Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 249 d

Po ďalších neúspešných hlasovaniach v britskej snemovni sa živo diskutuje, čo ďalej. Donald Tusk (čo predpokladá konzultáciu s Merkelovou) navrhuje veľkorysosť a dlhodobejší odklad odchodu Británie z EÚ, s odkladom súhlasí aj írsky premiér, ktorý hovorí o konci roku 2020, Briti by ale podľa neho aj predsedu Komisie Junckera mali v máji usporiadať voľby do Europarlamentu. Z Londýna zase počuť žiadosť o čiastočný odklad z konca marca na koniec júna tohto roku. Najtvrdšie sa momentálne správa francúzsky prezident Macron. Britská snemovňa má ďalšie hlasovanie absolvovať budúci týždeň, vo štvrtok o týždeň bude o téme rokovať aj Európska rada.

Problém je najmä vnútropolitický, keďže premiérka Mayová s ním zjavne nevie pohnúť a keďže jej kritici v strane ju nemôžu najbližší rok zosadiť, otázka je, kedy príde s rezignáciou sama. Bez obnovenia jednoty v konzervatívnej strane sa riešenie, zdá sa, nečrtá.

Foto: TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 249 d

Patrí sa zaznamenať, že v Poľsku sa udialo pár politických zmien, ktoré budú mať dôsledky. Pred májovými eurovoľbami vznikla Európska koalícia, ide o koalíciu 5 strán od stredu doľava (Občianska platforma, SLD, PSL, Nowoczesna, Zelení), ide o pomerne prelomový krok, keďže súčasťou koalície je strana, ktorá je jedným z dedičov Solidarity a Únie slobody – liberálna Občianska platforma, spolu s dedičom poľskej komunistickej strany, dnešné SLD.

Proti Európskej koalícii stojí blok vedený PiS s niekoľkými ministranami s názvom Zjednotená pravica, treťou silou je nové hnutie Jar, ktoré vedie Robert Biedroň, nasleduje ho Kukizova strana, ktorá drží skôr stranu Kaczynského.

V poslednom prieskume pre denník Rzeczpospolita vedie stále PiS (Zjednotená pravica) so 40 percentami, tesne nasledovaný Európskou koalíciou s 38 percentami, Biedroňovo hnutie je tretie so 7 percentami, Kukiz má 5 percent. Voliči sú teda rozdelení presne pol na pol. PiS stále vedie, ako píšu noviny, ale už nedominuje.

Biedroň ťaží zo zjednotenia širokého frontu od stredu doľava, ponúka totiž oveľa väčšiu dávku sociálno-ekonomického populizmu v kombinácii s témami progresívnej ľavice, sám vystupuje veľmi slušne a úctivo, čím sa tiež líši od ostro polarizovanej scény, jeho momentum ale trochu upadá (napriek podpore libmédií), potreboval by personálne posilniť, na čo potrebuje úspech v eurovoľbách, inak mu hrozí ďalší pokles. Kukiz bojuje o prežitie. Dva hlavné bloky sú zárukou ďalšej zostrenej polarizácie poľskej politiky. Riadne parlamentné voľby budú v Poľsku na jeseň tohto roku.

Foto: Nicolas Raymond/flickr.com

Jaroslav Daniška pred 249 d

Včera bola na RTVS odvysielaná ďalšia časť z dokumentov a diskusíí k desiatke najväčších Slovákov, témou bol Andrej Hlinka a jeho advokátom Ján Čarnogurský, o téme v druhej časti diskutovali prof. Holec a dr. Hanula z SAV.

Išlo o doteraz najlepšiu reláciu zo série, každé doterajšie spracovanie Hlinku páchlo naftalínom, resp. adoráciou alebo presilenou dekonštrukciou, podľa príslušnosti k tej-ktorej strane.

