy – ako z nej cituje Barr – ho neočisťujú (exonerate him).

Muellerova správa bola zaslaná americkému ministrovi spravodlivosti Williamovi Barrovi, pod ktorého spadá aj prokuratúra, ten ju po preštudovaní poslal do obidvoch komôr Kongresu, záver, podľa ktorého Trump s Rusmi nespolupracoval, vyslovil minister Barr. Správe sa bude v najbližšom čase venovať Kongres. Jej závery už komentoval aj Trump, ktorý to považuje za svoje víťazstvo a očistenie mena, Muellerovo vyšetrovanie nazval nelegálnym pokusom, ktorý zlyhal a „vinníkom“ prisľúbil odvetu.

Možno teda predpokladať, že sa začne fáza dva, kde bude tentokrát útočiť Trump. To, čo sa stalo cez víkend, nepochybne ovplyvní budúcoročné prezidentské voľby a tiež liberálne médiá, ktoré s týmto naratívom dva roky tlačili na prezidenta Trumpa. Podozrenie, s ktorým konšpirovali dva roky, sa cez víkend rozsypalo.

Treba ale dodať, že vďaka vyšetrovaniu sa prišlo na iné menšie zločiny, ktorých páchatelia sú obvinení, niektorí už boli aj odsúdení. Jadro prípadu, často dokazované len politickými názormi, formálnym rozhovorom či účasťou niektorých Trumpových ľudí na podujatiach, kde sa vyskytovali alebo ktoré organizovali Rusi či ruská ambasáda, sa ale rozplynulo. Došlo na Trumpove slová, že to bolo naháňanie bosoriek.

Ak si uvedomíte, aké mimoriadne vážne miesto mala táto kauza po celé dva uplynulé roky, ako neustále čelil Trump a jeho ľudia podozreniam a obvineniam, pochopíte, akú moc majú v Amerike liberálne médiá. „Bola to všetko lož,“ napísal Peter van Buren v American Conservative. „Chcete počuť krátku verziu ruskej kauzy? Žiadna neexistuje,“ dodal.

Edward Luce to vo Financial Times komentoval prirovnaním, že „demokrati sú ako dieťa, ktoré zistilo, že Santa Claus neexistuje. Na Muellerovu správu sa čakalo ako na zázračnú guľku, ktorá vyrieši problém Trump, išli do toho s nenormálnou vierou.“

Foto: wikimedia

Martin Hanus pred 180 d

SNS ešte nikdy tak ako v tieto dni nerozvirovala dohady o predčasných voľbách, poslúžila jej na to aj úplne umelá zámienka týkajúca sa modernizácie vojenských letísk na Sliači a pri Malackách. Faktom je, že Andrej Danko hovorí o predčasných voľbách v zákulisí už od jesene minulého roka, s touto témou sa zveruje v Moste, Smere aj v Prezidentskom paláci. Nikto síce presne nevie, do akej miery to myslí vážne (keďže nemenej vážne hovoril aj o svojej prezidentskej kandidatúre, ktorú si vo finiši rozmyslel) a či to všetko nerobí len preto, aby zvyšoval v koalícii svoj vydieračský potenciál.

V každom prípade však Danko istý čas naznačoval svojim partnerom, že predčasné voľby by bolo najlepšie spojiť s eurovoľbami koncom mája, len treba nájsť vhodnú tému, ako to pred verejnosťou zdôvodniť. Májový termín medzitým padol, najnovšie lákajú Danka predčasné voľby niekedy koncom leta či začiatkom jesene. No ani teraz nie je celkom jasné, čo tým vlastne sleduje. Sám Danko vie, že Robert Fico je príliš skúseným politikom na to, aby SNS nechal z koalície odísť s imidžom, že národniari boli tí, ktorí do posledného dychu hájili suverenitu a zabránili prítomnosti amerických vojsk. 

Ono je to celé taká politika po dankovsky - líder SNS vníma, ako Smer padá, má depresie, že on z toho nijako neprofituje, a tak sa chytá každej témy, z ktorej sa dá emocionálne niečo vydolovať. 

Len to akosi nefunguje. Dankovi sa najmä v internetovom svete stalo to najhoršie, čo sa môže stať politickému lídrovi (je už len na posmech), navyše prezidentské voľby ukázali, že Marian Kotleba dobýja aj esenesácke bašty. A ak do straníckej politiky navzdory doterajším rečiam vstúpi aj Štefan Harabin, Danko si nebude napokon želať nič viac než to, aby budúce voľby boli čo najneskôr, ako sa len dá.  

 

 

Predseda NR SR Andrej Danko počas 42. schôdze Národnej rady SR 18. februára 2019 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian