Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 186 d

Asi najabsurdnejším vyvrcholením prezidentskej kampane bola bratislavská debata, čo o sebe František Mikloško vyjadril tým, že pred dvomi-tromi rokmi počas omše v rámci liturgie podal ruku Marianovi Kotlebovi.

Špeciálnym príspevkom bol text Rada Ondřejíčka (v sekcii platených komentárov Denníka N), ktorý napísal, že Mikloško sa týmto definitívne diskvalifikoval v boji o prezidentský či iný štátny úrad, lebo „kresťanské a ešte k tomu čisto formálne pravidlo (…) nadraďuje nad občianske pravidlo slušného človeka nebratať sa s fašistami“. Navyše, Mikloško dal týmto vraj najavo, že „viera je preňho viac ako odmietnutie fašizmu v občianskej spoločnosti“. 

Autor uvedených slov to myslel nielen vážne, ale bol na ten text aj patrične hrdý, keďže sa pred svojimi fanúšikmi na facebooku po jeho zverejnení vyznal: „Predýchal som včera prvotné emócie a napísal som to až dnes ráno, takže je to ten najkorektnejší a najchápajúcejší text, aký som kedy zo seba dostal.“

Nedalo mi, napísal som túto reakciu a k nej zverejnil fotku banskobystrického župana Jána Luntera, ktorý pri preberaní úradu od Mariana Kotlebu v decembri 2017 prijíma od svojho predchodcu županskú reťaz. Vyslovil som „dôvodné podozrenie“, že Lunter si okrem preberania reťaze s Kotlebom potriasol rukou a popritom sa azda aj usmieval, len to agentúrny fotograf nezachytil. 

Lenže vinou vlastnej nepozornosti som pri kutraní v archíve TASR prehliadol fotografiu (pozri nižšie), ktorá zachycuje aj onen škandalózny akt – Lunter si podáva ruku s Kotlebom a zároveň sa usmieva. A nerobí tak len pri náhodnej príležitosti ako Mikloško počas omše, keď zrazu zistí, že za ním sedí Kotleba, ale robí to celkom plánovane a zorganizovane!

Keď sa to teraz takto prevalilo, ideologická polícia na čele s Ondřejíčkom by mala okamžite požadovať odstúpenie Jána Luntera, ktorý sa diskvalifikoval na zastávanie akéhokoľvek úradu, pretože nadradil županské formality nad občianske pravidlo nebratať sa s fašistami.

Ale asi správne tipujeme, že nič také sa nestane, lebo v týchto debatách nejde o vyššie princípy. To len prvosignálna sústava radila využiť kauzu omša-podanie rúk-Kotleba-Mikloško a na hysterickej vlne zozbierať kliky a lajky. 

Základné potreby facebookového človeka boli naplnené, čaká sa na novú vlnu (predstieraného) hnevu.

Na snímke zľava nový predseda BBSK Ján Lunter a bývalý predseda BBSK Marian Kotleba počas ustanovujúceho zasadnutia Zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) v Rimavskej Sobote 4. decembra 2017. FOTO TASR – Branislav Račko

Jozef Majchrák pred 186 d

Počet Slovákov žijúcich v Česku sa za dvanásť rokov zdvojnásobil. Podľa údajov Českého štatistického úradu žilo v januári tohto roku v krajine 116 875 ľudí zo Slovenska, z toho viac ako 50-tisíc ich tam malo trvalý pobyt. Slováci sú tak po Ukrajincoch druhou najpočetnejšou skupinou cudzincov v Česku. Predstavujú asi pätinu všetkých cudzincov. Medzi zahraničnými zamestnancami sú najpočetnejší, keď tvoria tvoria približne dve pätiny z nich.

Zároveň na českých vysokých školách študuje viac ako 21-tisíc Slovákov. 

Medzi rokmi 2004 až 2017 sa v Česku narodilo 5887 detí so slovenským občianstvom, v roku 2017 to bolo viac ako tisíc. Po prvýkrát to bolo viac ako počet detí s ukrajinským a vietnamským občianstvom. 

