Krátke správy redakcie

Lukáš Obšitník pred 168 d

Po Anne Verešovej bude Františka Mikloška voliť za prezidenta aj ďalší poslanec OĽaNO Marek Krajčí. Napísal to v dnešnom komentári pre český portál Křesťan dnes. Stal sa tak ďalším poslancom, ktorý sa postavil proti odporúčaniu Igora Matoviča voliť Zuzanu Čaputovú.

Krajčí zhrnul Mikloškovu minulosť od zápasu proti komunizmu po 20-ročnú politickú činnosť po Nežnej revolúcii, podľa neho Mikloško „stelesňuje takmer všetko, čo by prezident mal mať“.

Naopak, pri Čaputovej pripúšťa, že môže byť čestným človekom, no zdôraznil, že o jej popularitu sa v posledných mesiacoch postarala marketingová agentúra, nie jej všeobecný rešpekt. Prekáža mu na nej aj to, že ako žena žijúca so svojím partnerom, s ktorým sa neplánuje vziať, nebude dávať dobrý príklad mladým ľuďom. Zdôraznil, že jej liberálne názory budú mať praktický vplyv na výkon prezidentskej funkcie, a kritizoval, že pri obhajobe adopcií detí pre homosexuálne páry Čaputová pristupuje ideologicky a zavádza, pretože o adopcie je v skutočnosti aj dnes veľký záujem.

Čaputovej tiež vytkol, že ako verejne neznáma osoba sa do kandidatúry pustila iba preto, aby zviditeľnila svoju stranu Progresívne Slovensko, a ak chce byť „prezidentkou všetkých občanov“, podľa neho sa mohla počas kampane aspoň vzdať funkcie podpredsedníčky tejto strany, čo však neurobila.

Marek Krajčí je tieňovým ministrom zdravotníctva za OĽaNO. Pôvodným povolaním je lekár. Je aj riaditeľom o.z. Kresťania v meste a členom správnej rady nadácie Dobrá budúcnosť a nádej. Vyznaním je baptista.

Foto: krestandnes.cz

Pavol Rábara pred 168 d

V čase, keď v sobotu večer vrcholilo v Madride futbalové El Clásico, 22-ročný Slovák zabehol v škótskom Glasgowe 60 metrov za 6,6 sekundy. 

Ešte pred pár rokmi bol Jano Volko slovenskej verejnosti neznámy chalan. Do väčšieho povedomia sa dostal v roku 2017 – po halových majstrovstvách Európy v Belehrade, odkiaľ si priniesol striebornú medailu, tiež zo šprintu na 60 metrov. Vtedy ho porazil len Richard Kilty, včera sa v cieli tento britský atlét len neveriacky pozeral na obrazovku s výsledkami. 

Pár slov k Janovi Volkovi, skromnému chalanovi z prostredia bratislavských saleziánov. Po jeho úpechu v Belehrade sme s ním robili rozhovor, ktorý je v mnohom inšpiratívny pre športové talenty. Janov prístup k úspechu je priam vzorový, (vtedy rozprával napríklad o tom, že by si rád za odmenu zo šampionátu kúpil lepší počítač, lebo rád hrá hry). 

Medzičasom pridal Volko ďalšie úspechy na slovenskej aj európskej úrovni (bežal vedľa Bolta, získal zlato z ME do 23 rokov, úspech v ankete Športovec roka a podobne).

V sobotu v noci sme však videli stále toho istého skromného športovca, ktorý je prekvapený, až preľaknutý úspechom. A tu prichádza pointa, vzácna najmä pre kresťanského čitateľa. Volko sa nikdy za svoju náboženskú vieru nehanbil, po každých pretekoch sa nejakým spôsobom zmieni o  Bohu. 

Tak tomu bolo aj včera, keď v bezprostrednej reakcii pre RTVS vymenoval ľudí, ktorým ďakuje. Po chvíli sa ešte k téme vrátil a doplnil, že je vďačný aj Bohu za to, že mu umožnil bežať. Aj v ďalšej reakcii spomenul, že „Boh chcel, aby som bol tu“. 

Tieto slová majú svoj kontext, Volko mal totiž pred pretekmi vážne zdravotné problémy, nebolo úplne isté, či na šampionát vôbec pôjde. Napokon pri posledných fázach pred pretekmi bolesť ustúpila a mohol bežať. "Nejako ma k tomu Boh doklepal a dotlačil, že sem mám ísť a dal mi možnosť štartovať," vravel. 

Dá sa to povedať ešte inak. Často sa stretávame s výrokmi o zázračných udalostiach, ktoré však vyznievajú poteticky, až klišé. V sobotu v noci sme na tvári čerstvého majstra Európy v šprinte na 60 metrov videli, že niečo ako zázrak skutočne prežíva. 

