Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 297 d

Včera zomrel vo veku 87 rokov profesor Miroslav Kusý, politický väzeň a signatár Charty 77, člen bratislavskej päťky a ponovembrový rektor Univerzity Komenského, Kusý patril k VPN, do roku 1990 bol politickým súputníkom Milana Šimečku st., ich korešpondencia patrí do relatívne úzkej disidentskej knižnice. Hlásil sa k marxizmu, ale s rastúcim vekom to neznamenalo nič podstatné, určite nič čo by ho akokoľvek diskreditovalo, nijako sa to totiž neprenášalo do jeho písania či prednášania.

Profesor Kusý bol istý čas mojim učiteľom na Trnavskej univerzite, jeho meno a titul z hlbokých 60. rokov pomáhali garantovať politológiu najskôr v Bratislave, neskôr v Trnave celé roky po páde režime. Bol to veľmi úctivý pokojný muž, viac ako textami alebo myslením zostane v pamäti svojimi postojmi v zlomových okamihoch našich dejín, chyby z mladosti od konca 60. rokov odčiňoval svojim jednoznačným angažovaním proti totalitnému režimu.

Ak by som mal pripomenúť nejakú jeho výraznejšiu tému, bol to pokus vidieť konflikt medzi národným a občianskym princípom, čo svojho času vyvolalo širšiu diskusiu. Dnes ide o prekonanú tézu, ktorá by snaď ani nenašla nasledovníka (sám sa pre pár rokmi trochu nešťastne zaplietol s Andrejom Dankom), ale najmä ukážku, ako vyzerali staré spory a ako sa na ich pôdoryse rodili neskoršie politické spojenectvá. K profesorovi Kusému patrí, že nikdy neviedol spory na osobnej ad hominem úrovni, na to bol príliš vzdelaný a povahou džentlmen.

Kusý bol dôležitou postavou slovenského liberalizmu, mužom, ktorý stelesňoval omyly svojej generácie z počiatkov komunizmu, jej vytriezvenie a emancipáciu v 60. a 70. rokoch a odvážne postoje v ťažkých momentoch totality.

Nech odpočíva v pokoji!

Foto: Michal Svítok/TASR

Zuzana Hanusová pred 297 d

Dnes je svätého Valentína a hoci mnohí zo zásady tento sviatok ignorujú, my si ho radi pripomenieme. Žiadne gesto, ktoré pomôže k oživeniu partnerského vzťahu, nie je na škodu. A pretože manželské vzťahy sú už po pár rokoch života zreálnené, odpútané od prvotného nadšenia, založené na vedomej láske, vybrali sme pre vás to najlepšie, čo sme k téme manželstva uverejnili. Rozhovor s talianskou sexuologičkou Ritou Ventriglia je plný nádeje.

„V Japonsku sa používa jedna stará technika reštaurovania rozbitých váz a porcelánu. My na Západe, keď rozbijeme vázu, tak ju jednoducho hodíme do koša. A keď k nej máme špeciálny vzťah, snažíme sa rozbitý črep zalepiť, ale potom ju otočíme tak, aby lepidlom opravenú puklinu nikto nevidel. No táto japonská technika spočíva v tom, že rozbité kúsky vázy zlepia tmelom zo zlata. Vázy zreštaurované touto technikou sa potom umiestňujú na najviditeľnejších miestach, pretože majú zrazu vyššiu hodnotu. My sme takto pochopili, že pár, ktorý si prejde krízou, je ako rozbitá váza, má oveľa hodnotnejší vzťah ako predtým. A ešte viac, má svietiť ako svedectvo, že láska je terapeutická, môže uzdravovať,“ hovorí v rozhovore pre Postoj Rita Ventriglia. 

Martin Hanus pred 298 d

Igor Matovič pred chvíľou zverejnil prezidentský prieskum agentúry Focus, ktorý si objednalo OĽaNO. Výsledky potvrdili trend, ktorý už namerala agentúra AKO, teda vzostup Zuzany Čaputovej, ktorá si oproti januárovému prieskumu polepšila o 5,4 percentuálnych bodov. 

