Krátke správy redakcie

Lukáš Krivošík pred 305 d

Slovenská sporiteľňa dnes zverejnila zaujímavý prehľad výšky minimálnej mzdy v niektorých európskych krajinách. A to v rámci komentárov svojej analytičky Lenky Buchlákovej, ktoré sú zasielané médiám.

Najvyššia minimálna mzda v EÚ je v Luxembursku (2071 eur, čo je dvojnásobok slovenskej priemernej mzdy), najnižšia v Bulharsku (286 eur). Na Slovensku je minimálna mzda od začiatku tohto roku 520 eur.

Prehľadné porovnanie minimálnej mzdy vo vybraných štátoch EÚ:

Názov krajiny

Mesačná hrubá minimálna mzda (EUR)

Luxembursko

2071

Holandsko

1616

Nemecko

1557

Belgicko

1549

Francúzsko

1521

Španielsko

1050

Slovinsko

887

Malta

762

Portugalsko

700

Grécko

684

Lotyšsko

555

Estónsko

540

Poľsko

532

Slovensko

520

Česká republika

519

Chorvátsko

506

Maďarsko

464

Rumunsko

446

Litva

430

Bulharsko

286

Zdroj: Slovenská sporiteľňa

 

 

Dánsko, Taliansko, Rakúsko, Fínsko a Švédsko minimálnu mzdu nemajú. Tabuľka ďalší komentár nepotrebuje. No v každom prípade sa zíde poznať, aké sú naše čísla v celoeurópskej perspektíve.

Ilustračné FOTO TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 306 d

Bývalý minister vnútra Daniel Lipšic dnes veľmi ostro napadol rozhodnutie ministerky Sakovej, ktorá odňala vyšetrovaciemu tímu vyšetrovanie prípravy úkladnej vraždy. Tá mala byť spáchaná voči nemu a prokurátorovi Žilinkovi. Lipšic tiež reagoval na únik informácií z vyšetrovacieho spisu:

„Takýto krok je bezprecedentným zásahom do prebiehajúceho vyšetrovania a bol urobený bez súhlasu či konzultácie s Úradom špeciálnej prokuratúry. Vyšetrovanie úkladných vrážd patrí priamo zo zákona do jurisdikcie Úradu špeciálnej prokuratúry, a sprostredkovane aj Národnej kriminálnej agentúry. Inšpekcia nikdy nevyšetrovala ani nevyšetruje prípady úkladných vrážd – nemá na to ľudskú ani odbornú kapacitu.
Ministerstvo vnútra svoj krok zdôvodnilo snahou zabrániť úniku informácií. Priznám sa, že už ma v poslednom čase unavuje a znechucuje, ako predstavitelia Smeru (za významnej asistencie Kočnerovho nájomného žoldniera Petra Tótha) podsúvajú verejnosti názory, že za únikom informácií sú advokáti poškodených. Je to ľahko overiteľná lož. Vo vyšetrovacom spise sa nachádzajú presné informácie, aké časti spisu a kedy boli poskytnuté advokátom poškodených. Takmer všetky informácie, ktoré boli z vyšetrovania zverejnené, sme v danom čase vôbec nemali k dispozícii. A naopak, mnohé časti vyšetrovacieho spisu, ktoré sme k dispozícii mali, neboli nikdy zverejnené. Koniec-koncov je známe, že o viacerých citlivých úkonoch vyšetrovania boli vopred informovaní oligarchovia blízki Smeru. Tak odkiaľ teda unikajú informácie z vyšetrovacieho spisu?

A ako má úniku informácií zabrániť, ak budú súvisiace prípady vyšetrovať dva vyšetrovacie tímy? Dva oddelené prípady, vyšetrované dvomi samostatnými súčasťami Policajného zboru, by mi umožnili naďalej zastupovať rodinu Jána Kuciaka v prípade vraždy Jána a Martiny. Zároveň by som mal ako poškodený prístup k spisu vedenému na Inšpekcii. Ak by som naozaj vynášal informácie zo spisu, ako by takýto krok zabránil úniku informácií?

Počas môjho pôsobenia vo verejnom živote som bol viackrát konfrontovaný s informáciou o objednávke mojej vraždy. Prvýkrát to bolo potom, ako som v roku 2002 podal dovolanie (sťažnosť pre porušenie zákona) proti podmienečnému prepusteniu M. Černáka z výkonu trestu. Nikdy som nebral tieto informácie príliš vážne. Ak sa nechá človek príliš ovládnuť obavou o svoj život, tak ho to úplne paralyzuje.

