Krátke správy redakcie

Lukáš Krivošík pred 24 d

Televízia DOMA dnes v nedeľu o 20:00 vysiela pozoruhodný film Splnený sen (The Blind Side). Je nakrútený podľa skutočného životného príbehu bývalého hráča amerického futbalu Micheala Ohera (Quinton Aaron). Jeho mama bola drogovo závislá, otec vo väzení a prežil náročné detstvo.

Oherov život pomohla zmeniť rázna podnikateľka a evanjelikálna kresťanka Leigh Anne Tuohyová (Sandra Bullocková), ktorá sa ho ujala a on sa postupne stal súčasťou jej rodiny.

Povznášajúca životopisná športová dráma z roku 2009 má na webe Česko-Slovenskej filmovej databázy vysoké, 81-percentné hodnotenie. Sandra Bullocková bola za stvárnenie Tuohyovej ocenená Oscarom za najlepšiu herečku.

Herečka Sandra Bullocková na snímke zo 6. januára 2010, ktorú v tom čase nominovali na Oscara za jej úlohu vo filme Splnený sen (The Blind Side). FOTO TASR/AP

Ján Duda pred 25 d

V nedeľu (2. 2. 2020) je sviatok Obetovania Pána. Ako evanjelium sa číta Lukášov biblický text (Lk 2,22-40).

Pri príležitosti uvedenia Ježiša do chrámu zaznieva z úst starca Simeona modlitba/chválospev: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji, lebo moje oči uvideli Tvoju spásu...“ (lat. Nunc dimittis...). A držal Ježiša v náruči. 

Niektorí autori tvrdia, že chválospev je starokresťanským pohrebným spevom. To znamená, že ho prví kresťania recitovali alebo spievali pri kresťanskom pohrebe (Ravasi, 310). V ústach starca Simeona dostáva modlitba osobitný význam. Starec už nemôže očakávať nič od pozemského života, lúči sa s týmto svetom a „vidí svetlo“, čiže skvelú budúcnosť života.

Modlitba „Nunc dimittis...“ sa dostala do oficiálnej modlitby cirkvi, do „Liturgie hodín“ (= breviár) a modlíme sa ju každý večer pred spaním. Každý večer sa s týmto svetom lúčime a od Ježiša očakávame iný, nový život. Každý večer je tak pre kresťana stretnutie s Ježišom, rozlúčkou, ale najmä očakávaním nového života.

Zrnko duchovnej múdrosti: Ježiš nám priniesol plnosť života.

Požehnaný sviatok Obetovania Pána prajem všetkým.

 

Soraya Cartategui – Svätý Simeon s dieťaťom Ježišom. Foto: sorayacartategui.com

Martin Hanus pred 26 d

Európska únia má po dnešku len 27 členov a ešte chvíľu potrvá, kým bude zjavné, čo brexit znamená pre Britov aj kontinent. Dnes by som pripojil tri poznámky:

1. Osobne som si brexit ako Slovák neželal a obávam sa, že v dlhodobejšom meradle prinesie Britom vrátane samotných Angličanov viac dezilúzie než národného optimizmu. Neverím pritom temným scenárom, ktoré predpovedajú prepad britskej ekonomiky – máme predsa zážitok z rozpadu Československa, vtedy tiež kolovali rôzne katastrofické vízie, no po rozpade nasledovalo prekvapivo mäkké pristátie. Ani neskoršie slovenské ekonomické problémy nespôsobilo opustenie zväzku československej federácie, ale „mečiaronomics“.

To, či sa bude Britom dariť viac alebo menej, majú vo veľkej miere vo vlastných rukách. Ich problém bude najmä politický, rastúci škótsky (perspektívne aj severoírsky) nacionalizmus, ktorý krotilo členstvo v EÚ, zrejme rozprúdi novú identitárnu vojnu, ktorá hrozí samorozpadom Británie. Som zvedavý, ako sa budú o desať rokov pozerať na brexit 2020 súčasní brexiteri.

2. Napriek uvedenému platí, že odchod Británie z EÚ je logickým vyústením vzájomného polstoročného vzťahu. Najmä európski liberáli totiž skutočné príčiny brexitu často parodovali: pomýlení Angličania vraj v referendovej kampani uverili rôznym anti-EÚ hoaxom a politici ako Boris Johnson sa najmä z karieristických dôvodov zviezli na antieurópskej vlne, aby z toho následne mocensky profitovali.

