Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 130 d

Stalinova smrť bola naposledy témou nepodarenej a trochu prvoplánovej britskej satiry, ruská sekcia Rádia Slobodná Európa teraz predstavila inú vec – doteraz neznáme filmové zábery zo Stalinovho pohrebu urobené z veľvyslanectva USA, filmoval major Manhoff.

Zábery sú zaujímavé, ale ešte zaujímavejšie sú dobové fotky zo Sovietskeho zväzu, ktoré Manhoff robil a nájdete ich pripojené dole pod textom, ukazujú najmä bežný život.

Ak si ich chcete pozrieť, tu je odkaz na článok rádia Slobodná Európa.

Stalin, to však nie je len minulosť, tento masový vrah je stále živý odkaz. Na tomto videu si môžete pozrieť, ako sa mu ešte dnes klaňajú jeho obdivovatelia, ako iným stále stojí za provokáciu a ako sa pritom správajú bezpečnostné zložky štátu.

Jaroslav Daniška pred 130 d

V Česku rastie podpora účasti na štrajku stredoškolákov budúci piatok 15. marca, témou je ochrana klímy, správu priniesol Český rozhlas. Ak si odkaz otvoríte, môžete si vypočuť aj ohromujúce zdôvodnenie tejto iniciatívy skrytej za sloganom Fridays for Future, čize Piatky za budúcnosť.

Viac ako o idealizmus ide o prejav anarchie, ako vieme. Púšťať sa do polemiky nemá preto veľmi zmysel, keďže školy bez disciplíny prestávajú plniť svoje základné poslanie, celá vec by sa mala riešiť na tejto úrovni.

Nuž, doba sa mení, keď sme sa pred rokmi chceli uliať zo školy my, chodili sme na IQ testy (boli to dva dni voľna, jeden na test, druhý na vyhodnotenie) alebo sme sa, ako mi šepká vedľa sediaci kolega, hlásili na rôzne olympiády a vedomostné súťaže, alebo jednoducho skúšali pozornosť lekárov. Teraz to mládež skúša so štrajkom, individuálny prístup nahradil ten kolektívny, zábava musí byť. Neostáva, než dúfať, že táto móda narazí na triednych učiteľov a riaditeľov, ktorí ak nemajú klausovskú skepsu voči téme, poznajú aspoň sklony svojich žiakov.

Foto: Fridays for Future ČR/FB profil

Jozef Majchrák pred 131 d

Úspech šprintéra Jána Volka na halových majstrovstvách Európy obnažil jednu pomerne veľkú absurdnosť. Podľa platných pravidiel mu hrozí, že by mohol vypadnúť z takzvaného Top Tímu, ktorý získava štátnu podporu. Dôvodom je, že halové výsledky sa v atletike u šprintérov nerátajú a Volko by nesplnil potrebné podmienky.

Je fajn, že o tom vypukla verejná debata a kritériá sa zrejme zmenia, len niekedy by naozaj potešilo viac, keby podobné nezmysly niekto súdny objavil a opravil ešte predtým, ako vyplávajú na svetlo. 

Foto: TASR Martin Baumann

 

Postoj pred 131 d

Keďže mladí ľudia sú dnes už viac na Instagrame ako na Facebooku, vystúpili sme zo svojej komfortnej konzervatívnej zóny a založili sme si konto aj na tejto sociálnej sieti.

Budeme vás tam pravidelne informovať o pripravovaných novinkách, dostanete avíza o rozhovoroch, ktoré chystáme, a ponúkneme pohľad do zákulisia tvorby redakcie denníka Postoj. Keď chcete mať prístup do redakčnej kuchyne a vidieť proces tvorby jednotlivých materiálov, tak nás neváhajte sledovať na Instagrame

Ján Duda pred 132 d

Dnes (6. 3. 2019) je Popolcová streda a pre kresťanov katolíkov je to začiatok pôstneho obdobia. V evanjeliu zaznie program pôstneho obdobia: modlitba, pôst a almužna. Modlitba má upriamiť našu pozornosť na Pána Boha, pôstom dávame do poriadku seba samého, svoje osobné nedostatky a nezriadenosti a almužnou myslíme na svojich bratov a sestry, na iných, ktorým pomáhame. Po kázni, v ktorej má zaznieť duchovné povzbudenie, kňaz nás označí popolom a povie zmysel tohto úkonu: Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš! Chceme sa skutočne pokoriť pred Pánom, aby nás prijal na milosť. A toto je aj skutočnou príčinou pôstneho programu: modlitby, pôstu a almužny.