Tentokrát však boli pravdepodobne plány na moju likvidáciu zrejme tesne pred realizáciou.

Po tom, ako som v roku 2012 zriadil vyšetrovací tím na vyšetrovanie kauzy Gorila, začala sa proti mne viesť cez rôzne anonymné weby rozsiahla diskreditačná kampaň. Mal som byť agentom vojenského spravodajstva, brať miliónové úplatky či byť v intímnom kontakte s množstvom neznámych žien. Napriek tomu, že tieto diskreditačné materiály (vrátane „komunikácie“ s obvinenou Alenou Zs.) sa ukázali ako sfalšované (a je to celkom zrejmé aj z ich samotného obsahu), predstavitelia Smeru (a aj niektorí z toho „lepšieho“ Slovenska) ich dodnes neváhajú použiť na útoky voči mojej osobe. Osobná nenávisť vo verejnom priestore však nikdy nepriniesla nič dobré.

Krok ministerky vnútra si nijako racionálne neviem vysvetliť. Nemá žiadne vecné ani právne odôvodnenie. Môže smerovať len k snahe zakryť tých, ktorí mohli byť spojení s prípravou vraždy Maroša Žilinku a mňa.

V časoch, keď som bol ešte na Ministerstve spravodlivosti a zažívali sme aj náročnejšie časy v boji proti zločineckým skupinám, tak mi jedna moja veľmi vzácna kolegyňa (dr. Ľubomíra Zlochová) poslala Cicerov citát: „Ten, ktorý sa bojí smrti, nemôže mať nezlomnú dušu.“ Samozrejme, strach nemajú len blázni, ale tento citát vyjadruje presvedčenie, že ak nás strach ovládne, ak nad nami zvíťazí, tak nikdy neurobíme veľké veci, pretože sa dopredu vzdáme.

Tí, čo zavraždili Jána a Martinu, ako aj ich morálni spolupáchatelia z najvyšších miest, chceli, aby sme sa začali báť. Nepíše sa mi to ľahko – mám rodinu, manželku a dvoch malých synov – ale tento boj ja osobne nikdy nevzdám. A som presvedčený, že ani väčšina ľudí na celom Slovensku. Je to dobrý boj. Ján a Martina za neho priniesli najvyššiu obetu. Sme im dlžní v tomto boji pokračovať. Nevzdávajme to!“

Foto: FB profil D. Lipšica

Jaroslav Daniška pred 306 d

V parlamente sa dnes skončilo rokovanie o obmedzení potratov, išlo o prerokovávanie dvoch bodov programu naraz – novely, ktorú predložil poslanec Vašečka (na obr.) a poslanci Kotlebovej strany, predkladatelia na záver požiadali, aby sa o ich novelách hlasovalo v piatok po 11. hodine.

Rozprave dominovali poslanci ĽSNS, obľúbili si najmä porovnania ochrany nenarodeného života s vyššie garantovanou ochranou zvierat, porovnávali rôzne počty obetí, hlasovanie opakovane nazývali hlasovaním o holokauste súčasnosti. V záverečnom vystúpení poslanec Kotleba povedal, že ak by malo byť prekážkou, že novelu predkladajú oni, môže ju stiahnuť, aby sa hlasovalo iba o Vašečkovom zákone. Išlo o zbytočné vyhlásenie, keďže o Vašečkovom zákone sa bude hlasovať tak či tak. Napriek tomu bude zaujímavé porovnať, ako dopadnú dve hlasovania o dvoch podobných zákonoch.

Poslanec Vašečka v záverečnom vystúpení trochu paradoxne predniesol rovnakú ponuku ako Kotleba, že môže zákon stiahnuť, ak by to malo znamenať vyššiu podporu pre tému. Predniesol tiež požiadavky z petície na podporu jeho zákona, ktorú za krátky čas podpísalo vyše 13-tisíc ľudí.