Novinár Andrew Gimson vo svojej biografii o Johnsonovi (Boris. The Making of the Prime Minister), ktorú ocenil aj ľavicový The Guardian, ukazuje niečo iné: keď sa svojho času Johnson postavil na stranu prívržencov brexitu, svoju kariéru skôr ohrozoval. V tom čase málokto veril, že by sa Briti naozaj priklonili na stranu brexitu. Navyše, vtedajší premiér Cameron sa spoliehal, že ho Johnson podporí a on ho potom odmení postom ministra zahraničia.

Johnson potom síce prekvapil, keď sa aj on pridal k brexitovému dobrodružstvu, no ako píše Gimson, vo svojich veľmi kritických postojoch k EÚ bol uplynulých 30 rokov celkom konzistentný – spochybňoval nadnárodné inštitúcie, ktoré útočia na národné slobody, uvažoval, že by Briti mohli vytvoriť mimo rámca EÚ akési obchodné združenie spolu so Švajčiarmi (navrhoval názov „Britzerland“), kam chcel dostať Nórov aj Švédov. Johnson tak stelesňoval postoje veľkej časti Britov, ktorí boli už od raných 90. rokov v ostrej opozícii voči európskemu integračnému projektu a ich odcudzenie voči Bruselu sa postupom času stupňovalo.

3. Najvďačnejším terčom britských euroskeptikov boli dlhé roky postavy ako Jean-Claude Juncker a Guy Verhofstadt. Práve posledne menovaný sa teraz zaskvel takýmto tweetom: „Brexit je zlyhaním Únie. Musíme si z neho zobrať lekciu: hlboko zreformovať Úniu. Musíme z nej urobiť skutočnú Úniu, teda Úniu bez klauzúl opt-in či opt-out, bez rabatov, bez výnimiek. Len potom môžeme brániť naše záujmy a naše hodnoty.“

Ak budú v novej EÚ bez Britov tvrdiť muziku takíto fanúšikovia zglajchšaltovaného superštátu, brexit nebude v tomto storočí posledným exitom.

Ilustračné foto, Boris Johnson, TASR/AP.

Lukáš Kekelák pred 27 d

Situácia na prestížnej bratislavskej fakulte je stále napätá. Fakulta informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity (FIIT STU) sa do pozornosti médií dostala po tom, čo súčasný dekan Ivan Kotuliak na začiatku januára prepustil bývalú dekanku Máriu Bielikovú.

Hoci po nátlaku odbornej verejnosti a štrajkujúcich študentov výpoveď zrušil, Bieliková v utorok po neplatných doplňujúcich voľbách do Akademického senátu oznámila, že sa na fakultu už nevráti. Dôvodom je podľa jej slov problém s demokraciou.

Za neplatnosťou volieb do Akademického senátu bol rozdielny počet vydaných a následne odovzdaných hlasovacích lístkov. Po rozhodnutí bývalej dekanky Bielikovej nenastúpiť vyhlásilo pokračovanie štrajkovej pohotovosti 31 zamestnancov, ktorí tentokrát žiadajú okamžitú rezignáciu dekana Kotuliaka.

Vo vyhlásení píšu, že bez dôvery vo vedenie a osobu dekana nedokážu ďalej pôsobiť na fakulte, pretože to nie je v súlade so zásadami ich morálnej integrity. Zároveň žiadajú celouniverzitný senát, aby sa na mimoriadnom zasadnutí 3. februára opätovne zaoberal neplatnými januárovými voľbami do Akademického senátu FIIT STU a prehodnotil svoje rozhodnutie.

Pokračovanie štrajkovej pohotovosti vedenie fakulty prekvapilo, pretože ešte v deň zverejnenia svojho vyhlásenia rokovalo s dvomi štrajkujúcimi – Petrom Lackom a Mariánom Šimkom, pričom Lacko mal dekanovi oznámiť, že sa situáciu pokúsi upokojiť. Vedenie fakulty si preto myslelo, že so štrajkujúcimi zamestnancami speje k dohode.

V prípade, že súčasný dekan nevyvodí osobnú zodpovednosť a neodstúpi, sú zamestnanci pripravení vstúpiť k 17. februáru do ostrého štrajku a nezačať výučbu v letnom semestri.

