Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 261 d

Portál GZeroMedia priniesol prehľad toho, ako vláda USA od roku 1898 zasahovala do latinskoamerickej politiky. S podporou Američanov došlo až ku 41 prevratom, z toho 17-krát išlo o priamu intervenciu, 24-krát nepriamu, intervencia na Kube v Zátoke svíň nie je započítaná, keďže nebola úspešná. Je to vlastne prehľad uplatňovania Monroeovej doktríny v praxi.

Článok sa odvoláva na štúdiu z roku 2005 z časopisu ReVista, čo je harvardský žurnál venovaný Latinskej Amerike.

Trump je zatiaľ v prípade Venezuely podstatne opatrnejší, aktívnejší sú zato Číňania, prítomní sú dokonca aj Rusi. Američania začali konať na pôde OSN. Otázkou preto je, či ešte v praxi platí Monroeova doktrína alebo nie.

Adam Takáč pred 263 d

RTVS zverejnila exkluzívny prieskum, v ktorom vedie Zuzana Čaputová so ziskom 23,5 percenta pred Marošom Šefčovičom, ktorý získal 20,5 percenta. Robert Mistrík by skončil tretí s 15 percentami. Ten však dnes oznámil odstúpenie z prezidentského súboja. 

Vo výsledkoch prieskumu, ktorý vypracovala pre RTVS spoločnosť Median SK v dňoch od 11. do 23. februára, nasledujú Štefan Harabin so ziskom 10,5 % a Marian Kotleba so 7,5 %. Béla Bugár by získal 6,5 %, Milan Krajniak 5,5 % hlasov. Františka Mikloška by podporilo 5 % opýtaných a Eduarda Chmelára 3 % opýtaných.

Robert Mistrík na tlačovke, pri ktorej oznámil odstúpenie v prospech Zuzany Čaputovej, povedal, že najbližšie prieskumy ukážu jednoznačný trend, a to náskok Čaputovej a jej rastúcu podporu.

Foto. facebook/Správy RTVS

 

Jaroslav Daniška pred 263 d

Nikto z nás v redakcii túto knižnú novinku ešte nečítal, ale keďže o nej práve živo diskutuje katolícky svet, tu je pár liniek na dôležité texty o knihe Sodoma, ktorú napísal francúzsky ateista Frédéric Martel (na obr.).

Dobrým úvodom ku knihe sú texty, ktoré o autorovi a knihe vyšli vo francúzskej tlači, zhrnul ich Benedikt Mohelník na Christnete. Martelovu knihu čítal a zhodil vo svojom texte Ross Douthat, ešte konkrétnejší a tvrdší bol k jej obsahu Rod Dreher, autor Benediktovej voľby.

Frank Bruni, liberálny kritik cirkvi, ktorý ju tiež čítal, bol ku knihe kritický – ale inak, obáva sa, že vyvolá reakciu konzervatívneho kléru. Pokrytectvo, o ktorom má svedčiť kniha, zapadá aj do obrazu, ktorý o Vatikáne pestuje Guardian.

Martel má ku knihe zriadenú aj webovú stránku, na YouTube možno nájsť rozhovor s Martelom vo francúzštine.

Keďže kniha vyšla v prvý deň zasadnutia synody, čitateľov možno zaujme aj odkaz na to, ako synoda prebiehala, hovorí o nej v rozhovore kardinál Duka. Témy sa to už netýka, ale informácia zaujme: karidnál Duka hovorí, ako na tejto synode už neexistovala nemecky hovoriaca pracovná skupina.

Foto: twitter F. Martela

Lukáš Krivošík pred 263 d

Odstúpenie Roberta Mistríka od prezidentskej kandidatúry je Mikloškova veľká príležitosť. Treba ju však ako takú uchopiť.

Hoci sa Robert Mistrík vzdal kandidatúry v prospech Zuzany Čaputovej, voliči nie sú figúrky na šachovnici, ktoré sa len tak na povel presunú k inému kandidátovi. Ak nič iné, toto jedno nás už politika za tie roky naučila.

Aj keď sa z kancelárie bratislavského komentátora zdá, že Mistríkovi voliči by k Čaputovej naozaj mali mať najbližšie, pod povrchom voličských preferencií môžu hrať úlohu aj iné úvahy. Časť ľudí napríklad nemusí mať námietky voči osobe Zuzany Čaputovej, no prekáža im strana, za ktorú kandiduje. Nechce sa im ju voliť za hlavu štátu, lebo by to znamenalo nebývalé politické posilnenie Progresívneho Slovenska. Teda strany, ktorá v poslednom prieskume agentúry Focus spred mesiaca získala 4,9 percenta hlasov.

