Krátke správy redakcie

Eva Čobejová pred 132 d

Banská Bystrica sa chystá na veľkolepé oslavy SNP aj s vojenskou prehliadkou. Niektorým sa to nepáči, bola aj petícia proti nej. Ale Bystričania sa určite potešia, že sa teraz rekonštruujú cesty, chodníky, výstavné priestory.

Vláda vyčlenila na túto udalosť naozaj vysokú sumu – 3 148 612,66 eura. Ja by som však mala takú skromnú prosbu. Keď už ide na toto podujatie taká vysoká suma, bola by som naozaj rada, keby sa našlo zopár eur aj na obnovu nápisu, ktorý je pri vstupnej bráne Múzea SNP. Tento nápis pripomína, že pamätník bol sprístupnený 29. augusta 1969 a že autorom pamätníka bol architekt Dušan Kuzma – a ešte ktosi, lenže to sa návštevník nedozvie, lebo písmenká na tom druhom mene odpadli.

Druhým tvorcom Pamätníka SNP bol sochár Jozef Jankovič (1937 – 2017). Za komunizmu bolo toto meno na čiernej listine, takže pôvodne nemohlo byť nikde uvedené. Lenže po Novembri sa veci zmenili a meno Jozefa Jankoviča pribudlo aj na tabuli pri vstupe do pamätníka. Zrejme sa to však neurobilo kvalitne a dnes už písmená z jeho mena poodpadávali. Takže spoluautorstvo Jozefa Jankoviča je akoby opäť zamlčané, tentoraz nie z ideologických dôvodov. Je to veľká neúcta k Jozefovi Jankovičovi, nehovoriac o estetickom hľadisku, teda o tom, ako vyzerá tabuľa s opadanými písmenami na reprezentatívnej budove, ktorú teraz navštevujú tisícky návštevníkov.

V roku 2010 som s Jozefom Jankovičom robila rozhovor a o tom, ako sa dostal k práci na návrhu Pamätníka SNP v Banskej Bystrici, mi povedal:

„Dušan Kuzma vyhral architektonickú súťaž ešte v roku 1959, a to s návrhom funkcionalistickej budovy, ale stavba sa odkladala. Keď sa opäť vrátila myšlienka, že treba postaviť pamätník, vývoj medzitým šiel takým rýchlym tempom, že Kuzmov návrh z roku 1959 sa stal bežným štandardom. To si sebakriticky uvedomil aj Kuzma, preto prišiel s návrhom, že my dvaja urobíme aj návrh na alternatívny pomník povstania a on ho potom ponúkne na realizáciu spolu s pôvodným návrhom. Ja som tomu veľmi neveril, ale bola to zaujímavá ponuka. (...) Som spoluautor architektonického návrhu, v odbornej tlači som uvádzaný, ale oficiálne som občas cenzurovaný. Keď sa mi za normalizácie pokazil kádrový profil, tak ma cenzurovali a za nenormalizácie ma tam nemá kto dať naspäť.“ Jozef Jankovič sa pri tých slovách usmieval. Bol na takéto veci zvyknutý.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Martin Hanus pred 133 d

Na môj text Keď raz zvíťazí dúha prišla kritika sprava aj zľava, tu je moja reakcia. Podľa Milana Krajniaka som dúhový kapitulant a konzervatívcov vlastne vyzývam, aby sa vzdali presadzovania ochrany tradičnej rodiny. 

Problém Krajniakovho blogu je v tom, že si postavil slameného panáka, do ktorého triafal svoje ideologické šípky. Vraj ignorujem, že po schválení registrovaných partnerstiev (RP) prídu homosexuálne manželstvá a adopcie a že som vlastne prebral klasické liberálno-progresivistické argumenty. Pritom veta, ktorá to má dokazovať, nebola mojím konštatovaním, ale rečníckou otázkou, po ktorej som uviedol, prečo kresťanskí konzervatívci nemôžu hlasovať ani za minimálnu požiadavku súčasného liberalizmu, ktorou sú RP.

Chápem, že konzervatívnych kritikov môjho textu vyrušili pasáže, prečo agenda RP pôsobí nezadržateľne víťazne, že ide o kultúrnu zmenu, ktorá sa najskôr prejaví v preklopení verejnej mienky a následne aj v zákonoch.  Samozrejme, keby som bol konzervatívny aktivista, ktorého úlohou je mobilizovať verejnosť proti takýmto zmenám, niečo také by som nemohol napísať. Ale novinár/komentátor nie je aktivista ani politik, je to angažovaný pozorovateľ, ktorý sa okrem iného usiluje opisovať realitu aj trendy. A k tomu patrí aj pomenovanie faktu, že oveľa väčším ideovým aj praktickým zásahom do kresťanského chápania manželstva bola totálna liberalizácia rozvodov. Aj preto by zdraviu slovenského konzervativizmu prospelo, keby sme o jednotlivých hrozbách (typu RP) hovorili v správnych proporciách.