Podľa informácií denníka Postoj je preto možné, že dôjde k posunu začiatku semestra, čím by študenti následne prišli o časť letných prázdnin. Do úvahy však pripadá aj nábor nových zamestnancov či dokonca dočasné spojenie FIIT STU s príbuzenskou fakultou elektrotechniky a informatiky.

Situácia na FIIT-ke sa tak stále viac javí hlavne ako mocenský boj so snahou o rošádu v kresle dekana.

Na snímke dekan Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity Ivan Kotuliak. FOTO TASR – Jaroslav Novák

Eva Čobejová pred 27 d

Debata Postoja s Kiskom, Hlinom a Matovičom mala pomôcť našim čitateľom rozhodnúť sa. Bude možné pozrieť si ju zo záznamu, ale ponúkam aj pár dojmov.

Výber hostí, ktorý urobila redakcia Postoja, jasne naznačuje, kam budú smerovať hlasy našich čitateľov. Aj keď vôbec nevylučujeme, že časť z nich neodolá ani kandidátke, ktorú zostavil Marián Kotleba a kde je aj KDŽP. Boli by sme však radi, keby sa naši čitatelia rozhodovali medzi štandardnejšími stranami.

Aj debata Postoja môže čitateľom Postoja pomôcť pri voľbách. Čo sme počas nej mohli vidieť a čo počuť? Každý z troch politikov mal svoje silné aj slabé miesta. Skúsim niektoré pomenovať.

Igor Matovič pôsobil pokojne až spokojne. Vidno, že si kampaň užíva. Keď mu kolegovia vyčítali, že takmer nechodí na predvolebné mítingy, ani sa z toho veľmi nevykrúcal. On uprednostňuje akcie s väčším marketingovým zásahom. Jeho výlet za Počiatkovou vilou do Cannes bol vzhľadom na pomer cena-výkon dokonalý. Debatu bral zjavne len ako povinnú jazdu, od ktorej veľa nečaká. Možno v duchu rozmýšľal o tom, kam sa vydá v najbližších dňoch. Veď nie iba Počiatek má majetky na francúzskej riviére.

Bolo na ňom vidieť, že už by aj nerád útočil na Alojza Hlinu, už si aj uvedomuje, že bude problém poraziť Smer, keď sa KDH nedostane do parlamentu, už aj tuší, že lepšie sa bude kooperovať s Alojzom Hlinom ako s Borisom Kollárom, ale stále mu to občas ušlo – a na Alojza Hlinu opäť zaútočil. Vzťah Hlina – Matovič je zjavne plný nenávisti, až to pôsobí nebezpečne pre budúcu koalíciu. Zároveň bolo jasné, že Matovič chce aj v prípadnej budúcej vlády ostať čosi ako watchdog, teda že bude strážiť ostatných, aby nekradli, lebo jeho samotné vládnutie nebaví. Otázne ale je, či bude vedieť ustrážiť mieru. Či naozaj pôjde po významných kauzách, alebo bude spochybňovať všetko a všetkých, čo sa budú snažiť vládnuť.

Alojz Hlina mal silnú stránku v autentickosti. Jeho odpovede neboli nudné, používal zaujímavé citáty, bol aj vtipný a úprimný. Napríklad sa priznal, že netuší, kto je Bernie Sanders. Paradoxne mu to skôr získalo body, ako ubralo, pretože sa k tomu úprimne priznal a dodal, že on bol včera v Selciach. Teda že skôr je mu bližší tento domáci svet. Čo však vyslovene diváka vyrušovalo, bol pohľad na Alojza Hlinu. Pôsobil zvädnuto, bez energie, často sa mračil či pozeral do zeme. Pritom by stačilo len sa trochu premôcť a snažiť sa pôsobiť živšie. Z politika musí sálať energia, chuť do života, do zápasu, nie odovzdanosť či zúfalstvo.

Andrej Kiska pôsobil unavene, ale pravdou je, že pred debatou robil rozhovor pre Postoj, a tak bol trochu v nevýhode. Hovoril veľa fráz, v jeho reči nebolo veľa vzrušujúcich momentov. Ťaží skôr zo svojho prezidentského imidžu, ktorý stále funguje. Bolo jasné, že sa nechce nijako vyhraňovať, že tu chce byť pre všetkých voličov, ktorí majú dosť vlády Smeru. To síce môže pôsobiť štátnicky, ale aj nudne, riedko, bez zápalu.