Do rozpravy a diskusie sa zapojilo aj niekoľko vládnych poslancov (Podmanický, Kéry zo Smeru či Smolíková z SNS) aj opozície (napríklad Krajči z OĽaNO), ktorí zákony tiež podporili. Zatiaľ čo kotlebovci sa vo vystúpeniach vymedzovali viac voči liberalizmu, poslanci ostatných strán viac zdôrazňovali svoju náboženskú vieru. Poslanci Podmanický a Smolíková avizovali záujem predložiť ďalší návrh zákona, ktorý by obsahoval návrhy, ktoré by mali šancu prejsť naprieč spektrom. Súčasťou pracovnej skupiny sú aj viacerí poslanci opozície.

Vo štvrtok o 13. hodine sa pred budovou parlamentu uskutoční podporné zhromaždenie za schválenie Vašečkovho zákona.

A ešte jedna poznámka k téme spoza hraníc:

Americký prezident Trump včera v prejave o stave Únie na pôde Kongresu reagoval na legalizáciu potratov až do momentu narodenia v štátoch New York a Virginia. Trump vyzval Kongres, aby takéto potraty zákonom zakázal. Pro-life téme venoval dlhší priestor a oznámil tiež, že po prvýkrát v dejinách USA bude zavedená platená materská dovolenka.

Foto: Marko Erd/TASR

Martin Hanus pred 306 d

Progresívne Slovensko a Spolu dnes oznámili, že pre voľby do Európskeho parlamentu vytvoria spoločnú kandidátku, pričom chcú spoločne postupovať aj v parlamentných voľbách v roku 2020.

Ešte minulý rok to príliš na spoločný postup nevyzeralo, obe strany sa voči sebe skôr vyhraňovali, Spolu Miroslava Beblavého sa usilovalo byť centristickou inkarnáciou niekdajšieho SDKÚ, progresívci posilňovali svoj ľavicovo-liberálny profil. Zdalo sa, že ak vznikne strana odchádzajúceho prezidenta Andreja Kisku, tak celkom určite splynie s Beblavého projektom, kým u progresívcov viacerí verili, že v prípade úspechu v eurovoľbách si trúfnu na samostatnú cestu.

Napokon však vyhral pragmatický kalkul aj fakt, že Andrej Kiska, ktorý bol ešte minulé leto motivovaný budovať svoju stranu mimo štruktúr PS a Spolu, medzičasom ubral z pary. 

Podľa našich informácií je práve spoločná eurokandidátka PS a Spolu prvým testom budúceho Kiskovho projektu – keďže eurovoľby sa konajú koncom mája, len krátko pred odchodom Andreja Kisku z prezidentského paláca, Kiska už dá nabok prezidentské zábrany a jasne podporí PS a Spolu. Ak to vyjde podľa predstáv všetkých zúčastnených, Andrej Kiska by sa mal neskôr postaviť do čela koalície, ktorá pôjde do parlamentných volieb.   

FOTO TASR – Pavel Neubauer 

Adam Takáč pred 307 d

Organizátori protestov z iniciatívy Za slušné Slovensko ohlásili na štvrtok 21. februára demonštráciu. V tento deň uplynie presne rok od vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. 

„Už rok sa stretávame na námestiach, voláme po slušnosti a spravodlivosti. Vytvárame spoločenstvo, ktoré žiada novú kultúru spravovania vecí verejných, chce slušnosť, nie aroganciu a nenávisť, volá po pravde a spravodlivosti namiesto klamstva a bezbrehého populizmu,“ píšu organizátori demonštrácie na facebooku. 

Akcia sa bude konať o 17. hodine na Námestí SNP v Bratislave. Okrem toho budú demonštrácie aj v Košiciach a Banskej Bystrici.

„Naše požiadavky stále pretrvávajú. Voláme po vyšetrení vraždy Jána a Martiny. Ak sa chceme posunúť ďalej, musíme poznať mená tých, ktorí si túto obludnú vraždu objednali. Voláme po dôveryhodnej vláde, takej vláde a takej politike, ktorá je skutočnou službou všetkým ľuďom, politike, ktorá prináša víziu a riešenia,“ tvrdia ľudia z iniciatívy Za slušné Slovensko.

Foto: Facebook/Za slušné Slovensko

Martin Hanus pred 307 d

Po tom, čo som v júni 2017 prvýkrát napísal, prečo už neverím, že odsúdení Nitrania v kauze Cervanová sú nevinní, publicistka Jana Teleki uverejňovala na blogoch Denníka N do konca roka sériu desiatich textov a rozhovorov s advokátom či odsúdenými vrahmi, ktoré opakovali staré argumenty z dielne odsúdených. Už na prvý pohľad išlo o mizernú žurnalistiku, asi ako zo Smolcovej Slovenskej republiky 90. rokov. Teleki fabulovala, bez minimálneho odstupu preberala akékoľvek tvrdenia či ataky odsúdených vrahov, napokon je o nej dostatočne známe, že sa s viacerými z odsúdených priatelí.