A že som konzervatívny kapitulant? Rovnako ako si myslím, že v oblasti nových práv homosexuálov bude v najbližšej dekáde víťaziť agenda liberálov, v prípade legalizovaných potratov vidím šancu na opačný trend – v USA môže potratové barbarstvo v podobe Roe verzus Wade konečne padnúť, takisto je nádej, že sa ochrana nenarodených detí zvýši aj na Slovensku.

Ale to závisí aj od presvedčovacích schopností Milana Krajniaka vo vlastnej straníckej rodine. Keď sa vo februári hlasovalo o Vašečkovej protipotratovej novele, väčšina klubu Sme rodina vrátane Borisa Kollára bola proti.    

Na druhej strane, Pavel Sibyla z Progresívneho Slovenska mi okrem iného vyčíta, že ako argument proti RP opäť oprašujem „salámovú metódu“. Konzervatívna teória, že po RP nasledujú homosexuálne manželstvá, je podľa neho rovnako chabá ako viera, že po vstupe do EÚ musí každá krajina prijať aj euro.

Lenže to je zlá analógia. Kým ochota vstúpiť do eurozóny závisí výsostne od vlastného rozhodnutia tej-ktorej krajiny, v prípade nových práv pre homosexuálne páry robia politiku v USA aj v Európe súdy. Rakúsky ústavný súd nedávno rozhodol, že registrované partnerstvá sú diskrimináciou párov rovnakého pohlavia, ktoré majú nárok na manželstvo vrátane adopcií. Nové precedensy vytvorili aj Európsky súd pre ľudské práva a Európsky súdny dvor v kauzách Orlandi či Coman.

Pritom aj mnohí liberáli (napríklad Richard Sulík), ktorí sú jasne za RP, hovoria, že nesúhlasia s adopciami ani s manželstvami homosexuálov, pretože inštitúcia manželstva má ostať z logiky veci vyhradená pre zväzok muža a ženy.

Lenže aj keby sa dnes slovenskí progresívci či Sulíkovi liberáli miestoprísažne zaviazali, že po prijatí registrovaných partnerstiev už neprídu s ďalšou požiadavkou, pre novodobý súdny aktivizmus by to nebolo nič platné. Aj preto sú liberálno-konzervatívne kompromisy v tejto téme vo svojej podstate nemožné.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Ilustračná foto TASR/AP

Lukáš Krivošík pred 134 d

Nemecký štatistický úrad zverejnil krátku správu o tom, aké percento populácie jednotlivých spolkových krajín bolo za minulý rok ohrozené chudobou.

Prehľad s údajmi za každú zo 16 spolkových krajín Nemecka si môžete pozrieť TU. Najväčší podiel ľudí ohrozených chudobou majú Brémy (22,7 percenta). Najmenej ich má Bavorsko (11,7 percenta).

Spolkový štatistický úrad sa k príčinám týchto rozdielov nevyjadruje. Dôvody toho, prečo je niekde viac ľudí ohrozených chudobou a inde menej, sú akiste komplexné. Napríklad západné a východné (postkomunistické) spolkové krajiny určite treba posudzovať rozdielne.

No jedna vec stojí predsa len za zmienku. Brémy a Bavorsko sú aj v západonemeckom kontexte extrémy v tom zmysle, že v nich na krajinskej úrovni desaťročia politike dominovala jedna strana (aj keď často v koalíciách).  

Kým v Brémach od vzniku Nemeckej spolkovej republiky v druhej polovici 40. rokov dominovala sociálna demokracia, v Bavorsku od roku 1957 vládne nepretržite konzervatívna CSU.

Obe spolkové krajiny sú na opačných koncoch aj v rebríčku nezamestnanosti: Bavorsko ju má najnižšiu v Nemecku (len 2,6 percenta), kým Brémy najvyššiu (10 percent). Priemer pre celú Nemeckú spolkovú republiku je 4,9 percenta.