Na druhej strane bolo jasné, že ak sa raz bude vládnuca koalícia hádať, on bude tou silou, ktorá to môže uzmierovať. Nebude mať medzi koaličnými partnermi výrazných nepriateľov, bude dobrým mediátorom. Osobnú charizmu na túto misiu má. Očakávať od neho výrazné politické gestá, zaujímavé agendy či nasadenie sa však zrejme nedá. Aj to, že sedel v debate medzi Hlinom a Matovičom, bolo v niečom symbolické. Akoby jeho úlohou bolo spájať rozhádané svety. Pritom oba tie rozhádané póly pôsobili oveľa zaujímavejšie.

Foto – Andrej Lojan

Pavol Rábara pred 28 d

Utorok večer patril Andrejovi Dankovi, trochu do úzadia išlo druhé zasadnutie Súdnej rady tento týždeň. Kým v pondelok členovia rady nezvolili nikoho do čela Najvyššieho súdu, v utorok sa riešili okrem iného aj sudcovia z Threemy. 

Posun nastal v tom, že Súdna rada pozastavila funkciu sudkyni Denise Cvikovej. Tá podľa Threemy pomáhala vypracovať rozsudok v prospech Mariana Kočnera, hoci prípad rozhodovala sudkyňa z iného súdu – Zuzana Maruniaková. Jej verdikt priznal Kočnerovi zmenku v hodnote osem miliónov eur. (Vtedy bola ešte kauza zmenky civilným sporom.)

Zaujímavé informácie spomenula po zasadnutí rady Elena Berthotyová, predsedníčka osobitnej komisie, ktorá preveruje sudcov z Threemy. Ukázalo sa, že Maruniaková zložitý prípad zmenky za osem miliónov rozhodla skôr ako ostatné svoje prípady, pričom dve tretiny z nich boli staršie ako kauza zmenky. Navyše, pri mnohých Maruniakovej prípadoch boli podané sťažnosti na prieťahy v konaní. 

Okrem toho, komisia Súdnej rady zistila, že spomínaný rozsudok má 40 strán. Podľa Threemy mal mať pôvodne 50 strán, ale Monika Jankovská ho mala dať skrátiť. 

Sudkyňa Maruniaková teda podľa doterajších informácií rozhodla Kočnerov prípad za osem miliónov prednostne, pričom jej pomáhala sudkyňa z iného súdu. Pozastaviť funkciu Maruniakovej navrhol minister spravodlivosti Gábor Gál, členovia Súdnej rady to v utorok neschválili. Dôvodom je, že Maruniaková je aktuálne na rodičovskej dovolenke, a tak do hry vstúpila právna nejasnosť, či možno zastaviť funkciu niekomu, kto ju nevykonáva. 

Zdá sa, že Maruniakovú nateraz ušetrili aj policajti, ktorí dnes ráno robili domové prehliadky u viacerých sudcov z Threemy, vrátane Moniky Jankovskej, jej sestry Andrey Haitovej, Denisy Cvikovej aj Vladimíra Sklenku. Podľa Denníka N u Maruniakovej prehliadka neprebehla.  

Zdá sa, že upratovanie sudcov po neporiadku z Threemy pokračuje. Dúfajme však, že bude dôkladné. 

Foto: Súdna rada 27. januára 2020 (TASR – Jaroslav Novák)

Martin Hanus pred 29 d

Pred časom sme písali, že Andrej Danko je najväčším tragédom slovenskej politiky, v týchto chvíľach sa to napĺňa do poslednej bodky. Líder SNS, ktorý bol posledné roky najvďačnejším terčom internetového posmechu a po štyroch rokoch v politike sa opotreboval ako Ján Slota po 20 rokoch, sa práve stáva hlavnou politickou obeťou kočneriády.

Je v tom veľký kus nespravodlivosti. O Dankovi nie je známe, že by si s Kočnerom robili vzájomné službičky (ako Martin Glváč), ani to, že by okrem azda jedného stretnutia udržiaval s Kočnerom nejaký kontakt. Rovnako platí, že za systém, ktorý stvoril Kočnera napojeného na súdy, prokuratúru a políciu, niesli stonásobne väčšiu zodpovednosť iní politici, napríklad celá elita Smeru.