Vlastne by to celé ani nestálo za zmienku. Pozoruhodné však bolo, že Denník N jej blogy zaraďoval medzi výberové VIP blogy, čím získali punc dôveryhodnosti a niektoré dosahovali vyše 50-tisícovú čítanosť. Niektoré z textov Telekiovej prevzal na svojom webe aj časopis .týždeň, odvolával sa na ňu ako na autoritu aj Martin Mojžiš, napokon, vďaka N-ku a .týždňu žiaden iný autor píšuci o kauze Cervanová nenašiel v tom čase také masívne publikum ako Jana Teleki.

Viacerí ľudia sa ma vtedy pýtali, čo si o jej textoch myslím. Len som bezradne krútil hlavou a odpovedal, že je to podobné, ako keby N-ko a .týždeň na prestížnom mieste zverejňovali texty Evy Zelenayovej o tom, ako to bolo naozaj s únosom Michala Kováča mladšieho. Samozrejme, takéto prirovnanie by kolegov-novinárov pobúrilo, Teleki predsa nie je Zelenayová, veď aj ona je zo „slušného Slovenska“, proti Mečiarovi a Ficovi, to azda nestačí?

Lenže rok sa s rokom stretol, Jana Teleki už nebloguje na N-ku, ale ako zástupkyňa šéfredaktora píše pre istý Hlavný denník, ktorý okrem iného propaguje aj harabinovskú Národnu koalíciu. A svoj obdiv k Štefanovi Harabinovi tu objavila i samotná Teleki, ktorá o ňom predvčerom okrem iného napísala: „Jeho vyjadrenia aj doterajšie post fakty zo života sudcu, ale aj človeka hovoria o tom, že ctí si cudzie, ale aj vlastné práva, pozná ich a pridržiava sa ich, aj keby sa mu nehodili. (…) Vidíme, že Harabinova snaha byť akýmsi prezidentom ombudsmanom, ktorý presne pozná prostredie, súperov a svoje a cudzie možnosti je novou formou a predstavou, ktorej sa iní kandidáti nemôžu ani priblížiť.“

Niektorí budú zrejme zaskočení z toho, prečo sa autorka v priebehu roka tak radikálne zmenila. V skutočnosti je Teleki, ktorá propagandisticky hájila Andrášika, Kocúra a spol., tou istou Teleki, ktorá teraz háji Harabina. Len zmenila prostredie.

Foto: Screenshot blogu Jany Teleki z Denníka N.

Jaroslav Daniška pred 307 d

Bude 21. storočie storočím Ázie? Zlá otázka, pozrite sa na fakty: v Ázii žije takmer 5 miliárd ľudí, Čína je globálna veľmoc, Ázia vyznáva trh, privatizáciu, obchod – a rastie.

Ian Bremmer včera diskutoval s Paragom Khannom o Ázii, oplatí sa ich polhodinový rozhovor vidieť. Niektoré veci by si zaslúžili hlbšiu diskusiu a najmä polemiku (obchodná vojna s USA, rola náboženstva atď.), ale zaznie tam viacero zaujímavých vecí.

Upriamil by som pozornosť na dve-tri, ktoré zaujali mňa.

1. V Ázii rastie geo-ekonomická integrácia a geo-politická (vojenská) rivalita súčasne, Japonsko napríklad spolupracuje s Čínou na infraštruktúre hodvábnej cesty, dodáva čínskym investíciám lepší manažment a pod., súčasne ale Japonsko upozorňuje na vojenskú hrozbu Číny a testuje s ním hranice konfliktu, rolu hrá nacionalizmus, podpora armády a podobne.

Dokedy to takto môže pokračovať? Na to môže dať odpoveď až budúcnosť.

2. Ázia sa nesmierne integruje, najmä obchodom, ázijské krajiny (vrátane Číny) obchodujú najviac medzi sebou, Čína konkrétne najmä so svojimi susedmi, až potom s EÚ a USA. Ekonomická integrácia ale nemá podobu EÚ, je založená na komplementarite, nie harmonizácii.