Dlhodobé úspechy bavorskej CSU sú príkladom toho, ako konzervatívna politika dokáže vytvárať vysokú životnú úroveň a popri tom prinášať voličom aj niektoré z tých výsledkov, ktorých dosiahnutie sľubujú skôr ľavicové strany.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Mladý muž v tradičnom bavorskom oblečení hádže lístok do urny vo volebnej miestnosti v meste Maisach v južnom Bavorsku počas krajinských volieb 14. októbra 2018. FOTO TASR/AP

Martin Hanus pred 134 d

Ten príbeh už niekoľko dní zabáva Česko, v skutočnosti je to napriek absurdno-komickým zápletkám ľudská dráma, ktorá poukazuje na hlbší problém.

Päťčlenná rodina Ševcových si povedala, že konečne raz vyrazí k moru, Jan a Eva tam nikdy neboli a aj svojim trom synom chceli dopriať konečne iné letné prázdniny než len doma v chátrajúcom domčeku v istej dedinke v Náchodsku. Nechceli ísť cestovnou kanceláriou, to bolo pre nich pridrahé, rozhodli sa, že pôjdu sami k Baltskému moru do Poľska. Nemali auto, za 30-tisíc korún si na inzerát kúpili sedemmiestny Fiat Ulysse, verili majiteľovi, že je v najlepšom stave. Na strechu pripevnili matrace, do auta naložili masívne zásoby jedla, chladničku, varič, prespávali v kempe, kde si z auta odmontovali sedadlá, prehodili ich na strechu a do auta si dali matrace, na ktorých prespávali.

Problém nastal pri návrate, v motore im začalo niečo klepotať, prešli ešte 80 kilometrov, až na jednej pumpe zistili, že sa rozlomila kladka remeňa alternátora. Iní vodiči im vyhovárali ďalšiu cestu, lenže oni mali pri sebe posledných 460 korún a nemohli si dovoliť odtiahnutie. Napokon pokračovali v jazde, lenže auto mlelo z posledného, po diaľnici išli už len 50-tkou, policajti ich vykázali na okraj, kde sa ich cesta okolo polnoci skončila. Mobily však mali vybité, nevedeli tak zavolať domov. Na odstavenom pruhu diaľnice tak prežili ďalšie tri dni, auto si opäť prebudovali na karavan, zo situácie boli zúfalí, nevedeli, čo ďalej. Pred autom mali výstražný trojuholník s tabuľou „SOS Česká republika“, no aj keď sa niekto zastavil, rodine s jej poslednými 77 zlotými nevedel pomôcť.

Až sa konečne našiel záchranca, ktorý celú rodinu zobral do hotela, tam im dali pobyt aj stravu zadarmo. Auto skončilo v oprave, kde však malo zostať dva týždne. Eva cez ambasádu požiadala o pomoc svoju mamu, babička mala prísť za nimi autom a odviezť ich späť. Lenže sa jej nedočkali – babke sa pokazila navigácia, zle odbočila a takto prišla až do Berlína. Našťastie, rodina Ševcových už nemusela čakať, kým sa vystresovaná babka vráti za nimi, v Poľsku im pokazené auto rýchlo opravili, ktosi uhradil celé náklady, a tak mohli konečne vyraziť domov.

Samozrejme, na tomto príbehu si niektoré české médiá poriadne zgustli, celá story je pre nich ako letný ohňostroj. Keďže Jan a Eva vo svojej naivnej úprimnosti podrobne opisujú, čo sa im stalo a aké mali pritom pocity, sú tak vďačným terčom láskavejšieho, ale aj celkom škodoradostného posmechu. 

Lenže za tým všetkým, čo médiá prezentujú ako tohtoročnú českú letnú komédiu, nie je príbeh o milých babrákoch či smoliaroch, ale niečo hlbšie a znepokojivejšie: Jan vyrastal v detskom domove, keď sa potom zjavne nepripravený ocitol vo víre života, napožičiaval si peniaze, spolu s Evou (ktorá je v invalidnom dôchodku) stále čelia dlhovej špirále a exekútorom. V skutočnosti tak dovolenková story rodiny Ševcových otvorila závažné sociálne témy.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Ilustračné foto: TASR – Lukáš Grinaj

Imrich Gazda pred 135 d

Americký kardinál Raymond Leo Burke ukončil spoluprácu s inštitútom Dignitatis Humanae, za ktorým stojí exšéfredaktor Breitbart News a bývalý politický stratég Donalda Trumpa Steve Bannon.