Foto: TASR/Michal Svítok

Jaroslav Daniška pred 187 d

Gideon Rachman napísal vo Financial Times dôležitý postreh: Taliansko je krok od uzavretia dohody s Čínou a podpísania tzv. memoranda o porozumení v tzv. Novej hodvábnej ceste (Belt and Road Initiative), bolo by tak prvou krajinou G7, ktorá by sa spojila s Čínou proti línii, ktorú reprezentuje USA. Koncom mesiaca je naplánovaná cesta čínskeho prezidenta do Talianska.

Obava, samozrejme, je, že Číňania majú ambíciu prepojiť Áziu s Európu a rozdeliť tak transatlantické spojenectvo slobodných štátov, ďalej oslabiť Západ. Ide tu nielen o veľké investície Číny do západných ekonomík (napr. do prístavov) či veľký čínsky trh, bez ktorého si západné firmy nevedia predstaviť existenciu, ale aj technologickú rivalitu, kde môže mať Čína pred Západom aj prevahu. Dôkazom je prebiehajúci zápas o Huawei a technológiu 5G.

Trump sa snaží Čínu čiastočne izolovať, bol už úspešný pri rokovaniach s Kanadou a Mexikom, ktoré sa pridali k USA, aj Japonskom a Austráliou, dôležitá bude ale Európa. Nemecký obchodný štát je od čínskeho trhu závislý, Británia sa po brexite obáva, ako dokáže obhájiť svoje obchodné záujmy, ak by súčasne viedla aj obchodný spor s Čínou. Všetka pozornosť sa práve otáča na Taliansko. Niekde v pozadí tleje varovanie Henry Kissingera, že Európa si bude musieť vybrať, či chce s čínou spor alebo skončí ako čínsky apendix.

Foto: TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 187 d

Kto by to bol pred polrokom povedal, čo všetko sa dozvieme o stave kresťanskej mysle v tejto prezidentskej kampani. Jasnou rečou už prehovorili aj bratia Kuffovci.

Mladší Štefan, predseda novej strany KDŽP, vyzval na voľbu Harabina, ten sa totiž „dokázal postaviť za môjho brata, kňaza zo Žakoviec, v čase, keď bol terčom útokov. Kuffovci nebudú neutrálni, keď vzniká ultraliberálna koalícia pretláčajúca kandidátku, ktorá útočí na kresťanskú dušu slovenského národa. Štefan Harabin je kandidát, ktorý dokázal, že má odvahu ísť do zápasov za tieto témy, vie sa k nim jednoznačne vyjadriť , a preto si zaslúži našu podporu,“ vyhlásil. Kedy presne za uplynulých 35 rokov túto odvahu preukázal, už nevieme.

Pred ním povedal svoje na kázni aj starší brat kňaz Marián, budúci prezident podľa neho „nesmie byť len diplomat, ale buldozér, čo sa otočí a radlicou vytlačí ten hnoj liberálny“. Bratia, ako napovedá ten mladší, sa zhodli.

Je dobre, keď je jasno. So Štefanom Harabinom sa rozhodli pre príbeh, ako má pripomenúť aj ilustračná fotka, ktorý má svoju dlhodobú integritu, od členstva v komunistickej strane po spojenie s Mečiarom, prznenie spravodlivosti, osobnostnú hrubosť, vulgárosť... veď to poznáte, buldozér.

Prezidentská kampaň bude mať viacero dôsledkov, o. i. ukáže aj na hlboký rozvrat v slovenskom kresťanskom prostredí. Viacero ľudí urobilo všetko preto, aby ukázali, že toto prostredie je nielen rozhádané a vnútorne rozdelené, ale aj pokrytecké a bez pamäti.

Dlho sme tu nemali otvorene a bojovne proti-cirkevnú stranu (podľa vzoru KSS), práve vznikli všetky predpoklady, aby sa objavila.

Foto: Jakub Kotian/TASR

Martin Hanus pred 187 d

Andrej Kiska pred pár hodinami zverejnil na svojom facebooku profilovku s logom prezidentskej kandidátky Zuzany Čaputovej. Kiska tak išiel nad rámec doterajšej podpory, dať si takúto profilovku na facebook, kde bude stále na očiach pre desaťtisíce až státisíce ľudí, je niečo podobné, ako keby po krajine rozvešal niekoľko takýchto bilbordov. Kiska sa už definitívne vyzlieka z funkcie prezidenta a nemôže sa sťažovať, ak budú teraz Maroš Šefčovič či Štefan Harabin v posledných diskusiách útočiť, že mu ide len o milosť od Čaputovej.