Ján Volko prvý v cieli. Foto: TASR/AP Photo/Petr David Josek

Ján Duda pred 169 d

V evanjeliu 8. nedele v cezročnom období (3. 3. 2019) Ježiš nastoľuje tri situácie, na ktoré si ako kresťania máme dať pozor (Lk 6,39-45).

(1) „Môže slepý viesť slepého? Nepadnú obaja do jamy?“ (Lk 6,39). Ježiš to sám vykladá, že „žiak nie je nad učiteľa“: ak sme ešte v „učňovských rokoch“, nemôžeme sa vyvyšovať nad tých, ktorí viac vedia a viac skúsili (Mickiewicz, 31). Ale Ježiš to vykladá ešte inak, keď „vodcov národa“ – farizejov, nazýva slepcami (porov. Mt 23,4). Východiskom je osoba Krista: všetci, vodcovia i poddaní, žiaci i učitelia, sa musia učiť od Neho. Kam dôjdeme, ak nebudeme nasledovať Krista?

(2) „Prečo vyberáš smietku z oka svojho brata a z tvojho oka ti trčí brvno?“ (Lk 6,41). Áno, je to pokrytectvo. Kedysi sa ľudia usilovali robiť lepšími, než v skutočnosti boli. Dnes tu máme nové formy pokrytectva.

Dnes sa takmer nikto neusiluje byť lepším, ale tvrdíme, že je to normálne, že všetci sú takými. Dnes je móda vystavovať hriechy na obdiv... Toto je dnes to obludné pokrytectvo (Cantalamessa, 199).

(3) „Strom možno poznať po ovocí“ (Lk 6,44). V prírode to platí, človek však má neuveriteľnú schopnosť vymýšľať a prekrúcať: na kmeni jablone človek dokáže nechať vyrásť hruškám i slivkám zároveň. Dnes je už aj „príroda“ v nejakom chaotickom stave. Jediným pevným bodom je už iba Pán Boh! A Pána Boha možno skutočne poznať po ovocí: z chaosu robí poriadok. Tak píše Kniha Stvorenia!

Požehnanú nedeľu a úspešný začiatok pôstneho obdobia prajem všetkým.

Ján Duda

 

Na obrázku hrušky a jablká rastúce na jednom strome. Ilustračné foto: www.noviny.sk

Lukáš Obšitník pred 170 d

V tokijskej nemocnici v stredu prepustili do domácej starostlivosti chlapčeka, ktorý mal v čase narodenia iba 268 gramov. Je to celosvetovo najmenšia hmotnosť narodeného chlapčeka, ktorého sa podarilo zachrániť po predčasnom pôrode. Pri narodení bol taký maličký, že ho bolo možné ukryť do dlaní.

Chlapček sa narodil v auguste minulého roka v 24. týždni tehotenstva cisárskym rezom, pretože jeho hmotnosť prestala rásť a podľa lekárov bol ohrozený jeho život. Pracovníkom novorodeneckého oddelenia na Keio University Hospital v Tokiu sa však podarilo zabezpečiť mu výživu a dýchanie, vďaka čomu mohol ďalej rásť. V stredu pri prepustení z nemocnice už vážil 3,238 kg, čo je približná hmotnosť normálne narodeného dieťatka.

„Môžem len povedať, že som šťastná, že takto vyrástol, pretože som si popravde nebola istá, či dokáže prežiť,“ vyjadrila sa matka dieťatka. Lekár Takeshi Arimitsu pre BBC povedal, že si praje, aby ľudia vedeli, že „bábätká dokážu opustiť nemocnicu v plnom zdraví aj v prípade, ak sa narodia maličké“.

Úplne najľahším novorodencom na svete bolo dievčatko, ktoré sa v roku 2015 narodilo v Nemecku s hmotnosťou iba 252 gramov. Tokijský chlapček je v súčasnosti celkovo štvrtý v poradí (prvý medzi chlapcami). Podľa zaznamenaných štatistík sú dievčatká náchylnejšie prežiť predčasný pôrod, hoci lekári zatiaľ nevedia s istotou, prečo je to tak. Podľa tzv. Registra najmenších bábätiek, ktorý vedie Univerzita v Iowe v USA, je na svete známych 25 bábätiek, ktoré sa narodili s hmotnosťou menšou ako 300 gramov, no iba šiesti z nich sú chlapci.

Podľa štúdie, ktorú cituje britský denník The Telegraph, miera prežitia predčasne narodených bábätiek za posledných 30 rokov prudko vzrástla. Kým v 90. rokoch 20. storočia prežilo 27 percent bábätiek narodených medzi 22. a 25. týždňom tehotenstva, v súčasnosti je to už 50,2 percenta.