Kočner však nasadil pred rokmi svoju volavku aj na Danka, aby ho v prípade potreby mohol vydierať. Danko sa napokon so Zsuzsovou možno ani nestretol, ale teraz za svoju komunikáciu možno zaplatí svojou politickou existenciou – keby minulý rok radšej preventívne priznal, že aj on bol obeťou Kočnera, ktorého volavka sa ho pokúšala vylákať na stretnutie a on s ňou v dobrej viere komunikoval, lebo podobne ako Boris Kollár nie je svätý. Dnes by bol Danko síce tiež na smiech, ale novinári by museli byť pri informovaní o jeho súkromí opatrnejší a najmä by nebol prichytený pri klamstve. Danko však kontakty so Zsuzsovou popieral, čomu sa dalo ľudsky rozumieť, ale keďže predseda SNS je oveľa väčším smoliarom ako taký predseda Smeru, po dnešku je už vlastne jedno, čo povie.

Ak sa Danko nedostane do parlamentu práve pre Kočnera a Zsuzsovú, nebude to celkom spravodlivé. Za Dankovou SNS nám však z dobrých dôvodov nebude ľúto, rovnako ako sme neľutovali koniec éry Jána Slotu. 

Na archívnej fotke vtedajší predseda SNS Ján Slota a jeho prvý podpredseda Andrej Danko, október 2011. Foto TASR – Dušan Hein

Jozef Majchrák pred 29 d

Gabriel Šípoš a Ľuboš Kostelanský z Transparency International Slovensko sa bližšie pozreli na kampaň ĽSNS. Kotlebovci zatiaľ na predvolebné aktivity minuli okolo pol milióna eur a ich kampaň patrí v porovnaní s inými stranami medzi tie lacnejšie. 

Zaujímavé je, že najviac peňazí kotlebovci míňajú na bilbordy a tlačoviny, hoci podľa všetkých výskumov sú ich voliči hojne prítomní aj na sociálnych sieťach. Tam však strana veľa peňazí neinvestuje. S reklamou na Facebooku začala až v januári a do publikovania textu Transparency (25. 1.) na ňu minuli len 2000 eur. Ako uvádzajú autori, je to menej, ako dá Smer na online reklamu za jedno dopoludnie a PS/Spolu a Vlasť za jeden deň. 

ĽSNS na sociálnych sieťach však pomáhajú názorovo spriaznené portály ako sú KulturBlog či Magazin 1, ktoré zabezpečujú, že názory a postoje tejto strany sú na sociálnych sieťach silno prítomné. Je to celkom efektívna stratégia. Stranu to veľa nestojí, jej posolstvá sa šíria, a to zo zdrojov, ktoré naoko vyzerajú ako nezávislé. 

Foto: TASR/ Martin Baumann

Martin Hanus pred 30 d

Včera bol pre Talianov jeden z najdôležitejších dní v tohtoročnom politickom kalendári. Líder nacionalistov aj celej opozície Matteo Salvini sa chystal deklasovať ľavicu v bohatom severotalianskom regióne Emilia-Romagna (s mestami ako Bologna, Parma, Modena, Ravenna), ktorý tradične volí ľavicu a kedysi bol rajónom komunistov. Ak by Salvini naozaj zvíťazil a ešte k tomu s poriadnym náskokom – ako tomu sám veril – vyvolalo by to celotalianske politické zemetrasenie, ktorý by pocítila aj Európa. Bezradná vláda Giuseppeho Conteho, ktorú tvoria od leta sociálni demokrati z Demokratickej strany (PD) a populisti z Hnutia piatich hviezd, by to podľa väčšiny prognóz sotva prežila, do pár mesiacov by sa konali predčasné voľby a Matteo Salvini by sa možno ešte pred letom stal novým talianskym premiérom.

Lenže Salvinimu sa premiérsky sen nevyplnil minulé leto, keď rozbil prvú Conteho vládu s nádejou, že sa čoskoro dostane k moci, a nevyšlo mu to ani tentoraz. Ľavicový blok na čele s PD napokon zvíťazil nad stredopravou koalíciou nečakane jasne (51,4 ku 43,6). Ľavica tak po sérii dramatických porážok pocítila úľavu, za ktorú zrejme vďačí aj kontraproduktívne brutálnemu finišu Salviniho kampane. Salvini si chcel užiť porážku PD na vlastnej koži a hoci išlo o regionálne voľby, v ktorých on sám nekandidoval, bol neustále v teréne a rečnil na mítingoch v intenzite, akú si naši politickí lídri nevedia predstaviť ani v hlavných parlamentných voľbách.