Čarnogurský, naopak, uchopil Hlinku politicky sebavedomo, suverénne ho oddelil od jeho neskoršej tisovskej a komunistickej mytológie. Viaceré body mierili presne, napr. keď poukázal na Hlinkovu podporu mobilizácie a vojenskú obranu čs. republiky pred Hitlerom, resp. zásadný rozdiel medzi Hlinkovým pohrebom v roku 1938, kde sa nehajlovalo, neboli prítomné žiadne fašistické a fašizoidné symboly, pohreb bol kresťanský a politicky národné spoločenstvo zjednocoval, a podobou spomienky pri prvom výročí pohrebu v roku 1939, kde to už bolo celé inak.

Zaujímavé veci zazneli aj v následnej diskusii, nielen niektoré dôležié korekcie (korupcia, Hlinkov nízky rozhľad, inde zase rozvinuté schopnosti), ale aj Hlinkovo uvažovanie o samovražde, na zmienku v korešpondencii upozornil prof. Holec.

Bola to dobrá relácia, po prvýkrát som mal pocit, že Hlinka bol vo verejnoprávnom priestore uchopený správnym spôsobom. Reláciu si možno pozrieť v archíve RTVS.

Foto: RTVS.sk

Martin Hanus pred 250 d

Asi najabsurdnejším vyvrcholením prezidentskej kampane bola bratislavská debata, čo o sebe František Mikloško vyjadril tým, že pred dvomi-tromi rokmi počas omše v rámci liturgie podal ruku Marianovi Kotlebovi.

Špeciálnym príspevkom bol text Rada Ondřejíčka (v sekcii platených komentárov Denníka N), ktorý napísal, že Mikloško sa týmto definitívne diskvalifikoval v boji o prezidentský či iný štátny úrad, lebo „kresťanské a ešte k tomu čisto formálne pravidlo (…) nadraďuje nad občianske pravidlo slušného človeka nebratať sa s fašistami“. Navyše, Mikloško dal týmto vraj najavo, že „viera je preňho viac ako odmietnutie fašizmu v občianskej spoločnosti“. 

Autor uvedených slov to myslel nielen vážne, ale bol na ten text aj patrične hrdý, keďže sa pred svojimi fanúšikmi na facebooku po jeho zverejnení vyznal: „Predýchal som včera prvotné emócie a napísal som to až dnes ráno, takže je to ten najkorektnejší a najchápajúcejší text, aký som kedy zo seba dostal.“

Nedalo mi, napísal som túto reakciu a k nej zverejnil fotku banskobystrického župana Jána Luntera, ktorý pri preberaní úradu od Mariana Kotlebu v decembri 2017 prijíma od svojho predchodcu županskú reťaz. Vyslovil som „dôvodné podozrenie“, že Lunter si okrem preberania reťaze s Kotlebom potriasol rukou a popritom sa azda aj usmieval, len to agentúrny fotograf nezachytil. 

Lenže vinou vlastnej nepozornosti som pri kutraní v archíve TASR prehliadol fotografiu (pozri nižšie), ktorá zachycuje aj onen škandalózny akt – Lunter si podáva ruku s Kotlebom a zároveň sa usmieva. A nerobí tak len pri náhodnej príležitosti ako Mikloško počas omše, keď zrazu zistí, že za ním sedí Kotleba, ale robí to celkom plánovane a zorganizovane!

Keď sa to teraz takto prevalilo, ideologická polícia na čele s Ondřejíčkom by mala okamžite požadovať odstúpenie Jána Luntera, ktorý sa diskvalifikoval na zastávanie akéhokoľvek úradu, pretože nadradil županské formality nad občianske pravidlo nebratať sa s fašistami.

Ale asi správne tipujeme, že nič také sa nestane, lebo v týchto debatách nejde o vyššie princípy. To len prvosignálna sústava radila využiť kauzu omša-podanie rúk-Kotleba-Mikloško a na hysterickej vlne zozbierať kliky a lajky. 

Základné potreby facebookového človeka boli naplnené, čaká sa na novú vlnu (predstieraného) hnevu.