Možno to raz bude vzorom aj pre de-integrujúcu sa Európu, apokalyptické reči z Bruselu a od libmentorov netreba brať až tak vážne, príkladom je Ázia, rast má väčší ako Európa, periférne krajiny ako Bangladéš pritom rastú najviac.

3. Nie je to dnes Čína, ale skôr štáty juhovýchodnej Ázie a tiež India, kde sú najvyššie priame zahraničné investície, investuje tam aj samotná Čína. Tá napriek tomu vo väčšine oblastí zostáva hegemónom, napr. 90 percent technologických investícií má pôvod v Číne.

Na Áziu sa skrátka treba pozerať inak, rozhovor si možno pozrieť tu.

Ilustračné foto: Šanghaj, Andrey Filippov/flickr.com

Imrich Gazda pred 308 d

František ako historicky prvá hlava Katolíckej cirkvi zavítal na Arabský polostrov, miesto, kde sa zrodil islam. Zaznievajú pritom otázky, či je jeho účasť na medzináboženskom stretnutí v Spojených arabských emirátoch správnym krokom.

Alebo ináč – či sa príliš nebratríčkuje s moslimami a či sa nenechal zneužiť miestnymi šejkami na propagáciu ich krajiny.

Poďme na to etymologicky. Pápež sa po latinsky povie pontifex. A pontifex znamená staviteľ mostov. Kto iný by ich teda mal stavať, ak nie pápež, ktorý má toto poslanie zakódované priamo v mene. Áno, tie mosty má budovať vertikálne, ale rovnako aj horizontálne.

Zo strany Vatikánu nejde len o nejakú idealistickú hru na dialóg, ktorý aj tak nikam nevedie. Najmenší štát na svete zohráva dôležitú sprostredkovateľskú rolu pri komunikácii znepriatelených strán – na politickom, ale aj náboženskom poli.

Výsledky sú niekedy viditeľnejšie, inokedy menej, ale úsilie naplniť prianie Františka z Assisi, ktorý sa presne pred 800 rokmi vybral za sultánom Al-Malikom al Akmilom a prosil pritom Boha „urob ma nástrojom svojho pokoja“, Vatikánu uprieť nemožno.

Zároveň platí, že návštevou moslimskej krajiny pápež František háji aj záujmy svojich vlastných veriacich. Súčasná hlava cirkvi totiž dlhodobo kladie dôraz na návštevu krajín, kde sú kresťania – katolíci vo výraznej menšine a žijú na spoločenskej periférii. To, samozrejme, platí aj o moslimských krajinách.

Pobyt v Spojených arabských emirátoch tak upriamuje svetlo nielen na postavenie kresťanov v tejto krajine, ale vo všetkých moslimských krajinách.

Ide pritom o tému, o ktorej je nesmierne dôležité hovoriť, keďže postavenie kresťanov v moslimských krajinách je omnoho zložitejšie ako postavenie moslimov v kresťanských krajinách.

Foto – Pápež František je sprevádzaný korunným princom Spojených arabských emirátov Muhammadom ibn Zajdom Nahajánom (vpravo) a šejkom Muhammadom bin Rášidom Ál Maktúmom (TASR/AP).

Lukáš Obšitník pred 308 d

Guvernér Virgínie Ralph Northam čelí veľkému tlaku na odstúpenie. Nie je to však pre jeho obhajobu potratov v neskorom štádiu tehotenstva, ale kvôli novoobjavenej fotografii zo školskej ročenky z roku 1984, na ktorej je pravdepodobne jedným z dvoch zobrazených študentov v maskách černocha a člena rasistického Ku Klux Klanu.

Northam v piatok najprv priznal, že je jedným z tejto dvojice, a za fotografiu sa ospravedlnil, no v sobotu vyhlásil, že sa na fotografii nenachádza a že neodstúpi.

K rezignácii ho medzitým vyzvali viaceré černošské organizácie, mimovládne inštitúcie, mnohé zložky jeho Demokratickej strany vrátane jej šéfa Toma Pereza či Kamala Harrisová, Kirsten Gillibrandová a Cory Booker, o ktorých sa hovorí ako o demokratických kandidátoch v budúcoročných voľbách na prezidenta USA.