Požehnaný pôstny čas, drahí priatelia!

Ján Duda


Foto: moneo.sk

Lukáš Krivošík pred 132 d

Šéf národniarov chce znížiť daň pre firmy na 15 percent, znížiť DPH na potraviny a printové médiá na 10 percent a zrušiť koncesionárske poplatky pre seniorov. Znamená to, že sa SNS konečne začína správať ako pravicová strana? Alebo chce len napraviť pre ňu nepríjemné dosahy debaty o zvyšovaní cien potravín v dôsledku odvodu pre reťazce, ktorý minulý rok presadil Andrej Danko?

Predseda opozičnej SaS Richard Sulík sa už ku všetkým trom opatreniam prihlásil predvčerom. Jeho strana ich podporí v parlamente, ak sa doň dostanú, aj keď predák liberálov sa začudoval nad výberovosťou daných opatrení. – Prečo rušiť koncesionárske poplatky len seniorom? A prečo dane znižovať len firmám, a nie aj fyzickým osobám?

No dnes prišlo schladenie z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá má strážiť, aby verejné príjmy a výdavky boli pokiaľ možno v rovnováhe. Jej predseda Ivan Šramko sa k návrhom SNS vyjadril na facebooku.

Šramko upozornil, že vláda chcela mať rozpočet v roku 2020 v miernom prebytku 103 miliónov eur (to je symbolická 0,1 percenta HDP), no Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v ňom v decembri identifikovala riziká za takmer 700 miliónov eur. Inak povedané, rozpočet by mohol byť napriek zámerom vlády v takmer 600-miliónovom schodku, čo je 0,6 percenta HDP. A to bez započítania daňových návrhov SNS!

Nižšia daň z príjmu právnických osôb a nižšia daň z pridanej hodnoty by podľa odhadov Rady spôsobili výpadok asi 1,35-miliardy eur. Deficit rozpočtu by tak v roku 2020 predstavoval skoro 2 percentá HDP a dlh ako taký by sa zvýšil zo 47,2 na 48,5 percenta HDP (čo je v sankčnom pásme dlhovej brzdy).

Čo sa dá k vyjadreniu RRZ dodať?

SNS ani iné politické strany netreba odrádzať od znižovaní daní kedykoľvek a kdekoľvek. Ani keď zaváňajú predvolebnou účelovosťou. No ich návrhy nižších daní by mali byť sprevádzané jasným posolstvom, kde chcú škrtať vo verejných výdavkoch. Aby v rozpočte nevznikal deficit, ktorý by sa v podobe dlhu stal záťažou pre ďalšie generácie.

A to aj napriek tomu, že nižšie dane môžu v strednodobom horizonte viesť k vyšším daňovým príjmom vlády v dôsledku napríklad väčšej ochoty priznávať príjmy pri nižšej sadzbe (známy efekt Lafferovej krivky).

Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko. FOTO TASR – Dano Veselský​

Lukáš Obšitník pred 133 d

Zuzana Čaputová si na facebooku platí kampaň v podobe citátov svojich kritikov na výraznom červenom pozadí a tie potom v statuse okomentuje vlastnými slovami. Naposledy tak urobila s výrokom podpredsedu Smeru-SD Richarda Rašiho z 3. marca: „K pani protikandidátke. Je veľká neznáma a jej reakcie sú nepredvídateľné.“

Ona sama to okomentovala slovami: „Útoky pokračujú, ale mňa to len utvrdzuje v odhodlaní vydržať v súboji s nespravodlivosťou a aroganciou moci. Mojou odpoveďou na dnešné vyjadrenia pána Rašiho, ale aj na ďaľšie útoky bude naďalej pravda, slušnosť, úprimnosť a jasné postoje. Ich snaha útočiť na mňa je dôkazom, že Slovensko práve teraz potrebuje prezidentku, ktorá nebude vstupovať do konfliktov, ale prinesie novú kultúru v politike. Nebudem rozdeľovať a budem prezidentkou nás všetkých.“

Jej komentár je typickým príkladom správania generácie tzv. „snowflakes“, teda „snehových vločiek“, ako sa v USA označujú precitlivení ľudia, ktorí normálnu kritiku seba alebo svojich názorov nevedia zniesť a niekedy sa voči nej domáhajú obrany aj súdnou cestou. Často pritom ide iba o normálne kritické vyjadrenia, ktoré by v demokratickej diskusii mali byť zásadne tolerované.

Pri všetkej úcte k Zuzane Čaputovej (a pri všetkom odpore k Smeru, ktorý mám), ale Raši týmito slovami jednoducho iba pomenoval pravdu. Čaputovej patrí úcta za angažovanie sa v kauze pezinskej skládky, ale ako vrcholová politička je jednoducho naozaj nepopísaným papierom. Ak sledujete politiku a vezmete si napr. Milana Krajniaka, Bélu Bugára či Františka Mikloška (a bez ohľadu na to, čo si o nich myslíte), vďaka ich minulej činnosti viete veľmi dobre, aký názor na problémy na Slovensku a vo svete majú a ako by vo vážnych situáciách reagovali. Ak by pani Čaputová mala ísť ako slovenská prezidentka rokovať na summit Európskej únie alebo NATO k nejakému vážnemu problému, nikto skutočne nevie, aké stanoviská by tam chcela presadzovať. Nikto nevie, čo konkrétne si ona sama o svete myslí.

Neskúsenosť a malá poznateľnosť sú jej reálne nedostatky, s ktorými by sa mala seriózne popasovať. Ale ak jednoduchú (a pravdivú) kritiku hneď považuje za „útok“ a za príklad „nespravodlivosti a arogancie moci“, potom to vôbec nesvedčí o vyššej demokratickej kultúre, ktorú by chcela reprezentovať. Práve naopak.

Foto: facebook.com/zcaputova

Martin Hanus pred 134 d

Máme za sebou politicky fascinujúci týždeň: prezidentská kandidátka Zuzana Čaputová, na ktorú ešte prednedávnom Igor Matovič aj niektoré médiá tlačili, aby sa vzdala v prospech Roberta Mistríka, sa stala v priebehu niekoľkých dní suverénnou favoritkou volieb. Posledné prieskumy, ktoré mohli byť zverejňované do včerajšieho dňa, jej dokonca namerali zhruba 50-percentnú podporu. Teda ak by sa prvé kolo prezidentských volieb konalo v uplynulých dňoch, Čaputová by mohla rátať so ziskom približne milióna voličov. 

V osobe Čaputovej sa tak v danom okamihu zhmotnila masová túžba po zmene, ktorá vysoko prečísľuje tábor jej podporovateľov (domovských progresívcov, SaS a OĽaNO) a môžeme len tipovať, čo všetko spôsobilo v priebehu februára takýto mohutný posun: nesporne kreatívna kampaň najmä na sociálnych sieťach, ďalej prvé diskusie, ktoré síce sledovalo dokopy len desaťtisíce ľudí, ale už tie vyslali do krajiny emóciu, že voliť sympatickú a kultivovanú Zuzanu je jednoducho „cool“, no a na záver februára odstúpenie Roberta Mistríka v jej prospech.