Na snímke zľava nový predseda BBSK Ján Lunter a bývalý predseda BBSK Marian Kotleba počas ustanovujúceho zasadnutia Zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) v Rimavskej Sobote 4. decembra 2017. FOTO TASR – Branislav Račko

Jozef Majchrák pred 250 d

Počet Slovákov žijúcich v Česku sa za dvanásť rokov zdvojnásobil. Podľa údajov Českého štatistického úradu žilo v januári tohto roku v krajine 116 875 ľudí zo Slovenska, z toho viac ako 50-tisíc ich tam malo trvalý pobyt. Slováci sú tak po Ukrajincoch druhou najpočetnejšou skupinou cudzincov v Česku. Predstavujú asi pätinu všetkých cudzincov. Medzi zahraničnými zamestnancami sú najpočetnejší, keď tvoria tvoria približne dve pätiny z nich.

Zároveň na českých vysokých školách študuje viac ako 21-tisíc Slovákov. 

Medzi rokmi 2004 až 2017 sa v Česku narodilo 5887 detí so slovenským občianstvom, v roku 2017 to bolo viac ako tisíc. Po prvýkrát to bolo viac ako počet detí s ukrajinským a vietnamským občianstvom. 

Foto: TASR/Michal Svítok

Jaroslav Daniška pred 251 d

Gideon Rachman napísal vo Financial Times dôležitý postreh: Taliansko je krok od uzavretia dohody s Čínou a podpísania tzv. memoranda o porozumení v tzv. Novej hodvábnej ceste (Belt and Road Initiative), bolo by tak prvou krajinou G7, ktorá by sa spojila s Čínou proti línii, ktorú reprezentuje USA. Koncom mesiaca je naplánovaná cesta čínskeho prezidenta do Talianska.

Obava, samozrejme, je, že Číňania majú ambíciu prepojiť Áziu s Európu a rozdeliť tak transatlantické spojenectvo slobodných štátov, ďalej oslabiť Západ. Ide tu nielen o veľké investície Číny do západných ekonomík (napr. do prístavov) či veľký čínsky trh, bez ktorého si západné firmy nevedia predstaviť existenciu, ale aj technologickú rivalitu, kde môže mať Čína pred Západom aj prevahu. Dôkazom je prebiehajúci zápas o Huawei a technológiu 5G.

Trump sa snaží Čínu čiastočne izolovať, bol už úspešný pri rokovaniach s Kanadou a Mexikom, ktoré sa pridali k USA, aj Japonskom a Austráliou, dôležitá bude ale Európa. Nemecký obchodný štát je od čínskeho trhu závislý, Británia sa po brexite obáva, ako dokáže obhájiť svoje obchodné záujmy, ak by súčasne viedla aj obchodný spor s Čínou. Všetka pozornosť sa práve otáča na Taliansko. Niekde v pozadí tleje varovanie Henry Kissingera, že Európa si bude musieť vybrať, či chce s čínou spor alebo skončí ako čínsky apendix.

Foto: TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 251 d

Kto by to bol pred polrokom povedal, čo všetko sa dozvieme o stave kresťanskej mysle v tejto prezidentskej kampani. Jasnou rečou už prehovorili aj bratia Kuffovci.

Mladší Štefan, predseda novej strany KDŽP, vyzval na voľbu Harabina, ten sa totiž „dokázal postaviť za môjho brata, kňaza zo Žakoviec, v čase, keď bol terčom útokov. Kuffovci nebudú neutrálni, keď vzniká ultraliberálna koalícia pretláčajúca kandidátku, ktorá útočí na kresťanskú dušu slovenského národa. Štefan Harabin je kandidát, ktorý dokázal, že má odvahu ísť do zápasov za tieto témy, vie sa k nim jednoznačne vyjadriť , a preto si zaslúži našu podporu,“ vyhlásil. Kedy presne za uplynulých 35 rokov túto odvahu preukázal, už nevieme.