O takúto profilovku určite príliš nestála Zuzana Čaputová ani jej Progresívne Slovensko. Fakt, že včera z úst Čaputovej na diskusii Denníka N akoby mimovoľne vypadla veta, že na Kiskovom mieste by už pre daňové problémy nešla do politiky, vyjadruje súčasnú atmosféru medzi progresívcami a prezidentským palácom.

Za posledné mesiace sa toho totiž v slovenskej politike zmenilo veľmi veľa – kým pred rokom bol Kiska nádejou a emblémom progresívno-liberálneho tábora, dnes ho v koalícii PS-Spolu vnímajú ako nerozhodného človeka, ktorý nevie, čo vlastne chce, a keď niečo chce, tak žiada príliš veľa, a preto sa sám vyšachoval zo spolupráce s PS-Spolu.

Kto by bol ešte pred pár mesiacmi povedal, že kým Kiska sa bude sám vnucovať ako podporovateľ Čaputovej, tá sa bude odťahovať s tým, že si ho síce veľmi váži, ale už by mohol v politike skončiť.      

Zdroj: Facebook Andreja Kisku

Lukáš Krivošík pred 188 d

Ministerstvo obrany, vedené nominantom SNS Petrom Gajdošom, odmietlo ponuku Spojených štátov prispieť sumou 105 miliónov dolárov na modernizáciu slovenských vojenských letísk Kuchyňa a Sliač. Z tejto informácie sa môže vyvinúť zásadný spor na našej politickej scéne.

Ministerstvo zahraničných vecí reagovalo neobvykle ostrým vyhlásením. Počínanie ministerstva obrany zaregistroval rezort diplomacie „s prekvapením“. Rezort obrany dohodu s Američanmi údajne odmietol bez toho, aby to s kýmkoľvek konzultoval. Hovoríme tu o dvoch ministerstvách tej istej vlády!

„Ide pritom o zásadné rozhodnutie, ktoré má ďalekosiahle zahraničnopolitické a bezpečnostné dôsledky,“ píše sa vo vyhlásení ministerstva zahraničia. „SR by bola jedinou členskou krajinou NATO, ktorá odmietla takúto dohodu, čo nemôže nevyvolať otázky o dôveryhodnosti našej krajiny v očiach partnerov v rámci Severoatlantickej aliancie. Ministerstvo nezaznamenalo, že by došlo k ohrozeniu suverenity tých členských štátov NATO, ktoré podobnú dohodu s USA uzavreli.“

Síce ministerstvo obrany straší, že dohoda s Američanmi ohrozuje slovenskú suverenitu a mohla by viesť k rozmiestneniu amerických vojakov na našom území, no rezort diplomacie namieta, že išlo len o rámcovú dohodu: „Rokovania o dohode neboli ukončené a závisí od slovenskej strany, aká bude jej finálna podoba.“

Zaujímavosťou je, že v minulosti sa už používali americké peniaze na modernizáciu slovenských obranných kapacít. Sám premiér Peter Pellegrini dnes spomenul menovite práve letisko Sliač. Tých momentov však bolo viac, no nerobila sa na nich stranícka agitka. V každom prípade, k zriadeniu americkej základne nikdy nedošlo. Naproti tomu sa nám po letiskách pohybuje ruský personál, ktorý servisuje naše Migy.

SNS sa tvári, že peňazí na modernizáciu letísk máme doma nadostač. V skutočnosti je naša armáda notoricky podfinancovaná a zdroje spojencov z NATO by sa nám mohli zísť. Nevraviac, že Američania sú otvorení tomu, aby práce samotné realizovali slovenské firmy.  

Gesto rezortu obrany by sa s trochou nadsadenia dalo prirovnať k odmietnutiu Marshallovho plánu Československom v lete 1947. Akurát vtedy sa to udialo na základe priameho nátlaku zvonku – z Moskvy. Dnes ide o výsledok vrtochu Andreja Danka.