Fotografia chlapčeka z Tokia päť dní po narodení v auguste minulého roka (zdroj: japantimes.co.jp). Dnes sa teší z plného zdravia.

Jaroslav Daniška pred 170 d

New York Times zverejnil úchvatný príbeh o Janovi Sixovi, 40-ročnom obchodníkovi a znalcovi umenia z Amsterdamu, ktorý v roku 2016 v katalógu aukčnej spoločnosti Chritie´s objavil skutočné dielo Rembrandta (autoportrét, na obr.), išlo o portrét muža, pôvodne pripisovaný jeho dielni.

Ako sa taká vec stane? Vznik diela odhadol na roky 1633 – 35, teda obdobie jeho ranej tvorby, keď ešte nebol slávny a nemal dielňu. Obraz mal odhadovanú cenu na úrovni 19-tisíc libier, Six ho s podporou investora kúpil za 173-tisíc libier, čo je podľa novín primeraná cena, stále však hlboko pod úrovňou skutočnej hodnoty Rembrandta, ktorá za dielo z tohto obdobia dosahuje 70-80 miliónov eur.

Druhý obraz, ktorý Six objavil, pochádza z nemeckej aukcie, ide o plátno s názvom Nechajte deti prichádzať ku mne, príbeh je už viac zapeklitý, s hádkami a spormi. Zaujímavý na celom článku je nielen obraz života Sixovej aristokratickej rodiny, ale aj ticho prítomný dôraz, ako sa klasické vzdelanie a umelecký rozhľad môžu stať prostriedkom k bohatstvu a sláve.

Zaujímavý nie je len príbeh Jana Sixa VI., ale najmä samotného Rembrandta, o tom niekedy inokedy.

Foto: wikimedia

Jaroslav Daniška pred 170 d

Bol som upozornený, že poslankyňa Anna Verešová (OĽaNO) podporila Františka Mikloška (zmenila si aj fotku na FB), urobila tak pred tlačovkou svojho predsedu Matoviča, kde vyhlásil, že hoci má pochopenie pre voličov svojej strany, z ktorých niektorí môžu voliť Mikloška, poslancov klubu sa to netýka, v zmysle, že oni v tom majú jasno podobne ako pán predseda.

Čo z toho vyplýva?

Po prvé, Matovič vedel, že Verešová podporila Mikloška a napriek tomu tvrdil na tlačovke opak.

Alebo o tom nevedel a bez problémov za ňu aj jej kolegov hovoril v prospech Čaputovej. Ťažko povedať, čo je z toho voči poslancom OĽaNO neúctivejšie.

Foto: Anna Verešová/FB

Lukáš Krivošík pred 171 d

Pre Slovensko je susedné Česko v rámci EÚ najčastejšou prvou voľbou medzi členskými krajinami, keď ide o nájdenie spojenca v nejakej záležitosti. Pre Česko je zase takouto prvou voľbou Slovensko. Vyplýva to z mapy spojenectiev EU Coalition Explorer, ktorého výsledky nedávno predstavili v Bratislave. Dá sa teda aj 26 rokov po rozdelení spoločného štátu hovoriť o „zvláštnom vzťahu“ medzi našimi národmi.

Informoval o tom portál Euractiv.sk. Po Česku kontaktuje Slovensko v prípade potreby vytvorenia spojenectva v rámci EÚ najčastejšie svojich zvyšných vyšehradských susedov: Poľsko a Maďarsko. Mimo V4 je pre nás ešte dôležité Nemecko. To vyniká fakticky pre väčšinu členských štátov ako partner, ktorého si treba získať, keď chcú niečo na celoeurópskej scéne dosiahnuť.

Priorita našich vzťahov s Českom, potom Poľskom a Maďarskom či s Nemeckom, je vzhľadom na naše reálie pochopiteľná. Keď som si preletel onú mapu spojenectiev, zaujala ma iná vec. Ak jej rozumiem správne, zdá sa, že nikdy reálne neexistovalo skutočné spojenectvo alebo pokus o systematickú koordináciu medzi postkomunistickými krajinami stredovýchodnej Európy na jednej strane a Spojeným kráľovstvom na strane druhej. Teda spojenectvo za menej zošnurovanú Úniu, v aké pred pár rokmi dúfali konzervatívni euroskeptici u nás, ale tiež niektorí jednotlivci na britskej strane.