Prvý by skončil Šefčovič s 20,1 %, Mistrík 17,1 %, Čaputová 14,4 %, Harabin 13,6 %, Kotleba 8,9 %, Krajniak 6,3 %, Mikloško 4,5 %, Chmelár 3,5 %. Focus simuloval aj druhé kolo - ak by nastúpil proti Šefčovičovi Mistrík, porazil by ho s 50,8 percentuálnymi bodmi, Čaputová by proti kandidátovi Smeru získala 48 percent.

Z uvedeného vyplýva, že Čaputová de facto dobehla Mistríka, rozdiely medzi nimi sa pohybujú v rozmedzí štatistickej chyby. Rovnako výrazne stiahla náskok v simulovanom druhom kole oproti Šefčovičovi, takže na základe terajších dát sa dá povedať, že Mistrík a Čaputová by mali (v polovici februára) proti bývalému eurokomisárovi v druhom kole porovnateľné šance. 

Čaputová má svoje momentum, od rána jej prispeli na transparentnom účte desiatky ľudí, vďaka svojim výkonom v diskusiách si získala nadšené voličské jadro, čo zas chýba Mistríkovi. Zjavne jej pomohlo, že kampaň sa prenáša z pouličných bilbordov do prvých prezidentských diskusií, v priebehu troch týždňov tak z veľkej časti vymazala Mistríkov náskok. A keďže je ešte mesiac do volieb a hlavné televízne diskusie len prídu, kandidátka progresívcov nemá najmenší dôvod odstupovať z kampane v prospech Mistríka, práve naopak. 

Igor Matovič však výsledky prieskumu Focusu interpretoval takto: "Bol som za to, aby pani Čaputová dostala priestor, ale toto sú reálne výsledky a treba sa realite postaviť zoči voči. Šefčovič by porazil Čaputovú, ale Mistrík má na to, aby porazil Šefčoviča." To je však zo strany Matoviča pomerne veľká manipulácia s číslami i trendmi. 

Prieskum tiež simuloval situáciu, čo by sa stalo, keby sa Kotleba vzdal v prospech Harabina - ten by poskočil na vyše 18 percent a na druhé miesto za Šefčoviča. Samozrejme, Kotleba nemá dôvod vzdať sa v prospech Harabina, uvedené číslo len ukazuje, že Harabin má potenciál rastu, ak sa mu bude v ďalších diskusiách dariť (minimálne ako naposledy v markízackom Na telo proti Bugárovi). 

V tejto chvíli, presne mesiac pred voľbami, možno povedať, že všetci prví štyria kandidáti, Šefčovič, Mistrík, Čaputová a Harabin si môžu veriť na druhé kolo. 

FOTO TASR - Martin Baumann

Kamil Draganovský pred 298 d

Britský The Guardian dnes priniesol zaujímavý článok o možnom negatívnom dosahu brexitu bez dohody na krajiny východnej a strednej Európy v EÚ. Novinári a oslovení ekonómovia odhadujú, že pri negatívnom scenári sa HDP týchto krajín môže v dôsledku výstupu Britov bez dohody znížiť aj o 4 či 5 percent. Na druhej strane však denník cituje aj text slovenského ekonóma Vladimíra Vaňa, ktorý sa domnieva, že v prípade Česka a Slovenska by malo dôjsť k zníženiu HDP len o jedno percento.

Zaujímavé sú aj rozdiely v druhu obchodu medzi jednotlivými krajinami a Britániou. Pokiaľ v prípade Slovenska, Česka a Maďarska prevažuje automobilový priemysel, tak u Poliakov ide o moderné ekonomické IT odvetvia. Krajiny Balkánu a najmä Chorvátsko sa zase najviac obávajú možností negatívneho vplyvu brexitu na turistický ruch, keďže Briti tam v poslednom čase dovolenkovali čoraz viac.