Urobil tak po tom, čo LifeSiteNews informoval o májovom stretnutí Bannona s autorom knihy Sodoma Fredericom Martelom, ktoré sprostredkoval riaditeľ inštitútu Benjamin Harnwell.

Podľa amerického portálu Bannon vyjadril názor, že by bolo dobré, keby kontroverzná kniha o homosexuálnom klére v katolíckej cirkvi bola sfilmovaná, lebo iba tak ľudia pochopia veľkosť problému.

„Keďže väčšina biskupov je homosexuálna alebo naklonená gejom, neexistujú iné riešenia pre zmenu cirkvi ako zásadná zmena učenia o celibáte, zdržanlivosti a manželstve,“ vyhlásil Martel podľa portálu Vatican Insider.

Z kontextu článku LifeSiteNews, ktorý zvyčajne drukuje kritikom pápeža Františka, sa pritom mohlo zdať, že Burke bol do stretnutia Bannon – Martel priamo zainteresovaný.

Kardinál preto vydal vyhlásenie, v ktorom sa ohradil voči takejto interpretácii, rovnako ako voči názorom Bannona a Martela na cirkev a jej doktrínu.

„S pánom Bannonom som sa príležitostne stretal a diskutoval o sociálnej náuke cirkvi vo vzťahu k niektorým politickým pozíciám, ale nebol som súčasťou jeho organizácie,“ uviedol v stanovisku Burke.

Zároveň potvrdil, že niekoľko rokov inštitút Dignitatis Humanae podporoval a že tohto roku prijal po kardinálovi Renatovi Raffaelovi Martinovi aj pozíciu jeho čestného prezidenta.

Podľa kardinála sa ale inštitút v poslednom čase stále viac identifikoval s Bannonovým politickým programom a jeho výzvy, aby sa vrátil k pôvodným ideám, ostávali nevypočuté. „Preto som s inštitútom s okamžitou platnosťou prerušil všetky vzťahy,“ uzavrel kardinál.

Otázne je, či by sa kardinál Burke k tomuto kroku odhodlal nebyť Bannonovho stretnutia s Martelom. A na druhej strane, či Bannon teraz neľutuje, že pre jedno stretnutie prišiel o vplyvného cirkevného (spolu)hráča.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto - Postoj/Pavol Rábara

Martin Hanus pred 135 d

Už sme si akosi zvykli, že Dúhové pochody podporujú nielen liberálne médiá a mimovládky, ale aj veľvyslanci, konkrétne k tomu poslednému zo soboty sa prihlásilo 35 veľvyslanectiev, ktoré vydali aj spoločné vyhlásenie. Už to prechádzame bez povšimnutia, hoci samo osebe je to tak trochu každoročný diplomatický škandál: politickým posolstvom bratislavských pochodov je, že Slovensko diskriminuje homosexuálov nepriznaním špeciálnych práv, aké prináležia manželstvu a aké aktivisti považujú za základné ľudské práva. Diplomati sa k tejto kritike vlastne hlásia, čím zasahujú do vnútorných záležitostí krajiny, ktorá pritom v danej oblasti neporušuje žiaden medzinárodný záväzok či ľudskoprávnu chartu a podobne.  

Samozrejme, nejde len o Slovensko, asi jednou z najväčších absurdít v tejto veci bolo, keď slovenský veľvyslanec v Budapešti Rastislav Káčer pred tromi rokmi vyvesil dúhovú vlajku na podporu Budapest Pride Festival a pridal sa k spoločnému stanovisku veľvyslanectiev. Maďarsko pritom na rozdiel od Slovenska už dávnejšie prijalo registrované partnerstvá, Káčer akoby zabudol, aký štát v zahraničí zastupuje.