Zdá sa, že predseda SNS sa začína vážne zahrávať s naším geopolitickým ukotvením a ťahať nás kamsi do postsovietskeho priestoru. Zaráža pritom, že je to Danko, kto sa dokáže vyhrážať odchodom z koalície, no od strany Most-Híd, ktorá v tejto vláde chcela strážiť západnú civilizačnú príslušnosť Slovenska, pri takejto zásadnej otázke nič podobné nezaznelo.  

Ak Béla Bugár, Miroslav Lajčák a Peter Pellegrini nedokážu zastaviť Andreja Danka ani len v otázke spochybňovania našej príslušnosti k NATO, možno je čas, aby táto vládna garnitúra skončila.

Na snímke minister obrany SR Peter Gajdoš (SNS) počas rokovania 40. schôdze NR SR 30. januára 2019 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian

Jaroslav Daniška pred 188 d

Viacerí kresťania z rôznych strán dnes podporili Františka Mikloška, pred sobotným prvým kolom prezidentských volieb. Bola to zaujímavá tlačovka, prišli politici KDH (Majerský, Figeľ, Štefanec), politici OĽaNO (Verešová, Krajči) či KÚ (Záborská, Škripek, Vašečka). Zaujímavé je aj to, kto neprišiel: podpredseda Majerský ospravedlnil neprítomného Maroša Čaučíka, ale nie Alojza Hlinu, na tlačovke tiež nebola Veronika Remišová, nebol tam tiež nikto z Kuffovej strany.

Mikloškova kampaň sa postupne stala témou, ktorá odhalila rozdiely a napätia v niektorých stranách, najmä v KDH a OĽaNO. V KDH sa podpora Mikloška stala prvou témou, kde sa väčšina predsedníctva a strany vzoprela vedeniu predsedu Hlinu, v OĽaNO sa stala sporom, ktorý buble pod povrchom, ešte nedávno Igor Matovič hovoril, že o podpore Mikloška neuvažuje žiadny poslanec jeho klubu.

Kresťania v politike v poslednom období ukázali, že pokračuje doba rozdelenia, pozri vznik niektorých nových strán. Dnešná tlačovka tomuto trendu trochu protirečila, čo je po dlhom čase príjemná zmena.

Foto: Kotian/TASR

Jaroslav Daniška pred 188 d

„Provincia Idlib bude opäť pod kontrolou sýrskej vlády. (..) Možno nie zajtra ani pozajra, ale bitka sa blíži.“ To sú slová sýrskeho politika Mohameda Chajra Akkama, blízkeho prezidentovi Asadovi.

Druhý citát: „Vec nestojí tak, že máme problém v Idlibe, ale že tento problém rastie zo dňa na deň. Každá trpezlivosť má svoju hranicu. Putin na to myslí denne, je to veľký problém,“ hovorí pre Financial Times nemenovaný ruský úradník.

Denník Financial Times priniesol nedávno veľký portrét situácie v Idlibe, čo je posledné územie, ktoré nie je pod kontrolou Asadovho režimu. Žije tu asi 2,5 milióna ľudí, drvivá väčšina protiasadovskí utečenci aj z iných častí Sýrie, podľa FT 275-tisíc z nich žije v stanoch, na celú populáciu tejto provincie pripadá len vyše tisícky nemocničných lôžok, väčšina vecí funguje mizerne alebo nefunguje, 40 percent detí napr. nechodí do škôl. Podľa OSN by prípadný ostrý konflikt mohol znamenať najhoršiu humanitárnu krízu 21. storočia.

O čo presne ide? Rusi sa minulý rok dohodli s Turkami, že túto oblasť odzbroja, aspoň najnebezpečnejšie živly, v oblasti totiž operujú viaceré islamistické organizácie, Američania odhadujú, že je tam asi 30-tisíc bojovníkov, momentálne najaktívnejšia je HTS, sunitskí extrémisti, ktorí patria do jednej línie s al-Kájdou a al-Nusrou, ktorých Turci nijako neodzborojili, naopak, darí sa im.

Ruský prezident mal vo februári v Soči rokovanie s Turkami a Iránom a žiada, aby Turci konečne zakročili, inak preberú iniciatívu Asadovci s Iráncami na zemi, krytí ruskou leteckou podporou. Inštitút pre štúdium vojny, ktorý monitoruje konflikt, priniesol cez víkend správu, že Turci a Rusi začali spolupracovať, nad oblasťou robia letecké kontroly a spolu s jednotkami sýrskej armády vykonávajú hliadky okolo provincie. Turecko zároveň opevnilo svoju hranicu, aby zabránilo ďalšiemu príchodu utečencov (momentálne je ich v Turecku 3,6 milióna).