Paradoxom je, že výzvu na Northamovo odstúpenie vydala aj propotratová spoločnosť Planned Parenthood, ktorá v minulosti podporila jeho kampaň takmer 2 miliónmi dolárov. Prezidentka spoločnosti Leana Wenová v stanovisku uviedla: „Ako najväčší poskytovateľ starostlivosti o reprodukčné zdravie v krajine máme zodpovednosť brániť všetkých pacientov. (...) Nie je tu miesto pre rasistické skutky a vyjadrovanie guvernéra Ralpha Northama. Svoju funkciu musí zložiť.“ 

Viacero komentátorov však upozorrnilo na obrovské pokrytectvo stanoviska, pretože samotná zakladateľka Planned Parenthood Margaret Sangerová nie že by bola vyfotografovaná s rasistickým kostýmom, ale členom Ku Klux Klanu priamo prednášala a učila ich, ako kontrola pôrodnosti povedie k vyššej rasovej čistote. Patrila medzi najhlasnejších propagátorov rasovej segregácie a prvotná činnosť Planned Parenthood smerovala práve na obmedzenie pôrodnosti „zaostalej černošskej rasy“. Sangerová je pritom v pro-choice kruhoch dodnes považovaná za hrdinku „boja za ženské práva“.

Na snímke je strana školskej ročenky z roku 1984 s fotografiami terajšieho guvernéra amerického štátu Virgínia Ralpha Northama. Northam sa údajne nachádza na fotografii (vpravo), na ktorej je on a ďalšia osoba v rasistickom oblečení na večierku. Northam, ktorý sa ujal funkcie pred rokom, uviedol, že post guvernéra neopustí. Foto: TASR/AP

Ján Duda pred 310 d

Evanjelium 4. nedele v cezročnom období (3. 2. 2019) je pokračovaním Lukášovho úryvku z minulej nedele, keď v nazaretskej synagóge sa dostal do stretu s vlastnými krajanmi, ktorí ho odmietli a vyhnali, lebo im povedal, že je prorokom (Lk 4,21-30).

(1) Niektorí autori vykladajú evanjelium porovnaním poslania proroka (1. čítanie) a lásky (2. čítanie). 

Poslanie  proroka vynikajúco opisuje prorok Jeremiáš (prvé nedeľné čítanie): je to človek, ktorý odvážne a „v mene Boha“ stojí pred svetom a predkladá mu Božie slová a súdy múdro, odvážne a podľa pravdy (porov. Jer 1,18-18).

Ale láska je viac než proroctvo, píše apoštol Pavol (druhé nedeľné čítanie – 1Kor 13,1-13). Toto porovnanie rieši aj Benedikt XVI. v encyklike „Láska v pravde“ (lat. Caritas in veritate). Výsledkom je Kristus na kríži: na jednej strane, človek si namýšľa, že „zabitím“ pravdy ju navždy umlčí. Na druhej strane je Ukrižovaný vrcholným prejavom jeho lásky. 

V súčasnej Cirkvi a svete potrebujeme prorokov i dar odvážneho proroctva. Ale potrebujeme aj veľa lásky a pokory. Presne tak, ako nám to ukazuje Ukrižovaný!

(2) Moju pozornosť upútal Náman Sýrsky, ktorý bol pohanom a spomína ho Ježiš v evanjeliu. Z malomocenstva ho uzdravil prorok Elizeus (Lk 4,27 a 2Kráľov 5,15). Po svojom uzdravení prakticky vyznal vieru v Boha Izraela, keď povedal, že „niet Boha na zemi, mimo Izraela“. Potom vzal so sebou do svojej vlasti, do zeme pohanov, zem z Izraela a umiestnil ju vo svojej záhrade, aby sa na nej klaňal Bohu Izraela.

Pripomína mi to pápeža Jána Pavla II., ktorý vždy pobozkal zem krajiny, do ktorej prišiel. Bol to prejav hlbokej úcty a lásky k ľudu krajiny. Ján Pavol II. je tak tiež obrazom proroka, ktorý stál pred svetom pravdivo a odvážne, ale nikdy nie bez lásky, úcty a pokory voči ľuďom. 

Keď vám prajem požehnaný Pánov deň, zároveň vám prajem, aby ste aj vy boli pred svetom i pred vlastnými krajanmi prorokmi, naplnenými Kristovou láskou.

Ján Duda

 

Obrázok: prorok Elizeus, www.vojtechkodet.cz