Táto emócia je nákazlivá, preto má Čaputová v posledných dvoch týždňoch skvelé karty, aby postúpila do druhého kola s historicky najvyšším náskokom pred druhým v poradí (Schuster porazil Mečiara v prvom kole o desať percent, Gašparovič Radičovú o necelých deväť percent, Fico Kisku o štyri percentá). 

Posledné zverejnené prieskumy sú však len momentkou nálad a skutočné výsledky aj poradie na ďalších miestach sa môžu ešte zásadne meniť. V prvom rade, niektoré prieskumy vychádzajú kvôli svojej metodike dopytovania zo značne vyššej účasti v prvom kole, než s akou máme skúsenosti. A po druhé, žijeme v tekutých časoch, keď veľká časť voličov sa nerozhoduje podľa straníckej značky, ale podľa prchavejších sympati a emócií v posledných dňoch pred voľbami.

Obzvlášť dôležitý bude skutočný volebný výsledok muža, ktorý vie, že má len malú šancu stať sa prezidentom, ale chce dosiahnuť (podľa Procházkovho vzoru) čo najlepší zisk, ktorý ho legitimizuje ako lídra novej strany pre parlamentné voľby v roku 2020. Štefan Harabin má zjavne nadšené jadro fanúšikov, podporuje ho takzvaná alternatívna scéna a pri hlavných konkurentoch ako Čaputová a Šefčovič má aj papierovo dobré predpoklady, aby oslovil bývalých voličov HZDS, časť smeráckych voličov, ktorým sa cnie za vulgárnym hejslováctvom v konzervatívnom háve. 

Podľa doterajších prieskumov zamrzol na podpore okolo 12 percent, čo je podstatne menej, než v čo verí Harabin a jeho okolie. Osobne si vôbec netrúfam odhadovať, či sa bude Harabin 16. marca skôr radovať alebo smútiť. Napokon to bude závisieť aj od jeho výkonov vo finálnych televíznych diskusiách – dosiaľ ich mal značne kolísavé, s Krajniakom na TA3 prehral, s Bugárom na Markíze si to zas užíval. 

Harabinova nádej je v tom, že hoci jeho percentuálne zisky v posledných týždňoch príliš nerástli, pomerne jasne sa zvyšoval jeho potenciál. Z dát Focusu, ktoré agentúra poskytla Postoju, vyplýva, že kým miera akceptácie Harabina medzi voličmi bola v januári 21 percent, v druhej polovici februára vzrástla na 30 percent. Len na vysvetlenie, týchto 30 percent zahŕňa dve skupiny voličov, teda tých, ktorí sú už dnes odhodlaní Harabina voliť, ale aj ešte väčšiu skupinu tých, ktorí ho zvažujú ako svojho možného kandidáta.

Aj po poslednom neuveriteľnom týždni, keď Čaputová vyletela z 15 na vyše 50 percent, by bolo ešte predčasné myslieť si, že vzbura proti systému menom Smer môže mať iba čisto progresívno-liberálnu tvár.

Na snímke prezidentský kandidát Štefan Harabin počas predstavenia loga, sloganu a programu v Bratislave 28. januára 2019. Foto TASR – Jaroslav Novák

Lukáš Obšitník pred 134 d

Po Anne Verešovej bude Františka Mikloška voliť za prezidenta aj ďalší poslanec OĽaNO Marek Krajčí. Napísal to v dnešnom komentári pre český portál Křesťan dnes. Stal sa tak ďalším poslancom, ktorý sa postavil proti odporúčaniu Igora Matoviča voliť Zuzanu Čaputovú.

Krajčí zhrnul Mikloškovu minulosť od zápasu proti komunizmu po 20-ročnú politickú činnosť po Nežnej revolúcii, podľa neho Mikloško „stelesňuje takmer všetko, čo by prezident mal mať“.