No premotivovaný Salvini sa popritom dopustil aj veľkých chýb: pár dní pred voľbami bol na mítingu v jednej bolognskej štvrti, kde mu jeho jedna volička povedala o istom mladom 17-ročnom Tunisanovi, ktorý je tam vraj známy ako díler drog. Salvini nelenil a išiel priamo k činžiaku, kde býva tuniská rodina, pred kamerami zazvonil na domový telefón, pýtal sa, kto tam býva a či je pravda, že dílujú drogy.  No pre exministra vnútra to dopadlo mimoriadne trápne. Samozrejme, týmto spôsobom sa nič nedozvedel, mnohých Talianov však pobúrila jeho násilná svojvôľa, ktorou vnikol neznámej rodine do súkromia. Salvini musel onedlho oznámiť, že ak sa podozrenie nepreukáže, mladíkovi tuniského pôvodu sa ospravedlní.

Salvinimu pritom stratégovia radili, že ak chce v takom červenom regióne vyhrať, musí vykročiť do stredu, no inštinkty radikálneho antimigračného populistu boli silnejšie. K porážke Ligy však výrazne prispelo aj mládežnícke hnutie nazývané Sardinky. Hnutie vzniklo pred dvomi-tromi mesiacmi práve v Bologni na protest proti Salvinimu, jeho sympatickí lídri  zorganizovali niekoľko masových mítingov a prebudilo ľavicovú časť Talianska, ktorá je znechutená vlastnými politikmi.

Hoci bola pre Mattea Salviniho včerajšia nedeľa trpká, nemá dôvod na depresie. Prehral iba v momentálne najväčšej bašte ľavice, naopak, v juhotalianskej Kalábrii, kde sa včera tiež konali regionálne voľby, jeho blok jasne dominoval. Salvini uveril, že deň zúčtovania s vládnucou ľavicou príde už teraz v januári, ale opäť si musí vyložiť nohy a čakať. Vzhľadom na vnútornú nestabilitu druhej Conteho vlády nie je vylúčené, že sa dočká ešte v tomto roku.      

Na snímke Matteo Salvini, bývalý minister vnútra a líder Ligy. FOTO – TASR/AP

Lukáš Krivošík pred 30 d

Epidémia koronavírusu, ktorý sa šíri z Číny, bola doteraz vnímaná hlavne ako zdravotný problém. Má však aj politický rozmer. Zaznievajú hlasy, že zvládnutie tejto situácie čínskou komunistickou vládou môže mať dopady na postavenie režimu v čínskej spoločnosti.

„Ľudia boli zatknutí a obvinení, že šíria fámy – aj keď vírus je celkom oficiálne známy,“ napísal hongkonský študentský aktivista Joshua Wong v pozoruhodnom komentári pre nedeľné vydanie nemeckého denníka Die Welt. Vládu v ňom obviňuje zo snahy tutlať celý rozsah epidémie.    

Čitateľovi ľahko zíde na um analógia s černobyľskou jadrovou haváriou z roku 1986, pokus sovietskych súdruhov utajovať jej celý rozsah a vplyv, ktorý to malo na stabilitu komunistického režimu v ZSSR. Černobyľskú tragédiu minulý rok pripomenul oceňovaný televízny seriál.

Ak čínsky režim situáciu zvládne, jeho pozíciu v spoločnosti to upevní. Pokiaľ sa však rozšíri v čínskej spoločnosti pocit, že vláda neurobila všetko, aby ľudí ochránila, otriasť by to mohlo aj zdanlivo neotrasiteľným čínskym komunistickým režimom.

Podľa internetového portálu Quartz sú to práve Číňania, ktorí spontánne na analógiu s Černobyľom poukazujú. A podobnú otázku rieši aj komentár anglicky písaných novín Taiwan News.

Isté je, že totalitné režimy majú pri zvládaní podobných katastrof ako Černobyľ alebo epidémia koronavírusu jednu nevýhodu: Občania diktatúr sú tak veľmi naučení brať oficiálne informácie s rezervou, že by vláde nemuseli veriť dokonca ani v prípade, keby sa snažila situáciu komunikovať pravdivo a transparentne.

Na snímke pracovník v ochrannom odeve meria teplotu cestujúceho pri vchode do stanice metra v Pekingu v nedeľu 26. januára 2020. FOTO – TASR/AP