Čo sa týka automobilového priemyslu, narušenie obchodu môže poškodiť okrem nás aj našich južných a západných susedov, každého z trochu osobitných dôvodov. U nás je, samozrejme, otázkou najmä Landrover Jaguar. Vážne narušenie obchodu by však mohlo osobitne mrzieť aj Čechov. Kým značka Škoda bola ešte v 90. rokoch v Británii skôr terčom posmechu, tak v posledných asi pätnástich rokoch prudko zapracovala na svojom renomé. Každý, kto strávil dlhší čas na ostrovoch, si mohol všimnúť, ako škodoviek na miestnych cestách pribúda a ako viaceré modely Škody vyhrávajú súťaže o najlepší automobil vo svojich kategóriách v motoristických magazínoch. A hoci Škoda patrí pod nadnárodný koncern, jej úspech v Británii je pre Čechov aj zdrojom istej hrdosti.

V každom prípade bude zaujímavé sledovať, či budú negatívne ekonomické prognózy viesť krajiny bývalého východného bloku k tomu, aby vo finiši tlačili na EÚ, nech v niečom ustúpi a predsa len sa s Britmi dohodne na novom kompromise.

Na snímke výrobné priestory v závode Jaguar Land Rover v Nitre. FOTO TASR – Henrich Mišovič

Jaroslav Daniška pred 298 d

Profesor Valér Mikula dnes na svojom facebooku upozornil na reklamu na film Ostrým nožom, ktorý onedlho príde do kín. Ide o nový slovenský film inšpirovaný vraždou Daniela Tupého a zúfalstvom otca, ktorý sa nedokáže dovolať spravodlivosti. Film ale, ako upozornil Mikula, začal veľmi zle, touto obscénne násilnou reklamou, obrazom zakrvavenej košele, prof. Mikula napísal: „Otrasné! Neprípustné ani pod akoukoľvek ušľachtilou zámienkou! Toto sa vystavuje na zastávke MHD, kadiaľ chodia malé deti, ktoré to môžu považovať za skutočne zakrvavenú košeľu.“

Nezostalo len pri facebookovom statuse, profesor Mikula podal sťažnosť na Radu pre reklamu. Myslím, že sa tomu kedysi hovorilo občianska zodpovednosť.

Foto: V. Mikula/FB

Jaroslav Daniška pred 299 d

Bratislavu dnes navštívil americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo, absolvoval niekoľko stretnutí a jednu trochu bizarnú tlačovku po stretnutí s ministrom Lajčákom, otázka kolegu z RTVS pripomenula zákony periférie.

Dôležitejšie je ale niečo iné, všetci viac či menej cítime, že primárnym dôvodom návštevy ministra Pompea bolo gesto za nákup amerických stíhačiek, Pompeo napokon za tento nákup poďakoval Pellegrinimu a Dankovi. To, čo tvrdil minister Lajčák, ako si Američania prišli vypočuť naše názory na Ukrajinu či EÚ, je skôr úsmevné. Pre Američanov sme najzaujímavejší, keď ide o významnejší nákup zbraní, v minulosti to bola otázka väzňov z Guantanáma, ktorých sme prijali nadproporčne viac ako iné štáty. Hlbšie politické alebo kultúrne väzby sa nedarí pestovať. Akoby to nemal kto robiť a nebol o to ani záujem. 

Človek sa len ťažko ubránil dojmu, že najsilnejšou emóciou návštevy top-politika Trumpovej vlády u nás je nezáujem a ľahostajnosť. Nezaznamenal som ani žiadny protest či demonštráciu, nič. Boli časy, keď návšteva amerických politikov, napr. senátora či kongresmana, vyvolávala väčšiu pozornosť ako dnešná návšteva ministra zahraničných vecí USA. Časy sa menia.

Foto: Pavel Neubauer/TASR

Martin Hanus pred 299 d

Už dlhšie som čakal, kedy sa ĽSNS vymedzí voči Štefanovi Harabinovi a pomenuje, že bývalý minister spravodlivosti a desať rokov pôsobiaci šéf Najvyššieho súdu nie je antisystém ako oni, ale je v skutočnosti stelesnením zlého systému. Stalo sa tak až teraz. Denník N upozornil, že poslanec Milan Mazurek na mítingu v Bánovciach nad Bebravou zaútočil na Harabina za to, že bol súčasťou prvej Ficovej vlády, ktorá zaviedla euro a presadila Lisabonskú zmluvu. Vedľa sediaci prezidentský kandidát Marian Kotleba spokojne prikyvoval, ĽSNS zasponzorovala šírenie tohto videa, ktoré do pondelka večera videlo takmer 90-tisíc ľudí.