Naopak, pri Čaputovej pripúšťa, že môže byť čestným človekom, no zdôraznil, že o jej popularitu sa v posledných mesiacoch postarala marketingová agentúra, nie jej všeobecný rešpekt. Prekáža mu na nej aj to, že ako žena žijúca so svojím partnerom, s ktorým sa neplánuje vziať, nebude dávať dobrý príklad mladým ľuďom. Zdôraznil, že jej liberálne názory budú mať praktický vplyv na výkon prezidentskej funkcie, a kritizoval, že pri obhajobe adopcií detí pre homosexuálne páry Čaputová pristupuje ideologicky a zavádza, pretože o adopcie je v skutočnosti aj dnes veľký záujem.

Čaputovej tiež vytkol, že ako verejne neznáma osoba sa do kandidatúry pustila iba preto, aby zviditeľnila svoju stranu Progresívne Slovensko, a ak chce byť „prezidentkou všetkých občanov“, podľa neho sa mohla počas kampane aspoň vzdať funkcie podpredsedníčky tejto strany, čo však neurobila.

Marek Krajčí je tieňovým ministrom zdravotníctva za OĽaNO. Pôvodným povolaním je lekár. Je aj riaditeľom o.z. Kresťania v meste a členom správnej rady nadácie Dobrá budúcnosť a nádej. Vyznaním je baptista.

Foto: krestandnes.cz

Pavol Rábara pred 134 d

V čase, keď v sobotu večer vrcholilo v Madride futbalové El Clásico, 22-ročný Slovák zabehol v škótskom Glasgowe 60 metrov za 6,6 sekundy. 

Ešte pred pár rokmi bol Jano Volko slovenskej verejnosti neznámy chalan. Do väčšieho povedomia sa dostal v roku 2017 – po halových majstrovstvách Európy v Belehrade, odkiaľ si priniesol striebornú medailu, tiež zo šprintu na 60 metrov. Vtedy ho porazil len Richard Kilty, včera sa v cieli tento britský atlét len neveriacky pozeral na obrazovku s výsledkami. 

Pár slov k Janovi Volkovi, skromnému chalanovi z prostredia bratislavských saleziánov. Po jeho úpechu v Belehrade sme s ním robili rozhovor, ktorý je v mnohom inšpiratívny pre športové talenty. Janov prístup k úspechu je priam vzorový, (vtedy rozprával napríklad o tom, že by si rád za odmenu zo šampionátu kúpil lepší počítač, lebo rád hrá hry). 

Medzičasom pridal Volko ďalšie úspechy na slovenskej aj európskej úrovni (bežal vedľa Bolta, získal zlato z ME do 23 rokov, úspech v ankete Športovec roka a podobne).

V sobotu v noci sme však videli stále toho istého skromného športovca, ktorý je prekvapený, až preľaknutý úspechom. A tu prichádza pointa, vzácna najmä pre kresťanského čitateľa. Volko sa nikdy za svoju náboženskú vieru nehanbil, po každých pretekoch sa nejakým spôsobom zmieni o  Bohu. 

Tak tomu bolo aj včera, keď v bezprostrednej reakcii pre RTVS vymenoval ľudí, ktorým ďakuje. Po chvíli sa ešte k téme vrátil a doplnil, že je vďačný aj Bohu za to, že mu umožnil bežať. Aj v ďalšej reakcii spomenul, že „Boh chcel, aby som bol tu“. 

Tieto slová majú svoj kontext, Volko mal totiž pred pretekmi vážne zdravotné problémy, nebolo úplne isté, či na šampionát vôbec pôjde. Napokon pri posledných fázach pred pretekmi bolesť ustúpila a mohol bežať. "Nejako ma k tomu Boh doklepal a dotlačil, že sem mám ísť a dal mi možnosť štartovať," vravel. 

Dá sa to povedať ešte inak. Často sa stretávame s výrokmi o zázračných udalostiach, ktoré však vyznievajú poteticky, až klišé. V sobotu v noci sme na tvári čerstvého majstra Európy v šprinte na 60 metrov videli, že niečo ako zázrak skutočne prežíva. 

Ján Volko prvý v cieli. Foto: TASR/AP Photo/Petr David Josek