Zdá sa teda, že Sýriu čaká ďalšia, podľa režimu a Rusov už posledná vojna o zvyšok vzbúreneckého územia. Keďže väčšina populácie je protirežimná, ohľad na počty obetí nebude hrať rolu. Rusi s Asadom a Iráncami chcú skrátka vojnu v Sýrii vyhrať prostriedkami druhej svetovej vojny. 

Rusom, zdá sa, záleží, aby k obnoveniu Asadovej suverenity nad územím Sýrie došlo radšej pomalšie, ale bez rozbitia spojenectva s Tureckom a Iránom, čo by malo pomôcť obnoviť na kameň zničenú krajinu.

Foto: Institute for the Study of War/screenshot

Imrich Gazda pred 188 d

K prezidentským voľbám sa počas svätej omše nevyjadril len trnavský arcibiskup Ján Orosch, ale aj rožňavský biskup Stanislav Stolárik.

„Chceli by sme mať za hlavu nášho štátu človeka, ktorý by bol plne verný Bohu? Veď cez neho by Božie požehnanie išlo do celej krajiny,“ povedal v homílii na Popolcovú stredu Stolárik s tým, že mnohí si možno povzdychnú, že takýto kandidát ani neexistuje.

Omšu, ktorú slúžil v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave, v priamom prenose prenášalo aj katolícke rádio Lumen.

„Nechcem nikomu robiť predvolebnú kampaň, to si robia sami s veľkým tímom ľudí aj s veľkými peniazmi, až sa niekedy pozastavíme nad tým, koľké státisíce eur jednotlivec do toho vrazí,“ pokračoval Stolárik. „A neviem, či sa zamyslíte aj nad tým, že zrazu taký, ktorý tam už vrazil státisíce eur, vzdá sa v prospech iného. Nevyvoláva to vo vás nijaké otázky?“ pýtal sa Stolárik s tým, že odpoveď nechá na múdrejších.

Krátke vyhlásenie k prezidentským voľbám dal aj nitriansky biskup Viliam Judák. Veriacich vyzval, aby sa na voľbách zúčastnili a „hlasovali tak, ako nás k tomu povzbudzuje Cirkev“.

Foto – TASR/Lukáš Grinaj

Ján Duda pred 190 d

Evanjelium prvej pôstnej nedele (10. 3. 2019) je o pokúšaní Ježiša (Lk 4,1-13). Pokúšania sú tri, ale majú mimoriadne široký a zákerný záber.

(1) Pri prvom Pokušiteľ od Ježiša chce, aby „urobil z kameňov chleby“. Ježiš to odmieta: nielen z chleba žije človek! Odstránením problému hladu by sa urobilo veľa, ale raj na zemi by nenastal. Mnohí ľudia, ktorí podľahli, vyznávajú iba Cirkev charity a odmietajú Cirkev modlitby a raja po smrti človeka! Ak by na toto Ježiš pristúpil, poprel by seba samého!

(2) Pri druhom Pokušiteľ ponúka moc a slávu a na výmenu chce poklonu. Ježiš odpovedá, že klaňať sa má iba Bohu. Pokušiteľ chce hriech blasfémie: aby sme sa klaňali komukoľvek a čomukoľvek, len nie pravému Bohu. A zdá sa, že sa Pokušiteľovi darí...

(3) Pri treťom Pokušiteľ žiada hriech nazývaný tentatio Dei (pokúšanie Boha): aby nám Boh dokazoval, že je Bohom, ak chce, aby sme mu uverili! Ježiš i toto odmieta: nebudeš pokúšať svojho Boha!

Zhrnutie: prvou a najdôležitejšou témou nie je téma človeka, ale téma Boha! Téma raja/neba, Boha a klaňanie sa mu a neponižovať ho tým, že jeho povinnosťou je, aby nám niečo dokazoval... Boh je prvou témou človeka!

Požehnanú prvú pôstnu nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

 

Obrázok: e-polis.cz