Od kotlebovcov by som síce očakával trochu viac fantázie (euro ani väčšine voličov ĽSNS netrhá žily a pojem Lisabonská zmluva u nás vzbudzuje oveľa menšie emócie než Marakéšsky dohovor). Ale posolstvo, že Harabin nie je jeden z nás, ale jeden z nich, môže zapôsobiť na desaťtisíce váhajúcich voličov antisystémového protestu. 

Kotleba si podľa všetkého uvedomuje, že je to pre neho životne dôležitá kampaň, v ktorej má vlastne len jedného súpera. Kým Kotleba má svoj voličský strop, Štefan Harabin má oveľa väčší potenciál, lebo v mohutnom protestnom tábore oslovuje časť mladých voličov ĽSNS, ale aj časť starších voličov, ktorí veria sudcovi Harabinovi, ale nie Kotlebovi a jeho holohlavým chlapcom. ĽSNS tak potrebuje dosiahnuť, aby z jej tábora prešlo k Harabinovi čo najmenej voličov, pretože ak Harabin získa oveľa viac hlasov než Kotleba, je už vlastne isté, že svoj úspech náležite využije – postaví sa do čela Národnej koalície (alebo celkom novej strany) a v roku 2020 zamieri plnou parou do parlamentu. 

Aj to je dôvod, prečo teraz my všetci, pravičiari, ľavičiari, centristi, konzervatívci či liberáli, máme nemalý dôvod (so štipcom na nose) veriť Marianovi Kotlebovi, že jeho dosiaľ verní dajú hlas jemu a odolajú volaniu nového Mordoru.

Marian Kotleba prišiel odovzdať petičné hárky na svoju kandidatúru na prezidenta SR 30. januára 2019 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian

Ján Krupa pred 300 d

Štrnásteho februára 2019 oslávime 1150. výročie smrti svätého Cyrila, rodného brata svätého Metoda. Je to vhodná príležitosť nielen uvažovať nad životom a pôsobením solúnskych bratov a apoštolov Slovanov, ale zároveň odbúrať ahistorické stereotypy v cirkevnom spravodajstve, napríklad z článku Uplynie 1 150 rokov od smrti svätého Cyrila - spolupatróna Európy, ktorý zverejnila TK KBS.  

Ako mi potvrdil slavista Andrej Škoviera, dodnes sa nevieme zrieknuť ahistorického tvrdenia, ako sa píše v spomenutom článku, že v dobe svätých Cyrila a Metoda sa „používali len tri jazyky: gréčtina, hebrejčina a latinčina“. Svoje bohoslužby vo vlastnom jazyku odjakživa slávia aj Arméni, Gruzínci, Kopti... V historických prameňoch neexistuje nijaký dôkaz pre tvrdenie, že svätí Cyril a Metod, keď „zistili, že na našom území sa slávi liturgia v západnom (latinskom, rímskom) obrade, prispôsobili sa tomu, hoci predtým slúžievali v byzantskom obrade“. V dôsledku toho je pochybné aj tvrdenie, že solúnski bratia „sa v roku 867 vydali na cestu do Ríma, aby získali povolenie slúžiť latinskú liturgiu v reči ľudu“.

Ján Duda pred 301 d

Udalosť zázračného rybolovu (Lk 5,1-11) evanjelia 5. nedele v cezročnom období (10. 2. 2019) má dosah aj na nás.

(1) Šimon Peter a jeho spoločníci rybári chytali ryby celú noc a nič nechytili. Na Ježišovo slovo však spustili siete a chytili také množstvo rýb, že sa až loďka potápala.

Nástupca Šimona Petra nosí „rybársky prsteň“ (lat. annulus piscatoris) ako symbol svojho úradu. Na prsteni je znázornený vždy sv. Peter, ako sedí na loďke a spúšťa siete. Iba meno Petrovho nástupcu sa mení.