Ale aj medzi diplomatmi sú ľudia, ktorí sa s touto novodobou praxou celkom nezmierili. Ivan Korčok, bývalý štátny tajomník na MZV, dnes veľvyslanec Slovenska vo Washingtone, včera na svojom Facebooku napísal: „Na Slovensku sa cez víkend pochodovalo. Zahraniční diplomati, medzi nimi kolegovia veľvyslanci, ako každoročne, vyjadrili solidaritu s LGBTI. Zdá sa mi, že pre diplomatov byť „pri tom“ je jeden z veľkých, takpovediac výročných kultúrno-spoločenských a popravde aj politických vrcholov. „A must“, ako sa hovorí. (...)  Verte, tak je to v mnohých krajinách, že diplomati majú dilemu: pochodovať či nepochodovať? Len u nás v strednej Európe a postkomunistickom priestore diplomati, ako sa ukazuje, dilemu akosi nemajú. Neviem, prečo to tak je, že sa tu etablovala takáto tradícia. Aj preto by ma zaujímala jedna vec. Keby tak, čisto teoreticky, bol v čase pochodu na Slovensku napríklad nejaký minister zahraničných vecí z tej krajiny, ktorej veľvyslanec sa pravidelne zúčastňuje pochodov, išiel by pochodovať aj pán minister či ministerka? Nešiel. Som si istý, lebo ten istý veľvyslanec, ktorý u nás každoročne pochoduje, by účasť svojmu ministrovi sám vyhovoril s tým, že táto vec rozdeľuje krajinu, a preto tam napríklad nejde hlava štátu, hoci dáva spoločnosti hodnotovo jasné posolstvá. Toto je aj môj kompas. (...) Zavládla už teda nová doba, keď veľvyslanec môže viac ako minister...?“

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Na snímke Ivan Korčok, FOTO TASR - Martin Baumann

Lukáš Krivošík pred 136 d

Jednou z prvých výziev pre nového premiéra Spojeného kráľovstva Borisa Johnsona bude konflikt s Iránom pre zadržanie britského tankera. Londýn sa pokúsi zorganizovať európske krajiny do spoločnej námornej misie za účelom ochrany námornej plavby cez Hormuzský prieliv, ktorý spája Perzský záliv so zvyškom Indického oceánu.

Avšak denník Daily Mail včera zverejnil článok o veľkom úpadku a nedostatkoch Kráľovského námorníctva, ktoré bolo kedysi povestné tým, že vládlo svetovým oceánom. Kým v roku 1982, počas Falklandskej vojny, disponovalo 64 veľkými hladinovými plavidlami (fregaty, torpédoborce a lietadlové lode), v roku 2008 tento počet klesol na 27 a v súčasnosti ich je len 20.

Jediná lietadlová loď je síce nová, no nedisponuje stíhačkami. Tie majú doraziť až budúci rok.

Zo šiestich elegantných torpédoborcov Typu 45 (jeden z nich na obrázku) sú štyri v oprave. Jeden z dvojice, ktorá je schopná plavby, už mieri do Perzského zálivu. Polovica fregát sa práve modernizuje. Kráľovské námorníctvo má v zálive len 25 rokov starú fregatu HMS Montrose, ktorá priplávala na miesto incidentu s Iránom neskoro. A štyri mínolovky.

Množia sa hlasy, aby sa Spojené kráľovstvo vrátilo v Perzskom zálive k osvedčenému prostriedku z čias bitky o Atlantik: ku konvojovému systému.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Torpédoborec Kráľovského námorníctva HMS Dauntless pláva po prvýkrát do domovského prístavu Portsmouth 2. decembra 2009. Jeho sesterská loď HMS Duncan má práve namierené do Perzského zálivu. FOTO TASR/AP

Eva Čobejová pred 136 d

Rušenie malých nemocníc nie je výlučne slovenskou témou. Aktuálne podobný problém rieši Nemecko aj Česko. Český týždenník Echo píše, že podľa výskumu nemeckých nemocníc, ktorý urobila Bertelsmannova nadácia, je až polovica z nich zbytočná. Nemecko má 1400 nemocníc a stačilo by ich iba 600. Autor článku Petr Holub dodáva, že ak by sa použil rovnaký kľúč pre Českú republiku, rozumné by bolo zrušiť aspoň tretinu nemocníc.

Je celkom príjemné vedieť, že reforma nemocníc, ktorú predložila ministerka Kalavská, nie je žiadnym excesom v EÚ, naopak, kopíruje uvažovanie v Nemecku i Česku. Experti, ktorí skúmali nemecké nemocnice, tvrdia, že trend likvidácie prebytočných kapacít nie je možné zastaviť, akurát treba nájsť cestu, aby sa zmeny dotkli čo najmenšieho počtu pacientov. Tretina nemocníc v Nemecku je totiž v strate a nedostatok lekárov a ďalšieho personálu riešia dovozom z východu, prípadne z Afriky.