Je to len dojem z rozhovorov medzi konzervatívcami, no zaznamenal som v posledných týždňoch aj úvahy ľudí, ktorí pôvodne chceli voliť Mikloška, no začali zvažovať Mistríka, aby sa do druhého kola nedostala Čaputová. Títo sa teraz zrejme k Mikloškovi vrátia.

No konzervatívny kandidát má šancu zachytiť teraz aj niektorých kmeňových Mistríkových voličov, ktorí nejasajú z možnosti voliť Čaputovú. Pre Františka Mikloška je súčasná situácia okno príležitosti.

Musí však zapracovať v kampani. Ľudia z Mikloškovho okolia zvyknú na kritiku, že jeho kampaň je málo viditeľná, odpovedať, že po Slovensku tie stretnutia má. A že na väčšiu kampaň mu chýbajú peniaze.

Odstúpenie Roberta Mistríka v prospech Zuzany Čaputovej je šancou pre Františka Mikloška.

Lenže v posledných rokoch narástla váha sociálnych sietí v politických kampaniach. Čo je pre kandidátov s menším rozpočtom možno tá lepšia správa.

Na to, aby Mikloško na svojej facebookovej stránke zverejnil každý deň päťminútové posolstvo k nejakému aktuálnemu politickému problému, stačí jeden smartfón a jeden človek, ktorý to nahrá, zostrihá a dá na web. Nato predsa netreba veľké peniaze. A Mikloško tak môže zvýšiť povedomie o svojej kandidatúre oveľa lepšie než mítingmi v okresných mestách. Lebo už aj mnohí z tých ľudí v okresných mestách sú na sociálnych sieťach.

Foto: TASR/Pavol Zachar

Jaroslav Daniška pred 264 d

Z nedele na pondelok bola oskarová noc, najzaujímavejšia cena večera je už niekoľko rokov Oskar za najlepší cudzojazyčný film, tento rok ho získal film Roma režiséra Alfonsa Cuaróna, on sám dostal Oskara za najlepšiu réžiu, film získal aj cenu za najlepšiu kameru. Film je autobiografickým pohľadom na začiatok 70. rokov v štvrti Colonia Roma, blízko hlavného mesta Mexiko City.

Najlepší film roku má byť Zelená kniha s motívom prekonávania rasizmu, kde sa beloch učí spôsobom od čierneho hudobníka, toho hrá Mahershala Ali, ocenený Oskarom za vedľajšiu rolu, ktorého výkon o. i. patrí k skvostom tretej série True Detective (dnes nás na HBO čaká posledná časť).

Tretím dôležitým filmom bola Favoritka, príbeh o Anne Stuartovej, dráma s komediálnymi prvkami o kráľovnej, ktorá nevedela vládnuť, získala Oskara za hlavnú ženslú  rolu (Olivia Colmanová), Rami Malek získal za Mercuryho a Bohemian Rhapsody rovnakú cenu v mužskej kategórii.

Oskarový večer nemal moderátora, nebol tak bojovne ideologický ako minulé dva roky, ale – zdá sa – chýbali mu najmä veľké filmy, ktoré by sa pamätali dlhšie ako rok-dva.

Foto: Prayitno/flickr.com

Ján Duda pred 266 d

Na 7. nedeľu v cezročnom období (24. 2. 2019) zaznieva v evanjeliu Ježišov imperatív: milujte aj svojich nepriateľov (Lk 6,27-38). Tento Ježišov imperatív považujem za zásadnú črtu Ježišovho evanjeliového posolstva: je to posolstvo kresťanskej lásky! A poriadne radikálnej.

(1) Toto posolstvo sa vymedzuje proti všetkému násilnému, čo chce „stvoriť“ raj už na tejto zemi. A súvisí to aj s tým, ako pochopíme Ježiša, za akého Spasiteľa ho máme. Napr. v 70. rokoch minulého storočia vznikla tzv. teológia oslobodenia, ktorá vychádzala z historického kontextu biedy a chudoby a poňala Ježiša ako osloboditeľa chudobných (od bohatých). Nenapísal Benedikt XVI. dielo „Ježiš Nazaretský“ preto, že správne pochopenie Ježiša je pre kresťanov kľúčom k nášmu správnemu kresťanskému spôsobu života?

(2) Áno, imperatív milovať aj nepriateľov je posolstvom radikálnej kresťanskej lásky. Kristus nevybudoval na zemi raj, ale skončil ako Ukrižovaný. Tu opäť musím spomenúť, že od fenoménu smrti začína svoje teologické uvažovanie Joseph Ratzinger (Úvod do teológie), svoje filozofické uvažovanie Michael Novak (Boha nikto nevidí) a iní.