Pred ním povedal svoje na kázni aj starší brat kňaz Marián, budúci prezident podľa neho „nesmie byť len diplomat, ale buldozér, čo sa otočí a radlicou vytlačí ten hnoj liberálny“. Bratia, ako napovedá ten mladší, sa zhodli.

Je dobre, keď je jasno. So Štefanom Harabinom sa rozhodli pre príbeh, ako má pripomenúť aj ilustračná fotka, ktorý má svoju dlhodobú integritu, od členstva v komunistickej strane po spojenie s Mečiarom, prznenie spravodlivosti, osobnostnú hrubosť, vulgárosť... veď to poznáte, buldozér.

Prezidentská kampaň bude mať viacero dôsledkov, o. i. ukáže aj na hlboký rozvrat v slovenskom kresťanskom prostredí. Viacero ľudí urobilo všetko preto, aby ukázali, že toto prostredie je nielen rozhádané a vnútorne rozdelené, ale aj pokrytecké a bez pamäti.

Dlho sme tu nemali otvorene a bojovne proti-cirkevnú stranu (podľa vzoru KSS), práve vznikli všetky predpoklady, aby sa objavila.

Foto: Jakub Kotian/TASR

Martin Hanus pred 251 d

Andrej Kiska pred pár hodinami zverejnil na svojom facebooku profilovku s logom prezidentskej kandidátky Zuzany Čaputovej. Kiska tak išiel nad rámec doterajšej podpory, dať si takúto profilovku na facebook, kde bude stále na očiach pre desaťtisíce až státisíce ľudí, je niečo podobné, ako keby po krajine rozvešal niekoľko takýchto bilbordov. Kiska sa už definitívne vyzlieka z funkcie prezidenta a nemôže sa sťažovať, ak budú teraz Maroš Šefčovič či Štefan Harabin v posledných diskusiách útočiť, že mu ide len o milosť od Čaputovej.

O takúto profilovku určite príliš nestála Zuzana Čaputová ani jej Progresívne Slovensko. Fakt, že včera z úst Čaputovej na diskusii Denníka N akoby mimovoľne vypadla veta, že na Kiskovom mieste by už pre daňové problémy nešla do politiky, vyjadruje súčasnú atmosféru medzi progresívcami a prezidentským palácom.

Za posledné mesiace sa toho totiž v slovenskej politike zmenilo veľmi veľa – kým pred rokom bol Kiska nádejou a emblémom progresívno-liberálneho tábora, dnes ho v koalícii PS-Spolu vnímajú ako nerozhodného človeka, ktorý nevie, čo vlastne chce, a keď niečo chce, tak žiada príliš veľa, a preto sa sám vyšachoval zo spolupráce s PS-Spolu.

Kto by bol ešte pred pár mesiacmi povedal, že kým Kiska sa bude sám vnucovať ako podporovateľ Čaputovej, tá sa bude odťahovať s tým, že si ho síce veľmi váži, ale už by mohol v politike skončiť.      

Zdroj: Facebook Andreja Kisku

Lukáš Krivošík pred 252 d

Ministerstvo obrany, vedené nominantom SNS Petrom Gajdošom, odmietlo ponuku Spojených štátov prispieť sumou 105 miliónov dolárov na modernizáciu slovenských vojenských letísk Kuchyňa a Sliač. Z tejto informácie sa môže vyvinúť zásadný spor na našej politickej scéne.

Ministerstvo zahraničných vecí reagovalo neobvykle ostrým vyhlásením. Počínanie ministerstva obrany zaregistroval rezort diplomacie „s prekvapením“. Rezort obrany dohodu s Američanmi údajne odmietol bez toho, aby to s kýmkoľvek konzultoval. Hovoríme tu o dvoch ministerstvách tej istej vlády!