Pritom Nemci trávia čas na lôžku v nemocnici aj vtedy, keď to nie je nutné. Podobne radi ležia v nemocnici aj Rakúšania. Tretí v poradí sú Česi. Pritom sa nedá povedať, že by mali kvalitnejšiu starostlivosť ako v Belgicku či Dánsku. No proti rušeniu malých nemocníc je všade silný protitlak – od regionálnych politikov, pacientskych združení či ľavicových strán. A aj voliči sú na túto vec citliví, obyvatelia menších miest majú pocit, že nemocnica je súčasťou ich domova. Obávajú sa, že ak sa v ich mestečku nemocnica zruší, komunita upadne a rozklad mesta bude rýchlejší. Pripomína vám to niečo? Ministerka Kalavská teda prichádza s dôležitou reformou, ale niečo takéto chúlostivé, čo zasahuje ľudí na mimoriadne citlivom mieste, by mal robiť politik jednak so silným mandátom a jednak so silnou charizmou. Aby mu ľudia uverili – že ten krok nie je proti nim, ale v ich prospech.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

FOTO Flickr/CCBY2.0

 

 

Kamil Draganovský pred 136 d

Ako sa všeobecne predpokladalo, Boris Johnson zvíťazil. Vo vnútrostraníckych voľbách mali v druhom kole právo voliť všetci členovia strany. Pri 87-percentnej účasti hlasovalo 159-tisíc konzervatívcov, Boris získal 92-tisíc hlasov, teda 66 percent z celkového počtu.

Už zajtra si tak pôjde po oficiálne poverenie viesť britskú vládu do Buckinghamského paláca. Ľahké časy ho však nečakajú. Vo svojej reči zdôraznil potrebu jednoty v strane, ktorá je pre Britániu v týchto časoch nevyhnutná. Ale Johnsonov vyhranený štýl kampane už presvedčil troch ministrov, aby odstúpili zo svojich funkcií ešte pred jeho nástupom do funkcie.

Je pravdou, že Johnson by máloktorého z nich vo vláde ponechal, rozpory mal najmä s ministrom financií Philippom Hammondom, no tieto kroky nesvedčia o jednote a harmónii vnútri Konzervatívnej strany.

Pre Johnsona tak najväčšou výzvou bude udržať na uzde proeurópske krídlo strany, ktoré je v ostrom konflikte s jeho pohľadom, že Británia musí opustiť EÚ do 31. októbra, a to za každých okolností.

Ešte väčšie vášne však Boris vyvolá mimo svojej strany. Dá sa síce očakávať, že jeho nástupom sa zastaví vzostup strany Brexit Nigela Faragea, keďže svojou politikou osloví práve voličov tejto strany. Na proeurópskych labouristov či liberálnych demokratov však bude pôsobiť ako červené súkno.

Ešte horšie prijatie ho čaká od väčšiny Škótov, ktorí ho pre niektoré posmešné výroky voči Škótsku nemajú v obľube. Na to poukázala aj škótska premiérka Nicola Sturgeonová, ktorá bola jednou z prvých, kto Johnsonovi gratuloval k zvoleniu cez Twitter, ale rýchlo spomenula aj to, ako sa rôznia pohľady Škótska a budúceho premiéra na brexit.

Rozporuplné reakcie vyvolá Borisovo zvolenie aj v Bruseli. Európski politici už nejaký ten čas vedeli, že Johnsonovo zvolenie je temer istotou, no sadnúť si za rokovací stôl s politikom, ktorý sa stal tvárou brexitu, bude pre nich výzvou. Napriek tomu im nič iné neostáva.

V poslednom čase sme tak už mohli zaznamenať isté zjemnenie rétoriky z oboch strán, či už od Borisa, alebo predstaviteľov EÚ. Pre britskú zahraničnú politiku tak bude kľúčovým faktorom to, že prvým lídrom, ktorý Borisovi na Twitteri blahoželal k zvoleniu, bol Donald Trump, ktorý ku gratulácii dodal len jednu vetu: „He will be great!“ 

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

FOTO TASR/AP

Fero Múčka pred 137 d

Kolega Imrich Gazda napísal k uplynulému víkendu facebookový status, ktorý stojí za zdieľanie aj na tomto mieste:

„Médiá venovali Dúhovému pochodu desiatky textov a reportáží. Už sa teším, ako rovnaký priestor venujú aj septembrovému Národnému pochodu za život. A keďže naňho príde päť-šesťkrát viac ľudí, tak by mal byť ten priestor aj o toľko väčší, no nie?  Predstavujem si, ako budem čítať tie rozhovory s maminami, ktoré darovali život aj napriek neprajnému okoliu, reportáže zo šťastných mnohopočetných rodín, videá z pochodu otcov, matiek, detí a starých rodičov, podporné vyhlásenia rôznych organizácií a veľvyslanectiev... Normálne sa už teraz teším.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.