(3) To neznamená ponechať priestor násiliu a nespravodlivosti! V skutočnosti to znamená postaviť proti násiliu a nespravodlivosti samého seba. Ale je to možné bez nádeje na večný život, bez lásky a viery v Boha? Odpovedzte si sami...

Požehnanú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

 

Obrázok: biblia.rimkat.sk

Jana Vinterová pred 267 d

Tri dvojky v dátume (22. 2.) každoročne pripomínajú všetkým skautom deň narodenia zakladateľa lorda Baden-Powella (1857) a tiež jeho manželky Olave (1889, vekový rozdiel medzi týmito manželmi bol naozaj takýto nezvyčajne veľký). Presne dnes teda uplynulo od narodenia Olave Baden-Powellovej okrúhlych 130 rokov. O to väčší dôvod majú skauti, zvlášť dievčatá, na oslavu tzv. World Thinking Day alebo Dňa sesterstva, ktorý sa tradične slávi na narodeniny Baden-Powellovcov. Je to dobrá príležitosť stretnúť sa, nadviazať kontakty so skautkami z iných miest či štátov alebo sa zapojiť do medzinárodných aktivít pripravených špeciálne na tento deň. Tohto roku je témou zamyslenie sa nad službou a pomocou, ktorú skautky môžu poskytnúť komunitám, v ktorých žijú. Rovnako má byť tento deň aj o uvedomení si vlastného vplyvu na spoločnosť a možnosti vniesť do nej niečo nové a pozitívne.

Rok 2019 prináša slovenským skautom ešte jedno okrúhle výročie: 100 rokov od vzniku prvých slovenských skautských oddielov. Tie boli založené na jar 1919 v Žiline a v Bratislave, teda krátko po tom, ako na území ČSR profesor Antonín Benjamín Svojsík vytvoril zjednotenú skautskú organizáciu „Svaz junáků – skautů Republiky Československé“.

Prvý skautský oddiel na území Slovenska vznikol o 6 rokov skôr v Komárne, keďže sme však boli súčasťou Uhorska, tento oddiel bol maďarský.

 

Na obrázku manželia Baden-Powellovci, www.playbuzz.com

Jaroslav Daniška pred 268 d

Martina Navrátilová napísala pre britský denník Times text o tom, že nechať súťažiť mužov so ženami v športe, ak si zmenia meno a berú hormóny súvisiace so zmenou gender-identity, je neférové. Už predtým napísala tweet: „Nemôžete sa len tak vyhlásiť za ženu a mať možnosť súťažiť proti ženám. Musia existovať nejaké štandardy a keď má niekto penis a chce súťažiť ako žena, takémuto štandardu nezodpovedá.“

Týždenník Echo píše, že za tento postoj čelí známa lesbička Navrátilová tvrdej kritike, bola vylúčená z LGBT spolku, odvolali ju z pozície ambasádorky LGBT atlétov, jej názor bol označený za „znepokojujúci, zvrátený a hlboko transfóbny,“ všetko to sumarizuje Guardian.

O LGBT témach nepíšem, ale tentoraz urobím výnimku. Mám totiž k téme čo dodať.

Bolo to v polovici októbra minulého roku, keď som sa vďaka maďarským priateľom mohol spoznať s Rogerom Kaplanom, Roger je netradičný autor, píše pre pro-trumpovský Spectator v Amerike, píše trochu o politike a Blízkom východe, ale jeho najlepšie texty sú o tenise. Sám stále tenis hrá, napriek vysokému veku. O tenise vie hovoriť s takou vášňou a zanietením, až to núti poslucháča zmeniť pohľad na tento šport.

Jedna z vecí, o ktorej mi vtedy hovoril, bola, že to, či je alebo nie je niekto lesbou, nehrá v tenise rolu, je to vedľajšie. To, čo ale význam má, je rozdiel medzi ženským a mužským tenisom, ten rozdiel je taký veľký, vraví, že „ženy a muži hrajú tenis inak, je to v podstate v ich podaní iný šport“. Chcel som počuť dôkaz, tak mi hovoril o niekoľkých zápasoch medzi ženami a mužmi, kde napr. hráč z druhej stovky rebríčka ATP bez problémov porazil Serenu Williamsovú.

Myslím, že je zrejmé, čo chcela Navrátilová povedať. Ak to niekomu pripadá škandalózne, chce kvôli ideológii zničiť ženský šport.