„Ide pritom o zásadné rozhodnutie, ktoré má ďalekosiahle zahraničnopolitické a bezpečnostné dôsledky,“ píše sa vo vyhlásení ministerstva zahraničia. „SR by bola jedinou členskou krajinou NATO, ktorá odmietla takúto dohodu, čo nemôže nevyvolať otázky o dôveryhodnosti našej krajiny v očiach partnerov v rámci Severoatlantickej aliancie. Ministerstvo nezaznamenalo, že by došlo k ohrozeniu suverenity tých členských štátov NATO, ktoré podobnú dohodu s USA uzavreli.“

Síce ministerstvo obrany straší, že dohoda s Američanmi ohrozuje slovenskú suverenitu a mohla by viesť k rozmiestneniu amerických vojakov na našom území, no rezort diplomacie namieta, že išlo len o rámcovú dohodu: „Rokovania o dohode neboli ukončené a závisí od slovenskej strany, aká bude jej finálna podoba.“

Zaujímavosťou je, že v minulosti sa už používali americké peniaze na modernizáciu slovenských obranných kapacít. Sám premiér Peter Pellegrini dnes spomenul menovite práve letisko Sliač. Tých momentov však bolo viac, no nerobila sa na nich stranícka agitka. V každom prípade, k zriadeniu americkej základne nikdy nedošlo. Naproti tomu sa nám po letiskách pohybuje ruský personál, ktorý servisuje naše Migy.

SNS sa tvári, že peňazí na modernizáciu letísk máme doma nadostač. V skutočnosti je naša armáda notoricky podfinancovaná a zdroje spojencov z NATO by sa nám mohli zísť. Nevraviac, že Američania sú otvorení tomu, aby práce samotné realizovali slovenské firmy.  

Gesto rezortu obrany by sa s trochou nadsadenia dalo prirovnať k odmietnutiu Marshallovho plánu Československom v lete 1947. Akurát vtedy sa to udialo na základe priameho nátlaku zvonku – z Moskvy. Dnes ide o výsledok vrtochu Andreja Danka.

Zdá sa, že predseda SNS sa začína vážne zahrávať s naším geopolitickým ukotvením a ťahať nás kamsi do postsovietskeho priestoru. Zaráža pritom, že je to Danko, kto sa dokáže vyhrážať odchodom z koalície, no od strany Most-Híd, ktorá v tejto vláde chcela strážiť západnú civilizačnú príslušnosť Slovenska, pri takejto zásadnej otázke nič podobné nezaznelo.  

Ak Béla Bugár, Miroslav Lajčák a Peter Pellegrini nedokážu zastaviť Andreja Danka ani len v otázke spochybňovania našej príslušnosti k NATO, možno je čas, aby táto vládna garnitúra skončila.

Na snímke minister obrany SR Peter Gajdoš (SNS) počas rokovania 40. schôdze NR SR 30. januára 2019 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian

Jaroslav Daniška pred 252 d

Viacerí kresťania z rôznych strán dnes podporili Františka Mikloška, pred sobotným prvým kolom prezidentských volieb. Bola to zaujímavá tlačovka, prišli politici KDH (Majerský, Figeľ, Štefanec), politici OĽaNO (Verešová, Krajči) či KÚ (Záborská, Škripek, Vašečka). Zaujímavé je aj to, kto neprišiel: podpredseda Majerský ospravedlnil neprítomného Maroša Čaučíka, ale nie Alojza Hlinu, na tlačovke tiež nebola Veronika Remišová, nebol tam tiež nikto z Kuffovej strany.

Mikloškova kampaň sa postupne stala témou, ktorá odhalila rozdiely a napätia v niektorých stranách, najmä v KDH a OĽaNO. V KDH sa podpora Mikloška stala prvou témou, kde sa väčšina predsedníctva a strany vzoprela vedeniu predsedu Hlinu, v OĽaNO sa stala sporom, ktorý buble pod povrchom, ešte nedávno Igor Matovič hovoril, že o podpore Mikloška neuvažuje žiadny poslanec jeho klubu.

Kresťania v politike v poslednom období ukázali, že pokračuje doba rozdelenia, pozri vznik niektorých nových strán. Dnešná tlačovka tomuto trendu trochu protirečila, čo je po dlhom čase príjemná zmena.

Foto: Kotian/TASR