Tento prsteň pripomína rímskemu biskupovi a jeho spolupracovníkom na celom svete, že sú rybármi ľudí. 

(2) Pri udalosti zázračného rybolovu a povolaní za „rybára ľudí“ Šimon Peter zrejme zažil zvláštne (mystické?) precitnutie: zistil, že je hriešny. Niečo podobné zažil pri mystickom videní Izaiáš pri povolaní za proroka: prišiel anjel a žeravým uhlíkom ho očistil (nedeľné prvé čítanie: Iz 6,3-8). Čo z toho vyplýva pre rybárov ľudí na všetkých stupňoch ich postavenia?

(3) Prví kresťania radi nazývali seba samých názvom „pisciculi“ (= malé rybky, ktoré uviazli v sieti rybára). Vysvetlenie: pre rybu je prirodzeným prostredím voda, ak ju z vody rybár vytiahne, zomrie. 

To neplatí pre rybára ľudí. Žijeme ako ľudia v toxickom prostredí zla, utrpenia a smrti sťaby „v špinavých vodách“ (výraz použitý Benediktom XVI. v máji 2005). Preto siete evanjelia sú pre ľudí skutočnou záchranou, ktorá nás vyťahuje k životu. Preto sa kresťania tešili, že boli „ulovení evanjeliom“, a ryby s háčikom si niektorí nechávali vytesať na náhrobný kameň ako symbol vykúpenia. 

Zrnko duchovnej múdrosti: hľa, paradoxy lovu, keď „majstri lovu“ sa cítia byť ulovenými a „ulovení“ oslobodenými...

Požehnaný víkend prajem všetkým.

Ján Duda

 

Ilustračné foto: www.akonaryby.sk

Jozef Majchrák pred 303 d

Šéf OĽaNO Igor Matovič zverejnil informácie, podľa ktorých je uchádzač o post ústavného sudcu Peter Kresák v archívoch ÚPN vedený ako tajný spolupracovník rozviedky ŠtB. Matovič tiež tvrdí, že Kresák s komunistickou tajnou službou spolupracoval vedome. 

Kresák to odmieta a tvrdí, že eštebáci si spoluprácu s ním vymysleli. Argumentuje tým, že v záznamoch sú stretnutia z obdobia, keď bol na študijnom pobyte v USA, a sú pri nich uvedené československé koruny, čo podľa neho znamená, že schôdzky by museli byť v Československu. 

Matovič však upozornil, že v záznamoch sú uvedené aj sumy v amerických dolároch, a to práve v čase, keď bol Kresák v USA. „Samozrejme, že tie stretnutia boli v Amerike. Donášal na Slovensku, potom v Amerike a potom zasa na Slovensku,“ tvrdí Matovič.

Líder OĽaNO tiež pripomenul, že Kresák ako poslanec parlamentu nehlasoval za prelomenie prezidentského veta, ktorým chcel Rudolf Schuster zabrániť vzniku ÚPN.

Kresáka sa na spoluprácu s ŠtB pýtali už počas verejného vypočutia kandidátov na ústavných sudcov. Vtedy uviedol, že má vedomosť len o tom, že bol sledovanou osobou. To, že bol vedený aj ako spolupracovník, vraj zistil až neskôr, keď začal pátrať po dôvodoch týchto otázok. „Úprimne hovorím, že celé roky som to nešípil. Keď ste nič neurobili, ako vám napadne, že vás raz niekto z niečoho obviní?" hovorí Kresák.

Faktom je, že Matovičove obvinenia sú vážne a Kresákova obrana aj komunikácia v tejto veci zatiaľ nepôsobia príliš presvedčivo. Je, samozerejme, celkom dobre možné, že hoci by aj poslanec za Most-Híd, ktorý patrí k favoritom voľby ústavných sudcov, neprišiel s dôveryhodnejším vysvetlením, hlasovaním v parlamente prejde.

V takom prípade by už záviselo len od prezidenta Andreja Kisku, ako vážne myslel slová, že kľúčovým kritériom výberu nových ústavných sudcov by okrem odbornosti mal byť aj charakter. 

Foto: TASR/ Martin Baumann