Ešte pred brexitom bolo pre Britov zrejme vo väčšine prípadov schodnejšie vybaviť si výnimku pre seba vo vlastnej réžii, než organizovať nejakú koalíciu proti tandemu Berlín-Paríž s krajinami V4. A je otázne, či krajinám V4 vôbec o menej zošnurovanú Úniu niekedy išlo. Navyše, možno tiež stále platí, čo kedysi povedal bývalý československý vyslanec v Spojenom kráľovstve Jan Masaryk – totiž že z Londýna je bližšie do Šanghaja než do Košíc.

Slovenský premiér Peter Pellegrini a český premiér Andrej Babiš. Ilustračné FOTO TASR – Marko Erd

Jaroslav Daniška pred 171 d

Kto by to povedal, že Justin Trudeau (na obr.) môže byť skorumpovanejší ako Donald Trump? Tak znie tweet, ktorým komentátor New York Times Bret Stephnes upozornil na kauzu kanadského premiéra, ktorý podľa bývalej generálnej prokurátorky Wilson-Raybouldovej na ňu vyvíjal niekoľko mesiacov neprimeraný nátlak v kauze firmy SNC-Lavalin obvinenej z miliónových úplatkov v zahraničnom obchode s Líbyou.

Jody Wilson-Raybouldová, dnes poslankyňa za Liberálnu stranu, včera verejne vypovedala pred parlamentnou komisiou, Trudeau obvinenie svojej osoby a ďalších vysokopostavených úradníkov zo svojho úradu odmieta, ale už aj v úrade padla demisia, ďalšie vyšetrovanie bude pokračovať.

Viac informácií nájdete v texte Globe and Mail.

Foto: wikimedia

 

Jaroslav Daniška pred 171 d

Všetky médiá sa odvčera v stopovej miere venujú Matovičovej tlačovke, kde sa predstavil ako kandidát do europarlamentu, ktorý nechce byť europoslancom a po voľbách sa vzdá prípadného mandátu, aj ako nový kritik americkej zahraničnej politiky. Viaceré nechávajú reagovať Veroniku Remišovú, ktorá to neschvaľuje, ale rešpektuje.

O pár týždňov to budú dva roky, čo som napísal text O Matoviča už predsa nejde, bolo by asi zbytočné pridávať text s číslicou dva za nadpisom, preto len krátka poznámka.

Dá sa vôbec prežiť s integritou politické angažovanie s Igorom Matovičom? Otázka pre tzv. nezávislé osobnosti, nie pre štyroch členov rodiny a politickej firmy (opäť sú totiž len štyria, ako povedal v TA3).

Posledný príklad je Jaro Naď. Bývalý nižší káder SDKÚ, nekriticky proamerický aj v postamerickom svete, do prostredia OĽaNO prišiel (slovo vstúpil sa nedá použiť) koncom novembra minulého roku, do troch mesiacov sa jeho predseda stáva kritikom americkej zahraničnej politiky. Niekoľko rokov práce práve vyfučalo hore komínom. Matovič ešte dodá, že prestáva byť opičkou, akoby tí ostatní ňou zostali.

Príklady sa hromadia.

Počas tlačoviek, kde Matovič tak vehementne podporoval raz Mistríka, potom Čaputovú, len Mikloško bol vyhodený hlas, som si spomenul na poslankyňu Annu Verešovú, kedysi hovorkyňu Aliancie za rodinu, ak sa nemýlim aj členku Fóra života, ktorá je teraz v klube strany, čo otvorene podporuje kandidátku, ktorej program je najviac v protiklade k témam, ku ktorým sa hlási Verešová. Ako stihol dopovedať Matovič, hoci chápe, že niektorí voliči jeho strany sympatizujú napríklad s Mikloškom, jeho poslancov sa to netýka. Nuž tak.

Dá sa to – udržať si s Matovičom vlastnú integritu? Či skôr – nie je to zbytočná otázka?!

Foto: FB profil J. Naď

Jaroslav Daniška pred 171 d

Portál GZeroMedia priniesol prehľad toho, ako vláda USA od roku 1898 zasahovala do latinskoamerickej politiky. S podporou Američanov došlo až ku 41 prevratom, z toho 17-krát išlo o priamu intervenciu, 24-krát nepriamu, intervencia na Kube v Zátoke svíň nie je započítaná, keďže nebola úspešná. Je to vlastne prehľad uplatňovania Monroeovej doktríny v praxi.

Článok sa odvoláva na štúdiu z roku 2005 z časopisu ReVista, čo je harvardský žurnál venovaný Latinskej Amerike.

Trump je zatiaľ v prípade Venezuely podstatne opatrnejší, aktívnejší sú zato Číňania, prítomní sú dokonca aj Rusi. Američania začali konať na pôde OSN. Otázkou preto je, či ešte v praxi platí Monroeova doktrína alebo nie.