Foto: Martina Navrátilová na US Open v roku 2010, autor: robbiesaurus/flickr.com

Martin Hanus pred 269 d

Taliansky denník La Repubblica priniesol k prvému výročiu vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej rozsiahly text, v ktorom opisuje priebeh vraždy, vysvetľuje, prečo bol vykonávateľom vraždy Tomáš Szabó („nepoznal chybný zásah“), prečo sa stal sprostredkovateľom vraždy za pomerne malý peniaz Zoltán Andruskó („potreboval prachy, a to hneď“), opisuje, ako Alena Zsuzsová („dodávateľka vrážd na objednávku“) vo svojom aute ukazovala Andruskóvi fotky Jána Kuciaka, zachyteného na priechode pre chodcov, aj ďalšie fotky, ktoré si Andruskó stiahol na mobil.

Najkľúčovejšia aj najstrohejšia informácia textu denníka La Repubblica sa však týka Roberta Fica: podľa zistení novinárov talianska prokuratúra v rámci odposluchov týkajúcich sa obchodu s drogami zachytila v roku 2012 hovor Antonina Vadalu s vtedajším slovenským premiérom Robertom Ficom. V tom čase to ostalo mimo záujmu, vyšetrovatelia si ho všimli až po Kuciakovej vražde. V článku sa už nepíše viac, takže nevieme, o čom sa Fico s Vadalom rozprávali. No Ficovo ubezpečovanie, že sa s Vadalom (na rozdiel od svojich blízkych ľudí, Troškovej a Jasaňa) nepoznal a nikdy s ním nehovoril, sa pomaly rozpadá.

Denník tiež uvádza, že v prípade Kalábrijčana Vadalu, ktorý bol minulý rok v máji eskortovaný do Talianska, sa vyplavujú na povrch nové kľúčové fakty: Vadalà organizoval transport kokaínu z Latinskej Ameriky na sever Talianska, ale tiež mal biznis v slovenskom poľnohospodárstve, ktorý sa týkal chovu dobytka či obnoviteľných zdrojov energie, „pohyboval sa pritom šikovne v sivej zóne, ktorá mu garantovala kontakty s kľúčovými mužmi: či už boli z tajných služieb, alebo z colných úradov až po najvyššie miesta v štáte“. 

Rozhodovanie o vydávacej väzbe Antonina Vadalu na Krajskom súde v Košiciach 20. apríla 2018. Vľavo advokát Jaroslav Homza. FOTO TASR – František Iván

Lukáš Obšitník pred 270 d

Egyptský prezident Abdel Fattah el-Sisi na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii nepriamo pripomenul genocídu Arménov zo strany Turecka pred sto rokmi. Turecká vláda vtedy systematicky vyvraždila približne 1,5 milióna príslušníkov arménskej menšiny, prevažne išlo o kresťanov.

Prezident Sisi v diskusii o extrémizme a islame v sobotu 16. februára hovoril o súčasnej situácii utečencov v Egypte a svoju politiku krátko ilustroval príkladom z minulosti. „V Egypte máme 5 miliónov registrovaných a neregistrovaných utečencov, ktorí nežijú v táboroch. Zaobchádza sa s nimi podobne, ako sme zaobchádzali s arménskymi utečencami pred sto rokmi, keď ich Egypt prijal po masakroch.“

Egypt zatiaľ arménsku genocídu oficiálne neuznal a Sisi výraz „genocída“ ani priamo nepoužil, no Arménsky národný výbor v Egypte jeho slová veľmi privítal. „Urobil prvý krok v tomto smere, keď videl potrebu zmieniť sa o tom vo svetle súčasných udalostí. Arménsky národný výbor to chváli a považuje to nielen za medzikrok smerom k úplnému uznaniu genocídy Arménov, ale aj za pozitívnu odpoveď hlavného hráča Blízkeho východu a severnej Afriky k iniciatíve Arménskej republiky v predchádzaní budúcim genocídam.“

Bývalý veliteľ egyptskej armády generál Sisi v roku 2013 po miliónových protestoch Egypťanov zvrhol vládu Moslimského bratstva a usiluje sa o potláčanie extrémizmu. V decembri 2014 v prejave na univerzite Al-Azhar pred poprednými moslimskými učencami kritizoval extrémnu ideológiu islamizmu, „ktorá spôsobuje v národe úzkosť, zabíjanie a deštrukciu celého sveta“ a ktorá jeho národ „vedie do záhuby“. Jeho vládu pozorovatelia kritizujú za príliš vojenskú líniu, ktorá veľmi nerozvíja ekonomický sektor, no jeho zásluhy v boji proti extrémistom sú nepopierateľné.

Otázka tureckej genocídy Arménov vyvoláva neustále spory. Turecko po takýchto vyjadreniach často oficiálne rázne protestuje, už aj ak ide o krajiny na Západe. O to viac sa to dá čakať, ak ide o štát z arabského prostredia. Viac o téme genocídy Arménov sa dočítate tu, tu a tu.